Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. august 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200137
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:6020200137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu: HOLZ-TRANS, s.r.o., so sídlom Marka Čulena 20, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 480 153,
právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínová 20, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, v
konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/49/2020-154 z
15. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

III. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1.DaňovýúradBanskáBystrica(ďalejlen„správcadane“)vykonalužalobcudaňovúkontrolunazistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2013. Daňová

kontrolabolaprerušenározhodnutímoprerušenídaňovejkontrolyč.9601401/5/5141926/2013/Maľz18.
novembra 2013 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly“). Správca dane dňa 26. februára
2015 žalobcovi doručil oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole a o jej výsledku následne vyhotovil
protokol č. 20603699/2015 z 3. augusta 2015 (ďalej len „protokol“).
2. Správca dane na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal
rozhodnutieč.474268/2019z21.augusta2019(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie“),ktorýmžalobcovi
za zdaňovacie obdobie február 2013 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 49.354,83 EUR. Správca

dane tak znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 49.354,83 EUR na sumu 0,00
EUR.
3. Správca dane neuznal odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených spoločnosťou Mal-
finance,s.r.o.(ďalejaj„deklarovanýdodávateľ“alebo„dodávateľ“)aprvostupňovérozhodnutieodôvodnil
tým, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane z pridanej
hodnoty podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v účinnom znení (ďalej len „zákon o DPH“). Podľa správcu dane žalobca nepreukázal uskutočnenie

nákupu tovaru (kryštálový cukor) a dodanie tovaru nebolo preukázané tak, ako bolo deklarované
predloženými dokladmi. Žalobca totiž nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali dodanie tovaru a priebehu
obchodu v reťazci Gurma s.r.o. - Falton, s.r.o. - Mal-finance, s.r.o. - HOLZ-TRANS s.r.o. - SAVARTES
s.r.o. / PIEMONTE TRADING SRL / Nemovitosti FT Real s.r.o. / REMIXCAR, Kft).4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 100206714/2020 z 20. januára 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Postup správcu dane vyhodnotil žalovaný ako zákonný a vecne správny. So

záverom správcu dane, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru ani jeho následné použitie
na účely podnikania, ktoré žalobca deklaroval, sa žalovaný stotožnil v plnom rozsahu. V rozhodnutí
poukázal najmä na:
i) konateľ žalobcu sa vyjadril v tom zmysle, že tovar nevidel, do obchodovania s cukrom sa zapojil len
preto, že dokázal prefinancovať daň z pridanej hodnoty;

ii) konateľ dodávateľa po predložení dôkazov zo strany správcu dane (mýtnych výpisov) zmenil svoju
výpoveď a priznal, že tovar taktiež nevidel;
iii) deklarovaná preprava tovaru bola zo strany správcu dane dôvodne spochybnená zisteniami o
falošných prepravných dokladoch (ďalej len „CMR“), ktoré neboli vystavené deklarovanými prepravcami
a výpismi z mýtneho systému, v zmysle ktorých sa niektoré deklarované prepravy neuskutočnili vôbec,
iné v rozdielnych trasách nezasahujúcich do miest tvrdených skladových priestorov;

iv) daňová kontrola neprekročila zákonom ustanovenú maximálnu dĺžku, pretože prerušenie daňovej
kontroly bolo súladné so zákonom (za účelom získania informácií v rámci medzinárodnej výmeny
informácií - ďalej len „MVI“), preto ani protokol ani rozhodnutie vydané v rámci vyrubovacieho konania
nie sú nezákonnými rozhodnutiami;
v) v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly uvedený odkaz na nesprávny právny predpis (nariadenie

Rady EÚ č. 904/2013 namiesto č. 904/2010 a zákon č. 442/2012 Z. z.) nespôsobuje nezákonnosť tohto
rozhodnutia, nakoľko ide len o chybu v písaní a vo výroku je jednoznačne uvedené, že prerušenie
daňovej kontroly bolo vykonané na základe § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku v
účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“). V rozhodnutí je riadne uvedený dátum od kedy je daňová
kontrola prerušená aj konkrétny dôvod prerušenia. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly preto

obsahuje všetky zákonné náležitosti;
vi)dĺžkavyrubovaciehokonaniabolasúladnásozákonom.Žalovanýnastr.40napadnutéhorozhodnutia
špecifikoval úkony, ktoré sa v rámci vyrubovacieho konania vykonali a zároveň poukázal na skutočnosť,
že dôkazy je potrebné nie len vykonať, ale aj vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čo
odôvodňuje dĺžku vyrubovacieho konania;

vii) získavanie informácií z iných daňových spisov (aj keď týkajúcich sa subjektu Peter Turcaj - HOLZ
- TRANS) je súladné s § 24 ods. 2 a ods. 4 daňového poriadku, najmä keď išlo o totožný predmet
obchodu (dodanie kryštálového cukru), totožného odberateľa a osoba Peter Turcaj, podnikajúca aj ako
Peter Turcaj - HOLZ - TRANS, je súčasne konateľom žalobcu. Žalovaný pritom poukázal, že správca
dane k uvedeným zisteniam dohodol so žalobcom ústne pojednávanie, na ktorom sa k nim žalobca

mohol vyjadriť;
viii) svedok Juraj Ďalák (konateľ spoločnosti SKITA GROUP s.r.o. - sprostredkovateľ obchodu medzi
žalobcom a PIEMONTE TRADING SRL) sa nevedel dostatočne vyjadriť k priebehu obchodu, nepotvrdil
dodanie tovaru, obchodu sa nezúčastnil, nebol pri preberaní tovaru, nepoznal odberateľa ani nijakú
osobu za neho konajúcu, doklady predložil len k spolupráci medzi SKITA GROUP s.r.o a Peter Turcaj

- HOLZ-TRANS;
ix) svedok A. Z. (otec konateľov SKITA GROUP s.r.o.) nebol pri nakládke tovaru vo februári 2013,
žalobcovi vkladal na účet peniaze na pokyn dcéry (Jany Ďalákovej), ktoré mu dal Z. - podľa svedka
osoba vystupujúca za PIEMONTE TRADING SRL;
x) v konaní nebolo preukázané, že osoba Z. O. je oprávnená zastupovať spoločnosť PIEMONTE

TRADING SRL, skutočným konateľom bol pán Montaknin Giovanni, ktorý poprel akúkoľvek spoluprácu
so žalobcom, nepozná ani pána A. Z., poprel pravosť pečiatky na predložených CMR dokladoch a podľa
grafologického posudku podpis na dokladoch nie je jeho;
xi) Jana Ďaláková (konateľka SKITA GROUP s.r.o.) nepoznala osobu Z. O., nevedela akú spoločnosť
zastupuje, nepoznala ani konateľa žalobcu (Peter Turcaj), pritom vypovedala k sprostredkovaniu

obchodov pre Peter Turcaj HOLZ - TRANS s PIEMONTE TRADING SRL;
xii) podanie trestného oznámenia a vyjadrenie o nepravdivosti výpovede Jany Ďalákovej vyhodnotil
žalovaný len ako ničím nepodložené tvrdenie žalobcu;
xiii) k odberateľovi REMIXCAR Kft. (Maďarsko) bolo zistené, že na žalobcovom bankovom účte sa
nachádzajú platby označené ako „úhrada za faktúry vystavené spoločnosťou REMIXCAR Kft.“, avšak

z účtu slovenskej spoločnosti UNIO-KER s.r.o alebo vkladom osoby S. L., ktorý nepozná spoločnosť
REMIXCAR Kft.;xiv)správcovidanesícebolapredloženázmluvaopôžičkemedzispoločnosťouREMIXCARKft.AUNIO-
KER s.r.o., avšak táto nepreukazovala, že platby vykonané v prospech žalobcu spoločnosťou UNIO-
KER s.r.o. majú súvislosť s dlhom voči REMIXCAR Kft.;

xv) daňový subjekt musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade
nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade.
Daňový subjekt nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by preukázali reálne obchodovanie s tovarom
(kryštálový cukor), čo do priebehu a výsledku tak, ako deklaroval predloženými dokladmi. Zisťovaním v
rámci dokazovania správcu dane sa jednotlivé obchody tiež nepreukázali, a preto nárok na odpočítanie

dane z predmetných faktúr nemôže byť uznaný.

II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej uviedol, že: napadnuté
rozhodnutie je založené na závažných procesných pochybeniach správcu dane, ktorými bol porušený
nielen daňový poriadok a teda tak celé rozhodnutie správcu dane, ako aj naň nadväzujúce rozhodnutie

žalovaného je nezákonné. Tak správca dane, ako aj následne žalovaný svojimi rozhodnutiami
nerešpektovali príslušné ustanovenia daňového poriadku a tiež ani konštantnú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a dokonca aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (ktorých znalosť musia
štátne orgány nielen ovládať ale sa ich závermi aj priamo riadiť).
6. O správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) tak, že ju

rozsudkom č. k. 24S/49/2020-154 z 15. apríla 2021 zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom na obsažnosť
rozsudku správneho súdu, kasačný súd upriamuje pozornosť len na tie právne závery, ktoré boli
následne napadnuté kasačnou sťažnosťou žalobcu. Konkrétne ide o odôvodnenie rozsudku správneho
súdu uvedené v bodoch:
i) 56. až 61. - správca dane pri vykonaní kontroly dane z pridanej hodnoty postupoval v súlade s

ustanoveniami daňového poriadku aj zásadou proporcionality, daňová kontrola nepresiahla zákonom
stanovenú maximálnu dĺžku (1 rok) a prerušenie daňovej kontroly vrátane dĺžky tohto prerušenia bolo
v súlade so zákonom;
ii) 62. - námietka žalobcu, že osobitné právne predpisy (zák. č. 442/2012 Z. z. a Nariadenie Rady EÚ č.
904/2013), ktoré správca dane vo výroku uviedol, nie sú aplikovateľné na prerušenie daňovej kontroly

a spôsobujú nezákonnosť tohto rozhodnutia je nedôvodná. Ide o zrejmú chybu v písaní, ktorú môže
správca dane kedykoľvek opraviť. Podstatná v tomto prípade je skutočnosť, že správca dane vo výroku
rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly uviedol ustanovenie § 61 ods. 1 daňového poriadku, a preto
výrok predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly obsahuje všetky náležitosti stanovené v
§ 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku;

iii) 63. - námietka nezákonnosti protokolu o daňovej kontrole, vyrubovacieho konania a akéhokoľvek
rozhodnutia vo vyrubovacom konaní v dôsledku nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly je
nedôvodná. Správny súd prerušenie daňovej kontroly posúdil ako zákonné;
iv) 64. - námietku neprípustnosti použitého dôkazu (výpovede konateľa Mal-finance s.r.o.) v daňovom
konaní vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Poukázal na skutočnosť, že svedok (konateľ obchodnej

spoločnosti Mal-finance s.r.o.) bol síce vypočutý v čase prerušenia daňovej kontroly, avšak nie do
daňovej kontroly, ktorá je predmetom tohto konania. K vypočutiu konateľa došlo pri miestnom zisťovaní
z dôvodu vybavovania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) pre maďarského
správcu dane ohľadom dodania tovaru pre spoločnosť REMIXCAR Kft. Slovenský správca dane
uvedenú zápisnicu získal nahliadnutím do spisu vedeného v súvislosti s predmetnou MVI, a to 20. júla

2015, teda v čase, keď daňová kontrola už prerušená nebola;
v) 64. - zápisnica z 19. decembra 2014 obsahujúca vyjadrenie konateľa Mal-finance s.r.o. bola správcom
dane získaná i použitá zákonným spôsobom a v súlade s § 24 daňového poriadku a nespôsobuje
nezákonnosť rozhodnutia správcu dane, ani rozhodnutia žalovaného;
vi) 64. - správny súd vzhľadom na § 181 ods. 1 SSP neprihliadol na dôvody nezákonnosti napadnutého

rozhodnutia, ktoré žalobca doplnil v replike doručenej správnemu súdu dňa 16. augusta 2020, nakoľko
tieto neboli uplatnené v zákonnej 2 mesačnej lehote;
vii) 65. - námietku dĺžky vyrubovacieho konania vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pričom
argumentoval, že zákonom stanovené lehoty boli dodržané a odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax
všeobecných súdov SR, podľa ktorej samotná nečinnosť orgánu verejnej správy, a teda aj prípadne

zistené neodôvodnené prieťahy v konaní, nie sú dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia;
viii) 65. - ak mal žalobca za to, že správca dane je počas vyrubovacieho konania nečinný, mal podľa
správneho súdu možnosť využitia iných právnych prostriedkov ochrany, napr. iniciovaním konania ožalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, alebo konania o žalobe proti inému zásahu orgánu
verejnej správy;
ix) 66. - námietky, že správca dane postupoval nezákonne, keď opakovane nepredvolal na výsluch pani

Janu Ďalákovú a že získaním jej výpovede nahliadnutím do spisu daňového subjektu Petra Tarcaja-
HOLZ-TRANS, kde vypočutá bola, správca dane porušil žalobcovo právo klásť svedkyni otázky, sú
nedôvodné. Konateľ sprostredkovateľskej spoločnosti SKITA GROUP s.r.o. nepotvrdil sprostredkovanie
obchodu pre žalobcu, len pre Petra Turcaja - HOLZ-TRANS, nepotvrdil ani dodanie tovaru odberateľovi
PIEMONTE TRADING SRL, ktorého nepoznal. Svedok A. Z. (otec konateľov SKITA GROUP s.r.o.)

nepotvrdil dodávku tovaru vo februári 2013, nakoľko pri nej nebol. Osoba Z. O. nebola identifikovaná
a nebolo preukázané, že bola splnomocnená konať za obchodnú spoločnosť PIEMONTE TRADING
SRL, ktorá poprela akúkoľvek spoluprácu so žalobcom. Skutočnosť, že Peter Turcaj (fyzická osoba) v
súvislosti s tvrdením PIEMONTE TRADING SRL podal trestné oznámenie je irelevantná;
x) 68. - žalobca síce poukázal na preverovanie úhrad od spoločnosti REXIXCAR Kft. a na skutočnosť, že
správcovi dane bola predložená zmluva o pôžičke, ktorou sa správca dane nezaoberal, avšak žalobca

neuviedol, aký má uvedená skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného,
resp. správcu dane. Žalobcove tvrdenia (vo vzťahu k zmluve o pôžičke) správny súd považoval len za
vyjadrenie nesúhlasu s vyhodnotením dôkazov vykonaným správcom dane resp. žalovaným;
xi) 72. - odmietnutie odpočtu dane z pridanej hodnoty nebolo správcom dane založené na podvodnom
konaní, ale na nesplnení resp. nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok odpočtu, preto žalobcova

námietka, že správca dane nepreukazoval vedomosť daňového subjektu o účasti na reťazci
poznačenom podvodným konaním, je nedôvodná.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov
7. Žalobca podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov, že správny súd rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správnysúdnyporiadokvúčinnomznení-ďalejlen„SSP“)aodklonilsaodustálenejrozhodovacejpraxe
kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Správny súd podľa žalobcu tiež nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP).

8. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci a odklon správneho súdu od
ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (body 56. až 61. rozsudku) v súvislosti s vyhodnotením
dĺžky daňovej kontroly. Podľa žalobcu daňová kontrola prekročila zákonnom aprobovanú dĺžku, keď
prebiehala spolu 808 dní (z toho bola na 458 dní prerušená). Žalobca pritom poukázal na § 61 ods.
4 daňového poriadku, čl. 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej

spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie č. 904/2010)
a zásadu proporcionality.
9. V tejto súvislosti žalobca argumentoval aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
5Sžfk/34/2018 z 5. marca 2020, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky prerušil konanie a Súdnemu
dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky týkajúce sa lehôt upravených v čl. 10 nariadenia č.

904/2010. Navrhol tiež prerušiť konanie do času, kým Súdny dvor Európskej únie neposkytne odpovede
na uvedené prejudiciálne otázky.
10. K zásade proporcionality žalobca odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS 24/2010 z 29. júna 2010. Tiež citoval časti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Sžfk/62/2018 z 2. júla 2019, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil potrebu,

aby zásah do súkromnoprávnej sféry daňového subjektu (daňová kontrola) bol realizovaný v súlade
so zásadou proporcionality a účelnosti. Konkrétne uviedol citáciu zo 73. bodu: Najvyšší súd je názoru,
že pokiaľ zákon stanovuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly, nie je dostatočne efektívne prerušenie
konania na 614 dní, keď samotné Nariadenie Rady (EÚ) stanovuje pre dožiadané orgány lehotu na
vybavenie žiadosti obvyklou lehotou tri mesiace.

11. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie s ohľadom na vyhodnotenie žalobcovej
námietky týkajúce sa uvedenia ustanovení zák. č. 442/2012 Z. z. (nevzťahujúce sa na daň z
pridanej hodnoty) a neexistujúceho Nariadenia Rady EÚ č. 904/2013 a absencie zákonných náležitostí
rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly (bod 62. rozsudku). Uvedený právny záver žalobca považuje
za nepochopiteľné ospravedlňovanie nesplnenia zákonných náležitostí rozhodnutia správcu dane,

rozhodnutie nebolo do dňa spísania kasačnej sťažnosti opravené, a preto naďalej trpí vadami
nezlučiteľnými so zákonom.12. Dôsledkom nezákonného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly je podľa žalobcu aj nezákonnosť
protokolu o daňovej kontrole, a teda aj akéhokoľvek rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Opačný záver,
ku ktorému dospel správny súd v 63. bode rozsudku, predstavuje nesprávne právne posúdenie.

13. Nesprávne právne posúdenie veci namietal žalobca aj v súvislosti s vyhodnotením námietky
neprípustnosti použitého dôkazu v daňovom konaní (výpoveď konateľa Mal-financne, s.r.o.). Za
nezákonné žalobca v tomto ohľade považuje, že rozhodnutia správcu dane ani žalovaného neobsahujú
vysvetlenie, ako správca dane túto výpoveď zadovážil a toto vysvetlenie žalovaný poskytol správnemu
súdu až vo vyjadrení k správnej žalobe.

14. Predmetná výpoveď navyše podľa žalobcu nemôže byť považovaná za dôkaz v zmysle § 24 ods.
4 daňového poriadku, keďže konateľ Mal-finance s.r.o. nikdy nebol v prejednávanej daňovej kontrole
vypočutý v postavení svedka.
15. K namietanému nesprávnemu procesnému postupu žalobca uviedol, že správny súd konal
nezákonne, keď neprihliadol na repliku žalobcu vzhľadom na § 181 ods. 1 SSP. Žalobca ďalej v kasačnej
sťažnosti uvádza tvrdenia uvedené v jeho replike, na ktoré správny súd neprihliadol a prihliadnuť mal, a

ktoré podľa žalobcu dokazujú nezákonnosť vypočutia konateľa obchodnej spoločnosti Mal-finance s.r.o.
16. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávny procesný postup tiež s ohľadom
na odôvodnenie v bode 65. rozsudku správneho súdu, ktoré je podľa žalobcu nepreskúmateľné a
nezrozumiteľné. Správny súd síce poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov a
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak len všeobecne, bez špecifikácie konkrétnych

rozhodnutí.
17. Za nesprávne právne posúdenie považuje žalobca aj záver správneho súdu, podľa ktorého sa mal
daňový subjekt proti nečinnosti brániť už v konaní pred správnym súdom. Žalobca pritom poukázal na
základné zásady daňového konania - proporcionalita, účelnosť, rýchlosť (§ 3 ods. 1 a ods. 2 daňového
poriadku)anaustanovenie§68ods.3daňovéhoporiadku.Vydanierozhodnutiapozákonomstanovenej

lehote žalobca posúdil ako konanie v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zák. č. 460/1992
Zb.
18. Rozsudok správneho súdu navrhol zmeniť tak, že ruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na
ďalšie konanie, alternatívne zrušiť rozsudok správneho súdu a vec vrátiť na ďalšie konanie správnemu
súdu.

19.Dňa5.augusta2021bolosprávnemusúdudoručenédoplneniekasačnejsťažnosti,vktoromžalobca
namietal nesprávne právne posúdenie veci v bodoch 66. a následne 68. a 72. rozsudku správneho súdu.
20. V prvom rade žalobca namietal neprípustnosť použitého dôkazu - výpovede svedkyne Jany
Ďalákovej, ktorá bola vypočutá v inom daňovom konaní netýkajúcom sa žalobcu. Správca dane napriek
návrhu žalobcu na jej vypočutie len nahliadol do daňového spisu týkajúceho sa daňovej kontroly iného

subjektu - Peter Turcaj - HOLZ-TRANS, v rámci ktorej bola svedkyňa vypočutá. Takýto dôkaz je podľa
žalobcu neprípustný, a to aj keď fyzická osoba Peter Turcaj je súčasne konateľom žalobcu. Nevykonanie
požadovaného výsluchu napriek návrhu žalobcu (predvolaná svedkyňa sa na výsluch nedostavila a
ospravedlnila sa) vyhodnotil žalobca ako nesprávny a nezákonný postup správcu dane.
21. Žalobca vyjadril nesúhlas s posúdením správneho súdu, podľa ktorého žalobca síce poukazuje

na podľa neho nesprávne hodnotenie jednotlivých dôkazov správcom dane, avšak bez vysvetlenia
negatívneho dopadu na zákonnosť rozhodnutia. Podľa správneho súdu je to len vyjadrenie nesúhlasu
žalobcu s hodnotením dôkazov správcom dane. Konkrétne žalobca poukázal na hodnotenie dôkazov:
i) výpoveď Juraja Ďaláka (konateľ spoločnosti SKITA GROUP s.r.o.) bola vyhodnotená výlučne v
neprospech žalobcu. Správca dane ako aj správny súd uzavreli, že svedok nevedel vydokladovať nijaké

obchodovanie so žalobcom, nakoľko predložil doklady len k obchodom so subjektom Peter Turcaj -
HOLZ-TRANS. Žalobca o následnom finančnom vysporiadaní medzi subjektmi Peter Turcaj HOLZ-
TRANS a HOLZ-TRANS s.r.o. však predložil prináležiace dôkazy;
ii) výpoveď Juraja Ďaláka bola nesprávne vyhodnotená aj z toho dôvodu, že sprostredkovanie obchodov
zabezpečovala Jana Ďaláková, nie Juraj Ďalák, preto je podľa žalobcu v poriadku, že sa k obchodom

so žalobcom nevedel vyjadriť;
iii) výpoveď A. Z. (otca konateľov spoločnosti SKITA GROUP s.r.o.) bola vyhodnotená čisto formalisticky
- že nepotvrdil dodávky vo februári roku 2013, napriek skutočnosti, že predošlé dodávky potvrdiť vedel,
nakoľko pri nich osobne bol;
iv) formalisticky bolo vyhodnotené aj zistenie, že osoba Z. O. nebola oprávnená zastupovať spoločnosť

PIEMONTE TRADING SRL, nakoľko žalobca nemal povinnosť preverovať osoby vystupujúce za
odberateľa, pokiaľ tento uhrádza platby za dodávaný tovar a spolupráca prebieha bezproblémovo;v) informáciu získanú v rámci MVI, že odberateľ PIEMONTE TRADING SRL poprel akúkoľvek
spoluprácu so žalobcom správne orgány bez ďalšieho prebrali a nijako (napriek žalobcovým námietkam)
nepreverili;

vi) k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazu došlo aj v súvislosti s výpoveďou Jany Ďalákovej, ktorá síce
pôvodne vypovedala, že spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL nepozná, ale svoju výpoveď neskôr
opravila, že ju nepozná osobne, ale pozná ju cez pána O.. Žalobca zdôraznil, že výpoveď sa navyše
týkala obchodných vzťahov Petra Turcaja - HOLZ-TRANS a nie žalobcu;
vii) podané trestné oznámenie na spoločnosť PIEMONTE TRADING SRL, ktoré môže byť indíciou

o nepravdivosti vyššie uvedenej informácie získanej z MVI, bolo správnym súdom vyhodnotené ako
irelevantné.

Vyššiešpecifikovanénesprávneprávneposúdenievyhodnoteniadôkazovsprávcomdanepodľažalobcu
spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného zakladajúce kasačný dôvod podľa §
440 ods. 1 písm. g) SSP.

22. V druhej časti doplnenia kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesprávne právne posúdenie v bode
68.rozsudku,vovzťahukžalobcovýmvyjadreniamkzmluveopôžičke-konkrétnežežalobcaneuviedol,
aké vplyv majú uvedené skutočnosti na zákonnosť rozhodnutí správcu dane. Žalobca dodal, že ak
správny súd tieto zistenia považoval za bezpredmetné, nemajú sa nachádzať v rozhodnutiach správcu
dane a ich prítomnosť preto vyvoláva zmätočnosť a nezrozumiteľnosť prvostupňového a napadnutého

rozhodnutia.
23. Na záver žalobca poukázal na obsah správnej žaloby, v ktorej dával správnemu súdu do pozornosti:
i) záver správcu dane (str. 40. prvostupňového rozhodnutia) a žalovaného (str. 47. napadnutého
rozhodnutia), v zmysle ktorej je daňový subjekt povinný preveriť si svojich obchodných partnerov;
ii) námietky smerujúce voči dokazovaniu ohľadom vzťahov medzi subdodávateľmi, akceptovanému

správnym súdom uvedením reťazca vo svojom rozsudku, napriek tomu, že správne orgány
nepreukazovali vedomosť žalobcu o týchto vzťahoch ani prípadných protiprávnych konaniach
fakturačného reťazca.
24. Žalobca ďalej uvádza: „Napriek doslovnému citovaniu odôvodnenia správcu dane krajský súd
uzavrel: V preskúmavanom prípade však správny súd nezistil, že by správca dane bol vyžadoval

od žalobcu preukazovanie skutočností týkajúcich sa tretích subjektov, resp. že by zaťažoval žalobcu
preukazovaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval a rozhodnutie správcu dane,
ani rozhodnutie žalovaného neboli založené na tvrdení, že žalobca sa vedome zapojil do konania
vykazujúceho znaky daňového podvodu, ani na tom, že by v preskúmavanom prípade bolo zistené
zneužitie práva, boli založené na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie

skutočností splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania dane.“ (72. bod rozsudku správneho súdu)
25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalobca vzhliadol nesprávne právne posúdenie správneho
súdu v dôsledku opomenutia objektívneho hodnotenia myšlienkových úvah správnych orgánov. Keďže
správny súd podľa žalobcu odmietol ďalej reagovať na jeho námietky, odňal žalobcovi možnosť rozvinúť
jeho argumentačnú líniu. Na záver žalobca podotkol, že keďže jeho dodávateľ Mal-finance, s.r..o. daň z

deklarovaných obchodov priznal a odviedol, neexistuje dôvod pre odmietnutie odpočtu žalobcovi.
26. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti ani jej doplneniu nevyjadril.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom
27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)

preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
28. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

29. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna
2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je
prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Súdny poplatok bol uhradený.
30. Kasačný súd po posúdení veci prišiel k?záverom, ktoré odôvodňuje v?nasledovnom texte.

IV.I Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa čl. 10 nariadenia č. 904/2010 žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak
rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane

podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa§61ods.1písm.b)daňovéhoporiadkusprávcadanedaňovékonaniemôžeprerušiť,aksazačalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa§61ods.1písm.c)daňovéhoporiadkuaktentozákonaleboosobitnépredpisyneustanovujúinak,
rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach
a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a
povinnostiachsarozhodovalo,identifikačnéčísloorganizácieaidentifikačnéčíslodaňovéhosubjektu,ak
mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá

povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú
fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu.
Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu
alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo

ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi
účastníkom konania.
Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s
uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá

povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie,
aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.
Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych

predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku ...správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia
lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné
okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto
lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
Podľa§69ods.1daňovéhoporiadkuaktentozákonaleboosobitnýpredpisneustanovujeinak,nemožno
vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich
rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový
subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu

vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.
Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú
lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno
najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom

daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.
Podľa § 69 ods. 3 písm. a) daňového poriadku za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu
z daňovej kontroly.
Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch

mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Podľa 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak,
že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi

právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách sa primerane použijú na kasačné konanie.

IV.II Posúdenie kasačných námietok

31. Kasačný súd sa ako prvou zaoberal námietkou žalobcu, v zmysle ktorej správny súd vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia, keď ustálil, že prerušenie daňovej kontroly bolo zákonné. Kasačný
súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.
32. V zmysle § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku správca dane môže prerušiť daňové konanie, ak je

potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Z administratívneho spisu je zrejmé,
že správca dane odoslal niekoľko žiadostí (a následných urgencií) o poskytnutie informácií v rámci
MVI, ktoré boli dôvodom prerušenia daňovej kontroly odo dňa 22. novembra 2013. Daňový poriadok
zároveň nestanovuje exaktnú lehotu, do kedy je možné z uvedeného dôvodu daňové konanie prerušiť.
Ustanovenie § 61 ods. 4 daňového poriadku však upravuje postup správcu dane (pokračovanie v konaní

aj bez návrhu daňového subjektu) po tom, ako pominuli dôvody prerušenia. Posledná odpoveď na
žiadosť o poskytnutie informácií bola správcovi dane doručená dňa 23. februára 2015 (t. j. deň pominutia
dôvodov prerušenia), pričom oznámenie o pokračovaní v daňovej kontrole bolo žalobcovi doručené už
26. februára 2015. Správca dane pri prerušení daňového konania teda postupoval v súlade so zákonom
(§ 61 daňového poriadku) a kasačná námietka je nedôvodná.

33. Čo sa týka námietky dĺžky prerušenia daňového konania s ohľadom na lehoty uvedené v čl. 10
nariadenia č. 904/2010, k tomu kasačný súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci HYDINA SK s.r.o. z 30. septembra 2021, C-186/20: Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo
7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v
spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie

môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského
štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu
administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane
neporušil ani ustanovenie čl. 10 nariadenia č. 904/2010 a kasačná námietka je nedôvodná.
34. Návrhu žalobcu na prerušenie kasačného konania do rozhodnutia Súdneho dvoru Európskej únie

o prejudiciálnych otázkach predložených v rámci konania vedenom na Najvyššom správnom súde
Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018 kasačný súd nevyhovel. Súdny dvor poskytol odpovede
na prejudiciálne otázky vo vyššie citovanom rozsudku. Kasačný súd preto nevzhliadol dôvod prerušiť
kasačné konanie.
35. V súlade s odôvodnením v bode 33. tohto rozsudku bola ako nedôvodná vyhodnotená aj námietka

porušenia zásady proporcionality vzhľadom na dĺžku prerušenia daňového konania. Kasačný súd pritom
poukazuje najmä na skutočnosť, že správca dane pokračoval v konaní bezprostredne po doručení
poslednej odpovede na žiadosť v rámci MVI, ako aj na to, že správca dane k získaniu informácií
pristupoval aktívne aj v čase prerušenia daňového konania, keď odpovede na žiadosť niekoľkokráturgoval (napríklad urgenciami č. 9601401/5/4289325/2013/Maľ, č. 9601401/5/4284256/2013/Maľ, č.
9601401/5/4284153/ 2013/Maľ a ďalšie). Kasačný súd preto nevzhliadol porušenie zásady účelnosti a
proporcionality správcom dane.

36. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/62/2018 z 2. júla 2019, na ktorý
poukázal žalobca v súvislosti so zásadou proporcionality v spojení s dĺžkou prerušenia daňovej kontroly,
kasačný súd uvádza, že závery v ňom uvedené (týkajúce sa lehôt stanovených v čl. 10 nariadenia
904/2010) boli prekonané vyššie citovaným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie. Uvedený
rozsudok preto nie je aplikovateľný na prejednávaný prípad a námietky porušenia zásady proporcionality

a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu boli preto vyhodnotené ako nedôvodné.
37. Nedôvodnou kasačný súd vzhliadol tiež námietku nesprávneho právneho posúdenia v nadväznosti
na právne predpisy uvedené v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly. Kasačný súd sa v tejto otázke
plne stotožňuje so záverom uvedeným v 62. bode rozsudku správneho súdu, podľa ktorého predmetná
námietka nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, pretože
správca dane vo výroku uviedol len označenie osobitných predpisov, na ktoré ust. § 61 ods. 1 písm.

b/ Daňového poriadku odkazuje v poznámke (poznámka č. 21a). Táto skutočnosť však nemá žiadny
vplyv na zákonnosť predmetného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a to ani v prípade, ak by sa
správcom dane označený zák. č. 442/2012 Z. z. na DPH nevzťahoval, resp. ak v označení Nariadenia
Rady EÚ č. 904 správca dane uviedol nesprávny rok jeho vydania (r. 2013 namiesto r. 2010), keďže
sa jednalo len o zrejmú nesprávnosť pri písaní, resp. pri písomnom vyhotovení rozhodnutia o prerušení

daňovej kontroly, ktorú zrejmú nesprávnosť môže správca dane kedykoľvek opraviť a to aj bez návrhu
(z vlastného podnetu) postupom podľa § 63 ods. 12 DP.
38. Čo sa zákonných náležitostí rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly týka, kasačný súd sa aj v
tomto ohľade stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu. Z administratívneho spisu, ktorého
súčasťou je aj rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je zrejmé, že predmetné rozhodnutie obsahuje

všetky náležitosti vyžadované ustanoveniami § 63 ods. 3 a ods. 5 daňového poriadku, a to aj tie, ktorých
absencia bola žalobcom namietaná.
39. Námietka nezákonnosti protokolu a prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nezákonného
rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly je nedôvodná. Daňová kontrola bola prerušená a rozhodnutie
o daňovej kontrole bolo vydané v súlade so zákonom, preto sa nie je možné stotožniť s argumentáciou

žalobcu, ktorá vychádza z nesprávnej premisy.
40. Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku ohľadom nepoužiteľnosti dôkazu - výpovede
konateľa dodávateľa vzhľadom na to, že táto výpoveď bola podľa žalobcu zabezpečená v čase
prerušenejdaňovejkontroly.Zadministratívnehospisukasačnémusúduvyplynulo,ževýpoveďkonateľa
bola zabezpečená v súvislosti s vybavovaním žiadosti o poskytnutie informácií pre maďarského správcu

dane, nie v rámci prerušenej daňovej kontroly. Uvedené potvrdzujú informácie z úradného záznamu
č. 20542691/2015 z 20. júla 2015, ktorého predmetom bolo nahliadnutie do spisu týkajúceho sa
predmetnejžiadostimaďarskéhosprávcudane(včasepoprerušenídaňovejkontroly),čímsprávcadane
získal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9601401/5/5478372/2014/Maľ z 19. decembra 2014, ktorej
predmetom bolo vypočutie svedka (konateľa dodávateľa) v súvislosti s výkonom miestneho zisťovania u

žalobcu.Miestnezisťovaniebolopritomvykonanézaúčelomzaslaniaodpovedenažiadosťmaďarského
správcu dane. Vzhľadom na uvedené nie je možné dať žalobcovi za pravdu, že výpoveď konateľa
deklarovaného dodávateľa bola zabezpečená počas prerušenej daňovej kontroly a že ide preto o
neprípustný dôkaz.
41. Rovnaké závery vyplývajú zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 20547360/2015 z 21. júla 2015,

ktorého sa osobne zúčastnil konateľ žalobcu a svojim podpisom potvrdil, že nemá voči obsahu zápisnice
nijaké námietky. V zápisnici je pritom výslovne uvedené:
a. str. 10.: Správca dane dňa 20.07.2015 nahliadol do spisovej zložky Žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií č. 6033/14/Bur zo dňa 21.01.2014, týkajúcej sa daňového subjektu HOLZ-TRANS s.r.o., ......
za zdaňovacie obdobie február 2013 v súvislosti s obchodnými vzťahmi do spoločnosťou REMIXCAR

Kft ..... o čom bol vyhotovený úradný záznam č. 20542691/2015 zo dňa 20.07.2015. Správca dane zo
spisovej zložky zistil nasledovné: ....
b.str.12.:Dňa18.12.2014správcadanetelefonickykontaktovalQ.Z.nat.č...zdôvodujehopredvolania
ako svedka v súvislosti s miestnym zisťovaním u daňového subjektu HOLZ-TRANS s.r.o. ...
c. str. 13.: Dňa 19.12.2014 sa konalo ústne pojednávanie vo veci vypočutia Q. Z. ako svedka. Dňa

19.12.2014 sa na Daňový úrad Banská Bystrica dostavil svedok Q. Z.. Za daňový subjekt HOLZ-TRANS
s.r.o. sa výsluchu svedka zúčastnil - Peter Turcaj.
42. Z uvedeného je zrejmé, že počas ústneho pojednávania dňa 21. júla 2015 bol žalobca informovaný
o nahliadnutí do spisovej zložky Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, v rámci ktorej savykonalo ústne pojednávanie s konateľom deklarovaného dodávateľa. Keďže sa predmetného ústneho
pojednávania sám osobne zúčastnil, muselo mu byť zrejmé, že nejde o ústne pojednávanie vykonávané
v rámci prerušenej daňovej kontroly. S dôvodom a obsahom výpovede konateľa deklarovaného

dodávateľa bol pritom opakovane oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 21. júla 2015, kedy mal
možnosť opakovane sa k tejto výpovedi vyjadriť. Kasačné námietky napádajúce zákonnosť použitia
výpovede deklarovaného dodávateľa, získanej nahliadnutím do iného spisu, tvrdiac, že výpoveď bola
získanávčaseprerušenejdaňovejkontrolyaženejdeodôkazvsúlades§24ods.4daňovéhoporiadku,
sú nedôvodné.

43. Pokiaľ žalobca namieta, že v žiadnom z rozhodnutí správcu dane ani žalovaného nebolo vysvetlené
získanie predmetného dôkazu (výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa), kasačný súd poukazuje
na skutočnosť, že uvedené jednoznačne vyplýva z vyššie uvedených zápisníc a úradných záznamov,
ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, do ktorého žalobca mohol nahliadnuť. Spôsob získania
výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa pritom musel byť žalobcovi zrejmý aj z jeho účasti na
predmetných úkonoch. Námietky žalobcu boli preto vyhodnotené ako nedôvodné.

44. Žalobca ďalej namietal nesprávny procesný postup s ohľadom na aplikáciu ustanovenia § 181
ods. 1 SSP. Aj v tomto smere sa kasačný súd stotožňuje so správnym súdom a námietku vyhodnotil
ako nedôvodnú. Podľa § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu
o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Rozšírením rozsahu napadnutia
rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby o ďalšie výroky, ale aj o rozšírenie žalobných dôvodov,

t. j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia žalobcových práv.
(BARICOVÁ, Jana. § 183 [Rozšírenie a doplnenie správnej žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK,
Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H.
Beck, 2017, s. 919.)
45. Po preštudovaní správnej žaloby a repliky žalobcu kasačný súd ustálil, že žalobca v replike doplnil

dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane v rozpore s ustanovením §
183 SSP. Kasačný súd pritom poukazuje najmä na argumentáciu žalobcu s ohľadom na neprípustnosť
použitého dôkazu - výpovede konateľa deklarovaného dodávateľa. Kým v správnej žalobe žalobca
uvedené namieta len z dôvodu zaobstarania predmetného dôkazu v čase prerušenej daňovej kontroly, v
replike svoju argumentáciu výrazne rozširuje napríklad namietajúc aj porušenie ustanovení upravujúcich

inštitút miestneho zisťovania, ďalej ustanovení § 46 ods. 10, § 61 ods. 1 písm. b), ods. 2, 3, 4 a 5
daňového poriadku, či námietkami ohľadom obsahu zápisnice o svedeckej výpovedi, z ktorého podľa
žalobcu nie je zrejmé, že išlo o výpoveď zadováženú v súvislosti s dožiadaním maďarského správcu
dane. Kasačný súd prihliadol aj na to, že dôvody a argumentácia žalobcu, ktoré boli doplnené replikou,
mal žalobca možnosť uplatniť už v správnej žalobe. Postup správneho súdu bol preto v súlade so

zásadou koncentrácie a v súlade so zákonom, keď na takéto doplnenie správnej žaloby neprihliadol.
46. Námietka o nepreskúmateľnosti rozsudku správneho súdu z dôvodu odkazov na ustálenú
rozhodovaciu prax všeobecných súdov a judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bez
uvedenia konkrétnych rozhodnutí je nedôvodná. Kasačný súd sa stotožňuje so žalobcom, že v prípade,
ak správny súd argumentuje súdnou rozhodovacou činnosťou, je nevyhnutné, aby poukázal aj na

konkrétne rozhodnutia. Ich neuvedenie však nespôsobuje nepreskúmateľnosť či nezrozumiteľnosť
rozsudku správneho súdu, najmä keď sa správny súd v rozsudku vysporadúva s rozsiahlym penzom
rôznorodých námietok žalobcu, ktoré riadne odôvodní a rozsudok nie je založený výlučne či prevažne na
odkaze na ustálenú rozhodovaciu prax bez jej špecifikácie spisovými značkami rozhodnutí. Neuvedenie
konkrétnych spisových značiek rozhodnutí súdov preto v tomto prípade nie je takou vadou, ktorá by

spôsobovala nezákonnosť rozsudku správneho súdu.
47. Nesprávne právne posúdenie nevzhliadol kasačný súd ani v záveroch správneho súdu týkajúcich
sa dĺžky vyrubovacieho konania s ohľadom na ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku a
lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní ustanovenej v § 68 ods. 3 daňového poriadku.
Nevydanie rozhodnutia v 3 mesačnej lehote ustanovenej v § 68 ods. 3 daňového poriadku nespôsobuje

nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia.
48. Kasačný súd pritom poukazuje aj na ustanovenia § 69 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 písm. a) daňového
poriadku, v zmysle ktorých:
a) nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v

ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov;b) ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo
uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca
roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený;

c) za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa
osobitných predpisov sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly.
49. Právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane teda zaniká až uplynutím lehoty v zmysle vyššie uvedených
ustanovení. Prvostupňové rozhodnutie vydané správcom dane vo vyrubovacom konaní dňa 21. augusta
2019 nebolo vydané po lehote 5 rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt vyrozumený o

protokole o daňovej kontrole zo dňa 3. augusta 2015, preto nepredstavuje nezákonné rozhodnutie.
Správny súd tiež vhodne poukázal na možnosť žalobcu brániť sa proti dĺžke vyrubovacieho konania
žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Kasačné námietky týkajúce sa dĺžky vyrubovacieho
konania boli preto vyhodnotené ako nedôvodné.
50. Námietku neprípustnosti použitého dôkazu správcom dane - výpovede Jany Ďalákovej (konateľky
SKITAGROUPs.r.o.)kasačnýsúdvyhodnotilakonedôvodnú.Správcadanesananávrhžalobcupokúsil

zabezpečiť výsluch svedkyne jej predvolaním a až v dôsledku jej nedostavenia sa, využil zákonnú
možnosť nahliadnutia do spisu inej daňovej kontroly, v ktorej Jana Ďaláková vypočutá bola a jej výpoveď
bola zaznamenaná v zápisnici o ústnom pojednávaní z 4. januára 2019. O nahliadnutí do spisu spísal
správca dane úradný záznam z 12. júna 2019.
51. Ako dôkaz môže správca dane použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností

rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Zápisnica o výsluchu svedkyne bola získaná zákonným
spôsobom, žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam vyplývajúcim zo zápisnice. Kasačnému súdu je
známe, že predmetná výpoveď bola získaná v daňovej kontrole de iure iného daňového subjektu - Peter
Turcaj - HOLZ-TRANS. Nutné je však poukázať na skutočnosť, že predmetného výsluchu sa zúčastnil

konateľ žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ako aj na obsah výpovede, ktoré sa týkala
tiež vedomosti svedkyne o osobách konajúcich v mene spoločnosti PIEMONTE TRADING SRL a o
spoločnosti všeobecne (odberateľ daňového subjektu Peter Turcaj - HOLZ-TRANS ako aj HOLZ-TRANS
s.r.o.). Zistenia získané výsluchom svedkyne preto boli použiteľné aj pre účely daňovej kontroly žalobcu.
52. Kasačnou námietkou uvedenou v bode 21. tohto rozsudku žalobca namietal nesprávne právne

posúdenie správneho súdu s ohľadom na vyhodnotenie dôkazov správcom dane. Predmetná kasačná
námietka je nedôvodná. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada
na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonných ustanovení

(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sžf/30/2014z17.februára2015).Kasačnému
súdu neprináleží posudzovať, ako správca dane jednotlivé dôkazy vyhodnotil. Pokiaľ správca dane v
odôvodnení rozhodnutia uviedol, aké úvahy ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov (§ 63 ods. 5 daňového
poriadku) a toto hodnotenie nie je možné považovať za svojvoľné či vybočujúce z rámca logického
vyvodzovania, správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a zásadou voľnej

úvahy.
53. Ak žalobca chce úspešne namietať vyhodnotenie konkrétnych dôkazov, je nevyhnutné, aby
konkretizoval, prečo správna úvaha vybočuje z medzí logického myslenia, a k akému nesprávnemu
vyhodnoteniu dôkazu preto správca dane dospel, k akému inému vyhodnoteniu mal správca dane
dospieť a zároveň, aby špecifikoval, aký negatívny dopad malo nesprávne vyhodnotenie dôkazov na

zákonnosť rozhodnutia správcu dane.
54. Námietky ohľadom okolností týkajúcich sa zmluvy o pôžičke kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné.
V prvom rade sa stotožňuje so správnym súdom, ktorý uviedol, že žalobca nekonkretizoval, aký vplyv
má predloženie zmluvy o pôžičke na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Poukázanie na dôkaz s
tvrdením, že sa ním správca dane nedostatočne zaoberal bez toho, aby žalobca poukázal, čo z takého

dôkazu vyplýva a aký vplyv má na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, je nedostatočné a správny
súd námietku správne vyhodnotil ako nedôvodnú. Kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, že tvrdenie
žalobcu, že správca dane sa nedostatočne zaoberal predmetnou zmluvou o pôžičke je nepravdivé a v
rozpore s odôvodnením na 45. str. rozhodnutia žalovaného.
55. V kasačnej sťažnosti žalobca dodal, že ak správny súd zistenia ohľadom zmluvy o pôžičke považuje

zabezpredmetné,nemajúsanachádzaťvrozhodnutiachsprávcudaneažalovaného,inakspôsobujúich
zmätočnosť a nezrozumiteľnosť. S právnym posúdením žalobcu sa kasačný súd nestotožnil a námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú. V zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku správca dane v odôvodnení
rozhodnutia uvedie aj to, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia. Existencia zmluvy o pôžičkebola jedným zo zistení správcu dane, preto zmienka o nej v rozhodnutí správcu dane nemôže spôsobiť
zmätočnosť tohto rozhodnutia.
56. Námietky žalobcu zhrnuté v bodoch 23. a 24. tohto rozsudku sú nedôvodné. Žalobca v kasačnej

sťažnosti len odkázal na obsah správnej žaloby alebo na právne závery správneho súdu. Takéto
vymedzenie kasačných námietok však nezodpovedá zákonným požiadavkám. V zmysle § 440 ods.
2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Kasačný súd poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
sp. zn. 2Sfk/26/2021 z 29. júna 2023 bod 18., v zmysle ktorého pokiaľ z kasačnej námietky priamo
nevyplýva, čo konkrétne mal správny súd nesprávne právne posúdiť, kasačný súd nemôže konštatovať
neprávne právne posúdenie veci správnym súdom.
57. S poukazom na vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že žalobca v kasačnej sťažnosti
neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili vecnú správnosť rozsudku správneho súdu.

Jeho odôvodnenie, obsahujúce relevantné právne závery ako aj presvedčivé vyhodnotenie všetkých
pre vec zásadných námietok, považuje kasačný súd za vyčerpávajúce a dostatočné pre zamietnutie
správnej žaloby. Kasačné námietky vyhodnotil ako nedôvodné a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.
IV.III Záverečné zhodnotenie

58. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a
preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167
ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani
žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd
nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej
vety SSP priznané.
60. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Kasačnému súdu neprináleží posudzovať, ako správca dane jednotlivé dôkazy vyhodnotil. Pokiaľ
správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, aké úvahy ovplyvnili jeho hodnotenie dôkazov (§ 63
ods. 5 daňového poriadku) a toto hodnotenie nie je možné považovať za svojvoľné či vybočujúce z
rámca logického vyvodzovania, správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a
zásadou voľnej úvahy.

Ak žalobca chce úspešne namietať vyhodnotenie konkrétnych dôkazov, je nevyhnutné, aby
konkretizoval, prečo správna úvaha vybočuje z medzí logického myslenia, a k akému nesprávnemu
vyhodnoteniu dôkazu preto správca dane dospel, k akému inému vyhodnoteniu mal správca dane
dospieť a zároveň, aby špecifikoval, aký negatívny dopad malo nesprávne vyhodnotenie dôkazov na
zákonnosť rozhodnutia správcu dane.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.