Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010476
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6720010476.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M a
sudcov JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása v trestnej veci obžalovaného E. E., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 22. augusta 2023 o odvolaní obžalovaného E. E., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
2T/40/2020 zo dňa 22.02.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného E. E. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/40/2020 zo dňa 22.02.2023 bol obžalovaný E. E. uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

dňa 28. januára 2020 v čase od 01:00 hod. do 05:00 hod. vo X., na ul. D. XX/XX, vnikol do prevádzky I.
G. tak, že bez vedomia priateľky B. M., nar. XX.XX.XXXX, z ich spoločnej domácnosti na adrese D. 8,
X. vzal jej kľúč od prevádzky I. G., v ktorej bola zamestnaná, následne sa presunul k prevádzke I. G.,
prineseným pravým kľúčom odomkol hlavný vchod, zadal na zabezpečovacom zariadení pri vchode kód
používaný B. M., ktorý si neznámym spôsobom zistil, prešiel k barovému pultu, kde z plechovej nádoby
odcudzil hotovosť vo výške 110 €, z pokladne odcudzil hotovosť vo výške 30 € a z modrého púzdra

hotovosť vo výške 20 €, následne prešiel k neuzamknutému skladu, tu po zadaní správneho kódu na
trezore, ktorý si neznámym spôsobom zistil tento odomkol, a odcudzil z neho hotovosť vo výške 306 €,
ktorým konaním spôsobil majiteľovi prevádzky C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, E. B. škodu
odcudzením finančnej hotovosti vo výške 466€.

Za to bol obžalovaný E. E. odsúdený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods.

4, ods. 8, § 37 písm. m), § 46, § 49 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému C. L.,

škodu titulom odcudzenia finančnej hotovosti vo výške 466 eur (štyristošesťdesiatšesť eur).

Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný dňa 9.3.2023 odvolanie, ktoré dodatočne prostredníctvom
svojhoobhajcupodanímzodňa24.5.2023odôvodnil. Naúvoduviedol,žesrozsudkomOkresnéhosúdu
Zvolen vo vzťahu k výroku tak o vine, o treste, ako aj o náhrade škody sa nemôže v žiadnom prípade
stotožniť a teda ani s ním súhlasiť. Poukázal, že tak ako v prípravnom konaní, v konaní pred súdom, aj

naďalej zotrváva na tom, že sa necíti byť vinný zo skutku, spáchanie ktorého sa mu kladie za vinu a má
za to, že nielen v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom došlo k nesprávnemu vyhodnoteniuvýsledkov vykonaného dokazovania a tým aj k nesprávnemu posúdeniu veci a následnému vyvodeniu
trestnoprávnej zodpovednosti voči jeho osobe. Vyslovil názor, že v rámci písomného vyhotovenia
odôvodnenia napadnutého rozsudku neboli splnené podmienky v zmysle náležitého zistenia skutkového

stavu v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie rozhodnutia. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil svoj
hodnotiaci záver ohľadom preukázaného skutkového stav, resp. nesprávne právne posúdil konkrétny
prípad. V tejto súvislosti poukázal na zásadu vyjadrenú v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

V ďalšej časti odvolania zdôraznil, že z predmetnej prevádzky I. G. neodcudzil žiadne finančné

prostriedky, teda odmieta akékoľvek tvrdenia, že by sa mal dopustiť konania, z ktorého je obžalovaný.
Je toho názoru, že už prípravné konanie v tejto trestnej veci trpelo tzv. dôkaznou núdzou, keďže nebol
zabezpečený ani jeden relevantný dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval, čo i len vyššiu mieru
pravdepodobnosti, že sa dopustil trestného činu krádeže, spáchanie ktorého sa mu kladie za vinu. K
dôkaznej situácii uviedol, že svedkyňa B. M. uviedla, že poškodený C. L. ju navádzal, aby nepreberala
jeho poštu, aby ukončila ich vzťah, no najmä na to, aby vypovedala v jeho neprospech, čím ju doslovne

nabádal na krivú výpoveď. Uvedené skutočnosti tak dávajú obraz o charaktere osoby poškodeného C. L.
a súčasne aj pochybnosti o dôveryhodnosti jeho výpovede. Má za to, že súd nezobral do úvahy tú časť
výpovedesvedkyneB.M.,kdeuvádzažepoškodenýC.L.jejhrozilvýpoveďouzozamestnaniavprípade
ak nebude vypovedať, tak ako si on želá, pričom podľa jeho názoru v tomto prípade, už z jeho strany išlo
doslovne o vydieranie. Za najdôležitejšiu však považuje tú časť jej výpovede, kde uvádza, že peniaze

v predmetnej prevádzke chýbali pravidelne a v dôsledku nezrovnalostí v dokladoch dochádzalo k
situáciám,ževýškafinančnýchprostriedkovnebolavsúladesúčtovnouevidenciou.Ktakýmtosituáciám
dochádzalo napríklad vtedy, keď poškodený C. L. dal pokyn zamestnancom zaplatiť tovar v hotovosti
z peňažných prostriedkov v pokladni, následne opomenul priložiť potrebné doklady a tak dochádzalo k
pochybeniam a nezrovnalostiam. K týmto malo dochádzať tiež aj z dôvodu, že poškodený nesprávne

zapisoval predaj tovaru do systému, ktorý sa v tejto prevádzke používal. Svedkyňa ďalej uviedla, že
poškodený vždy len jednostranne rozhodol, že chýbajúce finančné prostriedky uhradia zamestnanci
a to bez náležitého zdôvodnenia neberúc do úvahy, že nezrovnalosti vznikajú vyššie popisovaným
spôsobom. Svedkyňa doslovne vylúčila, že by sa dopustil trestného činu krádeže kladenému za vinu,
a to v mieste výkonu jej zamestnania, pretože vie že by jej určite nechcel spôsobiť problémy. Ďalej

poukázal na výpoveď svedka C. T., ktorý uviedol, že zamestnanci pravidelne nesprávne postupovali
pri nakladaní s prostriedkami na karte, ktoré sa mali následne odrátať z kasy, čo sa často opomínalo
a zapríčiňovalo nezrovnalosti. Taktiež poukázal na Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho
ústavuPZČ.PPZ-KEU-SL-EXP-2020/539zodňa03.03.2020a12.05.2020,zozáverovktoréhovyplýva,
že na predmetoch (plechovej nádobe, číselníku klávesnice trezora, na kódovacom zariadení), ktorých

by sa v prípade, ak by chýbajúce peniaze odcudzil musel dotýkať, nebola zistená prítomnosť jeho
biologického materiálu, ale práve naopak, bola zistená prítomnosť biologického materiálu, ktorého
pôvodcom je výhradne poškodený, teda C. L.. Vyslovil názor, že zo strany orgánov činných v trestnom
konaní nedošlo k relevantnému preukázaniu skutočností, za ktoré má byť trestnoprávne zodpovedný.
Práve naopak je toho názoru, že vykonaným dokazovaním, najmä v konaní pred súdom sa preukázalo,

že dôkazná situácia obžaloby bola výrazne spochybnená. Ide najmä o jasne preukázanú chybovosť v
rámciplateniaaúčtovaniafinančnejhotovosti,najmätržiebvprevádzke,čopotvrdiliajviacerísvedkovia.
V nadväznosti na uvedené preto nie je možné ani preukázať sumu, ktorá mala byť „údajne" odcudzená
a tak hodnoverne vyčísliť škodu.
Záverom navrhol, aby ho odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 285 písm.

a), b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen podanej pod
číslom 1 Pv 59/20/6611-16 zo dňa 29.07.2020 pre skutok obžalobou právne posúdený ako prečin krádež
podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Alternatívne, aby podľa ustanovenia § 321 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok v časti výroku o vine zrušil a v zmysle ustanovenia
§ 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Obžalovaný E. E. sa verejného zasadnutia odvolacieho súdu osobne nezúčastnil, pričom svoju neúčasť
na verejnom zasadnutí ospravedlnili a zároveň požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že považuje odvolanie
obžalovaného za nedôvodné a navrhol odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol vyhovieť odvolaniu v celom
rozsahu, tak ako je to uvedené v odôvodnení odvolania.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej §
309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), b), pričom
nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle §
312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nie

je dôvodné.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok pokiaľ ide o výrok o vine tak, ako bol písomne
vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je

zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a
akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Z jeho obsahu je tiež zrejmé,
ako sa vysporiadal s konkrétnou obhajobou obžalovaného E. E. a akými právnymi úvahami sa riadil,
keď posudzoval preukázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona. Závery súdu
prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za

logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Na rozdiel od obhajoby obžalovaného odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v prerokúvanej veci tak, aby bol náležite zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na svoje
rozhodnutie. Taktiež zistil, že všetky dôkazy v prerokúvanej veci o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie
o vine boli získané zákonným spôsobom a súd prvého stupňa ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne

podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., ak súd prvého stupňa postupoval podľa cit.
ustanovenia, tak odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V
prejednávanej veci odvolací súd ani sám, na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy

s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Obžalovaný
namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie
dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom
pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd

neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Odvolací súd, s ohľadom na skutkové zistenia obsiahnuté vo výrokovej časti rozsudku súdu
prvého stupňa, ako sú popísané, vrátane príslušného odôvodnenia napadaného rozsudku a k

nemu nadväzujúceho obsahu spisového materiálu zistil, že základné kritéria vymedzujúce zavinenie
obžalovaného boli naplnené, pričom súd prvého stupňa sa s nimi náležite vyrovnal a odvolací súd
ich akceptuje. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania (aj keď tento ich vníma ako relevantné), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne
konanie.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, odvolací súd pripomína, že obžalovaný E. E. síce nepopiera, že v noci
dňa 28.01.2020 bol v podniku I. G., na svoju obhajobu uviedol, že odtiaľ nezobral nijakú hotovosť, bol
si tam zobrať len osobné veci. Ďalej uviedol, že do podniku sa dostal tak, že jeho priateľka B. M. mudala kľúč od podniku a kód od podniku vedel tiež od B., pretože v minulosti zatváral tento podnik aj sám,
za prítomnosti B..

Skutočnosť, že obžalovaný bol v prevádzke I. G. v tú noc je potvrdzovaná aj výpoveďou svedka C. C.,
ktorý uviedol, že motorové vozidlo Mercedes Benz E 200 ev. číslo X používal jeho kamarát E. E. od
septembra 2016. On sám ho od tohto dátumu nepoužíval. Od auta je len jeden kľúč, pričom motorové
vozidlo zn. Mercedes bolo vzhliadnuté aj na kamerových záznamoch MsP Zvolen dňa 28.01.2020 pred
prevádzkou I. G., ako aj osoba mužského pohlavia, ktorá si odomyká dvere prevádzky a následne sa

pohybuje po prevádzke I. G., čo je ďalej zistiteľné z video záznamu zo dňa 28.01.2020 v čase o 01:12
hod., v ktorom je zachytená osoba, ktorá má na sebe roztrhané nohavice a bundu s kapucou, ktorá vošla
do miestnosti skladu, pohybovala sa aj za barovým pultom, kde opakovane prezerá veci umiestnené
na barovom pulte a pri pokladni, pričom berie do ruky predmet, ktorý vyzerá ako obálka, resp. puzdro
umiestnený pri pokladni prevádzky, tento si berie so sebou a vchádza na toalety. Následne táto osoba
prichádza znovu k baru a vkladá puzdro na pôvodné miesto. Osoba opakovane prehľadáva priestor

za barovým pultom. Ďalší vstup do objektu bol zaznamenaný v čase o 04:30 hod. osobou mužského
pohlavia, ktorá mala oblečené pravdepodobne tepláky ako sa pohybuje po objekte prevádzky. Táto
osoba vkladá puzdro na miesto za barovým pultom. Z výpisu prihlásených do systému prevádzky I. G.
je zrejmé, že v časoch keď sa neznáma osoba pohybovala po prevádzke baru došlo k odomknutiu a
následne aj uzamknutiu prevádzky osobou s prístupovým kódom prideleným osobe „B.“. Svedkyňa B.

M. nevedela jednoznačne uviesť, či sa obžalovaný v tú noc nachádzal spolu s ňou v byte, keďže vtedy
spala tvrdšie z dôvodu, že vypila pohár vína a užila tabletku Neurolu.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že sa obžalovaný E. E. v inkriminovanom čase pohyboval po
prevádzke I. G. a prehľadával tam veci. Pokiaľ by si prišiel vziať len osobné veci, nemal by dôvod

pohybovať sa po celom priestore prevádzky a opakovane prezerať veci umiestnené na barovom pulte
a pri pokladni. Pokiaľ ide o odcudzenú finančnú hotovosť k tomu sa vyjadril poškodený C. L., keď okrem
iného uviedol, že dňa 28.01.2020 po príchode do prevádzky I. G. zistil chýbajúce finančné prostriedky v
trezore prevádzky a následným šetrením aj v plechovej nádobe, modrom puzdre a v pokladni, ktorých
výšku preukázal aj predloženou finančnou uzávierkou. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa D. X.,

ktorá uviedla, že v trezore chýbalo 300 eur, pričom uvedené bankovky do trezoru osobne večer predtým
vkladala. Prepočítaním boli zistené aj chýbajúce finančné prostriedky v pokladni, min. vo výške 30
eur a tiež z plechovej nádoby na tzv. DKP, kde sa zamestnanci skladali denne sumou 5 eur a kde
chýbala celkovo suma 110 eur. Z modrej obálky, kde boli finančné prostriedky za predaj lístkov na ples
chýbala suma 20 eur. Odvolací súd nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť

výpovedí poškodeného a svedkyne.

Odvolací súd na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel k záveru, že je tu taký
reťazec dôkazov, ktorý do seba zapadá ako jednotlivo, tak aj súhrnne, na základe ktorých vyplýva, že
skutok sa stal tak ako je popísaný v skutkovej vete a spáchal ho obžalovaný E. E.. Pokiaľ ide o výšku

škody, tak táto bola bezpochyby verifikovaná výpoveďou poškodeného C. L. a svedkyne D. X.. Obhajoba
obžalovaného E. E. v tom, že na mieste činu neboli izolované jeho biologické stopy ho nevyviňuje zo
spáchania predmetného skutku, za situácie, keď ostatné vykonané dôkazy svedčia o spáchaní skutku,
ktorý je mu obžalobou kladený za vinu.

K právnemu posúdeniu skutku odvolací súd uvádza, že žalovaného trestného činu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona sa dopustí, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej
zmocní, spôsobí tak malú škodu a čin spácha vlámaním. Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo
veci, ďalej držba veci, ale aj faktická dispozícia vecou, pričom rozhodujúci je faktický stav. Cudzou vecou
sa rozumie hnuteľná vec nepatriaca páchateľovi vôbec, alebo nepatriaca iba jemu, a ktorú páchateľ

nemá vo svojej dispozícii. Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda
vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ
si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo
faktického držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle sám alebo s ďalšími
osobami. Spôsobením malej škody sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur (§ 125 ods. 1 Tr.

zák.). Podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol
do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej
prekážkypoužitímsilyaleboľsťou.Trestnýčinjespáchanýľsťou,akbolspáchanýsvyužitímomylu,ktorýpáchateľ vyvolal, alebo s použitím úskoku (§ 122 ods. 4 Tr. zák.). Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje
úmysel.

Okresný súd potom správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. a), písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil,
spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním.

Krajský súd v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ale aj jeho postup, ktorý

verdiktu predchádzal, za zákonný, nevykazujúc znaky svojvôle.

Odvolací súd následne preskúmaval výrok o treste a zistil, že okresný súd prihliadol na všetky
skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona dôležité z hľadiska jeho
ukladania a to spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu.

Odôvodnenie uloženého trestu je v napadnutom rozsudku dostatočné a vecne správne, preto odvolací
súd v tomto smere odkazuje na dôvody rozsudku okresného súdu. V prípade obžalovaného E. E. druh a
výmera trestu boli stanovené zákonným ustanovením § 212 ods. 1 Tr. zák., umožňujúci obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody vo výmere až na dva roky. Ani odvolací súd u osoby obžalovaného
nevzhliadol žiadne poľahčujúce v zmysle § 36 Tr. zák. Okresný súd pri ukladaní správne prihliadol k

priťažujúcej okolnosti Podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže v minulosti už bol za trestný čin odsúdený.
Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel aj
odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, obžalovanému uložený trest
odňatia slobody vo výmere ôsmich mesiacov je primeraný. Keďže neboli splnené zákonné podmienky
na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný

sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/19/2018 zo dňa 30.04.2018, právoplatným dňa 16.05.2018, ktorým
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom jeho výkonu so
skúšobnou dobou vo výmere päť rokov s probačným dohľadom, tak v takom prípade podľa § 49
ods. 2 Tr. zák., nie je možné podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody. Keďže obžalovaný v

posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
okresný súd ho správne zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, dospel

odvolací súd k záveru, že uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34 a
§ 38 Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám zabezpečenia
generálnej i individuálnej prevencie.

Súd prvého stupňa správne zaviazal obžalovaného k uplatnenej náhrade škody vo výške 466 eur,
pretože výška škody bola v trestnom konaní preukázaná a je súčasťou popisu skutku uvedenej vo výroku
napadnutého rozsudku a v takom prípade bol okresný súd povinný v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1
Tr. por. obžalovaného zaviazať k jej náhrade.

Na základe z horeuvedeného má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a zákonným
spôsobom a preto odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného

poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.