Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. august 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13Csp/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209805
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2120209805.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Petrom Pravdom v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast.: JUDr. Ján Šoltés,
IČO: 37 927 795, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému:
K.W. U., B.. XX.XX.XXXX, O. X. G., o zaplatenie sumy 3.684,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 803,27 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania
zastavuje.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2020 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.684,92 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.684,92 eur od 21.11.2020 do zaplatenia a prizná
mu nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.09.2015 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní

kreditnejplatobnejkartyVÚB,a.s.QUATRO(ďalejlen„Zmluva“),nazákladektorejsazaviazalposkytnúť
žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úverový rámec
vo výške 3.600 eur s úrokom 22,80%, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 120 eur.
Žalovaná si neplnila svoje zmluvné povinnosti, a to ani napriek viacerým výzvam. Právny predchodca
žalobcu ku dňu 07.11.2020 vystavil nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 31.10.2020 vo
výške 3.684,92 eur, ktorá suma predstavuje dlh žalovanej. Žalovaná si nesplnil svoju povinnosť uhradiť
peňažný záväzok v lehote splatnosti, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania od 21.11.2020.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Dňa 28.01.2023 vyzval súd žalobcu, aby v lehote 10 dní doplnil skutkové tvrdenia ohľadne splnenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) a tieto náležite
preukázal.

5. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.

6. Podaním doručeným súdu dňa 12.08.2023 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 803,27
eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 352 eur s príslušnýmúrokom z omeškania odôvodnil tým, že si neuplatňuje poplatky a sankčný úrok. Späťvzatie žaloby v
časti o zaplatenie 451,27 eur s príslušným úrokom z omeškania odôvodnil tým, že uvedenú sumu mu
v priebehu konania uhradila žalovaná.

7. V konaní nebolo sporné, že sporové strany dňa 16.09.2015 uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 3.600 eur s úrokom 22,80%, ktorý sa žalovaná zaviazala
splácať mesačnými splátkami vo výške 120 eur.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, Žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro zo dňa
16.09.2015, Potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014,
Výpisom z Pôžičkovej karty Quatro ku dňu 07.11.2020 a zistil nasledovný pre vec rozhodný skutkový
stav:

9. Zo Zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu si povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ plnil tak,

že vychádzal z údajov uvádzaných žalovanou v Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, v ktorej
žalovaná uviedla, že jej čistý príjem predstavuje 1.840 eur, je rozvedená, nemá žiadnu vyživovaciu
povinnosť, na splácanie úverov hypoték a lízingov mesačne vynakladá 500 eur, iné mesačné výdavky
má vo výške 100 eur. Zo strany žaloby nebolo v konaní tvrdené, akým spôsobom bol preverovaný príjem
žalovanej. Z predloženého Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za

rok 2014 vyplýva, že základ dane za rok 2014 predstavoval u žalovanej 9.529,40 eur, čo v priemere
na mesiac predstavuje 794,11 eur, z ktorej sumy je ešte potrebné zaplatiť daň z príjmu. Rozdiel v
tvrdenej a preukázanej sume príjmu právny predchodca žalobcu nijako neriešil. Pri zisťovaní úverových
záväzkov žalovanej vychádzal z tvrdenej sumy vo výške 500 eur, pričom nebolo tvrdené ani preukázané,
že tvrdená skutočnosť bola preverovaná lustráciou v úverovom registri. Právny predchodca žalobcu sa

tiež uspokojil s výškou mesačných výdavkov 100 eur, uvádzaných žalovanou, pričom bližšie sa o iné
výdavky nezaujímal a podľa názoru súdu táto suma nepredstavuje reálne výdavky dospelej osoby. Zo
strany žaloby neboli uvádzané skutkové tvrdenia ohľadne spôsobu, ako boli analyzované zistené údaje,
keď sa dospelo k záveru, že žalovaná je schopná splácať poskytnutý úver.

10. Z Výpisu z Pôžičkovej karty Quatro ku dňu 07.11.2020 súd zistil, že žalovaná z úverového rámca
celkovo čerpala sumu 4.754,86 eur. Žalovaná na úver celkovo zaplatila sumu 4.900 eur. Z podania
žalobcu doručeného súdu dňa 12.08.2023 súd zistil, že žalovaná na úver v priebehu konania zaplatila
ešte 451,27 eur. Celkovo tak na úver zaplatila 5.351,27 eur.

11. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca
môže vziať žalobu späť.

12. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť, súd v zmysle citovaných ustanovení
konanie zastavil tak ako je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia.

15. Podľa ust. § 1 ods. 1 ZoSÚ, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov
spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na
poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa.

16. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.17. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

18. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.

21. Civilné sporové konanie má kontradiktórny charakter, ktorý sa prejavuje najmä tým, že od strán v
rámci zvýšenej procesnej diligencie očakáva, že budú prednášať tvrdenia a vyvíjať dôkaznú aktivitu
podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej. Kontradiktórna povaha konania je zachytená hneď v článku

8 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý od strán vyžaduje, aby
označili skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podopreli ich dôkazmi v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Odráža sa aj v § 132 CSP, ktorý žalobcovi ukladá, aby opísal
rozhodujúceskutočnostiapripojilkžalobedôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť. V tejto súvislosti ustanovenie § 150 ods. 1 CSP ďalej od žalobcu ako strany

požaduje uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ak sa súd domnieva,
že skutočnosti, ktoré považuje pre rozhodnutie v danej veci za podstatné a rozhodujúce, neboli v
žalobe uvedené, môže sa tento nedostatok pokúsiť odstrániť postupom podľa § 150 ods. 2 CSP tak, že
žalobcu požiada o ďalšie skutkové tvrdenia. Každé takto doplnené skutkové tvrdenie je opäť spojené
aj s dôkaznou povinnosťou.

22. Súd pre rozhodnutie vo veci samej považoval za dôležitú skutočnosť, či právny predchodca žalobcu
pred poskytnutím úveru, posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský
úver. Skutkové tvrdenia ohľadne tejto skutočnosti v žalobe absentovali. Súd preto postupom podľa §
150 ods. 2 CSP, vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadne splnenia povinnosti podľa § 7

ods. 1 ZoSÚ, na ktorú výzvu žalobca vôbec nereagoval. Keďže žalobca tieto skutkové tvrdenia ani po
výzve súdu nedoplnil, nemohol súd splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ preskúmať, preto dospel
k skutkovému záveru, že právny predchodca žalobcu si túto povinnosť nesplnil.

23. ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň

obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou
posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje
zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od
veriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácieanalyzovalavyhodnocoval.Dôrazpriposúdeníúverovej
schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho,

či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná
pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z
existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej
istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne

zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodanýchspotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také

informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba
niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

24.Plneniepovinnostipodľa§7ods.1ZoSÚ,takakohosúdzistilvykonanýmdokazovaním(viď.odsek9
tohto odôvodnenia), v žiadnom prípade nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám. Súd to považuje

za hrubé porušenie tejto povinnosti, v dôsledku čoho podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ posúdil poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná celkovo z poskytnutého úverového rámca čerpala 4.754,86 eur,
na úver celkovo zaplatila 5.351,27 eur, z čoho vyplýva, že zaplatila viac ako si požičala, preto nie je
povinná žalobcovi už nič platiť, z ktorého dôvodu súd žalobu vo výroku II. zamietol.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

29. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupujúc v súlade s ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 256
ods. 1 CSP, keď zastavenie konania v časti o zaplatenie 352 eur zavinil žalobca, zastavenie konania
v časti o zaplatenie 451,27 eur zavinila žalovaná a vzhľadom na zamietnutie žaloby žalobcu v celom
rozsahu, t.j. v časti o zaplatenie 2.881,65 eur, možno určiť, že neúspech žalobcu predstavuje 3.233,65

Eur (2.881,65 + 352 = 3.233,65, t.j. 87,75%), preto je žalovaná v konaní úspešnejšia a súd by jej mal
priznať nárok na náhradu trov konania.

30. CSP výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na
náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavila záujem, prípadne je zo spisu zrejmé, že strane

žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods.
2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu
a o nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania

neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa ust. § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov
konania a následne o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného

súdneho sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd vo výroku III. tak, že žalovanej voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).