Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. august 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Saz/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100625
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci

žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXX XXXX, č. neplatného cestovného dokladu XXXXXXXXXX,
štátny príslušník C. D., adresa posledného pobytu v krajine pôvodu E. F. X, F., C. D., toho času
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej
pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, IČO: 30 798 841, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
polície PZ Trnava, so sídlom Paulínska 13, Trnava, o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia

vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č. G./XXXX-XX zo dňa 25. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutia o zaistení
1. Rozhodnutím č. G./XXXX-XX zo dňa 25. júla 2023 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení“) žalovaný
rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) na účel výkonu trestu vyhostenia a jeho umiestnení v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“) na čas nevyhnutne potrebný, najviac

do 25. októbra 2023.
2. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca dňa 25. júla 2023
kontrolovaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava pred ÚPZpC so zistením, že nevie
preukázať oprávnenosť pobytu platným cestovným dokladom alebo iným dokladom o pobyte a zároveň
so zistením, že mu bol dňa 27. apríla 2021 v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp.
zn. 0T/107/2021 uložený trest vyhostenia na dobu 5 rokov za trestný čin krádeže. Ďalej bolo zistené,
že žalobca bol opakovane žiadateľom o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom jeho

posledná žiadosť bola dňa 20. júla 2023 (rozhodnutie právoplatné 21. júla 2023) zamietnutá ako zjavne
neprípustná s dodatkom, že žiadosť bola podaná výlučne s cieľom zmariť alebo odvrátiť výkon trestu
vyhostenia.Vnadväznostinatietozisteniabolžalobcapredvedenýpredžalovanéhozaúčelomzaistenia
na výkon trestu vyhostenia.
3. Žalovaný do odôvodnenia rozhodnutia o zaistení zapracoval podrobný rozpis celej chronológie
zdržiavania sa žalobcu na území slovenskej republiky (od 20. marca 2021 do 12. júla 2023), týkajúci
sa predovšetkým páchania trestnej činnosti, nadväzujúceho uloženia trestu vyhostenia, opakovaného

zaistenia žalobcu na účely podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 1 písm. c) a d), prepustenia zo
zaistenia a vybavovania jeho žiadostí o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.
4. Žalovaný skonštatoval, že vykonaným dokazovaním a na základe získaných podkladov, za
súčasného ustálenia totožnosti žalobcu, preverenia jeho trestnej minulosti, splnenia dôvodov zaistenia,skúmania alternatív zaistenia, rizík úteku a skrývania sa a zabezpečenia si podkladov o bezpečnostnej
situácii v krajine do ktorej bude žalobca vyhostený, bolo preukázané naplnenie všetkých podmienok a
účel zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný k ich prevereniu

pristupoval individuálne a s prihliadnutím na osobu žalobcu.
5. Žalovaný uviedol, že predpokladom zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov
je preukázanie existencie uloženého trestu vyhostenia, čo bolo v prejednávanej veci bez pochybností
splnené. Z nariadenia výkonu trestu vyhostenia zo dňa 7. mája 2021 vyplýva, že je potrebné, aby boli
úkony smerujúce k výkonu trestu vyhostenia zrealizované ihneď po vykonaní nepodmienečného trestu

odňatia slobody. Žalobca nie je držiteľom platného cestovného dokladu, v dôsledku čoho je potrebné
výkon vyhostenia realizovať za účasti Policajného zboru.
6. Ku oprávnenosti pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky bolo z informačných systémov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako aj z neplatného cestovného dokladu zistené, že žalobca
mal udelený prechodný pobyt na účel podnikania do 3. septembra 2021, avšak uložením trestu
vyhostenia dňa 27. apríla 2021 mu jeho oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky ako aj všetkých

členských štátov podľa § 35 písm. d) zákona o pobyte cudzincov zanikol. Z uvedeného dôvodu
žalovaný konštatoval, že nie je možné vykonať vyhostenie žalobcu do niektorého z členských štátov
schengenského priestoru.
7. Z vyjadrenia žalobcu podaného dňa 25. júla 2023 žalovaný zistil, že v domovskom štáte mu
nehrozí trestné stíhanie, smrť, prenasledovanie z náboženských alebo rasových motívov alebo iné

neľudské zaobchádzanie a nežiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. K zabezpečeniu
si hodnoverných podkladov k bezpečnostnej situácii v C. D. žalovaný preveril aj online podklady
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí so zistením, že nezistil žiadne prekážky, ktoré
by bránili vyhosteniu žalobcu.
8.Žalovanýzvážilpoužitiealternatívzaistenia,nožalobcasistarostlivosťosvojuosobuneviezabezpečiť

pre nedostatok finančných prostriedkov, čo aj sám potvrdil. V tejto súvislosti skonštatoval, že žalobca je
osobou, ktorá sa v minulosti opakovane dopustila páchania trestnej činnosti ktorú je potrebné eliminovať.
Vychádzajúc z ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov a s ohľadom na vyššie uvedené
zistenia ustálil, že uložením miernejších donucovacích prostriedkov by bol ohrozený účel zaistenia,
ktorým je výkon trestu vyhostenia.

9. Vo vzťahu k stanoveniu dĺžky zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 25. októbra 2023
uviedol, že hoci je žalobcova totožnosť známa, v priebehu doby zaistenia bude žalovaný vykonávať
úkony potrebné ku zabezpečeniu vystavenia náhradného cestovného dokladu (cestovný doklad na
základe ktorého bola zistená jeho totožnosť je neplatný) pretože výkon trestu vyhostenia sa má
zrealizovať do iného ako členského štátu schengenského priestoru.

II. Správna žaloba
10. Žalobca podal dňa 8. augusta 2023 správnu žalobu podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) (v žalobe asi nedopatrením nesprávne označenej ako podanej
podľa § 221 ods. 1 SSP), domáhajúc sa jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Žalobca bol toho
názoru, že jeho zaistenie za momentálneho skutkového stavu nie je účelné.

11. Úvodom zrekapituloval, že dňa 15. marca 2023 opakovane požiadal o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky, na čo bolo dňa 20. júla 2023 vydané rozhodnutie, ktorým Ministerstvo vnútra
Slovenskejrepublikyjehožiadosťzamietlo.Totorozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa21.júla2023.
12. V prvom rade namietal, že pred terajším zaistením bol zaistený už od 24. októbra 2021 za účelom
výkonu trestu vyhostenia, t. j. v zaistení sa nachádza už viac ako 21 mesiacov. Pri prieskume účelnosti

by mal správny súd preto prihliadnuť aj na tento aspekt, keďže ku dňu uplynutia doby zaistenia podľa
predmetného rozhodnutia o zaistení, t. j. ku 24. októbru 2023, bude v zaistení fakticky 24 mesiacov, čo
považuje za zjavne neprimerané.
13. Ďalej poukázal na rozhodnutie zo dňa 25. januára 2022 ktorým bol zaistený ako žiadateľ o udelenie
azylu, pretože mal byť hrozbou pre verejný poriadok. V nadväzujúcich rozhodnutiach o predĺžení

zaistenia ako aj v tom predmetnom rozhodnutí o zaistení žalovaný uvádza, že žalobca predstavuje
hrozbu pre bezpečnosť osôb a verejný poriadok. Žalovaný však v tejto súvislosti neuvádza žiadne
okolnosti, ktoré by sa udiali za posledných 17 mesiacov a ktoré by naozaj svedčili o tom, že správanie
žalobcuzakladáreálnuhrozbupreverejnýporiadok.Žalobcabolzaspáchanútrestnúčinnosťpotrestaný
a zaistenie by nemalo tento trest nahrádzať alebo dopĺňať.

14. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o údajnom účelovom charaktere jeho žiadosti o udelenie
azylu a namietal, že by nemali byť brané do úvahy. Dodal, že je stále v postavení žiadateľa o udelenie
azylu a je oprávnený zdržiavať sa počas vedenia azylového konania v azylovom zariadení Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky. Žalovaný pritom mohol rozhodnúť aj o uložení niektorého opatrenia podľa§ 89 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, čo však neučinil a nedal žalobcovi šancu mu dokázať,
že uložené opatrenie bude dodržiavať. Žalovaný neuloženie miernejších opatrení opäť opiera o jeho
trestnú minulosť, ktorá sa však viaže ku rokom 2007 – 2021, čo nemožno považovať za dostatočné.

V Nadväznosti na uvedené preto žiadal, aby spolu s prepustením žalobcu správny súd uložil miernejšie
donucovacie opatrenie.
III. Vyjadrenie žalovaného
15. Ku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý sa odmietol vyjadriť k námietkam ohľadom ohrozenia
verejného poriadku zo strany žalobcu a konania o účelovej žiadosti o udelenie azylu, pretože to nebolo

predmetom rozhodnutia o zaistení na účel výkonu trestu vyhostenia. Ku statusu žalobcu ako žiadateľa
o azyl dodal, že jeho žiadosť bola dňa 20. júla 2023 zamietnutá podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona
o pobyte cudzincov a preto podľa § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle už nie je ďalej oprávnený
zdržiavať sa na území Slovenskej republiky.
16. Ku použitiu alternatívnych prostriedkov zaistenia podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov
uviedol, že možnosť ich uloženia zisťoval, avšak nevzhliadol také skutočnosti, ktoré by ich uloženie

odôvodňovali. Záverom poukázal na informáciu z 9. augusta 2023 poskytnutú ÚPZpC o vykonaní
konzulárnejnávštevyVeľvyslanectvaC.D.zaúčelomzabezpečeniavystavenianáhradnéhocestovného
dokladu a oslovení agentúry Asiana s.r.o. o možnosti leteckého vyhostenia žalobcu na územie C. D..
IV. Skutkové a právne závery správneho súdu
17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17

písm. a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia
podľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§
206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia
o zaistení, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu
veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna

žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní
uskutočnenom dňa 22. augusta 2023.
Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení,
o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia
takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na

čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu

zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže

štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa § 89 ods. 2 prvej vety zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa
odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho

pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia.
Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len
vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti
a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O uložení
povinnosti podľa odseku 1 môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho príslušníka tretej

krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať
Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas
zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.18. Hneď úvodom správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou
podľa § 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho
prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm.

b) zákona o pobyte cudzincov ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali najneskôr
v čase rozhodovania správneho súdu také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie na účel výkonu trestu
vyhostenia prestalo byť zákonné, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho okamžité prepustenie
zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie účelu
zaistenia počas celej doby zaistenia].

Účelom správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáha prepustenia zo zaistenia, je poskytnúť žalobcovi
ochranu aj pre prípad, že samotné rozhodnutie o zaistení, jeho predĺžení alebo predĺžení lehoty zaistenia
bolo síce súladné so zákonom, avšak následné trvanie zaistenia prestalo byť zákonné. K takejto
situácii môže pritom dôjsť nielen vtedy, ak žalobca zostal zaistený aj po uplynutí doby vyplývajúcej
z rozhodnutia o jeho zaistení, resp. o predĺžení zaistenia alebo predĺžení lehoty zaistenia, prípadne
po uplynutí maximálnych lehôt vyplývajúcich z § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, ale aj skôr, ak

zaistenie už nemožno vyhodnotiť ako nevyhnutne potrebné (§ 88 ods. 4 prvá veta zákona o pobyte
cudzincov). (BERTHOTYOVÁ, Elena, ČERVENKA, Branislav, FEČÍK, Marián. § 221 [Predmet konania].
In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok.
1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1124.)
19. Správny súd v prvom rade konštatuje, že správna žaloba o prepustenie zo zaistenia je v žalobných

bodoch pomerne zmätočná, čo do určitej miery sťažilo správnemu súdu jeho úlohu preskúmať
rozporovanú zákonnosť trvania zaistenia žalobcu. Na jednej strane žalobca uvádza, že nie je osvedčený
účel zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b) (zaistenie na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je
založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje
riziko jeho úteku) čo by bolo možné vyhodnotiť ako zrejmú chybu v písaní, avšak vzápätí zmieňuje

zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. c) [zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88
ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že
podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie],
ba dokonca zaistenie podľa § 88a ods. 1 písm. d) (ak je to potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti
štátu alebo verejného poriadku) zákona o pobyte cudzincov. Jeho argumentácia potom nadväzuje

nekonzistentnými námietkami týkajúcimi sa účelovosti podaných žiadostí o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky a vyvracaním záverov, že predstavuje hrozbu pre bezpečnosť a verejný záujem.
20. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení jasne a zrozumiteľne stanovil, že
žalobcu zaisťuje na účel výkonu uloženého trestu vyhostenia na podklade trestného rozkazu Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 0T/107/2021 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona

o pobyte cudzincov. Vo vzťahu ku tomuto jedinému účelu potom musel žalovaný ozrejmovať naplnenie
dôvodov, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzali, naplnenie zákonných predpokladov a v neposlednom
rade osvedčenie účelu zaistenia, resp. potenciálnu vyhostiteľnosť žalobcu. Od osvedčenia uvedených
skutočností sa následne odvíjala aj zákonnosť ďalšieho trvania zaistenia na podklade predmetného
rozhodnutia o zaistení. Inými slovami, nezákonnosť zaistenia totiž mohla mať pôvod už v rozhodnutí

o zaistení. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2020, sp. zn.
10Sazk/13/2020 „Skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti ďalšieho trvania jeho
zaistenia majú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť ani s poukazom na formálnu právoplatnosť
rozhodnutia správna žaloba zamietnutá bez posúdenia namietaných dôvodov nezákonnosti trvania
zaistenia. V opačnom prípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP

iba iluzórnym prostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej
slobody....Prerozhodnutiesprávnehosúduosprávnejžalobepodľa§221ods.2SSPniejepodstatným,
či sa toto zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo
malo byť neúčelné už od jeho počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť,
či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu.

21. Správny súd, prihliadajúc na ustanovenie § 206 ods. 3 SSP, ktoré mu umožňuje správnu žalobu
posúdiť neformálne a nebyť striktne viazaný žalobnými bodmi, bol schopný z podanej správnej žaloby
podľa § 221 ods. 2 SSP abstrahovať nasledovné námietky, ktoré sú spôsobilým podkladom pre prieskum
zákonnosti trvania zaistenia.
22. V prvom rade žalobca brojil voči celkovej dobe jeho zaistenia, ktorá je neprimeraná a neefektívna,

keďže fakticky je v zaistení od 24. októbra 2021, t. j. 21 mesiacov a ku dňu uplynutia doby zaistenia
tomu bude 24 mesiacov. Správny súd nezistil, že by bol žalobca v zaistení dlhšiu dobu ako umožňuje
ustanovenie § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov alebo ako bolo určené v rozhodnutí o zaistení,
resp. že by v žalovaným stanovenej dobe zaistenia už nebolo jeho zaistenie nevyhnutné. Správny súdposudzuje zákonnosť trvania zaistenia na podklade rozhodnutia o zaistení zo dňa 25. júla 2023 na
účel výkonu trestu vyhostenia, ktorého doba je stanovená na 3 mesiace, t. j. do 25. októbra 2023, teda
v intenciách zákonom povolenej dĺžky. Žalovaný určenie doby zaistenia náležite odôvodnil potrebou

vykonať úkony smerujúce k vystaveniu náhradného cestovného dokladu, pričom z administratívneho
spisu vyplýva, že takmer ihneď po zaistení žalobcu začal vykonávať aktívne kroky k jeho zabezpečeniu.
23. Ku maximálnej dĺžke doby zaistenia sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky (v rozsudkoch
z 3. júna 2016 sp. zn. 10Sza/11/2016 a z 11. júla 2016 sp. zn. 10Sza/16/2016), podľa ktorého sa
jednotlivé doby, po ktoré bol cudzinec zaistený (hoci aj opakovane), pre jeden a ten istý dôvod, právne

subsumovaný pod rovnakou literou § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, sčítavajú a vo
svojom súhrne nesmú prekročiť maximálnu dobu zaistenia ustanovenú v § 88 ods. 4 tohto zákona.
24. Žalobca bol prvýkrát zaistený dňa 24. októbra 2021 na účel výkonu trestu vyhostenia podľa § 88
ods. 1 písm. b) v trvaní do 25. januára 2022, kedy bol na základe rozsudku Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky bezodkladne prepustený. Žalobca teda strávil v zaistení na uvedený účel 3
mesiace a jeden deň. Všetky ďalšie zaistenia od 25. januára 2022 a nadväzujúce predĺženia zaistenia

boli realizované na celkom iné účely vyplývajúce z § 88a ods. 2 písm. c) a d) zákona o pobyte cudzincov
a doba ich trvania sa na účel predmetného zaistenia nezapočítava. Správnemu súdu preto nie je zrejmý
dôvod argumentácie žalobcu o potrebe zohľadnenia neprimeranej doby jeho zaistenia, keď doposiaľ
nebola prekročená maximálna možná doba zaistenia na účel podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov, a to ani započítaním predchádzajúcej doby zaistenia na účel výkonu trestu vyhostenia za

obdobie od 24. októbra 2021 do 25. januára 2022 v trvaní 3 mesiacov.
25. Je potrebné mať na pamäti, že žalobca od jeho prvotného zaistenia dňa 24. októbra 2021 na účel
výkonu trestu vyhostenia podal opakovane žiadosti o udelenie azylu, ktoré boli vyhodnotené ako podané
výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Aj
v dôsledku uvedeného obštrukčného správania sa žalobcu (ktoré už s odstupom času a po dvoch

právoplatne zamietnutých žiadostiach udelenie azylu možno takto hodnotiť) nebolo možné do dnešného
dňa vykonať trest vyhostenia, pričom zároveň neboli zistené ani dôvody, aby bol žalobca prepustený zo
zaistenia. Plynutím času navyše došlo ku strate platnosti jeho cestovného dokladu, čo má za následok
potrebu vykonať ďalšie administratívne úkony, ktoré pôvodne žalovaný nemusel riešiť. Z časového
hľadiskapretonemožnovyčítaťžalovanému,žezaistilžalobcunaďalšie3mesiacezaúčelomvykonania

jeho vyhostenia do C. D..
26. Žalobca bol ďalej toho názoru, že jeho zaistenie už nie je nevyhnutne potrebné pre možnosť uložiť
mu povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a to hlásiť žalovanému svoj
pobyt. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý nevzhliadol už pri zaistení žalobcu
existenciu podmienok pre uloženie alternatívy k zaisteniu, pričom svoje úvahy obšírne zdôvodnil, o.

i., aj s poukazom na vyjadrenie žalobcu, že nedisponuje prostriedkami, ktorými by si bol schopný
zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu . Správny súd nad rámec uvedeného a podľa stavu existujúceho
ku dňu jeho rozhodnutia konštatuje, že podmienky na uloženie miernejších donucovacích opatrení sa
nezmenili. Podľa ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, ktoré upravuje predpoklady
uloženia alternatív k zaisteniu, je primárne na žalobcovi, aby preukázal zabezpečenie ubytovania a

finančné zabezpečenie jeho pobytu. V podanej žalobe sa žalobca ani len náznakom nezmienil, že by
sa vedel v prípade prepustenia zo zaistenia sám o seba vďaka finančným prostriedkom a ubytovaniu,
ktoré má k dispozícii, postarať. V takomto prípade nie sú na mieste akékoľvek úvahy žalobcu, že
žalovaný pochybil, pokiaľ mu nedal možnosť preukázať mu, že pokiaľ mu alternatíva k zaisteniu bude
uložená, bude jej podmienky dodržiavať. Správny súd sa už iba s ohľadom na uvedené nebude

bližšie zaoberať vyhodnotením osoby žalobcu a jeho trestnej minulosti (čo tvorilo taktiež podklad
k rozhodovaniu žalovaného o alternatívach zaistenia, keďže ten má v zmysle ustanovenia § 89 ods. 2
zákonaopobytecudzincovpovinnosťprihliadaťnaosobuštátnehopríslušníkatretejkrajiny,jehopomery
a mieru ohrozenia účelu zaistenia) pretože to sa vo svetle nesplnenia povinností podľa § 89 ods. 3
citovaného zákona stalo irelevantným.

27. V neposlednom rade správny súd konštatuje, že ku dňu jeho rozhodovania má za to, že účel
zaistenia, ktorým je výkon trestu vyhostenia trvá. Žalovaný riadne osvedčil vyhostiteľnosť žalobcu do
krajiny pôvodu, ktorou je C. D., pretože neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by vyhosteniu bránili.
28. Správny orgán má povinnosť sa zaoberať v konaní o zaistení možnými prekážkami vyhostenia,
keď sú mu tieto prekážky v dobe rozhodovania o zaistení známe alebo, keď pred rozhodnutím o

zaistení vyšli najavo. V takom prípade je správny orgán povinný možné prekážky vyhostenia pred
rozhodnutím o zaistení cudzinca predbežne posúdiť a učiniť si úsudok o tom, či je vyhostenie aspoň
potenciálne možné. Z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa otázky
osvedčenia účelnosti zaistenia, uverejnených v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správnehosúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sak/5/2022 z 21. marca 2022 publikované pod č. 43/2023 ZNSS
a sp. zn. 2Sak/11/2022 z 28. septembra 2022 publikované pod č. 44/2023 ZNSS, zároveň vyplýva, že
žalobca ako cudzinec, ktorému hrozí výkon administratívneho vyhostenia, nemôže účinne namietať jeho

nevyhostiteľnosť, pokiaľ v prvom rade on sám neprodukuje také tvrdenia, ktoré by zakladali konkrétne
prekážky jeho správneho alebo trestného vyhostenia podľa § 81 zákona o pobyte cudzincov.
29. Napokon, sám žalobca vo vzťahu k vymedzenému účelu zaistenia ani len náznakom neuviedol
konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili jeho nevyhostiteľnosti už v čase vydania rozhodnutia o zaistení
alebo také, ktoré nastali až v jeho priebehu. Žalobca sa obmedzil iba na vyvracanie konštatovaní

žalovaného o jeho osobe ako hrozbe pre verejný poriadok na základe kriminality páchanej v rokoch
2007 až 2021 (pričom tieto konštatovania sa vzťahovali ku posudzovaniu prípadných alternatív zaistenia
a nie ku osvedčeniu účelu zaistenia) a rozporovanie vybavovania žiadostí o udelenie azylu, ktoré boli
vyhodnotené ako účelové. Žiadne z uvedených však nie je relevantné na účely posúdenia trvania účelu
zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
30. Žalobcu v súčasnosti nemožno považovať za žiadateľa o azyl. Lehota na podanie žaloby proti

rozhodnutiu o zamietnutí azylu mu uplynula dňa 10. augusta 2023, pričom z vlastnej činnosti správneho
súdu je mu známe, že v stanovenej lehote žalobu nepodal. Rovnako z predloženého administratívneho
spisu ani iného podania účastníkov konania v konaní pred správnym súdom nevyplýva, že by žalobca
po zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie azylu ako neprípustnej podal opakovanú žiadosť o udelenie
azylu na území Slovenskej republiky, ktorá by mala za následok začatie ďalšieho konania o udelenie

azylu, čím nebol daný dôvod na prepustenie žalobcu z dôvodu, že jeho zaistenie podľa § 88 ods. 1
písm. b) už nie je účelné.
31. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej nedôvodnosť
zamietol.
32. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa

§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia
oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.
2 písm. d) SSP].

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ
v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.