Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200209
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200209.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Ľ. G., T.. X. Z. XXXX, H. XXX XX G. XXX,
t.č. Ustav na výkon trestu odňatia slobody, S. Š. XXX/XX, XXX XX S. T. D., zastúpený JUDr. Radkou
Rešutíkovou, advokátkou so sídlom Spojová 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sa/16/2021 - 122 zo dňa 16. augusta 2021, v
spojení s jeho opravným uznesením č. k. 27Sa/16/2021 - 134 zo dňa 6. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu
1.Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 27Sa/16/2021 - 122 zo dňa 16. augusta 2021, v spojení
s jeho opravným uznesením č. k. 27Sa/16/2021 - 134 zo dňa 6. októbra 2022 konanie zastavil a o
náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou správnemu súdu
dňa 9. júla 2021, v znení doplnkov, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2021, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. apríla 2021
o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 16. marca 2021. Právna
zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 16. augusta 2022, t. j. pred vydaním rozhodnutia správneho

súdu, zobrala správnu žalobu v celom rozsahu späť, pretože podľa informácie zástupkyne žalovaného
na pojednávaní zistila, že na základe novej žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku z 30. mája
2022 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava
č.XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júla 2022 a nemá význam viesť toto konanie.

3. Správny súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v zákone č. 162/2015 Z. z. Správnom súdnom

poriadku(ďalejlen„SSP“),citujúcprávnuúpravuustanovenúv§6ods.1,§63, §99písm.a),§170písm.
b), § 175 ods. 1, konštatoval, že nakoľko žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne
vzal správnu žalobu späť v celom rozsahu pred rozhodnutím vo veci, s poukazom na § 99 písm. a) SSP
v spojení s § 63 SSP konanie zastavil.

4. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b) SSP v spojení s § 175 ods. 1

SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
Správny súd uviedol, že nezistil splnenie podmienok na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa§ 171 SSP, pretože nové rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku žalobcu, v dôsledku vydania
ktorého bola správna žaloba vzatá späť v celom rozsahu, nebolo vydané v konaní začatom na základe
žiadosti žalobcu zo dňa 16. marca 2021, ale bolo vydané v novom konaní začatom na základe podania

novej žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 30. mája 2022, v ktorom predložil nové
dôkazy o zmene/zhoršení jeho zdravotného stavu, ktorý bol následne posúdený v Odbornom posudku
o invalidite zo dňa 30. mája 2022 a tvoril podklad nového rozhodnutia zo dňa 18. júla 2022.

II.

Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie k nej
5.Protiuvedenémurozhodnutiukrajskéhosúdupodalžalobcaprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyni
kasačnúsťažnosť,ktorúodôvodnilvzmysle§440ods.1,písm.c/,f/SSP.Tvrdil,ženaďalejtrvánažalobe
v pôvodnom rozsahu. Navrhoval, aby odvolací súd ( zrejme kasačný súd - oprava kasačného súdu )
podľa § 462 ods.1,2 SSP napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sa/16/2021
- 122 zo dňa 16.08.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Právna zástupkyňa

žalobcu si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania ( kasačného konania - oprava kasačného súdu),
nakoľko bola stanovená CPP.

6. Žalovaný nevyužil svoje právo a na základe zaslanej výzvy správneho súdu, ku kasačnej sťažnosti
sťažovateľa sa nevyjadril

III.
Konanie pred kasačným súdom
7.Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že
kasačnásťažnosťbolapodaná včas(§443SSPa§444SSP),oprávnenouosobounapodaniekasačnej

sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439
SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

8.Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z.

z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v
súvislosti s reformou súdnictva.

9.Podľa ust. § 101e ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva
prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v
ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

10. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici, č. k. 27Sa/16/2021 - 122 zo dňa 16. augusta 2021, v spojení s jeho opravným uznesením č.
k. 27Sa/16/2021 - 134 zo dňa 6. októbra 2022, ktorým rozhodnutím správny súd konanie zastavil.
11. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike
vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby
verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či

táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do
ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva
je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a
ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom
právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv

pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná
ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí
aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym

súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhaťochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu
verejnej správy.(§ 177 ods. 1 SSP) Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom
skutkovým.Úlohousprávnehosúdupripreskúmanízákonnostirozhodnutiaapostupusprávnehoorgánu

v sociálnych veciach je v konaní súdneho prieskumu postupovať podľa tretej hlavy tretej časti Správneho
súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP). V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v
žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou. ( § 203 od.1.2 SSP)

12.Kasačný súd zistil, že správny súd v preskúmavanej veci pri súdnom prieskume žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami
zákonodarcom nastolenými v Správnom súdom poriadku, keď konanie o žalobe podľa ust. § 99 písm. a/
SSP v spojení s § 63 SSP zastavil, pretože žalobca vzal žalobu späť pred rozhodnutím vo veci samej.

13.Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému

rozhodnutiu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom spisu a s námietkami žalobcu
uvedenými v kasačnej sťažnosti, ako nedôvodné z nasledovných dôvodov.
14.Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu podľa § 10. O
kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho správneho súdu ( § 438 ods.1, 2 vete prvá SSP).
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu podľa § 10,

ak tento zákon neustanovuje inak. ( § 439 ods.1 SSP) Doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej
ustanovené inak. ( § 145 ods.1 SSP) Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho
súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie
zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 99 písm. a/ SSP., správny súd konanie

uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.

15.Z citovanej právnej úpravy Správneho súdneho poriadku vyplýva, že zákonodarca priznáva
žalobcovi právo vziať žalobu späť až do rozhodnutia správneho súdu v merite veci. Žalobca ako dominus
litis (pán sporu) disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia

zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia.
Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie správneho súdneho poriadku neukladá
žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok. Súhlas žalovaného alebo
ďalšieho účastníka v konaní sa na späťvzatie žaloby nevyžaduje. Rovnako ustanovenie § 63 SSP v
spojení s ustanovením § 99 písm. a/ SSP nekladie osobitné požiadavky na kvalitu odôvodnenia návrhu

(podania), ktorým žalobca berie žalobu späť. Späťvzatie žaloby je striktne procesným úkonom, ktorý
správny súd posudzuje vždy podľa obsahu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je správny
súd viazaný. Povinnosťou správneho súdu je teda dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po
späťvzatížalobypokračovaťvkonanítak,abybolototokonaniebezďalšiehoprejednaniavecizastavené
tak, ako to predpokladá § 99 písm. a/ SSP. Správny súd o zastavení konania rozhoduje uznesením,

pričom tento postup má obligatórny charakter. Späťvzatie žaloby má formu podania vo veci samej (§
55 ods. 2 SSP) a účastník je ním viazaný okamihom doručeným alebo predneseným správnemu súdu,
a preto nie je možné späťvzatie žaloby vziať späť.

16.Zobsahusúdnehospisu,ktoréhosúčasťtvoriliajlistinyadministratívnehospisužalovaného,kasačný

súd mal za preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo na základe procesného úkonu advokátky žalobcu
na pojednávaní správneho súdu konanom na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 16.08.2022.
Kasačný súd mal súčasne preukázané, že žalobca splnomocnil ako svoju právnu zástupkyňu advokátku
JUDr. Radku Rešutíkovú na základe plnej moci zo dňa 3.2.2022 na zastupovanie v právnej veci žaloby
proti rozhodnutiu Generálneho riaditeľstva Sociálnej poisťovne až do právoplatného skončenia veci

vedenej na KS BB pod sp. zn. 27Sa/16/2021. V uvedenej plnej moci žalobca splnomocnil uvedenú
advokátku na zastupovanie v označenej veci a v rámci toho okrem iného, aby vykonávala všetky úkony,
prijímala doručované písomnosti, podávala návrhy a žiadosti, uzatvárala zmier, uznávala uplatnené
nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky a vzdávala sa ich. Podľa § 32 ods.2
Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia

zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.

17.Vychádzajúc z uvedeného vyššie kasačný súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola na
pojednávaní správneho súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 16.08.2022 účinné vzatá späť,keďžeadvokátkasplnomocnenážalobcomnazákladeplnejmocinazastupovanievpredmetnomkonaní
na všetky úkony, zobrala žalobu na vykonanie súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného v celom
rozsahu späť, ktorý procesný úkon urobený voči správnemu súdu zaväzuje žalobcu. Z uvedených

dôvodov preto postup krajského súdu, ktorý konanie o žalobe v zmysle ust. § 99 písm. a) SSP v
spojení s § 63 SSP zastavil kasačný súd posúdil ako vecne správny a súladný so zákonom. Dôvody,
ktorými žalobca v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu, kasačný
súd vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého
rozhodnutia krajského súdu. Kasačnú sťažnosť žalobcu z uvedených dôvodov preto podľa § 461 SSP

zamietol.

18.O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom konania
nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v tomto konaní nemal úspech
(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému z dôvodu, že nemožno spravodlivo
požadovať od žalobcu náhradu jeho trov, s prihliadnutím na to, že žalovanému v tomto konaní žiadne

trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

19.Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods.
4 S. s. p.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.