Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. august 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3623010001
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3623010001.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov

JUDr. Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. augusta 2023
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske, v trestnej veci odsúdeného A. B.,
nar. X.XX.XXXX v C., trvale bytom Mesto C., ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske
sp. zn. 1T/9/2023 zo dňa 26. apríla 2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom
ochrannom liečení.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa odsúdenému A. B. podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. u k l a d á ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/9/2023 zo dňa 26. apríla 2023 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol A. B. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr.
zák., pretože

dňa 06.10.2022 v čase asi o 09:45 hod. v Partizánskom na ulici Nitrianska cesta č. 122 pred predajňou
OKAY, pod vplyvom alkoholu prišiel k neuzamknutému OMV značky Peugeot Boxer, TEČ: C., na ktorom

si bez použitia násilia otvoril neuzamknuté dvere spolujazdca a z peňaženky, ktorá bola položená na
prednom strednom sedadle odcudzil finančnú hotovosť vo výške 400 €, čím poškodenému D. A. spôsobil
škodu vo výške 400 €, a čin spáchal hoci bol dňa 20.12.2021 rozsudkom Okresného súdu Partizánske,
sp. zn. 1T/81/2020, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 23To/14/2022
dňa 03.03.2022 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 36 písm. l), n), 37 písm. m), 38 ods. 2 Tr.
zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73
ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému D. A. škodu vo
výške 109,50 Eur.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do výrokov o vine a treste, ako aj náhrade škody, avšak
nenadobudol právoplatnosť vo vzťahu k výroku o ochrannom opatrení, pretože ho v zákonnej lehote
prokurátor napadol odvolaním v neprospech odsúdeného.V písomných dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že súd prvého stupňa na základe správne
zisteného a preukázaného skutkového stavu pochybil pri ukladaní ochranného protitoxikomanického
liečenia odsúdenému, keď mu toto uložil ambulantnou formou. Súd prvého stupňa postupoval v rozpore

so závermi znaleckého posudku A. E. F., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, odvolávajúc sa pritom na svoju rozhodovaciu prax v inej (jednej) trestnej veci, v ktorej boli
naviac vyhotovené dva rôzne znalecké posudky a znalci aj vypočutí na hlavnom pojednávaní, mohli
sa teda vyjadriť k aktuálnemu zdravotnému, pričom aj zdôraznil, že každý prípad má svoje špecifiká.
Nesúhlasil ani s názorom súdu prvého stupňa, že by znalec potrebu vykonania ústavnej formy liečenia

nezdôvodnil, keď práve naopak znalec v posudku konštatoval, že pri samotnom vyšetrení odsúdeného
tento sám vyjadril potrebu ústavnej liečby, nakoľko chápe a priznáva svoju závislosť od alkoholu
a pervitínu. Znalec tiež uviedol, že odsúdený doposiaľ ústavnú formu liečby neabsolvoval, pričom
absolvoval iba liečenie ambulantnou formou počas výkonu trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad
Parnou. Znalec tiež uviedol, že u odsúdeného došlo k recidíve v užívaní psychostimulancií, a to už po
predchádzajúcom absolvovaní protitoxikomanickej ambulantnej liečby. Namietal ďalej, že súd prvého

stupňa rozhodol bez produkovania dôkazu a naviac v priamom rozpore s vykonaným dôkazom, a to iba
nazákladesvojholaickéhoúsudku,žeodsúdenýmábyťvzdorovitejpovahyauloženieinejformyliečenia
ako chce on sám by nesplnilo účel. U odsúdeného predchádzajúce ochranné liečenie ambulantnou
formou evidentne nesplnilo svoj účel. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. b), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o ochrannom opatrení a aby sám podľa §

322 ods. 3 Tr. por. na podklade správne zisteného skutkového stavu uložil odsúdenému podľa § 73 ods.
2 písm. d) Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Odsúdený v písomnom vyjadrení prostredníctvom obhajcu uviedol, že súd prvého stupňa postupoval
pri uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou správne a zákonne, pričom

rozhodol na základe precízneho dokazovania. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v zmysle ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti
odsúdeného, ktorý mal upovedomenie o verejnom zasadnutí riadne a včas doručené do vlastných rúk

dňa 3.7.2023. Lehotu 5 pracovných dní na prípravu verejného zasadnutia podľa § 292 ods. 4 Tr. por. mal
teda zachovanú. Svoju neprítomnosť na verejnom zasadnutí žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani
písomne nepožiadal, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:

· prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného
v písomných dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku o ochrannom opatrení, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o výrok o ochrannom opatrení – uložení ochranného protitoxikomanického liečenia
ambulantnou formou, odvolací súd po jeho preskúmaní dospel k záveru, že napadnutým výrokom došlo
k porušeniu ustanovenia Trestného zákona, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre zrušenie rozsudku vo
vzťahu k tomuto výroku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Odvolací súd v zásade uvádza, že v konaní žiadna zo strán nenamietala samotné uloženie ochranného
protitoxikomanického liečenia odsúdenému, spornou sa stala iba otázka jeho formy, keď odsúdený na
rozdiel od prokurátora (a aj znaleckých záverov) nesúhlasil s uložením ústavnej formy liečenia, ale
domáhal sa uloženia ambulantnej formy.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie čo
do výroku o ochrannom opatrení aj v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaním podstatnej časti znaleckého
posudku A. E. F. č. 51/2022 zo dňa 11.11.2022, ktorý vykonal psychiatrické znalecké skúmanie vovzťahu k odsúdenému, avšak súd prvého stupňa bez vypočutia tohto znalca na hlavnom pojednávaní a
v rozpore s jeho znaleckými závermi rozhodol o uložení ochranného liečenia ambulantnou formou, a to
na podklade záverov iného znalca, vyslovených v prípade inej vyšetrovanej osoby, v inej trestnej veci.

S uvedenými právnymi závermi a postupom súdu prvého stupňa pri uložení takej formy ochranného
liečenia, ktorá najviac vyhovovala predstavám odsúdeného, sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko pri
rozhodovaní o forme ochranného liečenia nemôže byť prioritou iba „želanie“ osoby, ktorej sa toto
opatrenie ukladá, ale je nevyhnutné zabezpečiť, aby ochranné liečenie splnilo sledovaný účel.

Odvolací súd poukazuje na to, že základnou funkciou ukladania ochranných opatrení všeobecne,
obzvlášť však ochranného liečenia, je zabezpečenie ochrany spoločnosti pomocou preventívnych
opatrení a tým odstrániť alebo znížiť nebezpečenstvo ďalšieho porušenia Trestným zákonom
chránených práv a oprávnených záujmov. Trestný zákon zvýrazňuje prvok ochrany spoločnosti, čo
je primárnym cieľom, pričom vzniknutá ujma, napr. na osobnej slobode, nemá byť trestom, ale

nevyhnutným opatrením na zabezpečenie primárnej funkcie, ktorou je ochrana spoločnosti.

V súvislosti s ukladaním ochranného liečenia krajský súd uvádza, že pre spoľahlivé splnenie
účelu trestného konania, ktoré má prispieť tak k náprave odsúdeného, ako aj k účinnej ochrane
spoločnosti, je potrebné vychádzať najmä zo záverov odborne spôsobilých osôb (znalcov), ktoré

po vykonaní znaleckého dokazovania, vrátane vyšetrenia dotknutej osoby, majú k dispozícii všetky
dostupné poznatky o aktuálnom zdravotnom stave vyšetrovanej osoby, ale aj znalosti o prípadných
predchádzajúcich liečeniach a ich úspešnosti, na základe ktorých vedomostí môžu po komplexnom
preskúmaní zdravotného stavu vysloviť závery nielen o potrebe vykonania ochranného liečenia, ale aj
o takej jeho vhodnej forme, ktorá splní Trestným zákonom sledovaný účel tohto ochranného opatrenia.

Z ustanovenia § 74 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že primárne sa ochranné liečenie vykonáva v zariadení
ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak však možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti
očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia. Pôjde
najmä o prípady podľa výsledkov znaleckého dokazovania menej závažných chorôb s kladným vzťahom

páchateľa k svojmu liečeniu bez nebezpečenstva hrozby z jeho strany pre spoločnosť. Rozhodujúcim
kritériom teda musí byť povaha choroby a liečebné možnosti, pričom sa musí určiť, či vzhľadom k štádiu
vývoja závislosti páchateľa a vzhľadom na jeho osobu, jeho postoju k liečeniu a jeho doterajšie správanie
možno očakávať splnenie účelu výkonom liečenia ústavného alebo postačí aj liečenie ambulantné (viď
primerane R 18/1981).

Vo vzťahu k postupu súdu prvého stupňa, ktorý svoje rozhodnutie o uložení ochranného liečenia
ambulantnou formou odvodil od názoru znalca z iného konania, ktorý odsúdeného nevyšetril, ani nemal
žiadne poznatky o jeho osobe, je potrebné uviesť, že v danom prípade sa jednalo aj o odlišnú situáciu,
kedy bolo v konaní vykonané dokazovanie dvomi znalcami, pričom súd sa priklonil k záveru jedného

z nich. Je potrebné dodať aj to, že obaja znalci vyšetrovali osobu, ktorej sa ochranné liečenie ukladalo.
Odborný záver o určení formy ochranného liečenia tak súd prvého stupňa v tomto trestnom konaní
urobil na základe všeobecných názorov znalca, ktorý odsúdeného nevyšetril a z toho dôvodu v rozpore
s vyššie uvedenými závermi neposudzoval ani povahu choroby odsúdeného, jeho liečebné možnosti,
postoj k liečeniu a ani jeho doterajšie správanie, či úspešnosť predchádzajúcej liečby.

Spomínané skutočnosti sú významné najmä z hľadiska znaleckých zistení znalca A. F., ktorý
odsúdeného aj znalecky vyšetril a odporučil súdu uložiť mu ochranné liečenie ústavnou formou. Svoje
závery znalec vyslovil aj s ohľadom na osobu odsúdeného, povahu choroby, štádium závislosti, pričom
prihliadol aj k tomu, že odsúdený sa už v minulosti podrobil ochrannému liečeniu, avšak iba ambulantnou

formou (hoci v ÚVTOS), ktorá forma liečenia ale zjavne nesplnila svoj účel, keďže odsúdený krátko po
prepustení z tohto liečenia opätovne začal s užívaním návykových látok.

Odvolací súd naviac zdôrazňuje, že žiadna zo strán nenavrhla A. F. vypočuť na hlavnom pojednávaní
a bez návrhu tak nekonal ani sám súd prvého stupňa.

Na základe týchto zistení je v súlade s odvolacími námietkami prokurátora aj podľa názoru odvolacieho
súdu nevyhnutné s ohľadom na základné funkcie ochranného liečenia a predpoklad jeho úspešnosti
uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie v súlade s odborným záverom znalca a toústavnou formou, nakoľko neboli splnené v podstate „výnimočné“ okolnosti pre možnosti uloženia
ambulantnej formy liečenia uvedené v § 74 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím aj na to, že v minulosti uložené
a aj vykonané ochranné liečenie ambulantnou formou nesplnilo svoj účel.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd pre porušenie ustanovení Trestného zákona podľa § 321 ods.
1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom ochrannom liečení
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám odsúdenému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.