Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 1, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720010114
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3720010114.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Nitre, okres Nitra, trvale bytom C. D., E. XXXX/XX, F. C. D., t. č. na slobode, pre pokračovací trestný
čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica

proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. novembra 2021 pod sp. zn. 1T/40/2020,
na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 01. augusta 2023 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11. novembra 2021 pod sp. zn. 1T/40/2020
bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 14. apríla 2020 pod č. k.
Pv 647/19/3306-63, doručenej okresnému súdu dňa 15. apríla 2020, oslobodený, pre skutok právne
kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek
2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 19.10.2019, vo večerných hodinách, po 20-tej hodine v byte č. XXX, na G. H. I. XXX/XX J. C. D., po

predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a po vzájomnej hádke, sa vyhrážal zabitím svojej družke
K. L., s ktorou býval v spoločnej domácnosti, tým spôsobom, že potom ako mu chcela schovať pivá,
ju udrel otvorenou dlaňou na pravé líce a vyhrážal sa jej, že ak to spraví ešte raz, tak ju zabije a do
rána nebude ani dýchať, opakovane sa jej vyhrážal aj po tom, čo sa vrátil z Hotela Garni, ktorý susedí
s panelovým domom, v ktorom bývajú, kedy po nej hodil zväzok kľúčov, pričom ju ale netrafil a keď mu
povedala, že ide volať policajtov, vytrhol jej telefón z ruky a potom ako hodila jeho telefón o zem,

prišiel za ňou do spálne a hodil do nej škatuľku s kvapkami, vulgárne jej nadával a povedal,
že ak to ešte raz spraví, tak ju do rána zabije, uškrtí a nebude do rána dýchať, keď odchádzal zo spálne,
zdvihol do výšky nad svoju hlavu skrinku na topánky a pritom sa jej agresívne opätovne vyhrážal zabitím,
pričom skrinku hodil na zem a K. L. sa zo strachu pred ním zamkla na toalete, odkiaľ zavolala na políciu,

čím obžalovaný A. B. svojím konaním vzbudil u poškodenej K. L. vážnu a dôvodnú obavu o jej život a

zdravie, nakoľko často a nadmerne požíval alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých bol agresívny, a
už v minulosti ju fyzicky napadol,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení, napadla
odvolaním v neprospech obžalovaného dozorová a intervenujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry

Považská Bystrica. V písomnom odôvodnení odvolania uviedla doslovne nasledovné :„Rozsudok okresného súdu nepovažujem za zákonný a opodstatnený, lebo súd nesprávne vyhodnotil
zabezpečené dôkazy. Som toho názoru, že skutok, pre ktorý bola na obž. B. podaná obžaloba sa stal
tak ako bol popísaný v obžalobe. Poškodená K. C. priebeh skutku podrobne popísala bezprostredne

po spáchaní skutku, pričom na svojej výpovedi trvala počas celého prípravného konania a aj v konaní
pred súdom. Skutočnosť, že z protiprávneho konania obžalovaného mala obavy o svoj život a zdravie,
je preukázaná najmä tým, že bezprostredne po skutku volal políciu, pričom na policajtov zo strachu pred
obžalovaným čakala pred bytovým domom a bála sa ísť do bytu. Policajti, ktorí sa dostavili na miesto
činu, vo svojich výpovediach uviedli ako im poškodená popísala skutok, pričom konštatujem, že táto

im priebeh skutku popísala totožne ako ho neskôr popísala poverenému príslušníkovi PZ pri výsluchu
v rámci trestného konania. Obaja policajti zároveň zhodne uviedli, že poškodená bola rozrušená,
triasla sa a stále sa okolo seba ohliadala, pričom sa nejavilo, že by bola pod vplyvom alkoholu. Bola
vyľakaná a zmätená a mala strach sa obžalovaným B. stretnúť. Tieto skutočnosti vyplývajú zároveň aj
z úradného záznamu hliadky polície a nahrávky hovoru na tiesňovú linku polície. Je pravdou, že zo
záverov znaleckých posudkov M. N. M., psychiatričky, ktorá skúmala duševný stav poškodenej C. a

K. M. B. O. E., C., psychologičky, ktorá skúmala celkovú osobnosť poškodenej C. z psychologického
hľadiska, ako aj z ich výpovedí na hlavnom pojednávaní, vyplývajú určité skutočnosti, ktoré spochybňujú
vierohodnosť poškodenej. Zároveň z ich hodnotení ale vyplýva, že výpovede poškodenej nesú známky,
ktoré odkazujú na ňou prežité udalosti, s prihliadnutím na existenciu prejavov svedčiacich o nevedomej
fabulácii. V podstatných okolnostiach vychádza z konkrétnych pamäťových stôp, ktoré ale nevie dat'

vzájomne relevantne do súvislosti. S odstupom času udalosti rozširuje o iné fabulované detaily, ktoré ale
strácajú ukotvenie v realite a sú v rozpore s časopriestorovou logikou. Som toho názoru, že skutočnosť,
že poškodená K. C. bola znalecky vyhodnotená ako osobnosť intelektovo sa pohybujúca v pásme
ľahkej mentálnej retardácie, čo znamená, že jej mentálna úroveň zodpovedá veku dvanásť rokov, je
práve tým dôvodom, že mohla pociťovať reálny strach zo správania obžalovaného a zo svojho pohľadu

dvanásťročného dieťaťa mohla mat' dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Že tomu tak bolo nasvedčuje
skutočnosť, že bezodkladne po skutku žiadala o pomoc políciu. Sama skutočnosť, že poškodená má
znížený intelekt nemôže bez ďalšieho negovať jej výpoved'. Dôvodmi, prečo bola podaná obžaloba len
za skutok zo dňa 19.10.2019, sú na jednej strane závery znaleckých dokazovaní a na druhej strane
skutočnosti, že poškodená K. C. skutočnosti týkajúce sa dlhodobého týrania a mnohokrát opakovaného

znásilnenia predtým nikdy polícii neoznamovala, neuvádzala ich ani v telefonáte na tiesňovú linku polície
158, ani na miesto privolaným policajtom a ani pri svojich prvých výsluchoch v trestnom konaní, ktoré
sa uskutočnili dňa 20.10.2019 a dňa 22.10.2019. Uvedené skutočnosti spomenula až pri výsluchu, ktorý
sa uskutočnil dňa 09.01.2020 na základe iniciatívy vyšetrovateľky PZ, ktorá reagovala na pohľadnicu,
ktorú poškodená zaslala obž. B. do ústavu na výkon väzby a ktoré bola vyšetrovateľke PZ predložená

obhajcom obž. B.. Poškodená uviedla, že dané skutočnosti neoznamovala preto, lebo nechcela obž. B.
ublížiť, ale keď zistila, že popieral, že sa jej dňa 19.10.2019 vyhrážal, chcela mu pripomenúť ako sa k
nej správal. Som toho názoru, že v danom prípade nešlo o svojvoľné selektívne určenie prokurátora čo
poškodenej možno uveriť a čo už nie, ale išlo o logické vyhodnotenie výpovedí poškodenej v časovej
súvislosti od spáchania skutku zo dňa 19.10.2019 v kontexte so závermi znaleckého skúmania. Úvahy

súdu o možnej manipulácii poškodenej zo strany jej súčasného manžela B. C. považujem za čisto
špekulatívne a najmä nijakým spôsobom preukázané. Je potrebné uviesť, že poškodená C. v priebehu
celého prípravného konania považovala B. C. za svojho otca, takto sa o ňom vyjadrovala vo všetkých
svojich výpovediach a až na hlavnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 01.06.2021 uviedla, že až
neskôr na základe DNA testov bolo zistené, že B. C. nie je jej otcom a potom sa dali dokopy. Zo správy

Okresného úradu Pov. Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy, vyplýva, že K. C. požiadala o
zmenu mena a priezviska z mena K. L. na meno K. C.. Rozhodnutie o povolení zmeny mena a priezviska
bolo vydané dňa 18.11.2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2019. Zo žiadosti o zmenu mena
a priezviska zo dňa 07.11.2019 je zrejmé, že dôvodom podania žiadosti bolo, že meno K. sa jej páči,
má k nemu blízky vzťah, už dlhšie nad tou zmenou uvažuje a priatelia ju tým menom oslovujú. Zmenu

priezviska odôvodnila tým, že jej otec ju v detstve týral, bil a pýtal si od nej peniaze, preto nechce aby
ju s jeho priezviskom niečo spájalo. Želá si, aby jej priezvisko bolo C.. Zmenou mena a priezviska sa jej
život zmení k lepšiemu a nebude jej to pripomínať minulosť a nešťastné detstvo. Možno predpokladať,
že priezvisko C. si vybrala práve z dôvodu, že za svojho otca považovala B. C., čo však ale v žiadosti
o zmenu mena a priezviska uviesť nemohla, nakoľko takáto skutočnosť nebola objektívne potvrdená.

Nakoľko bolo preukázané, že poškodená v čase skutku považovala B. C. za svojho otca, úvaha súdu o
tom, že sa chcela oslobodiť zo vzťahu s obž. A. B., aby bola voľná pre vzťah s B. C., a preto si na obž. B.
vymyslela skutok, ktorý nespáchal, sa javí ako nepravdepodobná. Nie je zrejmé, aký motív by mohol mat'
B. C. k ovplyvňovaniu poškodenej L. za účelom dosiahnutia trestného stíhania obž. A. B.. Konštatujemtiež, že Okresný súd Pov. Bystrica najskôr trestným rozkazom sp. zn. 1T/40/2020 zo dňa 19.06.2020
uznal obv. B. vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.
b/ Tr. zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. d Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní sedem

mesiacov so zradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Po
podaní odporu obv. B. proti trestnému rozkazu, samosudca Okresného súdu Pov. Bystrica nariadil v
danej trestnej veci hlavné pojednávanie a rozsudkom Okresného súdu Pov. Bystrica sp.zn. 1T/40/2020
zo dňa 11.11.2021 za v podstate nezmeneného skutkového stavu obž. B. spod obžaloby oslobodil.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to, že súd na základe zisteného skutkového stavu,

po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, mal konanie obž. A. B., s prihliadnutím na spôsob
vykonania činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku,
právne kvalifikovať ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b/ Tr.
zák. s poukázaním na § 139 ods. 1 písm. d Tr. zák. a mal mu uložiť primeraný trest. S prihliadnutím
na tieto skutočnosti považujem moje odvolanie za odôvodnené a navrhujem, aby Krajský súd Trenčín
vyhovel môjmu odvolaniu, podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Pov.

Bystrica sp.zn. 1T/40/2020 zo dňa 11.11.2021 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Obžalovaný sa k písomnému odôvodneniu odvolania prokurátorky vyjadril prostredníctvom svojho
obhajcu písomne doslovne nasledovným:

„Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 1T/40/2020-436 z 11.11.2021 podľa § 285 písmeno
a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby A. B. pre pokračovací prečin podľa § 360 ods. 1, 2 písmeno b)
Tr. zák., pre skutok, ktorého sa mal dopustil v podstate tak, že 19.10.2019 v Považskej Bystrici pod
vplyvom alkoholických nápojov a vzájomnej hádke sa vyhrážal svojej družke K. L., že ju zabije, do

rána nebude dýchať, hodil po nej kľúče, vytrhol jej telefón z ruky a nedovolil jej telefonovať na políciu,
po čom sa L. zamkla na WC a zavolala políciu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica,
podal proti citovanému rozsudku odvolanie tvrdiac, že obžaloba na A. B. bola podaná dôvodne. V
odôvodnení odvolania tvrdí, že poškodená K. L., teraz C. skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba
podrobne popísala a na svojej výpovedi zotrvala počas celého prípravného konania aj v konaní pred

súdom. Pre dôvodné obavy z obžalovaného zavolala políciu, čakala na ňu pred bytovým domom,
bála sa íst' do bytu. Policajtom popísala konanie obžalovaného, bola rozrušená a vyľakaná. Tieto
skutočnosti vyplývajú z úradného záznamu hliadky polície a prepisu hovoru poškodenej C. na tiesňovú
linku polície. Faktickú zmenu výpovede K. L. a jej „pritvrdzovanie“ vysvetľuje prokurátor tým, že L.
nechcela obžalovanému ublížiť a úvahy o jej manipulovaní neboli preukázané. Odvolanie prokurátora

nepovažujem za dôvodné. Nie je pravdou, že poškodená C. vypovedala v priebehu prípravného konania
kontinuálne a rovnako. Z obsahu jej výpovedí v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní, ako aj
pohľadníc, ktoré obžalovanému poslala do väzby a taktiež listu, ktorý zaslala súdu je zrejmé, že výpoveď
zásadne menila a doplňovala o nové obvinenia. Tieto zmeny nevysvetlila. Okresný súd v napadnutom
rozsudku podrobne vysvetlil, prečo nemožno K. L. veriť a svoje úvahy podložil dôkladnou analýzou

vykonaného znaleckého posudku MUDr. Evy Múčkovej a M. B. O. E. C., ako aj výpovedí svedkyne A. C.
a svedkov G. a P.. K takému odôvodneniu nemožno nič dodať a v plnom rozsahu sa s ním stotožňujem.
Je pravdou, že zo znaleckého posudku Mgr. art. Jaroslavy Gajdošíkovej Zeleiovej PhD. vyplýva, že
intelektová kapacita poškodenej vo verbálnej aj neverbálnej zložke intelektu sa pohybuje v pásme ľahkej
mentálnej retardácie. Vo svojich prejavoch je veľmi nestála a ambivalentná. V konfliktných situáciách

sa u nej prejavujú neúmerné reakcie so psychosomatickými napätiami. Slabosť ju robí závislou a
ľahko ovplyvniteľnou. Z jej prejavu bola zistená zloba a nahnevanosť voči obžalovanému. Znalkyňa sa
vyjadrila aj k možnému motívu obsahu výpovede poškodenej C.. Na základe klinických ukazovateľov
a psychodynamiky je vysoká pravdepodobnosť pochybovať o jej výpovedi. Znalecký posudok M. E. C.
dopĺňa znalecký posudok psychiatra, M. N. M., kde znalkyňa konštatuje, že u svedkyne ide o psychickú

poruchu, v dôsledku ktorej je jej schopnosť reálne veci vnímať obmedzená. Nie je schopná posúdiť
následky svojho trestného oznámenia. Závery znaleckého dokazovania možno použit' tak na hodnotenie
výpovede poškodenej C. nielen pred vyšetrovateľom a pred súdom, ale aj pred svedkami G. a P..
Nemožnopoprieť,ževýpoveďpoškodenejC.jejedinýmusvedčujúcimdôkazomotom,žesaobžalovaný
mal žalovanej trestnej činnosti dopustiť. Jej výpoveď bola znaleckým dokazovaním v podstate vyvrátená

a maximálne spochybnená. Keďže ani svedkovia G. a P. neboli očitými svedkami a vypovedali len to,
čo im poškodená C. povedala, nemožno sa pri rozhodovaní o vine oprieť ani o ich výpovede. Naopak,
svedkyňa A. C. v prípravnom konaní a na súde vypovedala, že sa obžalovaný o poškodenú C. staral,
záležalo mu na nej, zabezpečoval potreby ich spoločnej domácnosti a táto sa po jeho vzatí do väzbysprávala k nemu vyslovene hostilne. Výpoveď A. C. potvrdila aj svedkyňa M. B.. Výsledky znaleckého
dokazovania neboli ničím spochybnené a správnosť záverov znalcov nenamietal ani prokurátor na
pojednávaní. Je dôvodné tvrdiť, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že

sa obžalovaný dopustil skutku, ktorý mu obžaloba kládla za vinu. V takomto prípade je jeho oslobodenie
spodobžalobydôvodnéavsúladesozákonom.Vzhľadomnauvedenéskutočnostinavrhujemodvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica proti citovanému rozsudku Okresného súdu v
Považskej Bystrici, ako nedôvodné zamietnuť.“

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej K. C., za
splnenia všetkých procesných podmienok pre jeho vykonanie podľa § 293 odsek 5
Tr. poriadku, intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedla, že
navrhuje rozhodnúť spôsobom, akým navrhla podriadená prokurátorka okresnej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal

na ich písomné vyjadrenie k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátorky a navrhol jej odvolanie
podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolania prokurátorky, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 26. januára 2022, na verejnom zasadnutí dňa 01. augusta 2023,

nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani
dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a súvisiacom treste), ako aj
správnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Uvedenýmpostupomzistil,žeodvolanieprokurátora

hoci je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je ale dôvodné.
Pritom nezistil chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového
stavu veci a tieto správne, a to aj v súlade s existujúcou a neopomenuteľnou zásadou „in dubio pro reo,
t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného,“ vyplývajúcou z ustanovenia § 2 odsek 4 Tr. poriadku
zákonným spôsobom vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 2 odsek
10 a 12 Tr. poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Prvostupňový súd

v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a
presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.
Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako
prikazuje ustanovenie § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Úvahy a závery prvostupňového súdu založené na
zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a krajský súd sa s nimi

bez výhrad stotožňuje. Aj krajský súd sa stotožňuje s tým, že hoci na hlavnom pojednávaní bolo
vykonaných viacero dôkazov, v neprospech obžalovaného však svedčil iba jediný i keď priamy dôkaz
– svedecká výpoveď poškodenej K. L. (t. č. C. a ďalej len „poškodená“), nepodporený však dostatočne
relevantne nepriamo ani jedným, z ostatne vykonaných dôkazov (svedecké výpovede príslušníkov
Policajného zboru, ktorí boli vyslaní ako hliadka v inkriminovanom čase – N. G. a M. P.) a preto

nemohol a nemôže byť takýto dôkaz dostatočným podkladom pre nepochybný záver o tom, že žalovaný
skutok sa stal a že jeho páchateľom je potom obžalovaný. O to viac, keď existujú súčasne vážne
pochybnosti o vierohodnosti svedeckej výpovede poškodenej o skutkových okolnostiach. Z vykonaného
dokazovania tak, ako na to v podrobnostiach v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal súd prvého
stupňa a tiež i samotný obžalovaný v rámci svojho písomného vyjadrenia k písomnému odôvodneniu

odvolania prokurátorky totiž vyplynulo, že poškodená o skutkových okolnostiach, ktoré boli predtým
aj podkladom pre trestné stíhanie obžalovaného vypovedala s tým, že vierohodnosť jej svedeckej
výpovede je relevantne spochybnená znaleckými posudkami psychiatričky M. N. M. a doc. Art. M. B. O.
– E., C., ktorých podstatné závery, ktoré sa prelínajú a dopĺňajú, vytvárajú presvedčivý a akceptovateľný
záver o tom, že poškodená má zreteľné sklony ku (aj nevedomým) konfabuláciám, ktoré s odstupom

času dokonca až rozširuje, o iné fabulované detaily, ktoré však nemajú oporu v ukotvení reality a sú
v rozpore s časopriestorovou logikou, pričom z psychologického hľadiska je všeobecná vierohodnosť
poškodenej limitovaná jej mentálnym zaostávaním a osobnostnou nezrelosťou a je u nej prítomná
narušenosť špecifickej vierohodnosti výpovede. Nič na tom nemení ani fakt, že poškodená subjektívne,bez akejkoľvek dôkaznej podpory spochybňuje závery oboch znaleckých posudkov, keď obe znalkyne
považuje za nekompetentné, patriace samé na psychiatriu. V posudzovanom prípade nie je možné
vylúčiť ani jej motív spočívajú v tom, že prostredníctvom trestného stíhania obžalovaného chcela ukončiť

s ním vzťah práve preto, že mala v úmysle nadviazať vzťah s inou osobou. V tomto smere vytvára
podporu obhajobe a predovšetkým záveru o narušenej vierohodnosti svedeckej výpovede poškodenej aj
obsah svedeckej výpovede A. C. (sestra obžalovaného). Krajský súd dodáva, že predovšetkým závery
oboch vzájomne sa dopĺňajúcich, podaných znaleckých posudkov, bez akýchkoľvek rozporov významne
limituje svedecké výpovede oboch konajúcich príslušníkov Policajného zboru v inkriminovanom čase

ako podporu vierohodnosti svedeckej výpovede poškodenej, keďže títo svedkovia sa o tom, čo sa malo
stať v inkriminovanom čase, dozvedeli výlučne iba z ústneho podania samotnej poškodenej.

V kontexte všetkých vykonaných dôkazov možno hodnotiť práve svedeckú výpoveď poškodenej ako
zjavne tendenčnú, nevylučujúc i jej účelovosť. Prvostupňový okresný súd teda správne dospel k záveru,
že za takéhoto procesného stavu neexistuje žiaden nepochybný priamy či nepriamy dôkaz, ktorý by

bez akýchkoľvek rozumových pochybností a nezvratne preukazoval, že sa žalovaný skutok skutočne
stal, pre ktorý je obžalovaný A. B. stíhaný, čo po tom správne viedli prvostupňový okresný súd k jeho
oslobodeniu spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého

stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné.
Smerovalitotižvosvojejpodstatelendohodnoteniavykonanéhodokazovania,ktoréodvolateľkanavrhla
vyhodnotiť inak, než ako to urobil prvostupňový okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán
trestného konania (teda aj súd) hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku v súlade so

zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Krajský súd nemôže
preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a priamo nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom
má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému
záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne
pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, prvostupňový okresný súd v

napadnutom rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto
správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 odsek 12 Tr. poriadku. Jeho rozhodnutie
je preto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Pre úplnosť krajský súd dodáva, že v skutkovej časti obžaloby je chybne uvedené meno poškodenej t.

č. C. ako „K.,“ keď jej správne meno je „K..“

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné, preto
ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.