Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6821201007
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6821201007.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Koščičkovej ako členiek senátu, v právnej veci
navrhovateľov: 1/ A. B., C. B., A. XXX/XX, D. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 2/ E. F., G. XXX, H. XXX XX,
nar. XX.XX.XXXX, 3/ I. F., C. C., J. XX, J. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 4/ E. E. F., C. F., A. XXXX, G.
XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 5/ K. F., C. D., F. XXX/X, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 6/ H. F. C. F., J.

XX, XXX XX J., nar. XX.XX.XXXX, 7/ L. E. F., C. F., F. XXX/X, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 8/ A. F.,
C. F., J. XX, J. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 9/ M. F., C. F., N. XXXX/XX, F. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX,
10/ N. M. A., C. E., L. XXXX/XX, F. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 11/ E. H. A., C. A., H. XX/XX, C. XXX
XX, nar. XX.XX.XXXX, 12/ E. C. A., C. E., G. O. XXXX/XX, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 13/ L. P., C.
P., J. XX, J. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 14/ E. I. Q., C. N., N. XXXX/X, R. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX,
15/ S. K., C. K., H. N. XXXX/XX, T. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 16/ E. L., rod. Ichnatolia, D. XXXX/XX,

C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 17/ B. D., C. H., E. XX/X, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 18/ E. P. U.,
C. E., N. D. XXXX/X, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 19/ L. P. D., C. E., V. F. XXXX/XX, F. F. XXX XX,
nar. XX.XX.XXXX, 20/ E. C. D., C. R., F. XXXX/XX, F. F. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 21/ L. E. S., C.
S., Vl. W. XXXX/XX, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 22/ S. E., C. E., 9. mája 304, Jelšava 049 16, nar.
XX.XX.XXXX, 23/ A. E., C. E., S. XXX, S. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 24/ I. E., C. E., J. XX, J. XXX XX,
nar. XX.XX.XXXX, 25/ L. H. E., C. E., B. K. XXX/XX, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 26/ L. H. E., C. E.,

X. XXX/XX, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 27/ F. E. E., C. E., N. XX/X, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX,
28/ M. E., C. E., Vl. W. XXXX/XX, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 29/Marta E., C. K., S. XXX, S. XXX XX,
nar. XX.XX.XXXX, 30/ T. E., C. H., J. XX, J. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 31/ E. E., C. E., J. X, J. XXX XX,
nar. XX.XX.XXXX, 32/ E. E., C. E., J. X, J. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 33/ L. J., C. N., J. XX, J. XXX XX,
nar. XX.XX.XXXX, 34/ S. M., C. M., G. W. XXX/XX, F. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 35/ L. E. M., C. M.,
H. F. XXXX/X, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 36/ P. N., C. G., J. XX, J. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 37/

Miloš Poliak, rod. Poliak, H. XXX, H. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 38/ N. N., C. N., J. XX, J. XXX XX, nar.
XX.XX.XXXX, 39/ E. C. R., C. R., I. N. XXX/X, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 40/ E. Y., C. F., R. W. XXX/
X, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 41/ P. Y., C. N., Z. A. XXXX/XX, C. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 42/
E. Y., C. Y., J. XX, J. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX, 43/ O. Y., C. D., J. XX, J. XXX XX, nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpených Pozemkovým spoločenstvom Nandraž so sídlom 049 61 Nandraž, IČO: 35 671
181, o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Revúca, č.k.

5Vyd/1/2021-104 zo dňa 30. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.

5Vyd/1/2021-104 zo dňa 30. novembra 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnutérozhodnutie“) návrh zamietol (prvá výroková veta) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovatelia, zastúpení Pozemkovým
spoločenstvom Nandraž, sa domáhali potvrdenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to
k pozemkom KNC parc. č. XXX/X o výmere 67 6768 m2 - lesný pozemok, parc. č. XXXX/X o výmere 50
4376 m2 - trvalý trávny porast, parc. č. XXXX/X o výmere 12 9559 m2 - lesný pozemok, parc. č. XXXX/
X o výmere 31 9778 m2 - trvalý trávny porast a parc. č. XXXX/X o výmere 281 m2 - lesný pozemok, a

to vydržaním v návrhu uvedených spoluvlastníckych podieloch. V návrhu uviedli, že Pozemkový úrad v
Rožňave pridelil v roku 1932 predmetné pozemky 56 členom pozemkového spoločenstva v Nandraži;
mali za to, že ide o rovnakú nehnuteľnosť, ku ktorej sa domáhajú potvrdenia vydržania. Od pridelenia
pozemkov členovia spoločenstva na pridelených nehnuteľnostiach riadne hospodárili, neuvedomujúc si,
že v pozemkovej knihe sa vlastnícke právo v ich prospech upomenulo vpísať. Užívanie nehnuteľnosti
členmi bolo prerušené prevzatím lesov krajským správcom lesov na základe zákona č. 2/1958 Sb..

Po roku 1989 členovia svoje spoločenstvo riadne zaregistrovali, so správcom lesov sa v roku 1992
dohodli na odovzdaní nehnuteľností späť do užívania a obhospodarovania členmi spoločenstva. Nie
všetky pridelené pozemky boli riadne zapísané na spoločenstvo; z uvedeného dôvodu bolo notárskou
zápisnicou vlastníctvo k pozemkom osvedčené a zapísané do katastra nehnuteľností v prospech
spoločenstva. Zápis spoločenstva ako vlastníka bol v tom čase podľa zákona možný a v miestnych

pomeroch bežný. V dôsledku prijatia zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách sa zápis
vlastníctva v prospech spoločenstva stal v rozpore s platným právom, z uvedeného dôvodu je potrebné
zosúladiť skutkový stav so stavom právnym tak, aby v katastri nehnuteľností miesto pozemkového
spoločenstva boli ako vlastníci riadne zapísaní jednotliví členovia s ich spoluvlastníckym podielom.
Navrhovatelia zdôraznili, že nehnuteľnosť malo Pozemkové spoločenstvo Nandraž vo vlastníctve, držbe

a užívaní od pridelenia v roku 1932; od účinnosti zákona č. 2/1958 Sb. časť pridelených pozemkov
obhospodarovali krajské správy lesov. Spoločenstvo po roku 1989 požiadalo o reštitúciu nehnuteľností
v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.; z odpovede príslušného správneho orgánu vyplýva, že k odňatiu
nehnuteľnosti v zmysle § 6 zákona č. 229/1991 Zb. nedošlo. Držba k nehnuteľnostiam bola pozemkovým
spoločenstvom obnovená na základe vydania lesných pozemkov do užívania štatutárnym zástupcom

LH L. A. N. dňa 08.04.1992. Od uvedeného dátumu až po súčasnosť sú nehnuteľnosti v nepretržitej
a skutočnej držbe a užívaní členov pozemkového spoločenstva, čo je viac ako 29 rokov. V roku 1995,
na základe notárskej zápisnice N 485/95, Nz 422/95 došlo k osvedčeniu vlastníctva k nehnuteľnosti
a bol vykonaný zápis na LV č. XXX v prospech vlastníctva spoločnosti Urbarialistov a pasienkarov
Nandraž. K dnešnému dňu sú nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností evidované na LV č. XXX a zápis

svedčí v prospech Pozemkového spoločenstva Nandraž, IČO: 35 671 181. Pozemkové spoločenstvo
Nandraž pritom dňa 04.06.2021 vydalo potvrdenie o spoluvlastníckych podieloch členov spoločenstva
na nehnuteľnosti; deň, ku ktorému došlo k naplneniu všetkých podmienok na vydržanie vlastníctva, bol
navrhovateľmi určený na deň 04.06.2021.

1.2 Súd prvej inštancie konajúc o návrhu na potvrdenie vydržania aplikoval ustanovenia § 359e ods.
1, ods. 2, ods. 3, § 359f ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„C.m.p“) a ustanovenie § 134 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z listín predložených
navrhovateľmi (resp. Pozemkovým spoločenstvom Nandraž) k návrhu, a to zo zmluvy o založení
Pozemkového spoločenstva Nandraž, rozhodnutia Obvodného úradu v Revúcej o zápise Pozemkového

spoločenstva Nandraž do registra pozemkových spoločenstiev, vyjadrenia Okresného úradu v Revúcej
ohľadom reštitúcií pozemkov, dohody o vydaní majetkov a zrušení nájmu bývalej Urbárskej spoločnosti
Nandraž a bývalej Pasienkovej spoločnosti Nandraž, prídelovej listiny, listu vlastníctva č. XXX pre
k.ú. Nandraž spolu s identifikáciou parciel, notárskej zápisnice N 185/95, Nz 422/95 a potvrdenia
Pozemkového spoločenstva Nandraž o právnom nástupníctve pôvodných členov spoločenstva.

1.3 Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že prídelový komisár pridelil
prídelovoulistinouzodňa12.10.1932PozemkovémuspoločenstvuNandražokreminéhopozemokparc.
č. XXXX – les o výmere 164 ha, 9 180 m2. Počet a mená členov Pasienkového spoločenstva Nandraž
vyplývajú zo zoznamu členov spoločenstva zostaveného 13.10.1932. Parcela č. 2608 bola na základe

identifikácie identifikovaná do parciel registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X B. XXXX/X,
ktoré sú v súčasnosti evidované na LV č. XXX pre k.ú. Nandraž. Z predložených listín taktiež vyplynulo,
že pri odňatí nehnuteľností na základe zákona č. 2/1958 Sb. nedošlo k prevodu alebo prechodu
vlastníckeho práva na štát, resp. na družstvo; nárok nebolo potrebné uplatniť si v reštitučnom konaní,avšak postačovala dohoda. Z dohody o vydaní majetku a zrušení nájmu zo dňa 08.04.1992 pre okresný
súd vyplynulo, že spoločnosti Urbarialistov a pasienkarov Nandraž bol zo strany Východoslovenských
lesov, š.p. vydaný nehnuteľný majetok, okrem iného parcela č. XXXX a parcela č. XXXX/X. K založeniu

pozemkového spoločenstva došlo zmluvou o založení Pozemkového spoločenstva Nandraž; spoločnou
nehnuteľnosťou, s ktorou malo spoločenstvo hospodáriť, majú byť okrem iného pasienkové pozemky
nachádzajúce sa v k.ú. Nandraž, zapísané v PKN vložke č. XXX na LV č. XXX a parc. č. XXXX.

1.4 Okresný súd posudzujúc návrh z hľadísk procesných ustanovení Civilného mimosporového poriadku

zdôraznil, že návrhu by mohol vyhovieť iba v prípade, ak by navrhovatelia osvedčili splnenie podmienok
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 134 ods.1,
ods.2 Občianskeho zákonníka, charakterizoval vydržanie ako jeden z titulov nadobudnutia vlastníckeho
práva. Za podmienky pre vydržanie ustálil spôsobilý predmet vydržania, existenciu oprávnenej držby
a nepretržitosť držby po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Poukázal na inštitút oprávnenej držby
a dobrej viery.

1.5 Z uvedených hľadísk posudzujúc návrh navrhovateľov okresný súd zdôraznil, že navrhovatelia
nadobudnutie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam osvedčovali tvrdením, že sú právnymi
nástupcami členov pôvodného Pasienkového spoločenstva Nandraž, ktorému (jeho členom) bola
pridelená nehnuteľnosť – parc. č. XXXX o výmere 164 ha, 91 árov a 80 m2 zodpovedajúca

parcelám,ktorésúpredmetomtvrdenéhovydržania,prídelovoulistinouprídelovéhokomisáravRožňave
z 12.10.1932. Okresný súd uviedol, že toto samotné tvrdenie vylučuje možnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko ak právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli vlastnícke
právo k spoluvlastníckym podielom k pridelenej nehnuteľnosti prídelovou listinou, táto listina bola listinou
vkladu schopnou. Navrhovatelia tak nemohli svoje vlastnícke právo nadobudnúť vydržaním, ak o sebe

tvrdia, že sú právni nástupcovia pôvodných vlastníkov, ale len dedením. Potvrdenie vlastníckeho práva
k vydržaniu v prospech navrhovateľov neprichádza do úvahy a zmenu zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností možno dosiahnuť len deklarovaním vlastníckeho práva jednotlivých právnych
predchodcov navrhovateľov prostredníctvom žaloby na určenie, že príslušné spoluvlastnícke podiely
patria do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľov a následnými dedičskými konaniami,

v ktorých bude vlastnícke právo potvrdené v prospech toho ktorého právneho nástupcu.

1.6 Okresný súd navyše zdôraznil, že ak by vznik vlastníckeho práva navrhovateľov k nehnuteľnostiam
posudzoval z titulu vydržania, navrhovatelia by mohli splniť podmienky nadobudnutia vlastníckeho
práva týmto spôsobom, len ak by na základe zákonom predpokladaného právneho dôvodu vstúpili

do držby predmetných nehnuteľností. Navrhovatelia však nijakým spôsobom neosvedčili, že sú
právnymi nástupcami pôvodných členov pôvodného Pasienkového spoločenstva Nandraž, ani to, že
veľkosti spoluvlastníckych podielov, v ktorých žiadajú potvrdiť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
zodpovedajú veľkosti spoluvlastníckeho podielu, v ktorom ho mal nadobudnúť ten ktorý ich právny
predchodca. Pokiaľ Pozemkové spoločenstvo Nandraž predložilo potvrdenie o právnom nástupníctve

pôvodných členov spoločenstva, táto listina nie je spôsobilá osvedčiť právne nástupníctvo po fyzickej
osobe. Takou listinou je len dedičské rozhodnutie konštatujúce okruh dedičov po takejto osobe
alebo iný právny titul ako napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva a pod., ktorý by v prípade, ak
by boli pôvodní členovia pôvodného pozemkového spoločenstva skutočnými vlastníkmi dotknutej
nehnuteľnosti, predstavoval titul, na základe ktorého mohli navrhovatelia vlastnícke právo k tejto

nehnuteľnosti nadobudnúť. Okresný súd z uvedených dôvodov návrh na potvrdenie vydržania postupom
podľa § 359f ods.1 C.m.p. zamietol z dôvodu, že listiny pripojené navrhovateľmi k návrhu neboli
spôsobilé osvedčiť nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľmi vydržaním a už vôbec nie práve
v tých príslušných spoluvlastníckych podieloch, v ktorých sa navrhovatelia tohto práva domáhali.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia
(ďalej aj „odvolatelia“), v ktorom navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnili odvolacie dôvody uvedené v § 364 ods.1 písm.
a), f) a h) C.s.p., tvrdili tak, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom navrhovateľom
znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.2.1 V konkrétnostiach navrhovatelia uviedli, že Pozemkové spoločenstvo Nandraž zapísané ako
vlastník dotknutých nehnuteľností chce, aby ako vlastníci týchto nehnuteľností boli zapísaní jeho
členovia, ktorých on vedie ako vlastníkov nehnuteľností a z uvedených dôvodov na základe výzvy

súdu Pozemkové spoločenstvo Nandraž týchto členov označilo ako navrhovateľov, ktorých v konaní
zastupuje. Navrhovatelia považovali za nesprávne závery súdu prvej inštancie, že samotné tvrdenie,
že navrhovatelia sú právnymi nástupcami členov pôvodného Pasienkového spoločenstva Nandraž,
vylučuje možnosť nadobudnúť vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam vydržaním a zároveň navrhovatelia
považovali za nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že zmenu zápisu vlastníckeho práva možno

dosiahnuť len deklarovaním vlastníckeho práva jednotlivých právnych predchodcov navrhovateľov
prostredníctvom žaloby na určenie vlastníctva a následnými dedičskými konaniami.

2.2 V tomto smere navrhovatelia namietali, že súd kladie na navrhovateľov nesplniteľné prekážky
vzhľadom na odstup času od vydania prídelovej listiny a vyslovili otázku, na čo je v právnom poriadku
zakotvený titul nadobudnutia vlastníctva vydržaním, ak sú na preukázanie nadobudnutia vlastníctva

k nehnuteľnostiam vydržaním kladené rovnako vysoké nároky ako pri akomkoľvek prevode, resp.
prechode vlastníctva. Považovali za nesporné, že ako vlastník predmetných nehnuteľností je zapísané
Pozemkové spoločenstvo Nandraž a jeho právny predchodca Pasienkové spoločenstvo Nandraž je
v prídelovej listine uvedený ako nadobúdateľ. V prídelovej listine je zároveň uvedený zoznam členov
pozemkového spoločenstva, v prospech ktorých pozemkové spoločenstvo hospodárilo a hospodári.

Povinnosťou pozemkového spoločenstva pritom bolo viesť zoznam svojich členov, v prospech
ktorých pozemkové spoločenstvo hospodárilo a hospodári na spoločnej nehnuteľnosti. Pozemkové
spoločenstvo má tak priamu a jasnú vedomosť o tom, ako v jednotlivých rodinách postupovali vlastnícke
práva k nehnuteľnostiam, vedie o tom jasnú evidenciu a je nespravodlivé neuznať zoznam, ktorým
sa preukazuje aj splnenie povinnosti podľa zákona, jednak podľa uhorských zákonných článkov

o pozemkových spoločenstvách, ako aj podľa súčasnej právnej úpravy. Navrhovatelia považovali za
nespravodlivé požadovať od nich obnovenie dedičských konaní aj s prihliadnutím na stav právneho
vedomia. V minulosti si ľudia často delili a dedili majetok po predkoch ústne, navyše v minulosti bolo
delenie takýchto podielov zakázané. Bolo obvyklé, že ak niekto z dedičov zdedil podiel v urbáre,
o tento podiel sa zmenšil jeho dedičský podiel na ostatnom majetku. Ak by sa mali obnoviť dedičské

konania, navrhovatelia by boli ukrátení, nakoľko podľa súčasnej právnej úpravy by sa museli deliť so
všetkými dedičmi rovnakým dielom. Vzhľadom na odstup času je dôvodné sa domnievať, že predkovia
navrhovateľov, ktorí sa pamätali čo kto z dedičstva dostal, už nežijú. Odvolatelia namietli záver súdu
prvej inštancie, že ak je možné niečo zdediť, nie je to možné vydržať. Takýmto výkladom okresný
súd popiera možnosť nadobudnutia vlastníctva vydržaním a popiera aj doteraz platnú judikatúru vo

veci vydržania. V tomto smere poukázali na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,
sp.zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28.11.2007 ako i rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 22Cdo/417/98
zo dňa 24.02.2000. Uzavreli, že ak pozemkové spoločenstvo, ktoré je ako vlastník týchto nehnuteľností
zapísané v katastri nehnuteľností prehlási, že vlastníkmi sú jeho členovia, ktorých zoznam viedol
v zmysle zákona skoro 100 rokov a v mene ktorých viac ako 55 rokov dané nehnuteľnosti držal a na

nich hospodáril, je toto spolu s prídelovou listinou, dohodou o vydaní a ostatnými predloženými dokladmi
dostatočný právny titul na potvrdenie vydržania.

2.3 Odvolatelia ďalej zdôraznili, že pozemkové spoločenstvo ako zástupca navrhovateľov sa snaží
uviesť svoj právny stav do súladu s podmienkami vyplývajúcimi z ustanovení zákona č. 97/2013 Z.z.;

je v záujme spoločenstva, aby vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti boli jeho členovia, ako
to vyplýva z jeho evidencie; je nesporné, že spoločenstvo svoje práva vykonával v prospech týchto
členov. Doplnili argumentáciu súdu prvej inštancie vychádzajúcu z publikácie Nástin súkromného práva
platného na Slovensku a v Podkarpatskej rusi ohľadne skutočností, že súdna prax prelomila prísne
následky pozemkovoknižnej sústavy k dobromyseľnosti nadobúdateľa práva mimo pozemkovej knihy.

V tomto smere navrhovatelia uzavreli, že ak bolo na základe prídelovej listiny do katastra nehnuteľností
zapísanépozemkovéspoločenstvo,ničnebránitomu,abynazákladezoznamučlenov,ktorýjesúčasťou
tejto prídelovej listiny, bolo zapísané vlastnícke právo v prospech ich právnych nástupcov, ak pozemkové
spoločenstvo osvedčilo, že tieto nehnuteľnosti držalo, na nich hospodárilo a nakladalo s nimi v prospech
týchto členov. Je zrejmé, že dodržanie postupnosti právneho nástupníctva v zozname členov je

základnou povinnosťou pozemkového spoločenstva a súd nemôže bez dôvodu spochybniť toto plnenie.

2.4 Navrhovatelia napokon namietali, že okresný súd spochybnil dobromyseľnú držbu nehnuteľností
napriek skutočnosti, že pozemkové spoločenstvo ako vlastník, zapísaný v katastri nehnuteľností,obhospodarujúci nehnuteľnosti pre svojich členov viac ako 55 rokov, z toho od roku 1992 nepretržite,
potvrdil túto dobromyseľnú držbu. V rámci svojej argumentácie poukázali tiež na závery vyplývajúce
z nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. II.ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 C.m.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods.1
C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil. Pre rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie.

3.1 Podľa § 387 ods.1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pôvodne sa Pozemkové spoločenstvo Nandraž ako navrhovateľ
domáhalo potvrdenia vydržania vlastníckeho práva k ním špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech

ním uvedených členov pozemkového spoločenstva a v ním uvedených spoluvlastníckych podieloch.
Reagujúc na výzvu okresného súdu formou uznesenia (č.k. 5Vyd/1/2021-51 zo dňa 29.11.2021) na
opravu a doplnenie podania vo vzťahu k špecifikácii navrhovateľov vydania potvrdenia o vydržaní došlo
k doplneniu návrhu a ako navrhovatelia boli označené fyzické osoby tak ako sú uvedené v záhlaví tohto
uznesenia; navrhovatelia sa tak domáhali, aby súd po vykonanom vyzývacom konaní vydal potvrdenie

o vydržaní vlastníckeho práva evidovaným v katastrálnom operáte ako
- parcela reg. „C“ č.XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok o výmere 67 6768m2,
- parcela reg. „C“ č.XXXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 50 4376m2,
- parcela reg. „C“ č.XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 12 9559m2,
- parcela reg. „C“ Z.XXXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast, o výmere 31 9778m2,

- parcela reg. „C“ č.XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok, o výmere 281m2, ktoré sú zapísané na
liste vlastníctva č.XXX pre k.ú. Nandraž a to v prospech navrhovateľov ako členov Pozemkového
spoločenstva Nandraž, v návrhu uvedených spoluvlastníckych podieloch. Podstatným bolo tvrdenie
navrhovateľov, že sú právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov, ktorí nadobudli vlastníctvo
k nehnuteľnosti prídelom v roku 1932; k odňatiu pozemkov nedošlo ani v rokoch socialistického

hospodárenia, časť pozemkov iba obhospodarovali krajské správy lesov; z dôvodu, že k odňatiu
pozemkov nedošlo, reštitúcia nebola dôvodná (čo mali navrhovatelia preukázané z rozhodnutia
príslušnéhosprávnehoorgánu);poroku1989došlokobnoveniudržbynehnuteľnostínazákladevydania
lesných pozemkov do užívania a napokon došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti
Urbarialistov a pasienkarov Nandraž na základe osvedčenia o vlastníctve nehnuteľnosti na základe

notárskej zápisnice. Tento zápis sa podľa tvrdení navrhovateľov ukázal v konečnom dôsledku nesprávny
a rozporný s ustanoveniami zákona č.97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Navrhovatelia
odvodilitvrdenévlastníckeprávozozoznamučlenovazoznamunehnuteľností,ktoréspoločenstvovedie
podľa ustanovenia § 18 ods.1, ods.2 zákona č.97/2013 Z.z.

5. Pokiaľ ide o konanie o potvrdení vydržania toto bolo do Civilného mimosporového poriadku zavedené
novelou č. 68/2021 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2021. V zmysle dôvodovej správy je základnou úlohou
tohto konania zabezpečenie efektívneho a relatívne rýchleho potvrdenia vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti; presun právomoci z notárov na príslušný súd je odôvodnený potrebou zabezpečiť
nezávislé a efektívne vydanie súdneho rozhodnutia deklarujúce vzniknutý stav o vecných právach, ktoré

má byť vydané v zákonom upravenom procese, aby sa tak zabezpečila najmä ochrana ústavného
práva vlastniť majetok. Predpoklady vydržania vyplývajúce z ustanovenia § 134 ods.1,2 Občianskeho
zákonníka nie sú konaním o potvrdení vydržania dotknuté, práve naopak, základnými predpokladmi
naďalej ostáva spôsobilý predmet držby, oprávnenosť držby, trvanie držby nehnuteľnosti 10 rokov
a nepretržitosť jej trvania. K oprávnenej držbe sa vyžaduje dobromyseľnosť držiteľa; ten musí byť

so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí po celú vydržaciu dobu.
Dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne, nestačí tak len subjektívne presvedčenie držiteľa
o tom, že mu vec patrí. Rozhodujúcou je skutočnosť, či držiteľ pri normálnej opatrnosti mohol mať,
nemal alebo prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo
nenadobudol.Oprávnenádržbasamôžezakladaťajnadomnelomprávnomdôvodealebonaneplatnom

právnom dôvode.

5.1 Podľa úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku pozostáva konanie o potvrdení vydržania
z dvoch fáz; účelom prvej fázy je zisťovanie, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania.Nevyžadujesaichbezpodmienečnésplnenie,postačujevyššiamierapravdepodobnosti,žepredpoklady
pre vydržanie boli splnené. Nakoľko ide o mimosporové konanie, uplatňuje sa vyhľadávacia zásada (na
rozdiel od zásady kontradiktórnosti podľa Civilného sporového poriadku); súd tak môže vykonať šetrenia

potrebné na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo ho môže vyzvať na označenie ďalších
dôkazov preukazujúcich splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Prvá fáza konania o potvrdení vydržania končí buď rozhodnutím o zamietnutí vydržania, ak súd dospeje
k záveru, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia, alebo vydaním vyzývacieho
uznesenia; toto súd vydá v prípade, že navrhovateľ osvedčí splnenie podmienok pre nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.

5.2 Vydaním vyzývacieho uznesenia začína druhá fáza konania; uvedené zabezpečuje publicitu
informácie o takomto konaní a umožňuje dotknutým osobám uplatňovať zákonné prostriedky určené na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Vyzývacím uznesením súd vyzýva na uplatnenie námietok
proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v lehote nie kratšej ako šesť mesiacov, ktorá začína plynúť

odo dňa zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku.

6. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľov zamietol už v prvej fáze konania, podľa jeho názoru
už samotné tvrdenie, že navrhovatelia sú právnymi nástupcami členov pôvodného pasienkového
spoločenstva, ktorému bola pridelená nehnuteľnosť, zodpovedajúca parcelám, ktoré sú predmetom

vydržania, prídelovou listinou prídelového komisára z 12.10.1932, vylučuje možnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním; dôvodom pre zamietnutie návrhu bola aj skutočnosť, že navrhovatelia
neosvedčili, že sú právnymi nástupcami pôvodných členov pôvodného Pasienkového spoločenstva
Nandraž a ani to, že veľkosti spoluvlastníckych podielov, v ktorých žiadajú potvrdiť svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, zodpovedajú veľkosti spoluvlastníckeho podielu, v ktorom ho mal nadobudnúť (alebo

dobromyseľne držať) ten ktorý právny predchodca.

6.1 Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správne, aj keď sa v plnom
rozsahu nestotožnil s konštatovaniami súdu prvej inštancie, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

7. Odvolací súd zdôrazňuje, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v zmysle ustanovení
Civilného mimosporového poriadku je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Odvolací súd opakuje, že vydržanie je originálnym spôsobom
nadobúdania vlastníckeho práva; k vydržaniu môže dôjsť v prípade kumulatívneho splnenia zákonom
stanovených predpokladov, ktorými sú oprávnenosť držby, uplynutie zákonom stanovenej doby

oprávnenej držby, spôsobilosť predmetu držby a spôsobilosť subjektu držby. Aby sa držiteľ považoval
za oprávneného zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec
patrí a z tohto dôvodu s vecou nakladal ako s vecou vlastnou. Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže vychádzať iba zo subjektívnych
predstáv držiteľa; dobrá viera sa vzťahuje na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné

právo vzniknúť. Podstatným je tak aj existencia právneho titulu, ktorý by mohol mať za následok vznik
vlastníckeho práva; postačí však aj, aby bol daný domnelý (putatívny) právny dôvod; ide tak o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu právny titul svedčí. Putatívnym titulom
nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu,
chýba však pri nej niektorá stránka, ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.

Putatívnym titulom zvyčajne býva napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá v čase smrti
poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku; neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo
veci, prípadne kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

7.1 K dobromyseľnosti odvolací súd dodáva, že je potrebné zobrať do úvahy aj to, či držiteľ pri

bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu od neho
spravodlivo vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosť, či mu vec alebo právo patrí. Pri posudzovaní
dobromyseľnosti sa prihliada aj na okolnosti, ktoré sprevádzali vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká
momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá v ňom objektívne musela vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec patrí a to bez ohľadu na to, že subjektívne naďalej ostal v presvedčení

o svojom vlastníctve veci. Touto skutočnosťou môže byť oboznámenie sa s vlastníckym zápisom
v katastri nehnuteľností alebo verejnou či inou listinou, z ktorej vyplýva vlastníctvo v prospech inej osoby.
Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu vydržacej
doby.8. Odvolací súd nesúhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že samotné tvrdenie, že
navrhovatelia sú právnymi nástupcami členov pôvodného pasienkového spoločenstva, vylučuje

možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

8.1 Právnym nástupcom fyzickej osoby je ten, na ktorého prešli jej práva a povinnosti. V prípade
vlastníckeho práva k právnemu nástupníctvu môže dôjsť na základe prevodu alebo prechodu práva;
prevodom práva rozumieme zmenu nositeľa (v danom prípade vlastníka, resp. spoluvlastníka) práva,

ktorá je realizovaná na základe právneho úkonu; typickým právnym úkonom je v takom prípade kúpna,
darovacia alebo zámenná zmluva. Prechodom práva rozumieme zmenu nositeľa práva v dôsledku inej
právnej skutočnosti ako právneho úkonu pôvodného nositeľa práva; právnou skutočnosťou môže byť
dedenie, zákon, v prípade vlastníckeho práva vyvlastnenie.

8.2 V prípade právnych úkonov (prevod práva) sú tieto práve titulom nadobudnutia vlastníckeho

práva; či už v perfektnej právnej forme alebo neperfektnej, pokiaľ s takýmito právnymi úkonmi právne
predpisy spájajú prevod vlastníckeho práva. Nebolo ničím nezvyčajným, že v minulosti dochádzalo
k zamýšľanému prevodu vlastníctva pozemku bez toho, aby došlo k zápisu do pozemkovej knihy, aj keď
intabulačný princíp vyžadoval pre nadobudnutie vlastníctva zápis do pozemkovej knihy (tento princíp
bol prelomený až tzv. stredným Občianskym zákonníkom (zákon č.141/1950 Zb.); zápisy v pozemkovej

knihe sa prestali vykonávať v roku 1964 z dôvodu, že štát prestal evidovať zmeny vo vlastníctve
nehnuteľností. Uvedené však neznamená, že k prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nedochádzalo. Napokon za účinnosti zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník sa vyžadoval v zmysle
ustanovenia § 134 ods.2 (do 31.12.1991) na nadobudnutie vlastníctva účinnosť zmluvy; na jej účinnosť
bola potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nešlo o prevod od socialistického vlastníka.

8.3 Ani právne nástupníctvo v dôsledku prechodu práva dedením nevylučuje prípadnú dôvodnosť
vydržania vlastníckeho práva; v minulosti nebolo neobvyklé, že dedičské rozhodnutie v pozemkovej
knihe, prípadne následne na liste vlastníctva zapísané nebolo, či už z dôvodov nezáujmu, ktorý predošlý
politický režim prejavoval k (súkromnému) vlastníctvu fyzických osôb, prípadne z dôvodu podvojného

vlastníctva, prípade z iných dôvodov nezapísania rozhodnutia o dedičstve v príslušnej evidencii.

8.4 Podstatné v tomto smere je splnenie zákonných dôvodov vydržania, ktorými sú spôsobilý predmet
držby, oprávnenosť držby, trvanie držby po zákonom ustanovenú dobu a nepretržitosť jej trvania.
Z vyššie uvedenej argumentácie však vyplývajú aj atribúty oprávnenej držby, a to dobromyseľnosť

držiteľa a z toho vyplývajúca požiadavka právneho dôvodu (titulu) nadobudnutia vlastníckeho práva.

9. Dôvodom pre zamietnutie návrhu bola aj skutočnosť, že navrhovatelia neosvedčili, že sú
právnymi nástupcami pôvodných členov pôvodného Pasienkového spoločenstva Nandraž a ani to, že
veľkosti spoluvlastníckych podielov, v ktorých žiadajú potvrdiť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti,

zodpovedajú veľkosti spoluvlastníckeho podielu, v ktorom ho mal nadobudnúť (alebo dobromyseľne
držať) ten ktorý právny predchodca. S uvedeným záverom odvolací súd súhlasí v plnom rozsahu;
navrhovatelia v konaní ani len neosvedčili, že splnili predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním (§ 359e C.m.p.); zamietnutie návrhu na osvedčenie vydržania je tak plne vecne správne.

9.1 Navrhovatelia osvedčovali svoje tvrdenia zmluvou o založení pozemkového spoločenstva Nandraž,
rozhodnutím Obvodného úradu v Revúcej o zápise Pozemkového spoločenstva Nandraž do Registra
pozemkových spoločenstiev, vyjadrením Okresného úradu v Revúcej ohľadom reštitúcií pozemkov,
Dohodou o vydaní majetku a zrušení nájmu bývalej urbárskej spoločnosti Nandraž a bývalej Pasienkovej
spoločnosti Nandraž, prídelovou listinou, listom vlastníctva č.XXX pre k.ú. Nandraž s identifikáciou

parciel, Notárskou zápisnicou N185/95, NZ 422/95 a najmä potvrdením pozemkového spoločenstva
Nandraž o právnom nástupníctve pôvodných členov spoločenstva.

9.2 Uvedené listiny splnenie predpokladov pre vydržanie neosvedčujú. Podľa prídelovej listiny boli
spornénehnuteľnosti„nabyvateli“PasienkovéspoločenstvoNandraž;zprídelovejlistinyvyplývazoznam

členov pasienkového spoločenstva; celkom 56 členov. Súvis s navrhovateľmi, ich právne nástupníctvo,
navrhovatelia preukazovali iba potvrdením Pozemkového spoločenstva Nandraž (ktoré ich v konaní
o potvrdenie vydržania zastupuje); pozemkové spoločenstvo malo potvrdiť a prehlásiť, že v listine
uvedení členovia sú právnymi nástupcami pôvodných členov pasienkového spoločenstva Nandražpodľa zoznamu ich členov zo dňa 13.10.1932 s tým, že potvrdenie je vydané za účelom preukázania
predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 359a a nasl.
Civilného mimosporového poriadku.

9.3 Odvolací súd je toho názoru, že vyššie uvedené potvrdenie nie je spôsobilé osvedčiť všetky
zákonné predpoklady pre vydržanie nehnuteľností; samé o sebe nie je nadobúdacím titulom, od ktorého
by sa mohla odvíjať dobromyseľná držba nehnuteľností. Absentuje u každého člena (navrhovateľa)
uvedenie nadobúdacieho titulu, čo aj domnelého. Uvedené je podporené aj samotnou odvolacou

argumentáciou, podľa ktorej mohlo dôjsť k deleniu a dedeniu spoluvlastníckych podielov ústne; iba
z potvrdenia spoločenstva nevyplýva, ktorému zo súčasných členov spoločenstva svedčí prechod
a ktorému prevod spoluvlastníckeho podielu a v akom rozsahu; nie je zrejmé, ktorý zo súčasných členov
je právnym nástupcom po konkrétnom pôvodnom členovi pasienkového spoločenstva Nandraž a už
vôbec nie je možné verifikovať, v akých spoluvlastníckych podieloch mali súčasní členovia podiel na
nehnuteľnostiachnadobudnúť.Navrhovateliaaninetvrdia,ktoréhopôvodnéhočlenajetenktorýsúčasný

člen právnym nástupcom; z akého dôvodu je v súčasnosti iba 43 členov pozemkového spoločenstva
keď pôvodných členov bolo 56 a akým spôsobom z uvedeného dôvodu mali spoluvlastnícke podiely
u toho ktorého navrhovateľa prirásť. Tvrdenia navrhovateľov tak nie je možné nijakým spôsobom overiť
aspoň v rozsahu, vyžadujúcom pre osvedčenie vydržania.

10. Odvolatelia tvrdili, že súd kladie na navrhovateľov nesplniteľné prekážky vzhľadom na odstup času
od vydania prídelovej listiny. K uvedenému odvolací súd uvádza, že nie súd, ale zákonné ustanovenia
vyžadujú od navrhovateľa osvedčenie, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti tým, že osvedčí,
že plnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ako z vyššie uvedeného
vyplýva,týmitosúspôsobilýpredmetdržby,oprávnenosťdržby,trvaniedržbyzákonomustanovenúdobu

a nepretržitosť jej trvania; pre oprávnenosť držby sa vyžaduje dobromyseľnosť, ktorej predpokladom
je preukázanie (osvedčenie) nadobúdacieho titulu. Abstraktné uvedenie titulu spočívajúce v tvrdení, že
navrhovatelia sú právnymi nástupcami pôvodných členov pasienkového spoločenstva, pre preukázanie
nadobúdacieho titulu, čo aj domnelého, nepostačuje.

10.1 Odvolací súd nespochybňuje, že v súčasnosti je ako vlastník zapísané Pozemkové spoločenstvo
Nandraž a v minulosti bolo v prídelovej listine ako nadobúdateľ uvedené Pasienkové spoločenstvo
Nandraž. Uvedené bez ďalšieho neznamená osvedčenie dobromyseľnosti osôb (navrhovateľov), ktoré
ako členov súčasného spoločenstva označil ich zástupca v konaní.

10.2 Navrhovatelia tvrdia, že bolo povinnosťou pozemkového spoločenstva viesť zoznam svojich
členov a má tak priamu vedomosť o tom, ako sa v jednotlivých rodinách postupovalo vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam. Uvedené z predloženého potvrdenia nevyplýva; z potvrdenia vyplýva, že je
vydané pre účely konania o potvrdenie vydržania bez toho, aby bolo uvedené, ktorý zo súčasných
členov (43 osôb) spoločenstva je právnym nástupcom po ktorom pôvodnom členovi, z akého titulu

a v akom rozsahu malo dôjsť k prechodu alebo prevodu vlastníckeho práva; nie je tiež preskúmateľné,
akým spôsobom bol zoznam členov pôvodného zaniknutého spoločenstva vedený v minulosti, keď
Pozemkové spoločenstvo Nandraž bolo založené zmluvou o zriadení Pozemkového spoločenstva
Nandraž zo dňa 27.1.1996; podľa rozhodnutia o zapísaní do registra Pozemkových spoločenstiev bol
počet členov 45 osôb (rozhodnutie OÚ v Revúce, č.k. práv 96/1757 zo dňa 15.4.1996).

10.3 Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie za správny, keď
navrhovateľmi predložená listina – potvrdenie Pozemkového spoločenstva Nandraž o súčasných
členoch spoločenstva nie je dostatočná pre preukázanie splnenia všetkých zákonných predpokladov
vydržania.

11. Iba samotné užívanie nehnuteľnosti Pozemkovým spoločenstvom Nandraž k jej vydržaniu členmi
spoločenstva nepostačuje; žiadne navrhovateľmi v konaní predložené listiny nepreukazujú existenciu
čo i len domnelého (putatívneho) právneho dôvodu osvedčujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva
k jednotlivým spoluvlastníckym podielom tým ktorým navrhovateľom. Navrhovatelia nepredložili žiadnu

písomnú zmluvu a ani žiadne rozhodnutie a ani žiaden iný, hoc aj neplatný právny titul, z ktorého by bolo
možné vyvodiť ich dobrú vieru, že im sporná nehnuteľnosť (spoluvlastnícky podiel k nej) patrí.11.1 Samotné užívanie nehnuteľnosti k jej vydržaniu nepostačuje. Žiadne navrhovateľom v konaní
predložené listiny nepreukazujú existenciu čo i len domnelého (putatívneho) právneho dôvodu
osvedčujúceho nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k vydržiavanej nehnuteľnosti;

navrhovateľnepredložilžiadnupísomnúzmluvu,tvrdenánebolaaniexistenciaústnejzmluvy,nepredložil
ani žiaden iný, hoci aj neplatný, právny titul, z ktorého by bolo možné vyvodiť dobrú vieru, že
mu sporná nehnuteľnosť patrí. Potvrdenie spoločenstva len potvrdzuje členstvo v spoločenstve bez
možnosti verifikácie jeho dôvodnosti, uvedenia čo aj domnelého nadobúdacieho titulu toho ktorého člena
a odôvodnenosti požadovaného podielu, ku ktorému ten ktorý navrhovateľ žiada potvrdiť vydržanie.

11.2 Naďalej existuje sporné tvrdenie o právnom nástupníctve, titule tohto právneho nástupníctva
a dôvodnosti uplatnenej výšky spoluvlastníckych podielov. Konanie o potvrdenie vydržania je pritom
konaním mimosporovým; splnenie predpokladov pre vydržanie nebolo osvedčené. Odvolací súd súhlasí
s konštatovaním súdu prvej inštancie, že na základe navrhovateľmi predloženej argumentácie a nimi
predložených listín nebolo možné potvrdiť vlastnícke právo navrhovateľov vydržaním, ale bolo potrebné

sa uvedeného domáhať v rámci sporového konania; navrhovatelia si vo vzťahu k svojmu tvrdenému
vlastníckemu právu uplatnili nesprávny procesný postup.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne; preto ho postupom podľa ustanovenia § 387 ods.1 Civilného sporového poriadku

ako vecne správy potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, keď okresný
súd správne rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okresný súd tak
správne aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p., absencia odôvodnenia v tomto smere nie je dôvodom pre
zmenu alebo zrušenie rozhodnutia vo výroku o nároku na náhradu trov konania.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 C.m.p. a
navrhovateľom nárok na ich náhradu nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.