Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoEk/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205215
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8513205215.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast.: Advocate s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinným: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX D., 2/ E. F. – G., H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX F., 3/ J. K.,

H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., o vymoženie 728,19 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 1Er/484/2013-51 zo dňa
7.12.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vylúčil súdneho exekútora A. H. B. z vykonávania tohto
exekučného konania a jeho žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odôvodnil
tým, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy na základe rozhodcovského
rozsudku, pričom rozhodcovskú zmluvu, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na

vydanie rozhodcovského rozsudku považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, kde rozhodcovská
doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho
dodávateľ vyvolá ako prvý. Ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti
výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či
doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky

je skutočnosť, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre
povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú
si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je
spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní

rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere
a rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto
dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej
zmluvy, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú
povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že

nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o úvere, keďže obidve zmluvy
boli uzavreté v jeden deň. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádzak narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob,
akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto
vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli
preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

3. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal oprávnený odvolanie (podľa jeho obsahu len voči výroku o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Odvolanie podal
z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec, keď na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis. Na zistený skutkový stav súd správne aplikoval § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní, pretože pri skúmaní materiálnej stránky exekučného titulu môže súd
skúmať hmotnoprávne predpoklady (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Nemôže však
skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne

stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Aplikovaním ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní súd ukrátil účastníkov o ich práva a to hlavne o právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom. Postupom súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým súdom,

keď súd konštatoval, že nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. On
však uzatvára samostatné rozhodcovské zmluvy a v niektorých prípadoch sú rozhodcovské zmluvy
obsiahnuté v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd to
však nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

5. Povinná J. B., nar. X.X.XXXX, dňa X.XX.XXXX, t. j. po vydaní napádaného uznesenia zomrela.

6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 1.3.2023 rozhodol takto:

„I. Súd v konaní p o k r a č u j e s dedičmi po nebohej povinnej J. B. nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,

naposledy trvale bytom C. XXX, XXX XX D. a to:

1. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D.
2. E. F. - G., H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
I. XXX/XX, XXX F.

3. J. K., H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX D.“

7. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.4.2023, preto aj odvolací súd v rámci
odvolacieho konania pokračoval s poukazom na ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého

povinnosti vyplývajúce z exekučného vzťahu smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov
s týmito právnymi nástupcami povinnej, na ktorých, podľa výsledku dedičského konania vedeného pod
sp. zn. 1D/15/2021, Dnot 25/2021, prešla povinnosť z exekúcie.

8. Povinní sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h a § 9a Exekučného poriadku v znení do
31.3.2017, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého uznesenia o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Výrok uznesenia o vylúčení súdnehoexekútora z vykonávania tohto exekučného konania v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako
taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

11. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je
otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011
Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so

zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS
55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

12. Odvolací súd konštatuje, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 3.2.2011 (t. j. v rovnaký deň ako

zmluvu o úvere) rozhodcovskú zmluvu, v zmysle ktorej spory zo zmluvy majú byť rozhodované buď pred
Stálym rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, pričom výber spočíva na strane podávajúcej
žalobu.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

o úvere a rozhodcovskej zmluvy (16.5.2011), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

15. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010 ani právneho názoru, ktorý by mal
byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE 207/2012, 6CoE 156/2012, 6CoE

158/2012, 6CoE 150/2012, 6CoE 128/2012, 20CoE 230/2012, 20CoE 221/2012, 20CoE 232/2012,
20CoE 237/2012 (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012).

16. Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve. Neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet

(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského
súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

17. Povinná ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaná na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,

pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne
uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

18. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade samostatná a
individuálne dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu

odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o úvere, aj rozhodcovská zmluva zo dňa
3.2.2011 je spísaná na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu
podriadiť.

19. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav,

ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola
dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet
dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebolahodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca
(v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa
nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej

zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej
obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na
podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

20. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje odvolací súd za neprimeranú

zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Rozhodcovský rozsudok bol založený na
neprijateľnej rozhodcovskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky
obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom.

21. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Obč. zák.) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel
súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená
platnározhodcovskázmluvaotom,ževšetkyaleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto
platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§

4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

22. Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z

podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

23. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok

Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

24. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď

spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú
neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial,
tiež C-40/08 Asturcom).

25. Judikatúra súdov nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v

odôvodnenírozhodnutia(porov.rozsudokL.protiGréckuz29.mája1997,sťažnosťč.21522/93,Zbierka
rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok G. a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť
č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).27. Toto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím vo veci, preto odvolací súd nemal dôvod rozhodovať
o náhrade trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).