Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. august 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-39Cb/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122213799
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radim Hudec

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6122213799.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobcu: AUTO TEAM 4x4, s.r.o., so

sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, IČO: 35 940 972, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm
s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefaničova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 585
441, o zaplatenie 154,19 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 154,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 154,19 eura od 31.10.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
dňa 19.01.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 154,19 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 154,19 eura od 31.10.2021 do zaplatenia, paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a aby priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoj návrh odôvodnil tak, že dňa 17.06.2021 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle EČV: C. (ďalej len „motorové vozidlo“). Poistná udalosť bola riadne
ohlásená žalovanému, t. j. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má
poistený/poškodený uzatvorené havarijné poistenie. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval
ako poistnú udalosť č. 9569878142. Poistený si opravil poškodené motorové vozidlo, pretože má
živnostenské oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti. Náklady na opravu tohto poisteného motorového

vozidla boli vo výške 770,95 € bez DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného
faktúrou č. 2130349, pričom ide o vnútropodnikovú, tzv. internú faktúru. Žalovaný po ukončení šetrenia
poistnej udalosti nepriznal poistenému uplatnenú sumu poistného plnenia, ktorá je predmetom žaloby.
Dôvodom krátenia nároku na náhradu škody boli neprimerane účtované náklady na opravu, a to z
dôvodu, že v zmysle platnej legislatívy nemôže právny subjekt sám so sebou uzatvárať obchodnoprávny
vzťah, a preto je možné tento druh opravy definovať ako opravu vo vlastnej réžii, resp. svojpomocnú
opravu, pri ktorej opravca nemôže vytvárať zisk.

2.1. Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku uvedenej poistnej
udalostí predstavovala sumu vo výške 770,95 EUR bez DPH. Výška poistného plnenia uhradeného
žalovaným však bola po odpočítaní spoluúčasti iba 466,76 EUR. Celková neuhradená pohľadávka je
vo výške 154,19 EUR.2.2. Žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z
technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred poistnou udalosťou. Oprava
bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov poistnej udalosti, jej cieľom a zmyslom

bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako
pred poistnou udalosťou. Žalovaný mohol podľa žalobcu v predmetnom prípade krátiť výplatu poistného
plnenia len v prípade, ak by zo strany poisteného došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti, v súlade s § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

2.3. V predmetnej veci nie je sporné, že zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia
poisťovateľom poistenému boli splnené, čo napokon nemôže popierať, keďže v zmysle zmluvných
dojednaní poistenému aj z väčšej časti plnil. Sporná je preto len výška plnenia.
2.4. Ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu svojpomocnej opravy žalobca uviedol, že v danom prípade
sa nejedná o svojpomoc a tento pojem v zákone, či medzi stranami sporu nie je definovaný. Na
podporu svojej argumentácie poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, napr. rozsudok Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 29Cb/1/2019, sp. zn. 32Cb/41/2019, z ktorých vyplýva, že pojem svojpomoc pri
oprave motorového vozidla nie je v zákone definovaný a nemožno hovoriť o svojpomocnej oprave, hoci
poškodený (žalobca) je aj autoopravovňa, kde sa oprava vykonala. Ak má žalobca ako predmet činnosti
uvedenú aj opravu cestných motorových vozidiel, nemožno tvrdiť, že oprava bola vykonaná neodborne
a žalobcu vylúčiť z vykonania opravy.

2.5. Skutočnosť, že žalobca, t.j. poškodený, je zároveň opravovňa, neodôvodňuje, aby žalovaný krátil
poistné plnenie. Žalobca má okrem iných živnostenské oprávnenie na predmet činnosti „Diagnostika
a opravy cestných motorových vozidiel“. Konštatovanie žalovaného v oznámení o poistnom plnení zo
dňa 15.10.2021, že tento druh opravy je možné definovať ako prácu vykonanú vo vlastnej réžii, resp.
svojpomocnú opravu, pri ktorej opravca nemôže vytvárať zisk, nemá oporu v zákone.

3. Na základe tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica vydal
dňa 31.01.2022 platobný rozkaz sp. zn. 24Up/40/2022, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 10.02.2022. Namietol nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že z návrhu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet
(a jeho príloh) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, poistné plnenie bolo vinkulované v prospech
leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. (ďalej len „leasingová spoločnosť“). Vinkulácia v prospech
leasingovej spoločnosti vyplýva aj z Oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia
motorového vozidla zo dňa 28.06.2021. Skutočnosť, že žalobca nie je vlastníkom poškodeného

motorového vozidla, vyplýva aj z technického preukazu. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka nepatrí
žalobcovi, a preto ani nie je oprávnený si ju vymáhať súdnou cestou, t. j. nie je daná jeho aktívna vecná
legitimácia v tomto súdnom konaní. V čase vzniku poistnej udalosti, ako aj vzniku nároku na vyplatenie
poistného plnenia, tento nárok na poistné plnenie prislúchal leasingovej spoločnosti a nie žalobcovi. Zo
strany leasingovej spoločnosti nedošlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a tak žalobca nie je aktívne

vecne legitimovaný na uplatnenie si nároku, ktorý je predmetom konania.
4.1. K žalobcom uplatneným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že začal bez zbytočného odkladu
šetrenie poistnej udalosti, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti nebol zistený právny základ práva na
poistné plnenie nad rámec plnenia, ktoré bolo žalobcovi vyplatené a preto sa žalovaný nemohol dostať
do omeškania s úhradou poistného plnenia. Žalovaný ukončil šetrenie dňa 15.10.2021 a vyplatil poistné

plnenie vo výške 466,76 EUR dňa 19.10.2021. Žalovaný dodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu
na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania splnením svojho záväzku. Poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017, z ktorého vyplýva, že vyšetrenie
treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu.

5. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 18.03.2022, v ktorom uviedol, že z
oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 15.10.2021 jednoznačne vyplýva, že v danej veci došlo
k devinkulácií poistného plnenia, nakoľko žalovaný plnil priamo žalobcovi, čo je zrejmé z identifikácie
žalobcu na danom oznámení jeho obchodným menom a číslom bankového účtu. Práve devinkuláciou
poistného plnenia je založená aktívna vecná legitimácia žalobcu. K tomu podporne poukázal napr. na

rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 14Co/40/2015 zo dňa 24.04.2018, sp. zn.: 11Co/13/2013,
sp. zn. 14Co/99/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/111/2019 zo dňa 25.02.2020,
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/126/2018.5.1. Ďalej uviedol, že ku dňu 17.09.2021 bol ako vlastník vozidla zapísaný žalobca, takže v čase vzniku
nároku na poistné plnenie bol vlastníkom poškodeného MV žalobca.
5.2.Vovyjadrenížalobcaďalejvyjadrilsvojnesúhlassargumentácioužalovanéhoohľadomuplatneného

úroku z omeškania. Uznesenie Ústavného súdu, na ktoré žalovaný poukazoval je podľa názoru
žalovaného na túto vec neaplikovateľné, pretože sa nejedná sa o uplatnenie nároku na náhradu škody
z titulu PZP, ale jedná sa o poistné plnenie z havarijného poistenia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia zákona o PZP. Aplikácia výkladu § 11 ods. 7 zákona o
PZP na § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka je neprípustná. Ďalším dôvodom neaplikovateľnosti

uznesenia Ústavného súdu SR, na ktoré žalovaný poukazoval je, že Ústavný súd Slovenskej republiky
nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a
uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani ich preskúmavať.
5.3. Z ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by splatnosť poistného plnenia
bola viazaná na právoplatné rozhodnutie súdu. Z bodu 31 uznesenia Ústavného súdu sp. zn. III.
ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.09.2017, podľa ktorého má splatnosť plnenia nastať až právoplatným

rozhodnutím sa javí, že všeobecný súd pri aplikácii § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka použil výklad §
11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon o PZP“). V
predmetnomustanovenízákonaoPZPjeexplicitneuvedené,žesplatnosťnáhradyškodynastávana16.
deň buď po skončení prešetrenia alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady

škody. Avšak v tomto konaní sa nejedná o uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu povinného
zmluvného poistenia, ale jedná sa o poistné plnenie z havarijného poistenia, na ktoré sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie ustanovenia zákona o PZP. Týmto chybným konaním tak
došlo zo strany súdu k aplikácii výkladu § 11 ods. 7 zákona o PZP na § 797 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, čo je neprípustné.

5.4. Úrok z omeškania má sankcionovať práve skutočnosť, že žalovaný (poisťovňa) nevykonal riadne
šetrenie v čase, v ktorom mal, ale šetrenie vykonal napr. až počas súdneho konania, a preto musí
znášať sankcie spojené s povinnosťou zaplatiť zákonný úrok z omeškania. Žalobca je toho názoru, že
ak by bol prijatý výklad žalovaného, potom by žiadna poisťovňa neplatila úroky z omeškania, lebo by jej
stačilo zaslať odmietavé stanovisko k likvidácii poistnej udalosti a poskytnutia poistného plnenia alebo

stanovisko o krátení poistného plnenia bez zákonného dôvodu.
5.5. Žalobca ďalej vo vyjadrení zotrval na svojich vyjadreniach obsiahnutých v žalobe a je toho názoru,
že sa nejedná o svojpomoc.

6. Spis bol dňa 23.03.2022 postúpený na Okresný súd Bratislava I.

7. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.03.2022 bolo doručené žalovanému a bolo mu umožnené sa k nemu
vyjadriť v lehote 15 dní od doručenia. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 21.06.2022, v ktorom
uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcu je založená na devinkulácii poistného plnenia, pričom však
túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný uviedol, že devinkulácia nie je postúpenie

pohľadávky na žalobcu a ide len o určenie miesta výplaty poistného plnenia. Pohľadávka stále patrí
leasingovej spoločnosti až do času jej postúpenia zo strany leasingovej spoločnosti, resp. do času
splnenia si záväzkov leasingového nájomcu voči leasingovej spoločnosti.
7.1. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že Všeobecné zmluvné podmienky finančného
leasingu ČSOB Leasing, a. s. - dopravná technika (ďalej aj ako „VZP“) obsahujú splnomocnenie

leasingového nájomcu pri poistných udalostiach na uplatňovanie nárokov. Mal za to, že VZP neobsahujú
žiadne splnomocnenie.
7.2. Ďalej žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že v čase vzniku nároku na poistné plnenie bol vlastníkom
poškodeného motorového vozidla žalobca, keď bol ku dňu 17.09.2021 zapísaný ako vlastník vozidla.
Uviedol, že čas vzniku nároku na poistné plnenie nie je dátumom jeho výplaty, ale dátumom vzniku

poistnej udalosti, t. j. deň 17.06.2021. V tomto čase bol vlastníkom vozidla leasingová spoločnosť a nie
žalobca.
7.3. Žalovaný preto zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách a mal za to, že nie je daná aktívna
vecná legitimácia žalobcu.

8. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2022 doručil Zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 02.05.2022, uzatvorenej medzi postupcom ČSOB Leasing, a. s. a postupníkom
AUTO TEAM 4x4, s. r. o., ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči dlžníkovi
KOOPERATIVApoisťovňa,a.s.vcelkovejvýške154,19euraspríslušenstvompostupníkovi.Predmetnápohľadávka vznikla z poistnej udalosti, ktorá nastala dňa 17.06.2021 a pri ktorej bolo poškodené
motorové vozidlo žalobcu.

9. Žalobca sa ďalej vo veci vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 09.12.2022, v ktorom
poukázal na to, že žalovaný mal už z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.10.2021 znalosť o tom,
že leasingová spoločnosť dala súhlas k devinkulácii a k platbe priamo na účet žalobcu. Žalobca preto
má aktívnu vecnú legitimáciu, o čom žalovaný vie a napokon tak aj plnil.

10.Napojednávaníkonanom21.08.2023stranysporuzotrvalinapísomnýchpodaniach.Stranyneurobili
spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na motorovom vozidle poškodeného,
ktoré bolo poistené u žalovaného na základe zmluvy o havarijnom poistení. Spornosť spočívala v tom,
či žalovaný postupoval správne, keď znížil požadovanú náhradu škody. Spornou bola aj otázka aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a nárok na úroky z omeškania.

11. Súd právne posúdil vec na základe týchto zákonných ustanovení:

11.1. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

11.2. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi
okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11.3. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej
náhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkypodľa§369cods.1zákonaje40eurjednorazovo
bez ohľadu na dĺžku omeškania.

11.4. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť

v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná
zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, oznámené.

11.5. Podľa § 797 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do 15 dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

11.6. Podľa § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré

boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má
právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná
udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré
si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie
povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie

rozsahu následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

11.7. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na

ktorú sa poistenie vzťahuje.

11.8. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

11.9. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspechlen čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

11.10. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

12. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade sa súd zaoberal

aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.05.2022 uzavretou
medzispoločnosťouČSOBLeasing,a.s.,Žižkova11,81510Bratislava,IČO:35704713akopostupcom
a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil pohľadávku z poistnej udalosti č. 9569878142 vo výške
154,19 eura na žalobcu.

13. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou ČSOB Leasing, a. s.,

Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713 tak plynie, že predmetom postúpenia bol nárok ČSOB
Leasing, a. s. voči žalovanému spočívajúci v doplatení zníženej náhrady škody, a práve tento nárok
bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Zmluvou bol postúpený konkrétny nárok na náhradu
škody v presne stanovenej výške. Zmluva o postúpení pohľadávky mala spôsobilý predmet postúpenia.
Zároveň účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná;

predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Postupca
(poškodený) v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka (žalobcu),
a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Na základe uvedeného
možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Išlo teda o platný
právny úkon a práve touto zmluvou žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu (pozri napr. rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/156/2019 z 19.05.2020). Možno preto uzavrieť, že samotná
škoda vznikla momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra vystavená žalobcom slúži len na
preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Právo na náhradu škody vzniká už samotným
vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za
skutočne vykonané a fakturované opravy. Zmluva je platná a jej predložením žalobca preukázal svoju

aktívnu vecnú legitimáciu. Námietka žalovaného je preto nedôvodná.

14. Následne sa súd zaoberal uplatneným nárokom. Na základe oznámenia o poistnom plnení z
15.10.2021 bola žalobcovi poskytnutá náhrada škody v sume 466,76 eura. Nepriznaná časť 154,19 eura
predstavovala neprimerane účtované náklady na opravu. Dôvodom krátenia nároku na náhradu škody

boli neprimerane účtované náklady na opravu, a to z dôvodu, že v zmysle platnej legislatívy nemôže
právny subjekt sám so sebou uzatvárať obchodnoprávny vzťah, a preto je možné tento druh opravy
definovať ako opravu vo vlastnej réžii, resp. svojpomocnú opravu, pri ktorej opravca nemôže vytvárať
zisk.

15. Skutočnou škodou na veci je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodovou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť
na uvedenie veci do predošlého stavu. Poškodenie motorového vozidla preto predstavuje skutočnú
škodu, pretože majetkový stav poškodeného sa znižuje práve o hodnotu, ktorú v dôsledku poškodenia
vozidla stráca. Na náhradu škody má poškodený právo bez ohľadu na to, ako s poškodeným vozidlom

naloží, teda či ho opraví alebo nie, pretože účelom náhrady škody je reparovať zníženie majetkového
stavu. Spôsob akým poškodený reaguje na poškodenie motorového vozidla je okolnosťou so škodovou
udalosťou nesúvisiacou, a preto sa do náhrady škody nepremieta. Výnimkou je situácia, kedy si
poškodený nechá vozidlo opraviť, vtedy sa poškodenému umožňuje vyčísliť výšku škody cenou opravy.
Uplatňuje sa reparačný charakter náhrady škody, keďže náhrada má smerovať primárne ku kompenzácii

vzniknutej ujmy.

16. V prípade poistnej udalosti č. 9569878142 bolo medzi stranami sporné krátenie uplatneného nároku
na náhradu škody z dôvodu svojpomocnej opravy. To, že žalobca - poškodený je zároveň opravovňa,
neodôvodňuje aby žalovaný krátil poistné plnenie. Žalobca vykonával opravu poškodeného vozidla za

rovnakých podmienok a s odbornou starostlivosťou ako by vykonával u iného vozidla a musel vynaložiť
určité náklady či na materiál, osoby ako iný servis. Opravu vykonával autoservis, a na preukázanie
oprávnenosti poistného plnenia postačuje hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla.17. Priznaná náhrada škody, ktorá bola zo strany žalovaného neoprávnene znížená, je tak v sume
154,19 eura. Možno preto uzavrieť, že žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených
nákladov na opravu motorového vozidla, a to predloženou faktúrou. V konaní tak bola spoľahlivo zistená

výška škody. V nadväznosti na uvedené preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 154,19 eura
žalobcovi.

18. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9569878142 dňa 15.10.2021 - tento deň oznámil
listom adresovaným poškodenému, že plniť v celom uplatnenom rozsahu nebude. Žalovaný bol povinný

poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti a keďže tak neurobil, je od
31.10.2021 v omeškaní s plnením sumy 154,19 eura. Súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie
úroku z omeškania žalobcovi v žalobcom požadovanej výške 9 % ročne zo sumy 154,19 eura od
31.10.2021 do zaplatenia podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods.
2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. vo výške o deväť percentuálnych bodov vyššej
ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (ktorá je

vo výške 0 %).

19. Žalobca si v žalobe v uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy od 31.10.2021 do zaplatenia.
Žalovaný sa bránil tým, že sa do omeškania môže dostať až po právoplatnosti rozsudku, ktorým bola
poškodenému priznaná náhrada škody, pričom argumentoval rozhodnutím ústavného súdu.

20. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2021, sp. zn. III.
ÚS 309/2020 a rovnako tak na nálezy zo 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020 a z 28. októbra
2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020, ktorými boli ústavným súdom zrušené rozsudky najvyššieho súdu
z 22. novembra 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, rozsudok najvyššieho súdu z 26. februára 2019, sp.

zn. 1Cdo/212/2017, resp. Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2019, sp. zn. 9Co/211/2018. Vo
všetkých troch prípadoch boli ústavným súdom zrušené rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými bolo
konštatované, že poškodený nemá voči poisťovni nárok na úrok z omeškania v prípade náhrady škody
podľa zákona č. 381/2001 Z. z. pred právoplatnosťou rozsudku o nároku na náhradu škody, čo znamená,
že ústavným súdom došlo k zrušeniu rozhodnutí, v ktorých bol vyslovený právny názor totožný s

argumentáciou žalovaného prezentovanou v rozhodovanom spore.

21. Súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré dali v časti úrokov z
omeškania za pravdu poisťovaniam, boli zrušené s odôvodnením, že ich závery boli v rozpore s ústavou
garantovaným právom na súdnu ochranu pre zjavnú chybu v ich právnom posúdení. Je tak zrejmé, že

ústavný súd odmietol argumentáciu okrem iného prezentovanú žalovaným v rozhodovanom spore. V
prejednávanej veci ide navyše o havarijné poistenie, na ktoré vôbec nie je prípustné vzťahovať právnu
úpravu podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z, tak ako na to poukázal aj žalobca. Z tohto dôvodu musí
súd odmietnuť ako neprípustnú a nemajúcu oporu v zákone argumentáciu žalovaného o nedôvodnosti
nároku žalobcu na uplatnený úrok z omeškania.

22. Napokon súd dopĺňa, že keby žalovaný riadne nahradil poškodenému vzniknutú škodu v celom
oprávnenom rozsahu riadne a včas, nebolo by potrebné vôbec riešiť, či žalovaný je alebo nie je povinný
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania. Keďže žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom a nenahradil
poškodenému oprávnenú škodu v celom rozsahu včas, je povinný znášať aj sankciu za svoj protiprávny

postup v podobe platenia úrokov z omeškania.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, podľa zásady úspechu v spore. Žalobca mal v spore plný úspech, súd mu preto priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava III.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1C.
s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.