Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. august 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200231
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Potásch

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.

Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Zuzany Mališovej,
v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): O.. E. K., B.., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX T.,
právne zastúpená: JUDr. Peter Arendacký, advokát so sídlom Železničiarska 13, 811 07 Bratislava,
proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974
05 Banská Bystrica, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB-
OOP4/2017002680-006 zo dňa 03.07.2017, č. OU-BB-OOP4-2017/002680-005 zo dňa 03.07.2017 a
č. OU-BB-OOP4-2017/002680-007 zo dňa 04.07.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti

právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 77S/2/2021-31 zo dňa 27. októbra
2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 77S/2/2021-31 zo dňa 27. októbra 2021 z r u š u j e
a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

1.OkresnýúradŽiarnadHronompozemkovýalesnýodbor,(ďalejaj„prvostupňovýorgán“)rozhodnutím

č. OU-ZH-PLO-2016/000466 zo dňa 03.11.2016 podľa § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „zákon č. 229/1991 Zb.“) rozhodol, že žalobkyňa nespĺňala podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. p)
zákona č. 229/1991 Zb. na vrátenie vlastníctva a ani na priznanie práva na náhradu za pozemky
evidované v pozemkovoknižných vložkách (ďalej aj „PKV“) v katastrálnom území P.: PKV č. XXX p. č.
XXX,XXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX,XXXX/T.,XXXX/T.,XXXX/I.,
XXXX/T., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, PKV č. XXX p.
č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX/B., XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/I., XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX,
XXXX, PKV č. XXX p. č. XXXX, PKV č. XXX p. č. XXX, XXX/T., XXX, PKV č. XX p. č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, PKV č. XXX

p. č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXX..
2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP4-2017/002680-005 zo dňa 03.07.2017 rozhodol tak, že
odvolanie žalobkyne zo dňa 28.11.2016 zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu č. OU-ZH-

PLO-2016/000466 zo dňa 03.11.2016 potvrdil.

3. Ďalším rozhodnutím č. OU-ZH-PLO-2016/000466/1 zo dňa 03.11.2016 prvostupňový orgán rozhodol
podľa ust. § 9 ods. 3 a podľa ust. § 6 ods. 1 písm. p) zákona č. 229/1191 Zb. tak, že žalobkyňa ako
oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. spĺňa podmienku ust. § 6 ods. 1

písm. p) zákona č. 229/1991 Zb. na navrátenie vlastníctva k pozemku E - KN p. č. XXXX, pôvodne
pozemok p. č. XXXX z LV č. XX k. ú. P..

4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP4-2017/002680-006 zo dňa 03.07.2017 odvolanie žalobkyne
zo dňa 28.11.2016 zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu
č. OU-ZH-PLO-2016/000466/1 zo dňa 03.11.2016 potvrdil.

5. Ďalším rozhodnutím č. OU-ZH-PLO-2016/000466/2 zo dňa 03.11.2016 prvostupňový orgán rozhodol,
že žalobkyňa nespĺňa podmienky ust. § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k
pozemkom a v doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „zákon č. 503/2003 Z. z.“) na vrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu za pozemky
evidované v pozemkovej knihe katastrálneho územia P., v pozemkovoknižných vložkách: PKV č. XXX,
p. č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/T. XXXX/
T., XXXX/I., XXXX/T., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

PKV č. XXX p. č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX/B., XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX./I., XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX,
XXXX, XXXX, XXXX, PKV č. XXX p. č. XXX, PKV č. XX p. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX. Zároveň rozhodol, že podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. nespĺňa podmienky

na vrátenie vlastníctva alebo priznanie právnej náhrady za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu
podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb.n. SNR, evidované v PKV pozemkovej knihy
katastrálneho územia P.: PKV č. X, XXX p. č. XXXX, PKV č. XXX p. č. XXX/T., XXX, PKV č. XX p. č.
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, PKV č. XX p. č. XXXX, PKV č. XXX p. č. XXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pozemok
C KN p. č. XXX pozostávajúci z p. č. XXX, XXX, XXX/X - PKV č. XXX, p. č. XXX - PKV č. XXX, p. č.
XXX - PKV č. XXX p. č. XXX - PKV č. XXX, XXX, PKV č. XXX p. č. XXX po pôvodných vlastníkoch,

PKV č. X D. V., A. V., D. V., PKV č. XXX - I. S. a jeho manželka E. S., rod. M., PKV č. XXX, XXX - P.
P., D. P., E. P., E. P., I. P., D. P., PKV č. XX - A. E., D. P., E. P., E. P., I. P., D. P., PKV č. XXX - M. D.,
PKV č. XX - A. M., PKV č. XXX p. č. XXX (pôvodná PKV č. XXX) - I. S. a jeho manželka E. S. rod. M..

6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP4-2017/002680-007 zo dňa 04.07.2017

tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu
č. OU-ZH-PLO-2016/000466/2 zo dňa 03.11.2016 potvrdil.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č. k.
23S/158/2019-256 zo dňa 27. mája 2020, podľa § 190 zákona

č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu žalobkyne proti
rozhodnutiam žalovaného č. OU-BB-OOP4-2017/002680-006 zo dňa 03.07.2017,
č. OU-BB-OOP4-2017/002680-005 zo dňa 03.07.2017 a č. OU-BB-OOP4-2017/002680-007 zo dňa
04.07.2017.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe kasačnej sťažnosti žalobkyne
rozsudkom sp. zn. 8Sžrk/10/2020 rozsudok správneho súdu č. k. 23S/158/2019-256 zo dňa 27. mája
2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že pokiaľ správny súd rozhodoval o správnej žalobe proti trom napadnutým rozhodnutiam žalovaného,je potrebné v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadať v rozsudku s každým rozhodnutím
žalovaného zvlášť
(a to po skutkovej a aj právnej stránke vecí ), nie tak, ako to urobil správny súd vcelku, pričom

nie je možné zistiť dôvody rozsudku vo vzťahu k jednotlivým napadnutým rozhodnutiam žalovaného.
Konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je vidno, že správny súd len prevzal vyjadrenie
žalovaného sa k žalobe, pričom ku konkrétnym jednotlivým žalobným námietkam žalobkyne sa vôbec
nevyjadroval, tieto jednoducho odignoroval. Tým správny súd porušil jednak ustanovenie § 134 ods. 1
SSP, podľa ktorého správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy v medziach žalobných

dôvodov, ako i právo žalobkyne na spravodlivý proces. Kasačný súd zhodnotil, že správny súd sa
vôbec nevenoval námietkam žalobkyne procesného charakteru, z akého dôvodu je účastníkom konania
podľa rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-00P4-20 17/0002680-006 zo dňa 03.07.2017 aj Slovenský
pozemkový fond, regionálny odbor, prečo tento účastník konania nevystupoval v prvostupňovom konaní,
že podľa názoru žalobkyne neexistuje vo veci administratívny spis ako to požaduje ustálená súdna prax
aanispisnebolprvostupňovýmsprávnymorgánom,resp.žalovanýmspracovanýtak,abymalnáležitosti

administratívneho spisu a takisto sa nevenoval ani námietkam žalobkyne vecného charakteru, ktoré
treba vyhodnotiť zvlášť vo vzťahu k trom napádaným rozhodnutiam žalovaného.

9. Správny súd následne rozsudkom č. k. 77S/2/2021-31 zo dňa 27. októbra 2021 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) žalobu žalobkyne zamietol.

10. Správny súd v napadnutom rozsudku osobitne poukázal na to, že v zmysle prebiehajúceho
prídelového konania podľa nariadenia Slovenskej národnej rady
č. 104/1945 SNR nebolo v prospech otca žalobkyne D. A. ukončené prídelové konanie vydaním
výmeru alebo prídelovej listiny na nehnuteľnosti v jeho prospech. Je pravdou, že Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pracovnej skupiny Zvolen č. 8407/49 zo dňa 14.12.1949 bol
D. A. predpísaný preddavok na prídelovú cenu s tým, že do 14 dní je povinný túto sumu zaplatiť. Avšak
zo zisteného skutkového stavu
tak, ako ho zistil prvostupňový orgán aj žalovaný, nevyplýva skutočnosť, že by skutočne došlo k
zaplateniu sumy 6 000 Kčs tak, ako bol k tejto sume vyzvaný. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť,

že zo strany žalobkyne prídelová listina nebola predložená. Odobratie prídelových listín obyvateľov
Kopernice JRD Kopernica nie je dôkazom existencie prídelovej listiny v prospech otca žalobkyne D. A..
Zároveň zo súpisu osôb, ktoré vstúpili do jednotného roľníckeho družstva s pôdou vyplýva, že osobou,
ktorá vstúpila do družstva bol M. A. s výmerou 12,50.49 ha. Skutočnosť, že žalobkyňa nesúhlasí s
hodnotením zistených skutočností tak, že by osvedčovali existujúci prídel jej právnemu predchodcovi

a to D. A., nezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého, a teda správny súd konštatoval, že táto
žalobná námietka je nedôvodná.

11. Krajský súd uviedol, že skutočnosť tvrdená žalobkyňou, že D. A. bol držiteľom dvoch prídelových
listín, a to prvej z roku 1946 a druhej z roku 1948, vyplýva zo spisového materiálu, pričom zo zápisnice

rozhodnutia PPPR, MRK a poľnej meračskej skupiny P32 vyplýva skutočnosť, že D. A. s manželkou
mali výnimku od konfiškačnej komisie pri OMV v Kremnici na výmeru hektárov 12,7017 ha. Zároveň
skutočnosť tvrdená žalobkyňou, že v mene D. A. odovzdal pôdu do JRD Kopernica M. A., ktorý
predmetný majetok nemohol vlastniť vzhľadom na konfiškáciu jeho majetku, nevyplýva z predložených
písomných dokumentov, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu a jednoznačne vyplýva, že 12,5045

ha odovzdal do JRD Kopernica M. A. a nie D. A..

12. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaný mal zakázať riaditeľke Štátneho archívu v Kremnici
agendu Konfiškačnej komisie v sídle Národného výboru v Kremnici sprístupniť žalobkyni agendu
a s tým súvisiace okolnosti, krajský súd k uvedenému uviedol, že predmetné tvrdenie z obsahu

administratívneho spisu nevyplýva, a teda ho považuje za irelevantné.

13. Žalobné námietky týkajúce sa neexistencie administratívneho spisu považoval krajský súd za
irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že spisový obal je riadne žurnalizovaný a zároveň žalobkyňa
neuviedla, v čom vidí zásah do jej subjektívnych práv týkajúcich sa obsahu administratívneho spisu ako

takého.

14. Krajský súd sa ďalej vyjadril, že „zároveň argumentácia konania vedenéhopodsp.zn.OU-BB-OOP4-2017/002680-006zodňa03.07.2017,atoskutočnosti,žeúčastníkomkonania
bol aj Slovenský pozemkový fond bez toho, aby si svoje práva uplatňoval v prvostupňovom konaní mal
síce krajský súd za pravdivé, avšak z obsahu žalobnej námietky nevyplýva akým spôsobom by táto

skutočnosť mala mať vzťah k subjektívnym právam žalobkyne, resp. akým spôsobom by mohlo dôjsť
k zásahu do jej práv.“

II.
Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej

15. Proti rozsudku krajského súdu podala včas kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako
„sťažovateľka“), ktorá ju odôvodnila ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a i) SSP a ktorou žiadala,
aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutia žalovaného a vec
mu vráti na ďalšie konania.

16. V úvode kasačnej sťažnosti poukázala na to, že krajský súd nesplnil príkaz kasačného súdu v
zrušujúcom rozsudku (najvyššieho súdu) sp. zn. 8Sžrk/10/2020. Uviedla, že z komparácie napadnutého
rozsudku a zrušeného rozsudku sp. zn. 77S/2/2021 vyplýva, že sú na 76,56% zhodné, pričom
má za to, že správny súd nevyhodnotil zákonnosť jednotlivých napadnutých rozhodnutí žalovaného
samostatne. Uviedla, že krajský súd ani neaplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné normy platné

pre posudzovanú vec.

17. Sťažovateľka ďalej o.i. namietala, že:
- krajský súd neposúdil podstatné žalobné námietky,
- krajský súd z neexistujúcej povinnosti predložiť prídelovú listinu (ktorú má u seba žalovaný) vyvodil

dôvod na zamietnutie žaloby,
- krajský súd opomenul podmienky bezplatného prechodu prídelu, ako je to uvedené v dekonfiškačnom
rozhodnutí a opomenul tiež kritériá pre prednostný prídel pre žiadateľa Jána Lacku,
- napadnutý rozsudok považuje za svojvoľný.

18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvody kasačnej sťažnosti považuje za
neopodstatnené, opakujúce sa, rovnako ako aj sťažovateľkou uplatňovaný reštitučný nárok. S ohľadom
na uvedené žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.

III.

Konanie na kasačnom súde

19. Prejednávaná vec bola dňa 02.06.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a bola náhodným výberom technickými a
programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená

na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Svk/32/2022.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu
v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2

písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2
SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

IV.

Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

21. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.22.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 134 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a

zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

24. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

25. Skôr ako kasačný súd pristúpil k verifikácii dôvodnosti hmotnoprávnych argumentov sťažovateľky,
overil relevanciu prvej námietky uvedenej v časti A kasačnej sťažnosti, a to v tom zmysle, že krajský súd
nerešpektoval právne záväzný pokyn vyjadrený kasačným súdom v jeho skoršom rozsudku vo veci.

26. V rozsudku sp. zn. 8Sžrk/10/2020 zo dňa 28.04.2021 najvyšší súd vyslovil vo vzťahu ku krajskému
súdu požiadavku: „vyhodnotiť zákonnosť rozhodnutí žalovaného v odôvodnení rozsudku samostatne,
takabydôvodyrozsudkubolizrejmékukaždémurozhodnutiuzvlášťspolusrelevantnýmiustanoveniami
právnych predpisov, ktoré sa na konkrétnu vec vzťahujú“ (bod 67 citovaného rozsudku). V predmetnom

rozhodnutí zároveň uviedol, že „Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je vidno, že správny súd len
prevzal vyjadrenie žalovaného sa k žalobe, pričom ku konkrétnym jednotlivým žalobným námietkam
žalobkyne sa vôbec nevyjadroval, tieto jednoducho odignoroval.“.

27. Najvyšší správny súd pre účely konania o podanej kasačnej sťažnosti zistil, že predmetom konania

sú tri administratívne rozhodnutia:
a) č. OU-BB-00P4-2017/0002680-006,
b) č. OU-BB-00P4-2017/0002680-007,
c) č. OU-BB-00P4-2017/0002680-005.

28. Je nesporné, že podstatná časť argumentácie sťažovateľky, resp. žalobkyne, v rámci konania pred
krajským súdom sa týka všetkých rozhodnutí. Zároveň je však zrejmé, že sťažovateľka vo vzťahu k
niektorým rozhodnutiam orgánov verejnej správy prezentovala i osobitnú argumentáciu, ktorá mala
adresnú povahu.

29. Hneď v úvode je pritom potrebné povedať, že predchádzajúcim zrušujúcim rozsudkom kasačný súd
krajskémusúdunedalpokynlenvtomzmysle,žesamávysporiadaťstoutoosobitnouargumentáciouvo
vzťahu k jednotlivým rozhodnutiam, ale krajskému súdu fakticky nariadil, aby sa v odôvodnení osobitne
vysporiadal s každým jedným rozhodnutím po právnej aj skutkovej stránke. Podľa názoru kasačného
súdu krajský súd tejto požiadavke najvyššieho súdu nevyhovel. Naviac, nielenže nevyhovel požiadavke

vyplývajúcej zo skoršieho rozsudku kasačného súdu, ale nedostatočne a zmätočne sa vysporiadal aj s
tými, na ktoré sa v napadnutom rozsudku pokúsil špecificky reagovať.

30. Ak napr. vo vzťahu k rozhodnutiu č. OU-BB-00P4-2017/0002680-006 žalobkyňa namietala (k tomu
pozri str. 6, bod 1 žaloby), že účastníkom odvolacieho konania je aj SPF, pričom tento nebol účastníkom

konania pred prvostupňovým správnym orgánom, krajský súd sa s touto námietkou vysporiadal
formálne, keď uviedol, že predmetná námietka žalobkyne je správna, resp. dôvodná, ale z obsahu
žalobnej námietky nevyplýva, akým spôsobom by táto skutočnosť mala mať vzťah k subjektívnym
právam žalobkyne, resp. akým spôsobom by mohlo dôjsť k zásahu do jej práv (k tomu pozri bod 66
odôvodnenia napadnutého rozsudku).

31. Kvalitatívne sa kasačný súd s takýmto odôvodnením námietky sťažovateľky týkajúcej sa účastníctva
konania nemôže stotožniť, pretože pri posudzovaní predmetnej otázky je potrebné vychádzať napr. z
toho, že žalobca a ďalší účastník/účastníci konania nemusia byť v jednom a tom istom konaní rovnaképrávne záujmy. Berúc do úvahy súbor procesných práv účastníka konania, ako aj to, že sťažovateľka
a SPF nemusia mať v správnom konaní identické záujmy, záver krajského súdu o tom, že v žalobe
nie je uvedené, ako sa účastníctvo SPF v konaní dotýka subjektívnych práv žalobcu, javí len ako

formálneodôvodnenie.Krajskýsúdmalnapredmetnúnámietkureagovaťminimálneposúdenímtoho,že
v prípade, ak by sa aj preukázalo, že s SPF sa konať nemalo, či by uvedené malo dopad na subjektívne
práva sťažovateľky, t. j. posúdiť, či vôbec ide o procesnú vadu a ak by zistil, že áno, či by prípadné
nové konanie vo veci nebolo len formálnym zopakovaním konania bez dosiahnutia možnosti reálnej
zmeny rozhodnutia v prospech sťažovateľky (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011 a uznesenie
Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016).

32. V nadväznosti na to, čo namietala aj sťažovateľka v správnej žalobe, že v rozhodnutí č. OU-
BB-00P4-2017/0002680-006 je na str. 3 výslovne uvedené, že „v predmetnom konaní je účastníkom aj
Slovenský pozemkový fond“, kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že ak správny súd dospeje k záveru,

že SPF bol účastníkom administratívneho konania, uvedené zakladá dôvod aj na účastníctvo SPF v
správnom súdnom konaní v zmysle v zmysle § 32 ods. 3 písm. a/ SSP. V nadväznosti na vyhodnotenie
predmetnej žalobnej námietky je potrebné, aby sa správny súd vysporiadal aj s prípadnou potrebou
pribratia SPF ako ďalšieho účastníka konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. a/ SSP.

33. Vo vzťahu k rozhodnutiu č. OU-BB-00P4-2017/0002680-006 krajský súd zaujal stanovisko (bod 61
napadnutého rozsudku) o údajnej účelovosti konania žalovaného,
a to konkrétne k tomu, že podľa žalobkyne žalovaný mal zakázať „riaditeľke Štátneho archívu v
Kremnici konfiškačnú [konfiškovanú] agendu Konfiškačnej komisie v sídle Národného výboru v Kremnici
sprístupniť“,atopravdepodobnescieľomnavodiťnepravdivýskutkovýstav,„keďžežalovanýtvrdil,žesa

dopytoval na Štátnom archíve v Kremnici o zaslanie výmeru ...“, pričom štátny archív mu mal odpovedať,
že uvedený dokument sa vo fonde ONV Kremnica nenachádza). Stanovisko krajského súdu je k tejto
relevantnej otázke strohé, a to v tom zmysle, že z obsahu administratívneho spisu táto skutočnosť
nevyplýva, a teda predmetný žalobný bod považuje krajský súd za irelevantný.

34. K uvedenému kasačný súd v prvom rade uvádza, že predmetnú námietku sťažovateľka nevzniesla
k rozhodnutiu č. OU-BB-00P4-2017/0002680-006, ale k rozhodnutiu
č. OU-BB-00P4-2017/0002680-007 - k tomu pozri str. 9, bod 1 žaloby. Krajský súd teda namiesto
systematizácie rozsudku vo veci adresne vo vzťahu k všetkým trom rozhodnutiam, prehĺbil stav
zmätočnosti, keď sa s určitou argumentáciou účastníka konania vysporiadava vo vzťahu k rozhodnutiu,

ktorého sa táto námietka ani netýka.

35. Napokon kasačný súd uvádza, že v rozpore so skorším pokynom najvyššieho súdu, ani v novom
rozsudku vo veci neidentifikoval ucelenú časť, resp. justičnú argumentáciu,
kde by sa krajský súd adresne venoval námietkam, ktoré žalobkyňa vzniesla v súvislosti s rozhodnutím

č. OU-BB-00P4-2017/0002680-005. K predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa uviedla svoje námietky na
str. 11 - 12 žaloby (pod bodom VI) a týkali sa napr. tvrdenia žalovaného, že nebolo možné konať podľa
§ 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb., ale len podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona (k tomu pozri bod 5
napadnutého rozsudku). Sťažovateľka má za to, že zákon neumožňuje žalovanému postupovať inak
ako vydať rozhodnutie (podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.), keďže došlo k uzavretiu dohôd.

Kasačný súd v kasačnej sťažnosti neidentifikoval napr. žiadnu adresnú súdnu reakciu na túto námietku
sťažovateľky, pričom táto sa javí byť pre vec podstatnou.

36. Kasačný súd rozhodujúci o podanej kasačnej sťažnosti v tejto veci dospel k záveru, že práve z
dôvodu, že predmetom konania sú tri samostatné reštitučné konania, pričom ich skutkové a právne

okolnostimôžu,alenemusiabyťidentické,resp.môžebyťvrámcinichzhodalenčiastočná,nevidídôvod
netrvať na požiadavke, ktorú už pôvodne vo veci vyslovil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 8Sžrk/10/2020,
a to konkrétne v bode 67 až 69.

37. Už skôr formulovaná požiadavka kasačného súdu - pôvodne vymedzená už v rozsudku sp. zn.

8Sžrk/10/2020 - sa javí byť o to relevantnejšia, že v napadnutom rozsudku krajský súd ani len relevantnú
právnu úpravu vzťahujúcu sa na vec, resp. jednotlivé reštitučné konania neštruktúruje, keď v bodoch
45 až 52 odkazuje na vybrané právne normy, z ktorých krajský súd zrejme vychádzal, avšak neuviedol,
ktorá norma sa vzťahuje ku ktorému konaniu,príp. či sa uvedené zákonné ustanovenia týkajú všetkých troch konaní a pod.

38. Kasačný súd v tomto kontexte prisvedčil, napr. aj tej parciálnej námietke sťažovateľky (str. 2 kasačnej

sťažnosti), kde táto uviedla, že reštitučný nárok si uplatnil v roku 1992
(t. j. za účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku), čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z bodu 25 napadnutého rozsudku
(„25. Z obsahu spisu vyplynulo, že žiadosťou evidovanou na správnom orgáne dňa 29.12.1992, bol
uplatnenýnároknanavrátenievlastníctvaknehnuteľnostiampôvodnýchvlastníkov...“-pozn.:vkasačnej

sťažnosti žalovaný uviedol, že žiadosť si uplatnil dňa 18.04.1992), pričom v bode 45 rozsudku krajský
súd najskôr odkázal na reštitučný právny režim založený zákonom č. 503/2003 Z. z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
a následne napr. v bodoch 51 a 52 odkázal na právnu úpravu zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, pričom z bodov 53 a nasl.

odôvodnenia, ktoré by mali tvoriť materiálnu podstatu právnych záverov a právnych názorov krajského
súdu nevyplýva ani len to, ktorú právnu úpravu aplikoval krajský súd na súdenú vec, resp. akú právnu
úpravu aplikoval na to-ktoré konanie, resp. rozhodnutie vo veci. Uvedené je pritom relevantné, keďže od
voľby súvisiacej právnej úpravy bude závisieť aj skúmanie splnenia podmienok pre prípadné vyhovenie
žiadosti sťažovateľky.

39. V sumarizačnej časti odôvodnenia krajský súd napr. v súvislosti s rozhodnutím
č. OU-BB-00P4-2017/0002680-006 odkázal na právnu úpravu zákona č. 229/1991 Zb. (bod 10
napadnutého rozsudku), kým vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č. OU-BB-00P4-2017/0002680-007
(bod 12), ktorým bolo rozhodnuté o prvostupňovom rozhodnutí o inej časti uplatneného nároku, krajský

súd odkázal na zákon č. 503/2003 Z. z. (bod 11). Následne v bode 13 odôvodnenia krajský súd opäť
súhrnne odkazoval na zákon č. 229/1991 Zb. Zmätočnosť rozsudku je možné vidieť, napr. aj v tom, že
v bode 33 správny súd deklaroval nesplnenie podmienok podľa § 2 ods. 1 „zákona“, ďalej v bode 35
uviedol, že nebola splnená podmienka podľa § 2 ods. 2 „reštitučného zákona“, pričom bez ohľadu na
to, že ako problematickým sa javia už len samotné neurčité skratky, v bodoch 45 až 52 odôvodnenia,

kde by mali byť uvedené podstatné zákonné ustanovenia, z ktorých krajský súd vychádzal, práve tieto
uvedené nie sú.

40. Hoci sa môže javiť, že predmetná požiadavka kasačného súdu na jasné a oddelené vysporiadanie
sa s každým rozhodnutím (skutkovo aj právne) v odôvodnení rozsudku je príliš formalistická, nie je tomu

tak. Predmetné správne konanie a nadväzujúce súdne konania trvajú desaťročia, reštitučné konania sú
neraz skutkovo aj právne náročné, do podstatnej miery do nich vstupuje rozhodovacia prax najvyšších
súdnych autorít s cieľom aspoň čiastočnej korekcie niektorých krívd interpretačnými odklonmi a pod.,
a preto je potrebné osobitný priestor venovať nielen kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, ale aj
kvalite rozsudku súdu vo veci. Uvedené platí o to viac, že sa predmet konania týka práve reštitučného

konania a vo svojej podstate sa takto môže dotýkať aj ústavných práv sťažovateľky.

41. Kasačný súd preto skôr ako pristúpil k hodnoteniu meritórnych námietok sťažovateľky, overoval
procesnú námietku sťažovateľky a zistil, že táto je dôvodná. Ani kasačný senát rozhodujúci v tejto veci
nevidí dôvod na to, aby sa odklonil od legitímnej požiadavky už pôvodne vyslovenej iným senátom

kasačného súdu, ktorej splnenie však vo vzťahu k napadnutému rozsudku konštatovať nemôže.

42. Osobitné odôvodnenie vo vzťahu ku každému rozhodnutiu správneho orgánu je dôvodné aj v
prípade, ak by sa niektoré body v odôvodnení uvádzali duplicitne, príp. triplicitne - osobitne ku každému
rozhodnutiu. Rozsudok krajského súdu tak bude adresnejší a individualizovaný, čo následne urýchli jeho

prieskum v kasačnom konaní.

43. V tejto súvislosti však kasačnému súdu zároveň nedá neuviesť, že ak z vyššie uvedených dôvodov
kladie vysoké nároky na formálne aj vecné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, má za to, že obdobné
parametre by mala spĺňať aj samotná kasačná sťažnosť, a to najmä adresnosť a konkrétnosť námietok

vždy vo vzťahu ku konkrétnemu rozsudku. Hoci z dôvodov, pre ktoré kasačný súd vec vracia na ďalšie
konanie správnemu súdu sa osobitne hmotnoprávnym námietkam sťažovateľa nevenoval, neušlo jeho
pozornosti, že kasačná sťažnosť má 67 strán a v podstatnej časti dokonca s riadkovaním 1,0.44. Na str. 15 kasačnej sťažnosti síce sťažovateľka uviedla akési odôvodnenie tohto rozsahu, najvyšší
správny súd však zároveň odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu ČR (č. k. 1
AS 132/2021-30 zo dňa 15.07.2021, č. k. 1 Afs 163/2021-52 zo dňa 12.10.2021 a č. k. 3 Afs 284/2022-99

zo dňa 14.04.2023) poukazuje na nasledovné: Na jednej strane strohá a všeobecná kasačná (žalobná)
argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere
detailov, ale na strane druhej rozsahovo excesívna kasačná sťažnosť, ktorá je však obsahovo nesúrodá,
má za následok, že sa súd pri „vysporiadaní“ takejto kasačnej sťažnosti obmedzí na podstatu veci a s
jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada prostým odkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia

preskúmavaného rozhodnutia. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal súd
reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľky, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľkiných
námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia a pokiaľ sťažovateľka
nepredkladá argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu. Súčasne Najvyšší správny súd pripomína, že
v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Jeho úlohou teda nie je primárne
preskúmať skutkové zistenia správnych orgánov a krajských súdov ale podrobiť hodnoteniu ich právne

posúdenie veci. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a krajským súdom zistený skutkový stav zodpovedá
obsahuspisu(vykonanémudokazovaniu)ačipreskúmavanérozhodnutiaobsahujúdostatokskutkových
dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.

45. Kasačný súd plne rešpektuje spôsob, akým uplatňuje sťažovateľka svoje práva,
a to tak po kvalitatívnej, ako aj kvantitatívnej stránke, t. j. rozsahu. Je však nesporné, že konkrétna
kasačná sťažnosť, jasne zacielená na napádané úvahy a závery krajského súdu bude spôsobilá byť
efektívnejším nástrojom ochrany práv a právom chránených záujmov sťažovateľky, a to napr. aj v rovine
procesnej ekonómie, resp. rýchlosti konania.

46. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, kasačný súd dospel k záveru, že vo veci je daný
kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, v súlade s § 462 ods. 1 SSP rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici. Pre úplnosť
kasačný súd dopĺňa, že keďže dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku boli procesné okolnosti,

zrušenie rozsudku žiadnym spôsobom nereaguje na hmotnoprávne posúdenie veci krajským súdom, t.j.
kasačný súd najmä nevyslovuje právne záväzný názor, že výroková časť rozsudku je z hmotnoprávneho
hľadiska (vo veci samej) v rozpore so zákonom.

47. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri preskúmavaní rozhodnutí žalovaného

vo vyššie naznačenom smere (§ 469 SSP), jeho úlohou bude v ďalšom konaní prehľadne a adresne
sa vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia so všetkými podstatnými námietkami, ktoré uplatnila
sťažovateľka v správnej žalobe, ktoré smerujú proti trom rozhodnutiam žalovaného orgánu verejnej
správy. V ďalšom konaní sa správny súd vysporiada aj s prípadnou potrebou pribratia SPF ako ďalšieho
účastníka konania v zmysle § 32 ods. 3 písm. a/ SSP.

48. O trovách kasačného konania rozhodne správny súd podľa § 467 ods. 3 SSP.

49. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0. (§
463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.