Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010311
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4423010311.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

Y. Y., prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1 Pv 450/22/4404
z 25.05.2023 , na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 20.07.2023 takto

r o z h o d o l :

B. Y. Y., narodený XX.XX.XXXX v T. F., trvale bytom T. F., H. číslo XXXX/X, t.č. vo výkone väzby v ÚVV
a ÚVTOS Nitra,

j e v i n n ý, ž e

dňa 07.11.2022 v čase približne o 12.00. h na adrese H. T. číslo 9, C., časť U. bez predchádzajúceho
súhlasu poškodeného S. S., nar. XX.XX.XXXX, preskočil kovové oplotenie o výške najmenej 199 cm a
tak vošiel na dvor domu súpisného čísla 1592, patriaceho poškodenému a ním aj trvale obývaného, na
ktorom zotrval a pohyboval sa po ňom, a to až do jeho zadržania v čase o 12.40. h privolanou hliadkou

OO PZ T. F., pričom na dvore uvedeného domu porozbíjal 10 ks ozdobných krčahov, tvoriacich dekorácie
na dvore, 1 ks odpudzovač krtkov a porozhadzoval po ňom ako aj po susednom pozemku poškodeného,
ktorý využíva na hospodárske účely, záhradnícke náradie, ktorým konaním spôsobil poškodenému S.
S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. číslo XXXX/X, T. F., prechodne bez prihlásenia H. T. číslo 9, C.,
časť U., škodu vo výške 45,- Eur,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a spáchal čin závažnejším spôsobom
konania (vlámaním),

č í m s p á c h a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v

znení Zákona č. 111/2022 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno
e) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§194odsek2Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2,odsek4Trestnéhozákona(zanezistenia

žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 30 (tridsať) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno a), písmeno d), odsek 5 Trestného zákona a podľa § 74 odsek 1 Trestného
zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 25.05.2023 pod sp.zn. 1Pv/450/22/4404
obžalobu na obvineného Y. Y. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek

2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno e) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

dňa 07.11.2022 v čase približne o 12.00 h, na adrese H. T. číslo 9, C., časť U., po tom, čo preskočil
betónovýplotvedľavchodovejželeznej zelenejbrányovýškenad189,5cmavošielnapozemokpatriaci

poškodenémuS.S.,narodenémuXX.XX.XXXXvT.F.,trvalebytomT.čísloXXXX/X,T.F.,prechodnebez
prihlásenia H. T. číslo 9, C., časť U., ktorú využíva len na hospodárske účely, prešiel týmto pozemkom a
následne preskočil ďalší plot oddeľujúci predmetný pozemok so susediacim pozemkom v mieste, kde
sa nachádzali pletivové uzamknuté dvere, a tak vošiel na riadne uzamknutý pozemok, na ktorom sa
nachádzal rodinný dom, patriaci poškodenému S. S., zotrval tam nezistený čas, pričom po pozemku

porozbíjal 10 ks ozdobných krčahov, 1 ks odpudzovač krtkov a porozhadzoval záhradnícke náradia, kde
bol následne obmedzený privolanou hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Nové Zámky,
pričom týmto konaním spôsobil poškodenému S. S., narodenému XX.XX.XXXX v T. F., trvale bytom T.
číslo XXXX/X, T. F., prechodne bez prihlásenia H. T. číslo 9, C., časť U., škodu vo výške 45,00 Eur.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 odsek 1 Trestného
poriadku a súd následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: S. S., I. G., N. C.,
Bc. Z. H., W. G., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uvádzal, že v rozhodný deň cestoval z T. F. do C., časť U. vlakom, pričom

ešte pred tým stretol na železničnej stanici v T. F. známeho pána S., ktorého poznal z minulosti, keď za
ním chodil s bývalým svokrom. V U. ten známy vystúpil, obžalovaný tam vystúpil tiež, pretože sa na trati
vykonávali výlukové práce a vlaky tam stáli. Ten známy sa mu stratil z dohľadu a keďže vlak tam mal
dlhšiu prestávku, rozhodol sa, že ho navštívi. Obžalovaný išiel k tomu pozemku, ktorý si vlastne pomýlil
s pozemkom toho muža, keďže tam už dlhšiu dobu nebol, nešiel tam páchať žiadnu trestnú činnosť.

Obžalovanýtvrdil,ževošielnapozemok,nejakýčastamzotrval,moholtambyťajhodinu,vyslovenetoho
známeho čakal a potom bola privolaná hliadka polície, ktorá ho neprimeraným spôsobom spacifikovala,
nakoľko nekládol žiadny odpor. Uvádzal, že keď prišiel k tomu pozemku, zabúchal búchadlom na bráne
a túto bránu potom otvoril tak, že ju odsunul. Pozemok nespoznal, nepozdával sa mu, myslel si, že ho ten
známy prerobil, pretože keď k nemu v minulosti s bývalým svokrom chodil, mal to celé na hospodárske

účely. Sadol si na také sedenie, čakal ho, celé mu to nešlo do hlavy, že nie je doma, pretože ho videl ísť
smerom domov, aj vyšiel na ulicu, odsunul tú bránu a vykúkal von, či nešiel niekde k susedom. Tvrdil,
že skutočnosť, že je na nesprávnom pozemku, zistil vtedy, keď ten muž, čo išiel okolo zavolal na neho
políciu, pričom sa s ním nerozprával. Obžalovaný vypovedal, že z pozemku nezobral nič, nešiel tam
kradnúť, ako chodil po pozemku, tak zakopol, rozbil tam nejaké krčahy a zašľapol odpudzovač krtkov.

Podľa obžalovaného sa policajti dostali na pozemok tak, že vytlačili bránu z boku pozemku, a teda
rozdielnu od tej, ktorou vošiel na pozemok on, ktorú zatiahol naspäť, ale nechal ju pootvorenú, zvnútra
síce bol na nej taký zámok, ktorý sa len zacvakol, ale už si nepamätá, ako to bolo. Obžalovaný tiež
vypovedal, že sa lieči u psychiatra, absolvuje protialkoholické liečenie, užíva lieky, ktoré mal v sebe aj
v ten deň, pričom tieto jeho zdravotné problémy aj celý zásah polície mali na neho taký vplyv, že bol

vo veľmi zlom rozpoložení.
Súd vzhľadom na rozpory vo výpovedi obžalovaného na hlavnom pojednávaní a v predchádzajúcich
štádiách trestného konania, prečítal zápisnice z jeho skorších výpovedí, ktoré boli realizované vždy v
prítomnosti jeho obhajcu.
Obžalovaný tak vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom dňa 08.11.2022 rozdielne uvádzal, že potom,

ako zabúchal na búchadlo a nikto neotváral, preskočil plot v domnienke, že je to pozemok jeho známehoz minulosti, pričom preskočil plechový plot, nevie akým spôsobom, ale išlo to ťažko, plot preskakoval
iba jedenkrát. Následne išiel okolo muž na väčšom aute, obžalovaný dostal zase nejaké stavy, zamával
mu a ukázal prostredník, chodil tam po pozemku, zobral nejaký rýľ, lopatu, náradie, mal so sebou dva

skrutkovače, nevie, čo bolo ďalej, lebo si nepamätá. Obžalovaný si vtedy nepamätal, či sa s tým mužom,
ktorý prišiel na pozemok, rozprával, ani to, že by niektorá z tých viacerých brán na pozemku, bola
otvorená, nevedel uviesť, akou bránou prišli policajti, pretože mal výpadky pamäte.
Aj dňa 10.11.2022 obžalovaný pred sudcom pre prípravné konanie v súvislosti s rozhodovaním o návrhu
na jeho vzatie do väzby uvádzal rozdielne, že po stretnutí s tým známym na vlakovej stanici mal výpadky

pamäte, vôbec nevie, kam chcel ísť, vystúpil v U., kde si spomenul, kde býva ten pán, ťahalo ho to k
nemu, znovu mal výpadky pamäte, ale chcel sa s ním rozprávať. Prišla na neho nevoľnosť, preskočil
oplotenie toho pozemku, pohyboval sa potom pozemku, pričom mal veľké výpadky pamäte. Oplotenie
preskočil preto, že niečo mu hovorilo, že tam má ísť, že tam bude v bezpečí.
Pri výsluchu dňa 16.02.2023 sa obžalovaný priznával a ľutoval svoje konanie s tým, že toto vyplývalo z
jeho zlého zdravotného stavu a pomýlenia si pozemku poškodeného S. s pozemkom, ktorý sa nachádza

cez ulicu, kde v minulosti bol. Aj vtedy uvádzal, že preliezol plot hneď na rohu pozemku.
Dňa 30.03.2023 obžalovaný pri výsluchu pred súdom v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe po
vtedy podanom návrhu na schválenie dohody o vine a treste vysvetľoval, že pokiaľ mal na pozemku
poškodeného porozbíjať ozdobné krčahy v počte 10 kusov, odpudzovač krtkov a porozhadzovať
náradie, toto jeho správanie mohli spôsobiť lieky, ktoré užil. Vtedy tvrdil, že na pozemok vošiel cez

bránu, ktorá nebola uzamknutá, pričom v niektorých častiach svojho správania na pozemku, má výpadky
pamäte.
Obžalovaný zistené rozpory vysvetľoval tým, že mal veľmi zlé stavy po zákroku polície, sudcovi pre
prípravné konanie asi nepovedal, že sa necíti byť schopný výsluchu, v podstate nevedel vysvetliť, prečo
v predchádzajúcich výpovediach rozprával rozdielne ako na hlavnom pojednávaní.

C. S. S. v procesnom postavení svedka na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetnom dome v C.
býva, v uvedený deň v raňajších hodinách odišiel z domu, v čase asi o 12.00. hod. mu volal pán G., že
prechádzalokolojehodomuvozidlomstým,žebránanajehodomebolaotvorenáaženejakýmužsamu
tam mal vyhrážať, potom vojsť na pozemok a zavrieť za sebou bránu. C. G. pozrel na jeho dvor s tým, že

ten muž tam mal začať rozbíjať veci, čo natočil a poslal poškodenému. Poškodený reagoval tak, že toho
muža nepozná a povedal pánovi G., aby zavolal políciu a aby tam aj zotrval, pretože poškodený nevedel
hneď prísť domov. Keď prišiel domov asi o 2 - 3 hodiny, boli tam vyšetrovatelia, obžalovaný tam nebol.
Poškodený opísal, že ide o dvojpozemok, ktorý je zabezpečený rôznym typom oplotenia. Okolo je všade
buď betónový plot alebo plechový, sú tam 4 veľké odsúvacie brány, pozemok od suseda je pletivový, ale

nedá sa tam dostať z ulice. Podľa poškodeného žiadna z tých brán sa nedá otvoriť zvonku a keď z domu
odchádza, sú všetky takto zabezpečené a bolo tomu tak aj dňa 07.11.2022, pričom aj brána, cez ktorú
obžalovaného pozoroval pán G., sa dala otvoriť iba zvnútra. Cez túto bránu poškodený opustil pozemok,
keď odchádzal z domu s tým, že je to veľká štvormetrová železná brána, v ktorej je zabudovaná bránka
pre osoby, táto sa zamyká riadnym FAB zámkom, brána je odťahovacia a je zabezpečená tak, že na

jej konci je navarené uško, také isté sa nachádza na pevnom stĺpiku, ku ktorému sa brána zasúva, tie
ušká sa pri zasunutí stretnú, v nich je dierka, cez ktorú zakvačí klasický visiaci zámok a brána sa potom
nedá odtiahnuť. Tento visiaci zámok sa nachádza asi vo výške 120 cm. Pokiaľ chce niekto bránu otvoriť,
musí sa dostať na pozemok a zvnútra ten zámok odkvačiť, teoreticky sa dá odkvačiť zvonka vtedy, ak
sa osoba zavesí na bránu a zhora z brány dočiahne na ten zámok. Keď odchádzal z domu, mal takto

zabezpečenú odsúvaciu bránu, vyšiel cez bránku a túto zamkol. Poškodený opísal, že na pozemku bolo
porozhadzované rôzne záhradnícke náradie, porozbíjané rôzne starožitnosti, ktoré mal rozmiestnené
po pozemku, ďalekohľad bol vybratý zo zásuvky stolíka na terase a vyhodený v koši a tiež tam bola
podpálená rukavica. Tiež potvrdil, že uvedená brána s búchadlom je hlavná brána, ktorou sa dá dostať
na jeho pozemok. Naľavo od tejto brány sa nachádza vedľajší pozemok, kde je plné betónové oplotenie,

ktoré pokračuje až za roh ku koncu pozemku, napravo od brány je plechové vlnovkové oplotenie po roh
vedľajšej uličky, kde je už z vedľajšej uličky ďalšia brána, následne časť betónového oplotenia, ktoré
pokračuje plechovým oplotením a končí ďalšou bránou. Poškodený potvrdil, že na tej istej ulici neďaleko
od neho býva iný muž menom S..

G. I. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že prechádzal vozidlom okolo domu poškodeného S., keď
mu obžalovaný ukázal prostredník. Svedok sa ho preto opýtal, či s ním má nejaký problém, obžalovaný
tam na neho začal vykrikovať, vtedy sa obžalovaný nachádzal pri vchodovej bráne poškodeného zvnútra
pozemku. Svedok potom volal poškodenému a opísal mu túto situáciu, poškodený ho požiadal, abymu toho muža opísal a preto sa svedok naklonil cez bránu a poškodenému obžalovaného opísal.
Poškodený zareagoval tak, že toho muža nepozná a že tam nemá čo hľadať. Vtedy obžalovaný na
svedka zaútočil rýľom, pričom mal pocit, že je pod vplyvom nejakých omamných alebo psychotropných

látok, nakoľko pracuje ako policajt. Následne zotrval na mieste do príchodu polície. Svedok uvádzal,
že sa obžalovaného aj pýtal, čo hľadá na pozemku, ale ten mu povedal, že tam chce len policajtov.
Obžalovaný sa na pozemku správal agresívne, rozbíjal tam džbány. Podľa svedka sa policajti dostali na
pozemok cez bránu z bočnej časti pozemku, ktorú otvorili podľa telefonických pokynov poškodeného
tak, že ju bolo potrebné nadvihnúť a potlačiť dovnútra. Policajti vyzývali obžalovaného, aby pustil

rýľ z ruky, pretože ho ešte stále držal v ruke, pričom túto výzvu uposlúchol až potom, ako mu bola
niekoľkokrátzopakovanáapoužiliprotiobžalovanémudonucovacieprostriedky.Tvrdil,žepoškodenému
musel obžalovaného opisovať tak, že sa zavesil na bránu preto, že obžalovaný ju zatvoril.
Súd prečítal skoršiu výpoveď svedka z prípravného konania, kedy niektoré detaily opisoval rozdielne
v porovnaní so svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Vtedy vypovedal, že obžalovaný mu cez
pootvorenú bránu ukázal prostredník a keď s ním svedok začal komunikovať, bránu zatvoril. Tiež

uvádzal, že obžalovaný sa po príchode hliadky polície na pozemok rýľom zahnal na policajtov, tento
následne síce pustil, ale nechcel si ľahnúť na zem, akoby cúval a preto policajti použili voči nemu
donucovacie prostriedky. Tiež vtedy vypovedal, že obžalovaný pri komunikácii s ním tvrdil, že tam kedysi
bývala majiteľova sestra, ktorú pozná, pričom podľa vedomostí svedka poškodený nemá súrodenca.
Svedok potvrdil, že na polícii vypovedal pravdu, pretože si vtedy udalosti lepšie pamätal.

Svedok N. C. (bývalý svokor obžalovaného) vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že poškodeného
S. S. nepozná, nikdy nebol na adrese jeho bydliska, ale v minulosti bol v U. u kamaráta S. I. viackrát po
zeleninu, pričom tento ale býva hneď na začiatku od hlavnej cesty. Svedok tohto kamaráta navštevoval
asi 2-3 krát do roka, pričom obžalovaný tam s ním nechodieval, bol tam s ním možno jedenkrát

pred 10 rokmi na 5 minút. Podľa svedka obžalovaný tohto jeho známeho určite bez jeho prítomnosti
nenavštevoval, ale mohol ho poznať zo zamestnania.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul ako svedkov aj členov zakročujúcej hliadky OO PZ T. F., ktorá
bola vyslaná na miesto operačným dôstojníkom. G. Bc. Z. H. si pre odstup času a množstvo služobných

zákrokov na podrobnosti zákroku nepamätal, súd preto podľa § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, svedok I.. W. G. sa k okolnostiam zákroku voči
obžalovanému na hlavnom pojednávaní vyjadril.
Z výpovede oboch svedkov vyplynulo, že v čase, keď prišli na miesto činu, obžalovaný sa nachádzal
vo dvore rodinného domu, tohto pozorovali ponad bránu, pričom videli, ako tam rýľom rozbíja vázy a

sošky. Potom, ako bol obžalovaný vyzvaný, aby upustil od protiprávneho konania, začal sa im vyhrážať
a vulgárne im nadávať. Svedkovia sa následne rozdelili, pričom svedok G. zostal pred pozemkom od
hlavnej ulice, pozoroval obžalovaného tak, že vyliezol na bránu, pričom obžalovaný sa opakovane
smerom na neho zahnal rýľom v ruke. G. G. preskočil bránu až potom, ako sa od bočnej uličky po
vytlačení druhej brány na pozemok dostal svedok H., obžalovaný sa následne pohol smerom k nemu a aj

na tohto útočil rýľom. Policajti následne voči obžalovanému použili výzvu, svedok H. aj hrozbu zbraňou
a následne aj hmaty a chvaty, keďže obžalovaný kládol aktívny odpor a následne putá. Obaja svedkovia
tiež uviedli, že obžalovaný sa následne i pokúsil o útek a tiež poškodil služobné motorové vozidlo. Títo
svedkovia potvrdili, že hlavná vchodová brána od hlavnej cesty, bola v čase ich príchodu na miesto
zatvorená, túto sa i pokúšali otvoriť, ale nepodarilo sa im to. Obaja opísali správanie obžalovaného

ako nezmyselné, budiace dojem jeho ovplyvnenia návykovými látkami. Svedkovia zhodne uviedli, že
nevideli, ako sa obžalovaný dostal na pozemok, ale svedok H. vypovedal, že obžalovaný im po zadržaní
povedal, že preskočil oplotenie pozemku.

Zoznaleckéhoposudkuznalcazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatriaMUDr.Anastasiie

Habovda súd zistil, že obžalovaný v čase činu trpel neharmonickou osobnosťou a škodlivým užívaním
benzodiazepínov, ktoré užil deň pred skutkom sám a vedome vo väčšom množstve, čo spolu s
dekompenzáciou osobnostných prejavov mohlo viesť ku krátkodobému a čiastočnému zníženiu
rozpoznávacích a ovládacích schopností. Podľa znalkyne obžalovaný v čase činu vedel rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, jeho ovládacie schopnosti boli krátkodobo a čiastočne

znížené. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplýva, že obžalovaný je schopný chápať zmysel
trestného konania, nie je závislý na žiadnej návykovej látke, ale v jeho prípade ide o škodlivé
užívanie alkoholu a benzodiazepínov. Znalkyňa dospela k záveru o potenciálnej nebezpečnosti pobytu
obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska a považovala za vhodné nariadiť u nehoprotitoxikomanické ochranné liečenie ambulantné s plošným zákazom predpisu benzodiazepínov.
U obžalovaného v čase činu nešlo o prejav patologický alebo náhodný, skutok bol dôsledkom
dekompenzácie jeho osobnostných prejavov, teda povahových, čo bolo potenciované predchádzajúcim

užitím väčšieho množstva benzodiazepínov.

Z výsledku laboratórneho vyšetrenia biologického materiálu, odobratého obžalovanému, mal súd
preukázané, že tento bol dňa 07.11.2022 pozitívny na benzodiazepíny.

Zo správy z lekárskych vyšetrení obžalovaného dňa 07.11.2022 po jeho zadržaní políciou vyplýva, že
hoci obžalovaný v čase vyšetrení ( o 16.30. hod. a 17.30. hod) trpel anxietou, t.j. úzkosťou (práve
za ktorým účelom mu bol jeho ambulantným psychiatrom predpísaný dňa 30.09.2022 liek Neurol, ako
vyplýva zo znaleckého psychiatrického posudku), bol pri vedomí, komplexne orientovaný, podával
adekvátne odpovede, pri neurologickom vyšetrení uvádzal že preskočil plot, dopadol na trávnik, bol v
bezvedomí, potom sa na trávniku prebral, bolela ho hlava, hrudník. U obžalovaného boli zistené výlučne

početné menšie oderky na hlave a palpačne citlivý difúzne hrudník, CT vyšetrenie mozgu a lebky bolo
bez traumatologických zmien a krvácania.

Podľa oznámenia FNsP Nové Zámky sa obžalovaný v uvedenom zdravotníckom zariadení podrobuje
ochrannému protialkoholickému liečeniu ambulantnému od mája 2018 pre syndróm závislosti na

alkohole a boli mu predpísané lieky Neurol 0,5 mg a Spitomin 10 mg.

Zo záznamu volania na linku 158 zo dňa 07.11.2022 v čase o 12.20. hod. súd zistil, že oznámenie na
políciu podával poškodený S. S. s tým, že na jeho dvore sa nachádza muž v reflexnej veste, o ktorom
nevie, ako sa tam dostal a s tým, že tento aj útočí rýľom na známeho, ktorý mu volal.

Z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX a v kontexte s kópiou z katastrálnej mapy mal
súd preukázané, že výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území C., na týchto listoch
vlastníctva evidovaných, vrátane domu súpisného čísla A. na parcele číslo A./XX, k domu priľahlých
parciel č. A./XX a č. XXXX/XX na adrese C., časť U., H. T. č. X ako aj susedného pozemku, je poškodený

S. S..

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu z 07.11.2022 a zo zápisnice o dodatočnej ohliadke miesta činu z
11.01.2023 a z fotodokumentácie z nich súd zistil, že miesto činu sa nachádza v C., časť U., na ulici
H. T. č. 9, pričom ide o rožný pozemok. Od ulice H. T. sa na pozemky, prislúchajúce k predmetnému

rodinného domu, vstupuje železnou bránou so zabudovanou bránkou o výške 208 cm. Po jej ľavej
strane je plné betónové oplotenie o výške 189,5 cm, prerušené asi v polovici železnou sivou bránou
o výške 193,5 cm a po pravej strane je vlnovitý plechový plot o výške 199 cm, ktorý pokračuje až
po roh pozemku, hraničiaci s bočnou uličkou, kde sa už v bočnej uličke nachádza železná zelená
brána o výške 210 cm, následne časť oplotenia z betónových dielcov, ktorý pokračuje znovu plotom z

vlnovitého sivého plechu, pri konci pozemku v bočnej uličke prerušený tmavosivou bránou z hranatých
vlnoviek o výške 206 cm. Na vchodovej železnej bráne z ulice H. T. sa nachádza tzv. búchadlo v tvare
leva, pri ohliadke miesta činu dňa 07.11.2022 sa na tejto posuvnej bráne, a to zatiahnutej, zvnútra
nachádzal visiaci zámok FAB modrej farby, síce neuzamknutý, ale prevlečený cez dieru v ušku. Na
pozemku okolo domu sa nachádzali v čase ohliadky dňa 07.11.2022 rozbité okrasné predmety, pôvodne

umiestnené aj v záhonoch a aj zavesené na zvislých konštrukciách. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu
súčasne vyplýva, že pozemky, prislúchajúce k uvedenému domu majú charakter dvora rodinného domu,
sú osadené okrasnými rastlinami a stromami, trávnikom, záhonmi, vybavené dekoráciami, ležadlami,
záhradnou hojdačkou. Druhá časť nehnuteľnosti poškodeného je od tohto dvora rodinného domu
oddelená pletivovým opletením s bránkou (s kľúčom v zámku od dvora rodinného domu), je vysadená

trávnikom a drevinami, pričom aj na tomto pozemku sa v čase ohliadky činu nachádzalo na zemi
rozhádzané záhradnícke náradie.

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na závery znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho
ústavu PZ, odborné vyjadrenie k hodnote poškodených vecí a ostatné listiny.

Vykonaním vyššie opísaného dokazovania a po jeho vyhodnotení v zmysle zásady bezprostrednosti a
ústnosti hlavného pojednávania, ktoré konajúcemu súdu umožňujú pozorovať jednotlivé vypovedajúce
osoby a ich reakcie na položené otázky, súd dospel k záveru o dôvodnosti podania obžaloby naobžalovaného s tým, že tento sa dopustil žalovaného skutku a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný ani nepopieral, že vošiel na dvor rodinného domu poškodeného a po tomto sa aj pohyboval
do príchodu polície, vysvetľoval však, že si jeho pozemok pomýlil s pozemkom iného muža, bývajúceho
v U. a bránil sa súčasne tým, že žiadny plot nepreskakoval, ale do dvora domu vošiel cez neuzamknutú
vchodovú bránu, ktorú len odsunul a pokiaľ na dvore domu poškodil nejaké dekorácie a odpudzovač
krtkov, stalo sa to pritom, ako o ne zakopol pri pohybe po pozemku, keď na svojho známeho čakal,

keďže tento nebol doma. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný a poškodený S. S. sa
nepoznajú, nikdy sa nevideli, ale v blízkosti obydlia poškodeného sa nachádza pozemok iného muža
menom S., ktorého obžalovaný aj podľa výpovede svedka N. C. pozná a v minulosti ho s ním navštívil,
avšak obranu obžalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že na predmetný pozemok vošiel bez toho, aby
preskočil jeho oplotenie, súd vyhodnotil ako nevierohodnú, motivovanú snahou obžalovaného dosiahnuť
miernejšiu kvalifikáciu skutku.

Uvedená obrana obžalovaného je totiž v rozpore nielen s výsledkami dokazovania, ktoré vyplynuli z
výpovede poškodeného, svedkov a listinných dôkazov, ale aj s opakovanými tvrdeniami samotného
obžalovaného v jeho výpovediach v prípravnom konaní. Obžalovaný opakovane vypovedal, že na
dvor rodinného domu sa dostal tak, že preskočil jeho oplotenie, a to nielen pred vyšetrovateľom

dňa 08.11.2022 a sudcom pred prípravné konanie dňa 10.11.2022, t.j. krátko po jeho zadržaní a
tiež prekonanie oplotenia uvádzal aj pri svojom lekárskom vyšetrení dňa 07.11.2022, ale k takémuto
spôsobu vniknutia na pozemok poškodeného sa priznal aj vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom
dňa 16.02.2023, t.j. viac ako 3 mesiace po spáchaní skutku. Obžalovaný súčasne v týchto prípadoch
aj konkretizoval, aké oplotenie, resp. na ktorom mieste pozemku preskočil. Obžalovaný v prípravnom

konaní opakovane vypovedal, že si na detaily svojho správania sa na pozemku poškodeného nepamätá
z dôvodu výpadkov pamäte pre svoj vtedajší zdravotný stav v dôsledku užitia väčšieho množstva
psychiatrom predpísaných liekov, pričom tvrdil, že vlakom v ten deň ani cielene nikam necestoval a
nevedel sa vyjadriť ani k tomu, akým spôsobom následne na pozemok poškodeného vošli policajti.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní zmenu svojej výpovede pre súd hodnoverne nevysvetlil, nakoľko

jeho tvrdenie, že tak v prípravnom konaní vypovedal pod vplyvom svojho zlého psychického stavu v
dôsledku zásahu polície (označujúc ho za neprimeraný), jednak nemá oporu v ostatných dôkazoch
(predovšetkým vo výsledku jeho lekárskeho vyšetrenia bezprostredne po skutku, kde je konštatované
jeho plné vedomie, komplexná orientácia, poskytovanie adekvátnych odpovedí, vylúčenie poškodenia
mozgu a lebky), pričom ani v jednom prípade svojho výsluchu neargumentoval tým, že by sa necítil

byť psychicky spôsobilý výsluchu a jednak takéto vysvetlenie rozhodne nemožno vzťahovať na jeho
výpoveď zo dňa 16.02.2023, t.j. viac ako 3 mesiace po spáchaní skutku, naviac realizovanú (tak ako
aj všetky ostatné) v prítomnosti jeho obhajcu. Tvrdenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že
na pozemok poškodeného vošiel po odsunutí neuzamknutej vchodovej brány, je tiež podľa názoru
súdu vylúčené výpoveďou samotného poškodeného, ktorý aj na hlavnom pojednávaní nemenne ako v

celom priebehu trestného konania a pre súd presvedčivo, opísal spôsob zabezpečenia svojho obydlia,
neumožňujúci počas jeho neprítomnosti inej osobe vniknúť na jeho pozemky a vylúčiac súčasne, že
by hlavnú vchodovú odsúvaciu bránu bolo možné v rozhodnom čase otvoriť jej púhym odsunutím,
keďže táto bola pred jeho odchodom proti otvoreniu zvonka zabezpečená tak, že táto bola visiacim,
hoc neuzamknutým, zámkom, prichytená k pevnému bočnému stĺpiku zvnútra pozemku a nebolo

možné ju preto odsunúť. Obžalovaného síce svedok I. G. zaregistroval pri odsunutej vchodovej bráne
(ktorú následne opätovne pred svedkom zavrel), súd však dospel k záveru, že obžalovaný túto bránu
odsunul až potom, ako vnikol na pozemok poškodeného preskočením oplotenia, a to opierajúc sa
o opakované vyjadrenia obžalovaného v prípravnom konaní o preskočení oplotenia, plne hodnovernú
výpoveď poškodeného o zabezpečení tejto brány pred jeho odchodom z domu aj s poukazom na

výsledky ostatného vykonaného dokazovania, z ktorého vyplýva, že obžalovaný sa po vniknutí na
pozemok poškodeného po tomto pohyboval a podľa jeho vlastného vyjadrenia aj vychádzal na ulicu v
očakávaní príchodu svojho známeho. Poškodený síce pripustil, že pokiaľ by niekto vyliezol na bránu
a zvonka by dosiahol na predmetný zámok, mohol by bránu otvoriť aj zvonka, podľa názoru súdu išlo
o čisto teoretickú alternatívu odstránenia zabezpečenia uzatvorenia brány, nevyplývajúcu zo žiadneho

vykonaného dôkazu, a to ani z výpovede samotného obžalovaného, ktorý tento spôsob otvorenia brány
nikdy neuvádzal v celom doterajšom priebehu konania, pričom aj tento by i tak bez vopred udeleného
súhlasu predstavoval nedovolené prekonanie zabezpečovacej prekážky s použitím sily vzhľadom na
výšku tejto brány 208 cm.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoje správanie, predchádzajúce vstupu do obydlia poškodeného,
ako aj v tomto obydlí, v podstate opisoval ako cielené, vedomé, plne ním kontrolované, čo je v

rozpore nielen s jeho predchádzajúcimi výpoveďami tak, ako je vyššie uvedené, ale aj s ostatnými
vo veci vykonanými dôkazmi. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedka I. G., ktorý
označil správanie sa obžalovaného na pozemku poškodeného ako agresívne, nekontrolované, podľa
neho akoby ovplyvnené nejakými návykovými látkami (čomu podľa neho zodpovedal nielen spôsob
pohybu obžalovaného, ale aj artikulácia), tiež na správanie sa obžalovaného, opísané nielen v

zázname zakročujúcej hliadky OO PZ T. F., ale aj z výpovede jej členov na hlavnom pojednávaní v
konaní pred súdom a tiež, a to predovšetkým, na závery znaleckého psychiatrického posudku zo
skúmania duševného stavu obžalovaného, podľa ktorého (aj po znaleckom vyšetrení obžalovaného)
u obžalovaného v čase činu došlo v dôsledku škodlivého užívaniu benzodiazepínov v kombinácii s
jeho neharmonickou osobnosťou k zníženiu jeho ovládacích schopností, avšak iba krátkodobému a
čiastočnému.

V rozpore s vykonanými dôkazmi je aj tá časť výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, v
ktorej poškodenie dekorácii a odpudzovača krtkov na dvore obydlia poškodeného pripisoval v podstate
náhodnému zakopnutiu pri pohybe na dvore poškodeného. Uvedené tvrdenie obžalovaného je totiž
rozporné nielen s výpoveďou svedka I. G., ktorý uviedol jednoznačne, že obžalovaný tieto predmety na

dvore poškodeného rozbíjal cielene, ale aj so zápisnicou o ohliadke miesta činu, kde sú zachytené ako
poškodené aj také keramické dekorácie, ktoré boli umiestnené v záhonoch pri plote alebo zavesené na
zvislých konštrukciách a súčasne aj s výpoveďami obžalovaného v predchádzajúcich štádiách trestného
konania( a to aj v pri rozhodovaní o väzbe po podaní pôvodného návrhu na schválenie dohody o vine
a treste), kedy toto konanie pripisoval stavu po požití liekov.

Súd tak dospel k záveru, pri neexistencii žiadnych dôvodných pochybností, že obžalovaný sa dopustil
žalovaného skutku a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a ustálil, že obžalovaný
na pozemok, tvoriaci súčasť obydlia poškodeného, vnikol preskočením kovového oplotenia s výškou
najmenej 199 cm. Súd pritom vychádzal z výpovedí obžalovaného z prípravného konania, kedy

priznal preskočenie kovového oplotenia (ktorým typom oplotenia o výške 199 cm je ohradené obydlie
poškodeného smerom napravo od hlavnej vchodovej brány až k rohu pozemku v kontakte s kovovou
bránou o výške 210 cm z vedľajšej uličky a následne aj v zadnej časti dvora rodinného domu z
vedľajšej uličky v kontakte s tmavosivou bránou z hranatých vlnoviek o výške 206 cm) s tým,
že plot preskakoval iba jedenkrát a nemajúc súčasne žiadnym z vykonaných dôkazov preukázané,

že by obžalovaný vnikol na pozemok poškodeného preskočením betónového oplotenia vedľajšej
časti nehnuteľností poškodeného a následne preskakoval aj ďalšie pletivové oplotenie tak, ako
tvrdila obžaloba. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu síce vyplýva, že aj na s dvorom rodinného
domu poškodeného susediacom jeho pozemku sa v čase jej vykonania nachádzalo obžalovaným
porozhadzovanézáhradníckenáradie,avšakajvčaseohliadkysavbránkevpletivovomplotenachádzal

kľúčzostranydvorarodinnéhodomu,t.j.umožňujúciodomknutieauzamknutiebránkyzdvorarodinného
domu, čo spoločne s absenciou akéhokoľvek na znalecké skúmanie vhodného interpretovateľného
DNA profilu zo steru, odobratého výlučne z rámu tejto bránky medzi dvomi pozemkami a pri absencii
akýchkoľvek iných zaistených stôp z tohto miesta, nemôže bez ďalšieho podporiť obžalobou tvrdenú
verziu vniknutia obžalovaného do obydlia poškodeného.

Súd súčasne vyhodnotil vyniknutie obžalovaného do obydlia poškodeného ako neoprávnené, nakoľko
obžalovaný nedisponoval predchádzajúcim súhlasom poškodeného S. S. na vstup do tohto obydlia
a aj úmyselné, a to aj v kontexte so závermi znaleckého psychiatrického posudku s konštatovaním
plného zachovania rozpoznávacích schopností obžalovaného. Na tento záver súdu nemá vplyv omyl

obžalovaného, ktorý mal zámer vstúpiť do obydlia inej osoby, bývajúcej v tejto časti obce. Ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, obžalovaný síce poznal uvedeného iného obyvateľa tejto časti obce - S. I. z
minulosti s tým dokonca, že sa s ním mal v predmetný deň aj náhodne stretnúť na železničnej stanici v
T. F., obžalovaný sa však rozhodol vojsť do dvora rodinného domu, ktorý považoval za dom uvedeného
známeho z minulosti, potom, ako nikto nereagoval na jeho búchanie na bránu a spôsobom, na ktorý

ani podľa vlastného vyjadrenia nemal predchádzajúci súhlas tejto inej osoby, t.j. preskočením oplotenia,
ktorý spôsob vstupu bez predchádzajúceho súhlasu obyvateľa žiadneho obydlia nemožno považovať za
oprávnený osobitne za stavu, že obžalovaný nebol ani len bežným a pravidelným návštevníkom obydlia
jeho známeho S. I., ako ani žiadnym jeho bližším priateľom, keď dokonca ani nepoznal jeho priezviskoa ktorého v jeho obydlí navštívil naposledy pred 10 rokmi a kedy rovnako oplotenie jeho pozemku
nepreskakoval. Naviac, obžalovaný sa po pozemku, tvoriacom obydlie poškodeného S. S. pohyboval
nielen krátku dobu aj po zistení, že sa v ňom nikto, t.j. ani ním domnelý S. I., nenachádza, manipuloval na

ňomsvecami,niektoréznichajpoškodilatotoobydlie(t.j.priestoryapozemkycharakterom,zariadením
a uspôsobením majúce jednoznačne charakter dvora obývaného rodinného domu) neopustil ani potom,
čo sám zistil, že uvedený pozemok bol úplne iný, ako si ho pamätal a dokonca aj potom, ako s ním
nadviazal kontakt svedok I. G., vo vzťahu ku ktorému sa správal najskôr neverbálne, neskôr aj verbálne
vulgárne a tiež ho ohrozoval rýľom bez toho, aby vysvetlil mu svoju prítomnosť v tomto obydlí.

Prehoreuvedenézáverysúdupostačovalonahlavnompojednávanívykonanédokazovaniebezpotreby
na hlavnom pojednávaní vypočuť obhajobou navrhovaného svedka - vyšetrovateľa kpt. I.. Q. D., ktorého
navrhovala vypočuť k tým istým skutočnostiam, o ktorých vypovedali svedkovia G. a H. a tiež k
psychickému stavu obžalovaného v uvedenom čase.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na rozdiel od vyšetrovateľa kpt. I.. Q. D., ktorý sa na miesto

činu dostavil až po obmedzení osobnej slobody obžalovaného s odstupom 20 a viac minút potom, ako
hliadka operačnému dôstojníkovi oznámila podozrenie zo spáchania trestného činu, svedkovia G. a H.
boli priamymi svedkami páchania skutku obžalovaným, keďže tento sa v čase ich príchodu na miesto
stále nachádzal v obydlí poškodeného a dokonca ešte aj v tom čase rozbíjal dekorácie na dvore. Pre
rozhodnutie súdu v prejednávanej veci je pritom irelevantná služobná komunikácia medzi príslušníkmi

Policajného zboru SR pri objasňovaní skutku ako aj údajné prvotné úvahy vyšetrovateľa o jeho
právnom posúdení, na ktoré poukazovala obhajoba. Súd súčasne navrhovaného svedka nepovažoval
za potrebné vypočúvať ani k psychickému stavu obžalovaného osobitne vtedy, ak súd mal k dispozícii
lekárske správy z vyšetrenia obžalovaného po jeho zadržaní, z ktorých vyplývajú vyššie uvedené
závery o jeho plnom vedomí a komplexnej orientácii. Snahu obžalovaného pripísať rozdielny obsah

svojich výpovedí v prípravnom konaní údajne zlým psychickým rozpoložením, a to konkrétne z dôvodu
služobného zákroku polície voči nemu, pritom súd uznal za nevierohodnú z už vyššie opísaných
dôvodov, poukazujúc aj na obsah výpovede obžalovaného z 16.02.2023, t.j. po viac ako troch mesiacoch
po jeho vzatí do väzby. Zo všetkých týchto dôvodov súd tento dôkazný návrh obžalovaného na hlavnom
pojednávaní vykonať odmietol.

Súd tak dospel k záveru, že obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek
2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno e) Trestného zákona z hľadiska
subjektu, subjektívnej stránky, objektu a objektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a)

Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane
domovej slobody jednotlivca, a to tak, že neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam
zotrval a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - vlámaním (keďže vnikol do uzavretého priestoru
prekonaním inej zabezpečovacej prekážky - oplotenia o výške najmenej 199 cm použitím sily, ktorú
musel vynaložiť na jeho prekonanie). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej

súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane
a jeho úmyselným zavinením na strane druhej.
Znaky uvedeného prečinu obžalovaný naplnil aj po stránke materiálnej, pretože jeho závažnosť
rozhodne nie je nepatrná (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určená
predovšetkým spôsobom vykonania činu (neoprávnené vniknutie do obydlia inej osoby preskočením

plotu, ktorý jednoznačne vymedzuje priestor obydlia poškodeného pred neoprávneným vstupom
kohokoľvek) a jeho následky (vo sfére zákonom chráneného záujmu, ktorého význam zákonodarca
jednoznačne stanovil už aj zaradením trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, ktorým je aj
trestný čin podľa § 194 Trestného zákona, v rámci systematiky osobitnej časti Trestného zákona do
druhej hlavy hneď za trestné činy proti životu a zdraviu), okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný (keď

obžalovaný po neoprávnenom vniknutí do obydlia poškodeného v tomto i naďalej neoprávnene zotrval a
dokonca v ňom spôsobil škodu rozbíjaním dekorácii, vybavenia a manipuláciou s jeho náradím), mierou
zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou (keď sa rozhodol preskočením plota vstúpiť do obydlia inej
osoby bez toho, aby mal na to predchádzajúci súhlas jeho vlastníka).
Súd skutok obžalovaného kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase jeho spáchania, nakoľko

neskorší Trestný zákon nebol pre obžalovaného priaznivejší.

Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že je slobodný, otcom jedného dieťaťa, z
miesta bydliska nie sú o ňom uvádzané bližšie poznatky k jeho osobe a správaniu. Obžalovaný sa
v minulosti opakovane dopustil priestupkov, a to aj priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a

proti verejnému poriadku, spočívajúcich vo verbálnych a fyzických atakoch voči iným osobám tak, ako
vyplynulo aj z oboznámených rozhodnutí o uvedených priestupkoch. Z výkonu väzby obžalovaný nie je
hodnotený negatívne, je bez evidovaných disciplinárnych trestov a odmien. Z odpisu z registra trestov
vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopustil úmyselnej trestnej činnosti.
Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/135/2017 z 18.01.2018, právoplatným dňa

18.01.2018, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek
1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno b),
písmeno c), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 7 mesiacov
so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ochranné
protialkoholické liečenie ambulantné. Trest odňatia slobody obžalovaný vykonal dňa 10.02.2018.
Následne bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/23/2020 z

02.04.2020, právoplatným dňa 02.04.2020, uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
a tiež ochranné protialkoholické liečenie ambulantné. Trest odňatia slobody obžalovaný vykonal dňa
30.07.2020.

Naposledy bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 0T/92/2022 z
16.09.2022, právoplatným dňa 16.09.2022, odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 5 mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky s probačným dohľadom za súčasného
uloženia zákazu požívania alkoholu a návykových látok počas skúšobnej doby a tiež aj trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa trestného
činu v prejednávanej veci dopustil v podstate bezprostredne po začatí plynutia skúšobnej doby tohto
podmienečného odsúdenia.
Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súdnezistiluobžalovanéhožiadnupoľahčujúcuokolnosťpodľa§36Trestnéhozákona,alenaopak,zistil
u neho priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený
vzhľadom na všetky tri jeho predchádzajúce nezahladené odsúdenia). Súd obžalovanému ukladal trest
odňatia slobody podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody

1 až 5 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti u
obžalovaného zistenej priťažujúcej okolnosti a pri absencii poľahčujúcej okolnosti zvýšil dolnú hranicu
trestu odňatia slobody podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného
zákona o jednu tretinu, t.j. na 28 mesiacov.

Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, majúc za
to, že trestom odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, s poukazom na spáchanie úmyselného trestného
činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia obligatórne podľa § 49 odsek 2 Trestného zákona
iba ako nepodmienečným, sa dosiahne účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak z hľadiska cieľa
dosiahnuť nápravu obžalovaného, ako aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Podľa názoru

súdu trest takéhoto druhu a výmery je potrebný na výchovné pôsobenie na obžalovaného, ktorý sa
opakovane dopúšťa úmyselnej trestnej činnosti, a to pod vplyvom návykových látok (akými sú aj alkohol
a aj lieky užité v rozpore s pokynmi lekára) a napriek tomu, že bol v minulosti opakovane odsúdený na
nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré aj vykonal a ktorému v spáchaní skutku v prejednávanej
veci nezabránil ani naposledy mu uložené výchovné tresty, nespojené bezprostredne s odňatím jeho

osobnej osoby. Podľa názoru súdu je preto potrebné na obžalovaného, podľa záverov znaleckého
psychiatrického posudku i nebezpečného pri jeho pobyte na slobode, pôsobiť represívne po takúto
dobu v záujme zabránenia obžalovanému v páchaní trestnej činnosti a tým i ochrániť spoločnosť pred
opakovaným páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného s tým, že obžalovanému uložený trest
aj iných odradí od jej páchania a dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu v prejednávanej veci vo výkone trestu odňatia slobody, uložený mu za úmyselný trestný čin, a to ajopakovane, súd ho v súlade s ust. § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vychádzajúc zo zistenej skutočnosti, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil pod vplyvom
návykovej látky a v súvislosti s jej užívaním - benzodiazepínov v podobe psychiatrom mu predpísaných
liekov, ktoré sám a vedome nadužil a súčasne v stave zmenšenej príčetnosti (pri čiastočnom znížených
jeho ovládacích schopností pri súčasne znalcom skonštatovanej nebezpečnosti obžalovaného pre
spoločnosť pri jeho pobyte na slobode), súd v súlade s odporučením znalca psychiatra obžalovanému

uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, ktorý druh ochranného liečenia
obžalovanému dosiaľ uložený nebol a taký ani nevykonáva.

Obžalovaný síce svojim konaním spôsobil na majetku poškodeného S. S. škodu vo výške 45,- Eur
v zmysle odborného vyjadrenia, keďže si však poškodený nárok na náhradu škody neuplatnil, súd o
náhrade škody podľa § 287 a nasl. Trestného poriadku nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309

odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).