Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 1, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222200872
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2222200872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, proti povinnej osobe: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpená advokátom JUDr.
Róbertom Bockaničom, Seberíniho 1, Bratislava, o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní
povinnej osoby proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 8. decembra 2022, č.k.
10Pc/3/2022-97, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že

1. Povinná je povinná platiť výživné na navrhovateľku v sume 260 eur mesačne do rúk navrhovateľky
s účinnosťou od 15.03.2022 do 01.07.2023 2. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 15.03.2022 do 30.11.2022 v sume 1.689,19 eur sa povinnej povoľuje uhradiť v splátkach po 47 eur
mesačne do rúk navrhovateľky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
3. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil povinnej osobe povinnosť platiť výživné
na navrhovateľku mesačne vo výške 260 eur, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred navrhovateľke (výrok I.), dlh na zročnom výživnom za obdobie od 15.03.2022 do
30.11.2022 v sume 1.689,19 eur, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca predom
navrhovateľke spolu s bežným výživným (výrok II.), zároveň určil povinnosť povinnej osobe zaplatiť
dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 47 eur mesačne tak, že omeškanie s splnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok III.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok

IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 15.03.2022 domáhala určenia výživného na
plnoleté dieťa. Výživné navrhla určiť sumou 150 eur mesačne. Dôvodila, že je študentkou 4. ročníka
VŠMÚ v Bratislave, manželstvo rodičov bolo právoplatne rozvedené, ona zostala u otca, ktorý čiastočne
hradí jej potreby súvisiace so štúdiom. Časť potrieb si hradí z príjmu z brigád vo firme F. G., H.. Matka
ako povinná osoba jej ničím neprispievala. Dna 19.10.2021 jej zaslala na výživné 15 eur. Náklady sa
stále zvyšujú, na ich úhradu nepostačuje príspevok od otca od 150 do 200 eur, ani príjem z brigád

od 200 do 250 eur. Jej matka ako povinná osoba je zamestnaná, jej možnosti umožňujú prispievať
na výživu svojho jediného dieťaťa. Na pojednávaní uviedla, že žiada, aby súd zaviazal povinnú osobu
prispievať na jej výživu mesačne sumou 300 eur. Čo sa týka platieb, matka jej platila od podania
návrhu do konca augusta mesačne 15 eur a od septembra zaplatila 3 x 150 eur, pričom v decembri2022 výživné ešte neuhradila. Povinná uviedla, že navrhovateľka nepreukázala, že aj v akademickom
roku 2022/2023 pokračuje v štúdiu v rovnakom študijnom programe. Požadovanú sumu nepovažuje
za dôvodnú, neuznáva uplatnený nárok čo do jeho výšky, keď navrhovateľka nepreukázala reálnosť

výdavkov. Požadovaná výška výživného sa javí byť neprimeranou, nakoľko navrhovateľka tvrdila, že
mala príjem z brigád vo výške 200 - 250 eur mesačne a zároveň na jej výživu prispieva otec sumou
150 - 200 eur mesačne. Navrhovateľka má teda k dispozícií sumu pohybujúcu sa v rozmedzí od 350 do
450 eur mesačne. Navrhovateľka tiež nepredložila dôkaz o tom, akú povahu má jej zárobková činnosť,
nepreukázala, či pracuje alebo nepracuje v pracovnom pomere a či teda má alebo nemá nárok na

výživné. Navyše vidí nepomer aj v tom, že otec jej prispieva 150 až 200 eur a od nej požaduje 300 eur, za
primeranú považuje sumu 150 eur mesačne. Je riadne zamestnaná s priemerným mesačným zárobkom
1.683 eur, má spotrebné úvery na bývanie, má aj zvieratá a potrebuje na ne cez 100 eur mesačne.
Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 65 ods. 3, § 78 ods. 1 zákona o rodine, § 156 CMP.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo rodičov navrhovateľky
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp.zn. 17Pc/6/2020 zo dňa 09.10.2020.

V čase vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľka už bola plnoletá. Navrhovateľka
študuje na Divadelnej fakulte VŠMÚ Bratislava, o čom predložila súdu potvrdenie, z ktorého vyplýva, že
je riadnou študentkou v akademickom roku 2021/2022 v 1. roku štúdia študijného programu Divadelný
manažment - denná forma, II. stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky a do 1. roku štúdia sa zapísala
07.09.2021. Predložila aj potvrdenie že je riadnou študentkou v akademickom roku 2022/2023 v 1.

roku štúdia študijného programu divadelné umenie - denná forma, II. stupeň so štandardnou dĺžkou
štúdia 2. roky, do 1. roku štúdia sa zapísala dňa 01.09.2022. Výdavky navrhovateľka uviedla súvisiace
s uspokojovaním životných potrieb a spočívajúce v nákladoch na štúdium, ktoré sa stále zvyšujú.
Mesačne sú vo výške 521,20 eur. Povinná osoba je riadne zamestnaná, má priemerný mesačný
zárobok vo výške 1.539,99 eur (je to priemer za 18 mesiacov). Povinnej osobe po odpočítaní výživného

vo výške 260 eur z priemerného čistého zárobku zostáva suma 1.279,99 eur, čo je postačujúce na
jej živobytie ako aj na platenie úverov. Súd tu poukázal na § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine,
v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Povinná osoba je teda schopná
zaplatiť polovicu výdavkov navrhovateľky, poukazujúc na skutočnosť, že navrhovateľka neplatí výdavky
čo do bývania, t.j. zálohu na elektrinu, zálohu na plyn, vodné a stočné, teda súd určil výživné zo strany

povinnej osoby vo výške 260 eur. Keďže v takejto výške povinná osoba výživné neuhrádzala, vznikol
na výživnom za obdobie od 15.03.2022 do 30.11.2022 nedoplatok vo výške 1.689,19 eur, pričom súd
pri výpočte zarátal, že povinná osoba od septembra do novembra 2022 uhrádzala mesačne sumu 150
eur. Poukazujúc na výšku dlhu súd povolil povinnej so súhlasom navrhovateľky zaplatiť dlh na zročnom
výživnom v mesačných splátkach po 47 eur. Keďže navrhovateľka žiadala určiť výživné 300 eur, vo

zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP
tak, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo, keďže navrhovateľka mala úspech čiastočný.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie povinná
osoba, uviedla, že súd vykonal nedostatočne dokazovanie. V prípade povinnej osoby overil všetky

informácie, ktoré na žiadosť súdu predložila. Vychádzal na strane navrhovateľky len z informácií
uvedených navrhovateľkou, nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd
nezohľadnil, že navrhovateľka v návrhu uviedla nepravdivé informácie. Uviedla, že po rozvode zostala
bývať u svojho otca. Na pojednávaní však uviedla, že nebýva so svojím otcom. Súd nezohľadnil
skutočnosť, že navrhovateľka uviedla nepravdivé informácie o svojich príjmoch. V návrhu uviedla, že má

mesačný príjem z brigád 200 až 250 eur, na pojednávaní však už uviedla, že má mesačne z brigád 400
až 500 eur. Tiež neuvádzala pravdu keď tvrdila, že jej neprispieva žiadnym spôsobom. Až do septembra
2020 prispievala navrhovateľke čiastkou 100 eur mesačne. Súd vôbec nebral pri rozhodovaní do úvahy
skutočnosť, že aj navrhovateľka má okrem práv aj povinnosti voči povinnej osobe ako svojej matke,
minimálne z morálneho hľadiska. Súd nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka je plnoletá, sama sa

dobrovoľne rozhodla v decembri 2019 odísť z domu rodičov k svojmu partnerovi. Posledný kontakt
navrhovateľky s povinnou prebehol v auguste 2020, aj to za iniciatívy povinnej, odvtedy navrhovateľka
nereagovala na žiadne snahy povinnej o kontakt s navrhovateľkou. Navrhovateľka vedela, že povinná
osoba sa snažila manželstvo udržať kvôli navrhovateľke, čo sa zmenilo v okamihu, kedy sa dobrovoľne
rozhodla navrhovateľka odísť od rodičov. Súd nezohľadnil skutočnosť, že povinná osoba bola bývalým

manželomeštepredpodanímžiadosťorozvoddonútenásazdomuodsťahovaťadomzostalmanželovi.
Bola nútená riešiť v rámci svojich reálnych možností existenčnú otázku v podobe vlastného bývania,
kedy musela kúpiť starší rodinný dom a jeho rekonštrukciu bola nútená riešiť úverovým financovaním.
Povinná osoba sa reálne pohybuje na hranici možností, kedy príjmy povinnej sú nižšie ako jej výdavkya to aj bez úhrady výživného. Súd neoveril tvrdenie navrhovateľky, že otec jej prispieva mesačne
sumou 200 eur. Súd tiež vychádzal z nesprávneho výpočtu kedy uvádza, že navrhovateľka má mesačne
k dispozícii celkovú sumu v rozmedzí od 350 do 450 eur. Na pojednávaní však navrhovateľka uviedla,

že má k dispozícii sumu mesačne 600 až 700 eur. Výdavky uviedla, že má cca 450 eur a nemá
žiadne výdavky spojené s bývaním alebo chodom domácnosti. Navrhovateľka tak má stále mesačné
príjmy vyššie ako mesačné výdavky. V danom prípade nie je možné predpokladať, že na strane otca
dochádza k starostlivosti osobnej, alebo k starostlivosti o spoločnú domácnosť, nakoľko navrhovateľka
je plnoletá, býva u svojho partnera. Súd dostatočne nepreskúmal a neporovnal schopnosti, možnosti

a majetkové pomery oboch rodičov. Tak nevychádzal pri rozhodovaní zo spoľahlivých a úplných
výsledkovdokazovania,akouvádzavodôvodnenípredmetnéhorozsudku.Vneposlednomradeuviedla,
žeakopovinnásiplnilasvojepovinnostirodičapocelýčasichspoločnéhosúžitia,akoajpodobrovoľnom
odchode navrhovateľky zo spoločnej domácnosti výrazne nad rámec bežných potrieb dieťaťa. Vzniknutú
situáciu spôsobila sama navrhovateľka svojím dlhodobým nevhodným správaním voči nej ako matke.
Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vrátil k novému pojednávaniu, alebo aby vo veci

rozhodol na základe nových spoľahlivo a objektívne overených skutočností. Žiadala, aby prípadné nové
pojednávanie prebiehalo u iného súdu, ako u súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní.
Povinná osoba podala odvolanie aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kde okrem skutočností
uvedených v jej odvolaní dôvodila ešte, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by navrhovateľka
preukázala súdu to, že aj v akademickom roku 2022/2023 je študentkou študijného programu divadelný

manažment. Nepreukázala, že v štúdiu 1. študijného programu 2. stupňa vysokoškolského štúdia riadne
pokračuje. V prípade, že navrhovateľka nie je študentkou študijného programu divadelný manažment
denná forma 2. stupňa, resp. ak v tomto štúdiu riadne nepokračuje bez jej prerušenia, tak povinnosť
odporkyne plniť voči nej vyživovaciu povinnosť zanikla. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu

k trvaniu vyživovacej povinnosti povinnej osoby. V prípade, ak dospeje odvolací súd k záveru, že
vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke stále trvá, tak žiadala túto určiť sumou 150 eur mesačne.
Uplatnila si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinnej osoby uviedla, že ako študentka denného

vysokoškolského štúdia by za normálnych rodinných okolností nemusela chodiť brigádovať tak, ako jej
viaceré spolužiačky, ktorým rodičia zabezpečujú komplexnú starostlivosť. Žiaľ takéto normálne rodinné
zázemie nemá, a to z veľkej časti z dôvodov, ktoré sú na strane povinnej osoby. Z existenčných
dôvodov si musela vyhľadať prácu, aby aspoň čiastočne mohla financovať svoje potreby. Ak povinná
v odvolaniach poukazuje na rozpor ohľadom výšky jej príjmu z brigád, môže k tomu uviesť iba to, že do

30.06.2022 brigádovala vo firme F. G. s hodinovou odmenou za prácu 4 eurá brutto a od 14.07.2022
brigáduje vo firme I. H. H. H. s hodinovou odmenou 7,5 eur brutto. Výška odmeny je však závislá
od počtu hodín, ktoré môže odpracovať s prihliadnutím na povinnosti vyplývajúce z denného štúdia
na vysokej škole. Preto na pojednávaní opravila výšku príjmu s ohľadom na túto zmenu, ku ktorej
došlo po podaní návrhu na súd. K spochybňovaniu jej štúdia uviedla, že prikladá potvrdenie Divadelnej

fakulty VŠMU zo 06.09.2022 z ktorého je zrejmé, že od 01.09.2022 bola zapísaná ako študentka
študijného programu divadelné umenie – denná forma. V rámci tohto programu naďalej študuje odbor
divadelný manažment, z ktorého dôvodu nemohlo prísť k zániku vyživovacej povinnosti. Pokiaľ sa týka
namietaného nezistenia pomerov jej otca, tak má za to, že túto povinnosť súd nemal, nakoľko otec jej
dobrovoľne prispieva mesačne na výživu sumou 200 eur. Okrem toho jej platí niektoré služby, napr.

telefón a výrazne jej pomáha v zabezpečovaní potrieb spojených so stravovaním, ošatením a pod. Takže
on si vyživovaciu povinnosť voči nej plní. Navrhovateľka k svojmu odchodu k partnerovi, ktorý býva
v susedstve otca, k otázkam rozvratu manželstva rodičov uviedla, že povinná celý čas od jej detstva
po jej dospelosť preferovala len svojich psov a seba, a práve táto okolnosť bola najvážnejším dôvodom
vzniku situácie, v ktorej sa nachádza ona, jej otec, ale aj matka. O tejto okolnosti však povinná v celom

konaní mlčala. Faktom však je to, že kým jej posielala 15 eur na výživné, na svojich psov mesačne podľa
ňou predloženého prehľadu dávala výrazne vyššiu sumu. Nie je pravdou, že by odmietala s povinnou
komunikovať. Už po skončení rozvodového konania jej priamo pred budovou súdu matka povedala, že
s ňou definitívne končí. Navrhla rozsudok potvrdiť a náhradu trov konania povinnej osobe nepriznať.

4. Povinná osoba v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedla, že odporkyňa vzhľadom
na predložené dôkazy navrhovateľkou spochybňovala skutočnosť, že navrhovateľka je stále študentkou
študijného programu Divadelný manažment, na štúdium ktorého sa zapísala dňa 07.09.2021 a bola
študentkou prvého ročníka tohto štúdia v akademickom roku 2021/2022. Ak by riadne v uvedenomštúdiupokračovala,takmalapredložiťpotvrdenieotom,žeještudentkouštudijnéhoprogramuDivadelný
manažment dennáforma2.stupňa,pričomvakademickomroku2022/2023ještudentkouvdruhomroku
štúdia. Takéto potvrdenie nepredložila. Predložila súdu potvrdenie, ktoré svedčí o tom, že je študentkou

predložila súdu potvrdenie, ktoré svedčí o tom, že je študentkou študijného programu Divadelné umenie
v akademickom roku 2022/2023 a je znovu študentkou prvého ročníka. Nepreukázala tak, že riadne
pokračuje vo svojom prvom vysokoškolskom štúdiu 2. stupňa v rámci študijného programu Divadelný
manažment na ktorý sa zapísala 07.09.2021. Z predložených a vykonaných dôkazov je zrejmé, že
navrhovateľka nepokračuje vo svojom prvom štúdiu, na ktoré sa zapísala 07.09.2021. Takže súd prvej

inštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Navrhovateľka k vyjadreniu povinnej osoby zaslala potvrdenie Divadelnej fakulty VŠMU z ktorého
vyplýva, že dekanát Divadelnej fakulty Vysokej školy muzických umení Bratislava potvrdzuje, že
navrhovateľka je v akademickom roku 2022/2023 riadnou študentkou štúdia druhého ročníka štúdia

študijného programu Divadelné umenie, študijného plánu: Divadelný manažment – denná forma, stupeň
so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky. Do prvého roku štúdia sa zapísala 07.09.2021. Zároveň doložila
žiadosť o zmenu študijného programu, z ktorej vyplýva, že 31.05.2022 požiadala o zmenu študijného
programu zo študijného programu Divadelný manažment na študijný program Divadelné umenie –
študijný plán: Divadelný manažment v študijnom odbore umenie z dôvodu, že pôvodný študijný program

v zmysle pravidiel vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania na VŠMU
bol zrušený. Tiež doložila výpisy výsledkov štúdia v študijnom roku 2022/2023.

6. Navrhovateľka súdu dňa 07.07.2023 oznámila, že ukončila magisterské štúdium, pričom
priložila potvrdenie o ukončení magisterského štúdia, diplom absolvovania magisterského stupňa

vysokoškolského štúdia, vysvedčenie o štátnej skúške a dodatok k diplomu.

7. Následne dňa 28.07.2023 povinná osoba takisto doložila do súdneho spisu potvrdenie o ukončení
štúdia navrhovateľky na Divadelnej fakulte VŠMU.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba – povinná platiť výživné (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na dôvody odvolania (§

66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny v časti určenia výšky výživného,
určenia nedoplatku na zročnom výživnom a je potrebné ho zmeniť v časti jeho účinnosti.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o rozhodujúce skutočnosti a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery prvoinštančného súdu, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa

malodzáverovprvoinštančnéhosúduodchýliťanemôžepretodaťzapravduodvolateľke.Preskúmaním
obsahu spisového materiálu sa totiž aj v odvolacom konaní potvrdila správnosť skutkových zistení súdu
prvej inštancie vedúcich k záveru o dôvodnosti podaného návrhu, ako aj správnosť posúdenia veci
po právnej stránke súdom prvej inštancie, ktorý za primerané výživné považoval práve sumu 260 eur,
s ktorou sa stotožnil aj odvolací súd.

10. Pokiaľ sa týka výšky výživného tak odvolací súd túto považoval za primeranú odôvodneným
potrebám ako aj schopnostiam a možnostiam povinnej, ktorá je riadne zamestnaná s príjmom 1.540
eur a iné vyživovacie povinnosti nemá. Navrhovateľka študovala formou denného štúdia, takže bola
dieťaťom, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Skutočnosť, že si navrhovateľka popri škole brigádnicky

zarobila nejaké finančné prostriedky povinnú nezbavuje jej zákonnej vyživovacej povinnosti, ktorá má
prednosť pred ostatnými výdavkami povinnej.11. Podľa § 62 ods.1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Počas odvolacieho konania obe účastníčky konania oznámili, že navrhovateľka ku dňu 26.6.2023
ukončila denné magisterské štúdium. Odvolací súd tak mal za to, že od 1.7.2023 je schopná sama sa
živiť a preto určil vyživovaciu povinnosť povinnej voči navrhovateľke s účinnosťou od 15.3.2022 do
30.6.2023.

13. Keďže povinná neprispievala na výživu svojej plnoletej dcéry sumou určenou súdom vznikol jej na
výživnom nedoplatok, ktorý súd prvej inštancie určil v správnej výške a s prihliadnutím k výške dlhu
správne rozhodol aj o povolení splátok pri jeho úhrade.

14. Vzhľadom k vyššie uvedenému, nakoľko došlo v priebehu konania aj ku skončeniu vyživovacej
povinnosti, ktorá bola určená správne, musel odvolací súd rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmeniť

a trvanie vyživovacej povinnosti časovo vymedziť, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Pokiaľ sa
týka nedoplatku na výživnom tak tu odvolací súd rozsudok zmenil z dôvodu, že už platenie bežného
výživného skončilo a preto bolo potrebné aj tento výrok upraviť. Keďže navrhovateľka požadovala
výživné vo vyššej sume ako bolo určené, bolo dôvodné vo zvyšku návrh zamietnuť.

15. Pokiaľ povinná neprispievala za obdobie od 1.12.2022 do 30.6.2023 určenou sumou, vzniknutý
nedoplatok za toto obdobie si môže uplatniť v exekučnom konaní.

16. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods.2
CSP v spojení s § 52 CMP.

17. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).