Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421010151
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8421010151.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.07.2023, v trestnej
veci proti obžalovanému ml. A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, o odvolaní
obhajcu obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/31/2021 zo dňa 26.10.2022
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaného ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, okr. C.,

podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok sp. zn. Pv 38/21/7703-10 zo dňa 13.04.2021
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže § 212 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak, že

- dňa 26.10.2020 v doobedňajšej dobe sa za účelom krádeže vybral sám, bez sekery a bez platnej
povolenky na zber a výrub drevnej hmoty pešo z miesta trvalého bydliska do lesného porastu v

katastrálnom území obce D., okres C., kde na parcele registra E č. XXXX/X, zapísanej v liste vlastníctva
č. XXX ako lesný pozemok, vzal nájdenú, na zemi voľne ležiacu drevnú hmotu 1 kus Borovice lesnej
(Pinus sylvestris) v dĺžke 5,3 m o stredovom priemere 0,15 m, celkovo o objeme 0,09 m3, ktorú z lesa, na
ramene niesol do osady obce D., v ktorej, ako uvidel prichádzať policajné auto, drevo zahodil a z miesta
ušiel, následne ešte v uvedený deň bol obvinený stotožnený a priznal sa ku krádeži dreva, ktoré chcel
použiť ako palivo do domácnosti, ktoré mu ostalo ponechané, pričom touto krádežou spôsobil škodu pre
E. A. D., okres C. vo výške 2,16 €,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. za
vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že- obžalovaný sa dňa 26.10.2020 v doobedňajšej dobe za účelom krádeže vybral sám, bez sekery a bez
platnej povolenky na zber a výrub drevnej hmoty pešo z miesta trvalého bydliska do lesného porastu v

katastrálnom území obce D., okres C., kde na parcele registra E č. XXXX/X, zapísanej v liste vlastníctva
č. XXX ako lesný pozemok, vzal nájdenú, na zemi vol'ne ležiacu drevnú hmotu 1 kus Borovice lesnej
(Pinus sylvestris) v dĺžke 5,3 m o stredovom priemere 0,15 m, celkovo o objeme 0,09 m3, ktorú z lesa, na
ramene niesol do osady obce D., v ktorej, ako uvidel prichádzať policajné auto, drevo zahodil a z miesta
ušiel, následne ešte v uvedený deň bol obvinený stotožnený a priznal sa ku krádeži dreva, ktoré chcel

použiť ako palivo do domácnosti, ktoré mu ostalo ponechané, pričom touto krádežou spôsobil škodu pre
E. A. D., okres C. vo výške 2,16,-€.

Podľa § 98 písm. a/ Tr. zákona okresný súd upustil od potrestania obžalovaného ml. A. B., pretože
vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať,
že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote proti vôli mladistvého obžalovaného
odvolanie obhajca obžalovaného, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania obhajca
obžalovaného uviedol, že predmetný rozsudok považuje za nezákonný z nasledujúcich dôvodov: a)
skutok, tak ako je uvedený v opise skutku sa nestal, b) obžalovaný v dobe spáchania skutku bol

nepríčetný v zmysle § 95 ods. 1 Tr. zákona, resp. nebol predložený relevantný dôkaz, že by v zmysle
tohtoustanoveniapríčetnýmbolac)pokiaľbyajbolanaplnenáskutkovápodstataprečinukrádežepodľa
§ 212 ods. 1 písm. e) Tr. zákona, vzhľadom na zásadu subsidiarity trestnoprávnej represie – „ultima
ratio“, nejedná sa o trestný čin, keďže nedovolený zber dreva z lesného pozemku je primárne podľa §
31 ods. 1 písm. j), § 63 ods. 1 písm. o) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch priestupkom.

Odvolateľ ďalej poukázal na to, že zo skutkovej vety vyplýva motív, resp. pohnútka obžalovaného, pre
ktorý sa dňa 26.10.2020 v doobedňajších hodinách vybral do lesného porastu, a touto pohnútkou má
byť podľa súdu prvej inštancie nič iné, než krádež dreva. Okresný súd toto tvrdí aj napriek tomu, že by
obžaloba predložila akýkoľvek dôkaz pre toto tvrdenie. Už zo samotného tohto tvrdenia vyplýva logický

rozpor, keďže súd na jednej strane tvrdí, že obžalovaný sa vybral na lesný pozemok okrem iného za
účelom výrubu drevnej hmoty a vzápätí tvrdí, že sa vybral na lesný pozemok bez sekery. Nie je mu
známe, ako sa obžalovaný mohol vybrať do lesa za účelom výrubu drevenej hmoty bez toho, aby si
vzal so sebou nástroj na to potrebný, t. j. sekeru alebo pílku. V tomto tvrdení je podľa neho logický
rozpor, ktorý by sa mal vyjasniť, keďže asi ťažko by obžalovaný mohol vyrubovať drevo výlučne len

holými rukami. Ako vyplýva z predmetného rozsudku, súd prvej inštancie sa týmto logickým rozporom
absolútne vôbec nezaoberal, a nekriticky opis skutku tak, ako je uvedený v uznesení policajta, následne
v obžalobe prokurátora, prevzal do svojho rozsudku. Poukázal na výpoveď obžalovaného na hlavnom
pojednávaní zo dňa 26.10.2022, ktorý na otázku samosudcu, za akým účelom ste šli na lúku alebo do
lesa, obž. udáva: Obžalovaný neodpovedal. Na ot. zákonnej zástupkyne prečo si tam išiel pre drevo,

obž. udáva: Hrali sme sa na lúke a našli sme tam drevo a zobrali sme si ho domov. Z vyššie uvedeného
podľa názoru odvolateľa vyplýva, že dôvodom, pre ktorý sa obžalovaný dňa 26.10.2020 v doobedňajšej
dobe vybral na lúku, do lesa – voľnej prírody, bolo z dôvodu, že sa tam šiel hrať, zrejme nie sám – „hrali
sme sa na lúke“ a nie z dôvodu, že by sa vybral na lesný pozemok z dôvodu krádeže drevnej hmoty tak,
ako to tvrdí policajt, následne prokurátor a napokon aj súd prvej inštancie. Podľa názoru odvolateľa sa

skutok tak, ako je uvedený v opise skutku, čo do pohnútky a príčiny sa nestal.

Ďalej odvolateľ v podanom odvolaní uviedol, že obžalovaný mal v dobe spáchania skutku 14 rokov,
jeden mesiac a 13 dní, čiže bol dieťaťom, ktorého základné potreby – bývanie, ošatenie, stravu plne
zabezpečovali jeho rodičia, čiže jeho rodičia sa o neho riadne starali, drevo na vykurovanie taktiež riadne

zabezpečovali jeho rodičia. Z toho, podľa názoru odvolateľa, jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nebol
odkázanýzdôvodunepriaznivýchživotnýchpodmienokchodiťnalesnépozemkykradnúťdrevnúhmotu.
V opačnom prípade, ak by skutočne bolo pravdou to, čo tvrdia orgány činné v trestnom konaní, že
14 ročný chlapec sa vybral na lesný pozemok za účelom krádeže drevnej hmoty, „ktoré chcel použiť
ako palivo do domácnosti“, podľa názoru obhajcu obžalovaného nepriamo orgány činné v trestnom

konaní tvrdia, že rodičia zanedbávajú rodičovskú starostlivosť o obžalovaného, keďže mu umožňujú
dopúšťať sa konania, ktoré je podľa trestného zákona trestným činom, alebo podľa osobitného zákona
priestupkom, čím by sa podľa § 211 ods. 1 písm. c), d) Tr. zákona dopustili trestného činu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže.K miestu spáchania skutku odvolateľ uviedol, že objektívna stránka skutkovej podstaty prečinu krádeže
podľa § 212 ods.1 písm. e) Tr. zákona bude naplnená výlučne len vtedy, ak si páchateľ prisvojí drevo,

ktoré sa nachádza výlučne len na lesnom pozemku. V opačnom prípade, ak si páchateľ prisvojí drevo,
ktoré sa nachádza na inom pozemku, než na lesnom pozemku, sa takýto skutok bude posudzovať podľa
§ 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, pričom skutková podstata trestného činu krádeže bude naplnená za
predpokladu, ak hodnota dreva bude prevyšovať sumu 266,- eur. Z tohto dôvodu miesto spáchania
činu je v tomto konkrétnom prípade rozhodujúce. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku,

okresný súd mal miesto spáchania skutku preukázané výlučne len na tom fakte, že toto miesto sa malo
nachádzať na pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX/X, ktorá je zapísaná
na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D.. Odvolateľ poukázal na § 70 ods. 1, 2 zákona
o katastri, z ktorého vyplýva, že pri pozemku, ktorý je na mape určeného operátu evidovaný ako parcela
registra „E“ nie je druh pozemku záväzným údajom. Keďže v trestnom konaní platí zásada „in dubio
pro reo“, nemôže v trestnom konaní byť preukázané, že pozemok, z ktorého bolo drevo odcudzené, je

lesným pozemkom, výlučne len z výpisu z listu vlastníctva, z ktorého vyplýva, že predmetný pozemok je
evidovaný ako parcela registra „E“, keďže druh pozemku nie je záväzným údajom. Ako vyplýva z mapy
predmetného pozemku dostupnej na B. A._E. =F.,na predmetnom pozemku sa sčasti nachádza trávnatý
porast a sčasti lesný porast. Tento pozemok susedí s nasledujúcimi pozemkami: pozemkom evidovaným
ako parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX/X, na ktorom sa taktiež nachádza lesný porast a trávnatý

porast, avšak tento pozemok je na liste vlastníctva č. XX zapísaný podľa druhu ako trvalý trávny porast a
pozemkom evidovaným ako parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX/X, na ktorom sa taktiež nachádza
lesný porast a trávnatý porast, avšak aj tento pozemok je na liste vlastníctva č. XXX zapísaný podľa
druhu ako trvalý trávny porast. Ak sa porovnajú mapy pozemku evidovaného ako parcela registra „E“
parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok a pozemku evidovaného ako parcela registra „E“

parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast, pozemok, na ktorom sa nachádza trávnatý
porast – lúka sa nachádza na týchto dvoch parcelách. Podľa názoru odvolateľa by nebola naplnená
skutková podstata trestného činu krádeže, ak by obžalovaný odcudzil drevo z pozemku evidovaného
ako parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku trvalý trávny porast. Odvolateľovi nebolo
známe na základe čoho orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že drevo bolo odcudzené z

pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku lesný pozemok
a nie z pozemku evidovaného ako parcela registra „E“ parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku trvalý
trávnyporast.Zvyšetrovaciehospisuabsolútnevôbecnevyplýva,žebypresnémiesto,odkiaľbolodrevo
odcudzené, bolo zamerané geodetom, t. j. aby sa jednoznačne určilo, z akej konkrétnej parcely bolo
drevo odcudzené. Ako vyplýva z výpovede obžalovaného a obžaloba to potvrdila, obžalovaný drevo

našiel a vzal si ho z pozemku, na ktorom sa nachádzal trávnatý porast – lúka a nie lesný porast. Z
tohto dôvodu bol obhajca obžalovaného názoru, že skutok tak, ako je uvedený v opise skutku, čo do
miesta spáchania skutku, sa nestal, resp. nie je bez akejkoľvek dôvodnej pochybnosti preukázané, že
by sa stal. Keďže neexistuje žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že miestom spáchania skutku bol
lesný pozemok, obhajca namietal, že objektívna stránka prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e)

Tr. zákona naplnená nebola.

Odvolateľ ďalej v podanom odvolaní namietal nepríčetnosť obžalovaného podľa § 95 ods. 1 Tr. zákona
„Mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej
a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za

tento čin trestne zodpovedný.“ Toto ustanovenie upravuje tzv. podmienenú trestnú zodpovednosť alebo
tzv. podmienenú príčetnosť. Koncepcia podmienenej trestnej zodpovednosti sa odvíja od dosiahnutia
mravnej a intelektuálnej vyspelosti mladistvého v čase spáchania činu. Trestná zodpovednosť sa tu
podmieňuje dosiahnutím určitého stupňa rozumovej aj mravnej vyspelosti a bez dosiahnutia tohto
stupňa trestnú zodpovednosť nemožno vyvodzovať. Koncepcia trestnej zodpovednosti mladistvých

je vybudovaná jednak na princípe absolútnej trestnej zodpovednosti identifikovanej v § 22 a §
23 TZ, vzťahujúcich sa v plnom rozsahu aj na mladistvých páchateľov a súčasne na princípe
podmienenej trestnej zodpovednosti (nazývanej aj podmienená príčetnosť). Pri posudzovaní trestnej
činnosti mladistvých je teda potrebné plne aplikovať zásady tzv. absolútnej príčetnosti identifikované v
§ 22 a § 23 TZ. Príčetnosť je tu vymedzená negatívnou definíciou, a to tak, že absencia buď ovládacej,

alebo rozpoznávacej schopnosti (resp. oboch týchto zložiek súčasne) na strane páchateľa v čase
spáchania činu inak trestného, spôsobená duševnou poruchou, má za následok nepríčetnosť páchateľa,
a teda absenciu možnosti vyvodenia trestnej zodpovednosti voči nemu. Spoločným menovateľom kritérií
absolútnej nepríčetnosti uvedených v § 23 TZ a relatívnej nepríčetnosti špecifikovaných v § 95 ods. 1TZ je absencia ovládacej alebo rozpoznávacej schopnosti (alebo oboch týchto zložiek súčasne); pokiaľ
však k defektu týchto zložiek podľa § 23 TZ dochádza iba vplyvom duševnej poruchy, pri § 95 ods. 1 TZ
ide o deficit vzniknutý absenciou požadovaného stupňa rozumovej a mravnej vyspelosti bez bližšieho

špecifikovania dôvodu vzniku takejto situácie. Rozumová a mravná vyspelosť bezprostredne súvisia s
procesom dospievania, ktorý je u každého mladistvého individuálny. Dozrievanie osobnosti mladistvého
je dlhodobý, komplikovaný proces, v ktorom jedinci podliehajú významným fyzickým, psychickým a
spoločenským zmenám, ktoré môžu viesť k narušeniu rovnováhy osobnosti. V tomto je však potrebné
vychádzať práve z § 142 TP a zisťovanie úrovne rozumovej a mravnej vyspelosti považovať, vzhľadom

na odbornú náročnosť a procesný význam, za objasňovanú skutočnosť, na zistenie ktorej postup podľa
§ 141 TP (odborná činnosť) nie je postačujúci. Teda keď na posudzovanie skutočností uvedených v
tomto odseku sa nebudú vzťahovať § 148 a § 149 TP identifikujúce pravidlá vyšetrenia duševného
stavu obvineného, konštatuje, že vzhľadom na závažný procesný následok dotknutých zistení a odbornú
náročnosť identifikácie požadovaných skutočností bude relevantným v tomto smere spravidla iba postup
spočívajúci v zabezpečení znaleckých posudkov postupom podľa § 142 a nasl. TP. Úroveň rozumovej

a mravnej vyspelosti by mala byť posúdená znalcom - detským psychológom. Preto záver o úrovni
rozumovej a mravnej vyspelosti mladistvého a jej vplyvu na schopnosť tejto osoby ovládať svoje konanie
a rozpoznať jeho protiprávnosť možno urobiť len na podklade znaleckých posudkov vypracovaných
znalcami, a to detským psychológom a psychiatrom. Podľa ust. § 337 Trestného poriadku „V konaní
proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť aj stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého,

jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný, jeho správanie pred spáchaním
činu, z ktorého je obvinený, a po ňom a iné okolnosti dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho
nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého. Zisťovanie pomerov
mladistvého sa uloží aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obci.“ Podľa § 338 Tr.
poriadku: „U mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok svojho veku, treba vždy skúmať, či

bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje konanie. Znalecké skúmanie
mladistvého podľa bodu 2 sa zvyčajne vykonáva znalcami z odboru detskej psychiatrie, prípadne detskej
psychológie. Táto rozumová a mravná vyspelosť sa má podľa vyššie citovaného komentára k § 95 ods.
1 Tr. zákona zisťovať dvoma znaleckými posudkami, a to z oboru detskej psychiatrie a z oboru detskej
psychológie, pričom tieto posudky sa výlučne zameriavajú na posúdenie príčetnosti podľa § 95 ods.

1 Tr. zákona. Čiže aj napriek tomu, že slovenský trestný poriadok neobsahuje obdobné ustanovenia
ako § 58 ods. 1 českého zákona o soudnictví ve věcech mládeže, ktorý explicitne ustanovuje, že
rozumováamravnávyspelosťmladistvéhosaposudzujeznaleckýmposudkom,resp.dvomaznaleckými
posudkamivypracovanýmivýlučnelendetskýmpsychiatromadetskýmpsychológom,taktátopovinnosť
vyplýva i keď nie explicitne ale implicitne z § 337 Tr. poriadku. Faktom zostáva, že orgány činné v

trestnom konaní v tejto konkrétnej veci dali výlučne len vypracovať znalecký posudok, ktorý vypracoval
znalec G. H. I., ktorá je súdnym znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
(liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria1). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že G. H.
I. nemá špecializáciu – nie je atestovaným psychiatrom v obore detská psychiatria a už vôbec nie je
oprávnená vypracovávať znalecké posudky v obore detská psychiatria, keďže ako je uvedené na tomto

znaleckom posudku, špecializuje sa na liečbu alkoholizmu a toxikománie a gerontopsychiatriu – čiže sa
zameriava na psychické choroby osôb starších ako 65 rokov. Žiaden znalecký posudok v obore detská
psychiatria a detská psychológia, ktorého predmetom by bolo posúdenie rozumovej a mravnej vyspelosti
obžalovaného, vypracovaný nebol. Tento znalecký posudok bol zameraný výlučne len na posúdenie
všeobecnej nepríčetnosti podľa § 23 Tr. zákona, pričom podľa tohto znaleckého posudku ľahká mentálna

retardácia u obžalovaného nemá vplyv na to, aby bol schopný rozoznať nebezpečenstvo svojho konania
pre spoločnosť a ovládať svoje konanie, čo však nie je to isté, ako nepríčetnosť v zmysle § 95 ods. 1 Tr.
zákona. Maloleté dieťa síce vie, že kradnúť sa v obchode nemá (pozri str. 9 druhý odsek predmetného
rozsudku), ale vie maloleté dieťa, ktoré síce dosiahlo štrnásty rok ale nedosiahlo pätnásty rok, že ak
z obchodu ukradne tovar v hodnote do 266,- eur tak v tomto konkrétnom prípade, nie len že nebude

postihnuté podľa trestného zákona, keďže krádež v obchode, ak sa ním nespôsobí škoda nad 266,- eur
nie je trestným činom, ale že nebude pre nedostatok veku ani len priestupkovo zodpovedná? Obhajca
obžalovaného bol názoru, že ak 14 ročný si prisvojí z lesného pozemku drevo v hodnote 2,- eur, ktoré
voľne nájde pohodené, ktoré sa mu javí, že je „vecou bez pána“ resp. „vecou nikoho“, bol toho názoru,
že v dôsledku svojej rozumovej a mravnej vyspelosti nemusí rozpoznať protiprávnosť svojho konania,

t. j. že pácha krádež, a to aj napriek tomu, že vie, že kradnúť sa nemá. Na druhej strane, ak 14 ročný
si prisvojí tovar v obchode v hodnote 2,- eurá, tak aj napriek tomu, že na základe svojej rozumovej a
mravnej vyspelosti veľmi dobre vie, že koná protiprávne, lebo kradnúť sa nemá, tak nebude za tento
svoj činy nie len že trestnoprávne postihnutý, lebo týmto svojim konaním nenaplní skutkovú podstatutrestného činu krádeže, ale nebude pre nedostatok veku zodpovedný ani za priestupok krádeže. Avšak
to, čo je z pohľadu obhajoby dôležité je ten fakt, že príčetnosť obžalovaného podľa § 95 ods. 1 Tr. zákona
nebola orgánmi činnými v trestnom konaní preukázaná a preto platí, že obžalovaný v dobe spáchania

skutku nebol v stave príčetnom podľa § 95 ods. 1 Trestného zákona, čiže z dôvodu svojej rozumovej
a mravnej vyspelosti nebol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Týmto obhajca namietal,
že obžalovaný v dobe spáchania skutku bol podľa § 95 ods. 1 Tr. zákona v stave nepríčetnom, čiže nie
je spôsobilým subjektom.

K použitiu materiálneho korektívu podľa § 95 ods. 2 Tr. zákona obhajca má za to, že skutok, z ktorého
je obžalovaný obvineným, je priestupkom. Poukázal na § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 326/2005 Z. z.
o lesoch „Na lesných pozemkoch je zakázané ťažiť stromy alebo kry, alebo odnášať alebo odvážať
stromy, kry alebo ich časti vrátane dreva ležiaceho na zemi,“ Podľa § 63 ods. 1 písm. o) zákona o lesoch:
„Priestupku na úseku lesného hospodárstva sa dopustí ten, kto na lesných pozemkoch ťaží stromy alebo
kry, alebo stromy, kry, alebo ich časti, vrátane dreva ležiaceho na zemi, odnáša alebo odváža, ……“

Podľa § 63 ods. 5 zákona o lesoch: „Za priestupok podľa odseku 1 písm. m) až q) a odseku 2 možno
uložiť pokutu do 3.320 eur.“ Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ sa za priestupok považuje už
samotná nepovolená ťažba stromov, odnášanie alebo odvážanie stromov, o to viac je priestupkom a nie
trestným činom nepovolený zber dreva ležiaceho na zemi. Ďalej poukázal na rozsudok Okresného súdu
Pezinok, sp. zn. 3T/2/2010, v ktorom je uvedené, že podľa zásady ultima ratio má byť trestné právo

použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských
vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych
odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Na základe
vyššie uvedeného bol toho názoru, že pokiaľ Zákon o lesoch sankcionuje nepovolený zber dreva z
lesného pozemku, a to pokutou až do výšky 3.320 eur, má sa v prvom rade páchateľ postihovať podľa

Zákona o lesoch a nie podľa Tr. zákona. Na tejto skutočnosti nič nemení ten fakt, že páchateľ v dobe
spáchania tohto priestupku dovŕšil síce 14 rokov, avšak nedovŕšil pätnásty rok svojho veku. To, že zákon
o priestupkoch v § 5 ods. 1 ustanovuje, že „Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase spáchania
nedovŕšil pätnásty rok svojho veku“ neznamená, že sa takáto osoba bude postihovať výlučne len z
tohto dôvodu podľa Trestného zákona. Taktiež podľa § 95 ods. 2 Tr. zákona: „Prečin, ktorého znaky sú

uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.“

Obhajca obžalovaného ďalej v podanom odvolaní uviedol, že za predpokladu, ak by obžalovaný svojím
konaním aj naplnil objektívnu stránku prečinu krádeže, vzhľadom na skutočnosť, že týmto svojím
konaním bez platnej povolenky odniesol z lesného pozemku voľne položené drevo v hodnote 2 eur,

ktoré by odniesol niekto iný s platnou povolenkou, je závažnosť jeho konania malá, že predmetný skutok
nie je z pohľadu § 95 ods. 2 Tr. zákona trestným činom. Z pohľadu okresného súdu v danom prípade
tým meradlom nemôže byť len spoločenská hodnota konkrétneho kusu odcudzeného dreva, ale ja
spoločenská hodnota lesného bohatstva ako takého v spojení so záujmom chrániť ho pred drobnými
individuálnymi krádežami malej alebo nepatrnej hodnoty. Pretože práve drobné nikým neregulované

zásahy do drevnej hmoty v lese a na lesných pozemkoch spôsobujú devastačné následky, ktoré nie sú
napraviteľné hneď a ani v krátkodobom časovom horizonte plánovaného lesného hospodárstva.“ /str.
10 predmetného rozsudku/ Na tej istej strane tretí odsek súd taktiež uvádza nasledovné: „V neprospech
mladistvého obžalovaného vyznela i výpoveď zástupcu poškodenej strany, ktorý na súde dosvedčil, že
obžalovaného v lese videl viackrát aj ho upozorňoval.“ Podľa názoru obhajcu zo zápisnice o hlavnom

pojednávaní zo dňa 14.09.2021, vyplýva, že svedok – poškodený G. J. D. vypovedal, že aj keď ide
o maloletého, ľudia si neuvedomujú, že ide o súkromné majetky, že je to cudzí pozemok, že by na
to nemali vstupovať, nemali by si z neho privlastňovať cudzie veci. Niekoľkokrát som ho videl a aj
upozorňoval. Je to začarovaný kruh. Neviem, akým spôsobom to vyriešiť. Mal by tam byť nejaký trest
pre maloletého. Aspoň odpracovať nejaké verejnoprospešné práce. Priamy svedkom incidentu nebol. O

krádežisadozvedelodpolície.Viackráthotamvidel“.Podľa§30zákonaolesoch:(1)Každýmáprávona
vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo vstupovať na lesné pozemky; tým nie sú dotknuté ustanovenia
osobitných predpisov. 45b) (2) Pri využívaní lesov verejnosťou je každý povinný chrániť a nenarušovať
lesné prostredie, rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa
a pokyny obhospodarovateľa lesa, člena lesnej stráže a orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.

Podľa ust. § 31 ods. 1 zákona o lesoch: „Na lesných pozemkoch je zakázané j) ťažiť stromy alebo kry,
alebo odnášať alebo odvážať stromy, kry alebo ich časti vrátane dreva ležiaceho na zemi. Podľa § 57
ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny: „Každý má právo pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní
prírody na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve (správe, nájme) štátu, obce, právnickej osobyalebo fyzickej osoby, ak tým nespôsobí škodu na majetku alebo zdraví inej osoby. Je pritom povinný
rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, ako aj podmienky
ochrany prírody a krajiny.“ Z citovanej právnej úpravy podľa odvolateľa vyplýva, že les vždy bol a zatiaľ

ešte stále aj je verejnosti všeobecne prístupný a každý, vrátane obžalovaného má plné právo voľne
vstupovať na lesné pozemky aj keď sú vo vlastníctve súkromných osôb. Čiže obžalovaný mal a má
plné právo chodiť do lesa a hrať sa tam, ako to uviedol vo svojej výpovedi. Svedok absolútne vôbec
nevypovedal, že by obžalovaného videl odnášať z lesného pozemku v minulosti drevo. Vypovedal len,
že ho niekoľkokrát videl a že ho aj upozorňoval. No nie je zrejmé, čo videl a na čo obžalovaného

upozorňoval. Napriek týmto skutočnostiam súd prvej inštancie považuje túto neurčitú výpoveď svedka
za „okolnosť priťažujúcu“, ktorá súdu prvej inštancie bránila použiť materiálny korektív podľa § 95 ods.
2 Tr. zákona. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie dal obhajca odvolaciemu súdu na vedomie
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.03.2020, sp. zn. 6To/10/2020. Základným predpokladom
trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky
prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona. To znamená, že vzhľadom

na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia
a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). Pokiaľ nedovolený zber
drevnej hmoty v nepatrnej hodnote, ktorá sa voľne nachádza na lesnom pozemku, nejedná sa ani
o vyťažené alebo naskladnené drevo, nie je trestným činom ale priestupkom v prípade plnoletého
páchateľa tak, ako to konštatoval odvolací súd vo vyššie citovanom rozhodnutí, o to viac podľa názoru

obhajcu obžalovaného nebude obdobné konanie mladistvého obžalovaného v tomto prípade trestným
činom z pohľadu materiálneho korektívu podľa § 95 ods. 2 Tr. zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti bol obhajca toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 95 ods. 2 Tr. zákona,
čiže ak by aj bola naplnená subjektívna a objektívna stránka prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
e) Tr. zákona, nešlo by o trestný čin.

Záverom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t. j. že: z napadnutého rozsudku podľa názoru
odvolateľa nevyplýva, že by bola naplnená objektívna stránka prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
e) Tr. zákona, keďže nie je jednoznačne bez dôvodnej pochybnosti preukázané, že by sa obžalovaný
zmocnil dreva nachádzajúceho sa na lesnom pozemku – faktom je, že obžalovaný toto drevo odniesol

z trávnatého porastu – lúky a nie z lesného porastu a obžalovaný v dobe spáchania skutku bol podľa §
95 ods. 1 Tr. poriadku v stave prezumovanej nepríčetnosti, t. j. v dôsledku svojej rozumovej a mravnej
vyspelosti prezumovane nebol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania, alebo svoje konanie
ovládnuť, keďže prezumpcia tejto nepríčetnosti nebola zo strany orgánov činných v trestnom konaní
vyvrátená – nebol vypracovaný znalecký posudok z oboru detskej psychológie a detskej psychiatrie,

alternatívne ak by aj bolo ustálené, že skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e)
Tr. zákona naplnená bola, vzhľadom na princíp ultima ratio, t. j. na § 95 ods. 2 Tr. zákona nejde o trestný
čin, navrhol obhajca obžalovaného, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 320 ods. 1 písm. c)
Tr. poriadku zrušil a trestné stíhanie zastavil.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
ajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k
záveru, že odvolanie obhajcu obžalovaného je dôvodné.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo pre
správne zistenie skutkového stavu potrebné. Krajský súd však konštatuje, že pred okresným súdom boli

prečítané aj také listiny, ktoré nie sú zákonným dôkazom.

Podľa§119ods.3Tr.poriadku,zadôkazmôžeslúžiťvšetko,čomôžeprispieťnanáležitéobjasnenieveci
ačosazískalozdôkaznýchprostriedkovpodľatohtozákonaalebopodľaosobitnéhozákona.Dôkaznými
prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka

výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre
trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo
prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že dokazovať skutkový stav veci možno len zákon-
ným spôsobom a to dôkaznými prostriedkami, ktoré sú upravené v Tr. poriadku, resp., ktoré vyplývajú
z osobitného zákona. Napriek tomu, že ustanovenie § 119 ods. 3 Tr. poriadku vypočítava dôkazné pros-

triedky len demonštratívne, je limitujúcim faktorom dokazovania práve zásada zákonnosti, t. j. skutoč-
nosť, že dokazovať možno len dôkaznými prostriedkami upravenými v Tr. poriadku, či v osobitnom zá-
kone. V prípade, ak sa skutkový stav veci dokazuje prostriedkami, ktoré Tr. poriadok alebo osobitný zá-
kon nepokladá za dôkazný prostriedok, nemôže byť výsledkom takéhoto dokazovania dôkaz použiteľný
v trestnom konaní, teda takýto prostriedok nemôže slúžiť na náležité zisťovanie skutkového stavu veci

a súd ani nemôže o takýto prostriedok oprieť svoje rozhodnutie. Úradné záznamy spísané príslušníkmi
policajného zboru nie sú dôkaznými prostriedkami podľa Tr. poriadku (nejde o listinný dôkaz). Úradný
záznam vypracovaný príslušníkmi PZ, pred začatím trestného stíhania, má obdobnú povahu ako majú
zápisnice o podaných vysvetleniach osôb, ktoré sa realizujú podľa zákona o policajnom zbore. Účelom
úradných záznamov je popísať postup polície pri overovaní informácií o tom, že mal byť alebo mohol
byť spáchaný trestný čin, prípadne popísať postup polície pri realizovaní oprávnení podľa zákona o po-

licajnom zbore (napríklad pri overovaní totožnosti osôb) ide teda o dokumentovanie operatívneho pos-
tupu polície pred začatím trestného stíhania. Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi PZ preto nie je
dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom stíhaní osoby, ktorého obsah by mohol byť dôkazom,
ale ide len o záznam postupu polície, ktorý má, pre trestné stíhanie, len povahu informácie. Primerane
a analogicky tu možno použiť aj závery judikatúry, napríklad R 26/1989, ktorá konštatuje, že vysvetle-

nia osôb, úradné záznamy, či iné zápisy polície nemôžu slúžiť ako dôkaz v konaní pred súdom. Za dô-
kaz v trestnej veci môžu slúžiť len svedecké výpovede príslušníkov PZ, ktorí vykonávali operatívne šet-
renie na mieste a spisovali úradný záznam, respektíve svedecké výpovede osôb, ktoré poskytovali vy-
svetlenie do zápisnice o podanom vysvetlení. Podľa § 269 Tr. poriadku, písomné vyjadrenia, posudky,
správy štátnych orgánov a ďalšie listiny (tu má zákon na mysli obdobné listiny ako sú správy a vyjadre-

nia, napríklad rôzne zmluvy a podobne), ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní sa prečí-
tajú celé alebo ich časť, ktoré sa týkajú dokazovanej skutočnosti a umožní sa do nich nazrieť stranám
a ak je to potrebné aj svedkom a znalcom. Zo slov „ktorými sa vykonáva dôkaz“ možno vyvodiť, že sa-
motná listina je považovaná za dôkaz (premeň, či predmet dokazovania). Listinný dôkaz je teda v pod-
state osobitným druhom vecného dôkazu, ktorý sa týka skutkového deja, prípadne osoby obvineného

(napr. register trestov) či aj iných osôb (napr. osoby poškodeného a podobne). Listinný dôkaz sa preto
od úradného záznamu spísaného príslušníkom PZ o postupe polície na mieste činu, či pri zadržaní po-
dozrivých osôb, odlišuje v tom, že obsah listiny je sám o sebe nielen dôkazom, ale zároveň predmetom
dôkazu, kým úradný záznam o postupe polície je len nosičom prípadného iného dôkazného prostried-
ku a to výsluchu svedka (úradný záznam totiž obsahuje skutočnosti, ktoré určité osoby vnímali svojimi

zmyslami a o ktorých by prípadne mohli vypovedať v procesnom postavení svedkov). Úradný záznam
sa nemôže stať listinným dôkazom len preto, že je zachytený na papieri, nakoľko papier je v danom prí-
pade len nosič informácie o možnom dôkaznom prostriedku. Úradný záznam, z hľadiska skutkového, či
z hľadiska postupu polície, v trestnom konaní nič nedokazuje, nakoľko dôkazom by mohol byť len ob-
sah záznamu, ktorý je možné procesne poskytnúť len vo forme svedeckej výpovede a nie záznam sám

o sebe (t. j. jeho listinná podoba). Úradný záznam, sám o sebe, (ako „čistá“ listina) dokazuje len to, kto
tento záznam spísal, kedy ho spísal, prípadne kde ho spísal (obsah úradného záznamu je už informá-
ciou o možnej svedeckej výpovedi a jej obsahu, nejde teda o listinný dôkaz, ktorý by bolo možné prečí-
tať na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Tr. poriadku).

Ak teda orgán činný v trestnom konaní, resp. súd považuje informáciu, ktorú obsahuje úradný záznam
polície za podstatnú, či závažnú pre rozhodnutie vo veci môže ju „preniesť“ do dokazovania v trestnom
konaní len tak, že vypočuje osoby, ktoré úradný záznam spísali, ako svedkov, pretože až ich svedec-
ké výpovede tu možno považovať za dôkazný prostriedok. Úradný záznam polície teda môže slúžiť len
na posúdenie otázky, či je nevyhnutné vykonať takýto dôkaz podľa príslušných ustanovení Tr. poriad-

ku. Ak policajt, v procesnom postavení svedka, uvedie pri svojom výsluchu, že sa na bližšie okolnosti
nepamätá, nie je možné mu prečítať úradný záznam a až následne ho k jeho obsahu vypočuť. Rovna-
ko tak nemožno odstraňovať rozpory, ktoré sa vyskytnú medzi obsahom úradného záznamu a násled-
nou svedeckou výpoveďou. Prečítanie úradných záznamov polície na hlavnom pojednávaní ako listin-
ných dôkazov a následné založenie odsúdenia obžalovaného aj na týchto záznamoch je možné pova-

žovať za podstatné chyby konania, ktoré predchádzali napadnutému rozsudku, čo môže byť dôvodom
zrušenia rozsudku odvolacím súdom (§ 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku), prípadne aj dôvodom na zru-
šenie rozhodnutia súdu v dovolacom konaní (§ 317 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. g) Tr. poriadku). Taktiež
je treba upozorniť na situácie, v ktorých príslušník PZ popisuje v úradnom zázname vyjadrenia podozri-vých osôb, teda to čo povedali ku skutku, ohľadne ktorého sa následne vedie trestné konanie (napríklad
policajt v úradnom zázname popisuje, že podozrivá osoba sa priznala policajtom k spáchaniu trestného
činu, čo konkrétne uviedla a podobne). Tu treba pripomenúť, že príslušník PZ môže v trestnom konaní

vypovedať ako svedok k obsahu úradného záznamu (t. j. napríklad k tomu ako vykonávali služobný zá-
krok, ako zaisťovali podozrivé osoby, z čoho vyvodili, že ide o podozrivé osoby a podobne), avšak nie
k tomu, čo mu ktorá osoba povedala pri vykonávaní služobného zákroku k skutku, ktorý vykazuje zna-
ky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu (primerane judikatúra R 26/1989). Prípadný výsluch
príslušníkov PZ v procesnom postavení svedkov k tvrdeniam podozrivej osoby na mieste činu, či po jej

zadržaní, je neprijateľný a nezákonný, nakoľko sa tak obchádzajú ustanovenia Tr. poriadku o vedení do-
kazovania a neprípustne sa nahrádzajú výpovede osôb, ktoré spáchanie skutku alebo páchateľa vide-
li alebo inak vnímali (obvineného, či svedkov) výpoveďami svedkov (policajtov), ktorí majú informácie
o skutku, či jeho páchateľovi iba sprostredkovane a spáchanie skutku vlastnými zmyslami vôbec nevní-
mali. Je nutné odlíšiť výpoveď policajtov ako svedkov k tomu, čo sami videli a vnímali od toho, čo im po-
vedala na mieste podozrivá, či iná osoba. Takýto neprijateľný výsluch policajtov ako svedkov sa navyše

využíva hlavne v prípadoch, keď obvinená osoba odmietne v trestnom konaní vypovedať, respektíve vy-
povedá, že sa trestného činu nedopustila (to vyplýva z toho, že nie je potrebné vypočúvať policajtov ako
svedkov za situácie, keď sa obvinená osoba priznala), pričom sa predvolá príslušník PZ, ktorý spisoval
úradný záznam, a ktorý následne ako svedok vypovedá o tom, že sa pred ním osoba, ktorá je teraz ob-
vinená priznala k spáchaniu trestného činu. Takýto postup je nezákonný aj preto, že sa takýmto spôso-

bom celkom zjavne obchádza právo obvineného nevypovedať, resp. brániť sa akýmkoľvek spôsobom.

Pokiaľ v posudzovanom prípade sudkyňa okresného súdu na hlavnom pojednávaní pred okresným
súdom dňa 26.10.2022 čítala záznam polície z č.l. 64 a záznamy o podaní vysvetlenia v priestupkovom
konaní ide o nezákonné dôkazy, ktoré na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nemali byť

vykonané a nie je možné na ne prihliadať, ani ich čítať pri odstraňovaní rozporov.

Taktiež okresný súd nepostupoval v súlade s Tr. poriadkom, pokiaľ po vykonaní dôkazov na hlavnom
pojednávaní zaznamenal vyjadrenia k dôkazom prokurátora, zákonného zástupcu, sociálnej kurately
a obhajcu, aj keď z ustanovenia § 271 ods. 1 Tr. poriadku plynie, že sa treba po vykonaní každého

dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť a vyjadrenie každého sa zapíše len pokiaľ ide o obžalovaného,
poškodeného a zúčastnenej osoby. Z uvedeného plynie, že nie je potrebné žiadať a zapisovať vyjadrenia
iných osôb okrem osôb uvedených v § 271 ods.1 Tr. poriadku, ako je prokurátor, obhajca, zákonný
zástupca a podobne, ale len vyjadrenie obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby, samozrejme
pokiaľ sú na pojednávaní prítomní.

V prejednávanej trestnej veci bolo, aj podľa názoru krajského súdu vykonaným dokazovaním
preukázané, že obžalovaný dňa 26.10.2020 vzal nájdenú, na zemi vol'ne ležiacu drevnú hmotu 1 kus
borovice lesnej (Pinus sylvestris) v dĺžke 5,3 m o stredovom priemere 0,15 m, celkovo o objeme 0,09
m3, ktorú niesol na ramene a takto bol pristihnutý policajnou hliadkou.

Sporným bolo, či obžalovaný vzal uvedenú drevnú hmotu na lúke alebo na lesnom pozemku, keď
tento na hlavnom pojednávaní dňa 26.10.2022 vypovedal, že drevo našiel na lúke, kým v prípravnom
konaní uviedol dňa 17.03.2021, že drevo sosnu doniesol z lesa nad ich osadou. V rozpore s ust. §
258 ods.4 Tr. poriadku, prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní ani obhajca obžalovaného ani

samosudkyňa okresného súdu s poukazom aj na ust. § 2 ods. 11 Tr. poriadku sa tento podstatný rozpor
nepokúsili odstrániť a okresný súd v odôvodnení rozsudku v rozpore s ust. § 168 ods.1 Tr. poriadku
neuviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení tohto rozporu. Ide pritom v posudzovanom prípade
o podstatnú okolnosť.

Ku skutku bol vypočutý zástupca poškodenej strany G. J. D., ktorý uviedol, že z vyrozumenia polície
vie, že došlo k neoprávnenému zberu drevnej hmoty v katastrálnom území D., v lesnom poraste, kadiaľ
vedie vyšliapaná poľná cesta od hornej osady D. pred obcou K., nad miestnou osadou v strmom stúpaní
približne 700 m až 800 m, kde sa dá dostať do borovicového lesa. Ku krádeži došlo na lesnom pozemku
parcely č. L. XXXX/X vedenom na liste vlastníctva č. XXX, patriacom E. A. J. D.. Obžalovaný vošiel

na uvedenú parcelu lesného pozemku bez povolenia na zber a výnos dreva. Ďalej svedok uviedol,
že škoda bola uhradená a neuplatnil si ju. Na záver uviedol, že priamym svedkom incidentu síce
nebol, ale zopakoval, že obžalovaného tam viackrát videl, z tohto vyjadrenia svedka však podľa názoru
krajského súdu nie je zrejmé, a ani prítomný prokurátor ani súd sa svedka nedotazoval, čo konkrétnesvedok pred uvedeným skutkom videl. Zároveň krajský súd uvádza, že aj lesný hospodár s odkazom na
príslušné listinné dôkazy, pokiaľ nie je rozumná pochybnosť o jeho stanovisku, môže identifikovať miesto
spáchania skutku, či ide o lesný pozemok, preto sa krajský súd v tomto smere nestotožnil s odvolacími

námietkami obhajoby, že by snáď bolo potrebné do konania priberať v tomto konkrétnom prípade znalca
z odboru geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností, či odboru lesníctvo.

Pokiaľ obhajoba napádala časť skutku, že nie je podľa názoru obhajcu obžalovaného logické, aby
páchateľ, ktorý sa vyberie do lesa bez píly či sekery, nie je možné ho podozrievať, že tam ide kradnúť

drevo, v tomto smere mohli orgány činné v trestnom konaní vychádzať aj z výpovedí vyťažovaných
osôb, či podozrivej osoby, keď v súdnej praxi nie sú ojedinelé prípady, keď jeden páchateľ zreže či
vyrúbe strom a po istom časovom odstupe iný páchateľ tento často už suchý strom z lesa len odnesie.
Rozsudok súdu však aj v skutkovej vete musí vychádzať len zo zákonných dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní, podľa § 278 ods.2 Tr. poriadku môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zákona sa dopustí ten páchateľ, ktorý si neoprávnene
prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a takou vecou je vec z úrody pozemku, ktorý patrí do
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z

rybníka s intenzívnym chovom.

Odvolateľ v dôvodoch odvolania namietal, že nešlo o drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, keď
jednak nebolo spoľahlivo zistené, kde obžalovaný drevo našiel, ako aj že pri pozemku, ktorý je na mape
určeného operátu evidovaný ako parcela „E“ nie je druh pozemku záväzným údajom, poukázal pritom

na ustanovenie § 70 ods.2 zákona o katastri nehnuteľnosti. Krajský súd k uvedenej námietke uvádza, že
podľa § 3 ods.1, 2 zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch sa lesné pozemky neurčujú len podľa druhu pozemku
uvedenom v katastri nehnuteľností, v tomto smere bolo možné v prípade pochybností, či konkrétne
určené miesto je lesným pozemkom, doplniť dokazovanie výsluchom či už lesného hospodára alebo
poškodeného, skutočnosť že v prípade miesta, kde mal byť podľa obžaloby strom pôvodne umiestnený,

išlo o lesný pozemok, však nebol jednoznačne vyvrátený.

Podľa § 95 ods. 2 Tr. zákona, prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom,
ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, že jeho závažnosť v prípade mladistvého páchateľa nie je
malá.

Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti mladistvého je potrebné prihliadať najmä na osobu páchateľa.

Skutočnosť, že čin bol spáchaný mladistvým ako osobou bez dostatočných životných skúseností, má pri
určovanístupňazávažnostičinumimoriadnyvýznam(ďalejpozriR65/1971).Stupeňrozumovéhovývoja
a malé životné skúsenosti mladistvého môžu podstatne ovplyvniť hodnotenie pohnútky činu (ďalej pozri
R 16/1982). Zmyslom tohto ustanovenia je, aby trestná zodpovednosť mladistvého bola vyvodzovaná
len pri prečinoch, ktoré vykazujú vyššiu závažnosť ako pri dospelých páchateľoch. Ak závažnosť prečinu

je malá, nepôjde o prečin a proti mladistvému by mali byť použité iné výchovné prostriedky.

Zoznaleckéhoposudkuč.10/2020zodňa14.03.2021vypracovanéhoznalkyňouzodboruzdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, G. H. I., na základe vyšetrenia mladistvého obžalovaného zo
dňa 11.03.2021 vyplýva záver, že mladistvý obžalovaný trpí defektom intelektu, ľahkou mentálnou

retardáciou ľahkého stupňa, pričom takto postihnutí ľudia dosahujú úrovne asi 12 ročného dieťaťa. Táto
intelektová úroveň je však dostatočná na to, aby obžalovaný chápal základné morálne a spoločenské
normy. Mladistvý obžalovaný chápe pojem viny a trestu, je orientovaný v realite a chápe nezákonnosť
svojho konania. Rovnako chápe pojem osobného vlastníctva, práva z toho plynúce a následky pri
porušení zákona. Schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a schopnosť

ovládať svoje konanie boli u obžalovaného v čase spáchania skutku podľa znaleckého posudku
zachované v plnej miere. Krajský súd sa v tomto smere nestotožnil s odvolacími námietkami obhajcu
obžalovaného, pretože podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.228/2018 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v odbore zdravotníctvoa farmácia č. 48 00 00 je znalecké odvetvie 481700 psychiatria, nie je v ňom samostatné odvetvie detská
psychiatria. Obligatórne sa pri mladistvých páchateľoch mladších ako 15 rokov skúma ich príčetnosť
znaleckým dokazovaním znalcom z odvetvia psychiatria s poukazom na ust. § 338 Tr. poriadku. Stupeň

rozumového a mravného vývoja takéhoto páchateľa v tomto konkrétnom prípade nebolo ani podľa
názoru krajského súdu nutné skúmať znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológia. Okresný
súd podrobne odôvodnil, prečo považoval úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti u obžalovaného aj
s poukazom aj na charakter trestnej činnosti, pre ktorú bol stíhaný, za dostatočný, aby mohol rozpoznať
jeho protiprávnosť a ovládať svoje konanie.

Krajský súd uvádza, že obžalovaný v čase spáchania skutku nedovŕšil 15 rokov, bol žiakom 7.ročníka
špeciálnej základnej školy, ktorú riadne navštevoval, z vykonaného dokazovania plynie, že drevo on
nespílil, ani nezrúbal, ale vzal voľne ležiace drevo, nešlo o odcudzenie legálne poškodeným vyťaženej
drevnej hmoty, nebolo preukázané, že sa obdobného konania dopustil v minulosti, škodu v celom
rozsahu zaplatil, svoje konanie ľutoval. Za takejto situácie dospel potom krajský súd k záveru, že nie je

potrebné s poukazom aj na kontradiktórny charakter súdneho konania napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie za účelom doplnenia dokazovania, pretože
závažnosť tohto skutku je malá. Keďže obžalovaný v čase skutku nedovŕšil 15-ty rok veku, nie je za
priestupok zodpovedný, preto nebolo možné vec postúpiť okresnému úradu na prejednanie priestupku
( § 5 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch).

Krajský súd ďalej uvádza, že zákonodarca nemienil každé prisvojenie si „dreva“ považovať za trestný
čin. V tejto súvislosti poukázal na zásadu chápania trestnej represie ako „ultima ratio“ orgánmi
aplikácie práva, t.j. orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali dať prednosť uplatňovaniu
mimotrestnej zodpovednosti pred postihom podľa predpisov trestného práva. Princíp ultima ratio má

funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť
používané len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo
ich použitie je zjavne neúčelné.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd postupom podľa 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku zrušil

napadnutý rozsudok v celom rozsahu a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.