Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Tibor Gál
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6Csp/62/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123339116
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123339116.1
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno v právnej veci žalobcu E. N., nar. XX.XX.XXXX, X.
S. XXX/XX, J. - O., proti žalovanému DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, Tomaškovičova
17, Trnava, o určenie neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach, o návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia zo dňa 26.06.2023, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.06.2023 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.06.2023, domáha určenia neexistencie
záložného práva na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXX pre k.ú. J., a zároveň nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým má súd uložiť protistrane zdržať sa realizácie výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou na týchto nehnuteľnostiach (v návrhu označené ako rodinný dom so súpisným
číslom XXX, na parcele XXXX a parcely číslo XXXX/X-XXX m2 a č. XXXX-XXX m2), ktorá pozostáva z
prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobkyne.
2. Žalobkyňa svoju žalobu, ktorá obsahovala aj predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
odôvodnila tým, že je vlastníčkou hore uvedených nehnuteľností. Dňa XX.XX.XXXX uzavreli S. N.
a M. N. ako dlžníci, s právnym predchodcom žalovaného SLSP a.s., zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Súčasťou zmluvy bol aj návrh na vklad záložného práva na predmetné nehnuteľnosti
zo dňa 15.06.2009, ktorý za záložcu podpísala žalobkyňa a za záložného veriteľa F.. L. X., osobný
poradca, a Y. K., supervízor obchodnej skupiny. V období rokov 2009 až 2017 dlžníci splátkový úver
platili poriadne a včas, v roku 2017 sa nie vlastnou vinou dostali do finančných problémov, snažili sa to
s veriteľom riešiť, nie však úspešne. Právny predchodca žalovaného následne listom dňa 19.06.2018,
oznámildlžníkom,žepristúpilkvýkonuzáložnéhopráva,popostúpenípohľadávkyvyzvalužžalobcaako
nový veriteľ žalobkyňu (výzvou zo dňa 17.10.2022) na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia
predmetu dražby. Následne bolo dňa 30.03.2023 vykonané prvé kolo dobrovoľnej dražby, ktoré bolo
neúspešné. Žalovaný potom doručil žalobcovi oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorá sa
má konať 11.07.2023 o 10:00 hod. Žalobkyňa tvrdí, že má dôvodné obavy, že predmetné nehnuteľnosti
žalovanýpredávdražbeskôr,akosúdrozhodneoneplatnostizáložnéhoprávaabudeajvočižalobcovia
rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých násilne dostať z nehnuteľnosti.
Platnosť právneho úkonu, a to návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, na základe ktorého bolo
zapísané do katastra záložné právo v prospech právneho predchodcu žalovaného namieta z toho
dôvodu, že uvedený návrh za záložného veriteľa podpísali zamestnanci banky, ktorí však nie sú
konateľmi spoločnosti, preto tento návrh na vklad je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže ho
mohli podpísať len konatelia spoločnosti. V tomto prípade je výkonom záložného práva zasahované
do obydlia žalobkyne a ďalších osôb, výška vymáhanej pohľadávky zo strany žalovaného nepodlieha
súdnej kontrole, ústavné práva žalobkyne sú ohrozené. Aj v zmysle súdnej praxe všeobecných súdov
SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú žalobkyňa poukázala,3. Podľa § 324 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie
súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d), CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.
6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha
7. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona, neodkladné opatrenie je inštitútom civilného procesu,
ktorého funkciou je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať pred začatím konania,
v už začatom konaní alebo po jeho skončení. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je v
prvomradeosvedčenieexistencienároku,ktorémujepotrebnéposkytnúťochranu,vdruhomradepotom
osvedčenie toho, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov strán by mohlo dôjsť k nepriaznivému
zásahu do práv a oprávnených záujmov strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon
rozhodnutiaonárokužalobcuzmaríaleboaspoňohrozí.Zcharakteruneodkladnýchopatrenívyplýva,že
pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd
sa obmedzí len na osvedčenie základných skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k nej nepristúpil, mohlo by dôjsť k
nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi. Ide
tedaorozhodnutiedočasnejpovahy,ktoréneprejudikujeprávaapovinnostistránaspravidlanenahrádza
konečné rozhodnutie vo veci samej (výnimkou je len situácia, predpokladaná v ustanovení § 336 ods. 1
CSP).Súdpretoneodkladnéopatrenienariadi,aksúosvedčenédôvodyjehonariadeniaaakjepotrebné
bezodkladne upraviť dané pomery, inak takýto návrh zamietne.
8. Žalobkyňa pri opise skutkových okolností tvrdí, že návrh na vklad (záložného práva) do katastra
nehnuteľností za záložného veriteľa podpísali zamestnanci banky. Z právneho hľadiska z toho
vyvodzuje, že keďže návrh mohli ako právny úkon podpísať len konatelia spoločnosti, tento je absolútne
neplatným právnym úkonom. Žalobca má za to, že tento návrh na vklad mali podpísať len konatelia
spoločnosti. Na základe toho sa vo veci samej domáha určenia, že záložné právo na nehnuteľnostiach
neviazne.Súdsasuvedenouargumentáciounestotožnil,považujejuzanesprávnuzviacerýchdôvodov,
preto bez ohľadu na listiny, ktoré k svojmu návrhu a žalobe žalobkyňa predložila, konštatoval nesplnenie
základnej podmienky podľa hore citovaných ustanovení zákona a vyhodnotil návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný. Žalobkyňa totiž touto jednoduchou právnou úvahou, ktorá
ale bola jediným zdôvodnením, neosvedčila existenciu základného práva, ktorému žiada poskytnúť
ochranu. Jednou z chybných úvah je, že za pôvodného veriteľa, banku, mali právne úkony vo vzťahu k
úveru podpisovať štatutári, inak by boli bývali neplatné. Jednak štatutármi banky nemôžu byť konatelia,
keďže banka je vždy akciovou spoločnosťou, okrem toho však za právnickú osobu všeobecne môžu v
právnych vzťahoch konať rôzne osoby, nie len štatutári. Tí konajú v jej mene na základe základného
dokumentu (zmluva o zriadení právnickej osoby, zakladacia listina), prípadne priamo zo zákona, iné
osoby na základe plnomocenstva (osoby mimo právnickej osoby), prípadne poverenia (osoby vo vnútri
právnickej osoby). Členovia alebo zamestnanci dokonca môžu konať za právnickú osobu aj len na
základe zadelenia na určitú pracovnú pozíciu, prípadne za ňu konajú, aj keď prekročia svoje právomoci
- za určitých podmienok takto zaväzujú spoločnosť a nie seba osobne (§20 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Žalobkyňa nezdôvodnila, prečo by úkon banky v jej prípade, adresovaný katastrálnemu
úradu,nemalvyvolávaťželanéúčinky,okremtoho,žehovlistinnejpodobepodpísalizamestnancibanky.
Možno predpokladať, že svojou pracovnou pozíciou boli interne určení práve na takéto úkony banky,
opačný záver by musel vyplývať z nejakého tvrdenia a zdôvodnenia vo vzťahu k zákonným podmienkam
podľa § 20 Občianskeho zákonníka.9. Okrem toho základným právnym úkonom pre vznik záložného práva nebol návrh na jeho vklad
do katastra nehnuteľností, ale zmluva o zriadení záložného práva. Vklad vykonal následne úrad v
mene štátu, preto platnosť návrhu v prvom rade vyhodnocoval tento správny orgán. Akonáhle vydal
rozhodnutie o povolení vkladu, vyhodnotil dané úkony ako platné, preto by pre negáciu vkladu ako úkonu
v správnom konaní bolo nevyhnutné napadnúť toto rozhodnutie, prípadne sa domáhať neexistencie
záložného práva na základe neplatnosti samotnej zmluvy, tj. právneho úkonu v súkromnoprávnej sfére.
10.Vovzťahukneodkladnémuopatreniunáslednežalobkyňatvrdí,žemádôvodnúobavu,žepredmetné
nehnuteľnosti žalovaný predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o neplatnosti záložného práva určením
vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a bude aj voči žalobcovi a rodinným príslušníkom postupovať
nezákonne a bude sa snažiť všetkých násilne dostať z nehnuteľnosti. Tu možno dodať, k dôvodom, ktoré
súd uviedol k veci samej, že ak je pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným právom (a dosiaľ
z ničoho, čo je v žalobe uvedené, nesvedčí pre opak), môže tento realizovať svoje oprávnenia z toho
plynúce, až v prípade nesprávneho postupu, ktorým by porušil zákon, mohla by sa žalobkyňa domáhať
neplatnosti dražby. Inak musí žalobkyňa strpieť aj takýto zásah do svojho vlastníctva.
11. Súd na základe uvedeného konštatoval, že žalobkyňa neosvedčila existenciu základného práva,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani dôvody, pre ktoré by bolo potrebné dočasne upraviť pomery
strán až do času, kým nebude meritórne o tomto práve rozhodnuté. Preto neodkladné opatrenie nariadiť
nemohol a návrh zamietol.
12. O náhrade trov tejto fázy konania bude rozhodnuté v rozsudku alebo inom rozhodnutí, ktorým sa
konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
jednom vyhotovení, na Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno (§ 357 písm. a) a § 362 ods.
1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.