Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 19, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6223010070
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6223010070.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Ing. Miroslava Manďáka a Mgr. Ivany Datlovej, na verejnom zasadnutí dňa 19. júla 2023 v trestnej veci
obžalovaného Q. E. za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods.
3 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa
22.05.2023, sp. zn. 3T/22/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. E. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
e) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, že

dňaXX.XX.XXXXvčaseoXX.XXhvoN.E.naul.H.č.XX,naprízemí,vbyteč.3,nohourozkopol,riadne
uzatvorené, jednokrídlové plné vchodové dvere do bytu, z vonkajšej strany opatrené guľou, zapísaného
na LV č. XXXX, k. ú. N. E. a takto následne bez súhlasu oprávnenej osoby - vlastníka bytu poškodeného
P.N.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomH.XX,N.E.aužívateľabytupoškodenéhoB.C.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. E. vošiel do vnútra bytu a tam neoprávnene zotrval, pričom mal vedomosť, že poškodený

B. C. býva v predmetnom byte a taktiež mal vedomosť o jeho veku, v obývačke poškodeného P. N.
doposiaľ' presne nezisteným spôsobom udrel do oblasti tváre, čím mu spôsobil odreninu tváre v časti
hornej pery pod nosom, bez potreby lekárskeho ošetrenia a liečby a následne pristúpil k poškodenému
B. C., ktorý sedel na gauči, pričom poškodenému nadával, že je hajzel a tohto najmenej X krát udrel
zovretou päsťou do oblasti tváre, čím svojím konaním podľa lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX z N.
n.o. N. E. spôsobil poškodenému B. C. poranenia, a to pomliaždenie nosa, pomliaždenie tváre vpravo

a čela v pravou s dobou liečby 7 dní a poškodením zámku vchodových dverí spôsobil poškodenému P.
N. škodu najmenej vo výške 9,- Eur a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom
Okresného súdu Veľký Krtíš zo 14.05.2018 sp. zn. 3T 252018 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 25.09.2018 sp. zn. 5To 96/2018 odsúdený za zločin zabitia podľa § 148 ods. 1
Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody 4 roky v ústave na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 194 ods.3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), k) Tr. zák., § 37
písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. mu bolo uložené protialkoholické
a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.05.2023, ktoré písomne odôvodnil jednak sám písomným
podaním doručeným krajskému súdu dňa 15.06.2023 a jednak prostredníctvom svojej obhajkyne
písomným podaním z toho istého dňa, a to proti výroku o treste.

Nesúhlasil s výškou uloženého trestu, ktorý považoval za neprimerane prísny. Dal do pozornosti,
že prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. nespáchal úmyselne, naviac liečba
poškodeného B. C. trvala 4 až 5 dní, avšak tento podľa vlastného vyjadrenia nebol obmedzený v
obvyklom spôsobe života závažným spôsobom. Byt nepatril chránenej osobe - poškodenému B. C., ale
ďalšiemu poškodenému P. N.. O veku B. C. nemal vedomosť, vedel len, že tento poberal výsluhový
dôchodok, nakoľko pred tým pracoval v bani. K. skutku nepoprel, ale podieľal sa na ňom alkohol a lieky,

ktoré pred tým požil a aj znalkyňa z odvetvia psychiatrie potvrdila, že ich použitie malo delibrujúce účinky
na jeho správanie.

Jeho cieľom bolo dostať sa len k svojim peniazom, ktoré mal pre svojho štvorročného syna, ktorého
musel zveriť do výchovy starej matke a ktoré mu odcudzila svedkyňa F. A., pričom tieto následne boli

nájdené v jej taške. Pri miernejšej právnej kvalifikácii by mu mohol byť uložený len trest odňatia slobody
na 6 mesiacov až 2 roky, preto zopakoval, že výmera uloženého trestu bola vysoká a odlúči ho od
jeho syna na neprimeranú dobu, najmä, ak by sa po vykonaní uloženého trestu chcel o neho osobne
starať. Zdôraznil, že k trestnému činu sa nielen priznal a oľutoval ho, ale taktiež sa obom poškodeným
ospravedlnil už v prípravnom konaní a poškodenému aj nahradil škodu, dokonca vo vyššej výške, ako

ju spôsobil. Prevýchovný účel mal na neho aj výkon samotnej väzby. Okrem toho prvostupňový súd, ani
prokurátor nebrali do úvahy jeho nepríčetnosť a nezvážili procesný postup v zmysle § 215 ods. 1 písm.
e) Tr. por. Zároveň poukázal na ust. § 39 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák., § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ako
aj ust. § 156 ods. 1 Tr. zák., § 123 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktoré mali byť v jeho prípade aplikované.

Prostredníctvom svojej obhajkyne zdôraznil, že na hlavnom pojednávaní uznal vinu za skutok kladený
mu za vinu obžalobou a svoje konanie oľutoval. V prebiehajúcom konaní nerobil obštrukcie, keďže
nepodával zbytočné sťažnosti. Takýmto postojom uľahčil prvostupňovému súdu proces dokazovania,
ktoré bolo zamerané už len vo vzťahu k výrokom o treste a náhrade škody, čo však konajúci súd
nezohľadnil dostatočne. V jeho prospech vyznelo aj to, že už pred hlavným pojednávaním uhradil

poškodenému spôsobenú škodu.

V ďalšom poukázal na zásadu individualizácie trestu, v rámci ktorej možno vo výnimočných prípadoch
aplikovať ust. § 39 Tr. zák. a uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenú v osobitnej časti
Trestného zákona. V tomto smere okresný súd nepostupoval dostatočne, nakoľko ak by riadne skúmal

spôsob spáchania trestných činov, ich minimálne škodlivý následok pre spoločnosť, jeho snahu nahradiť
škodu bezprostredne po jeho vzniku, dospel by k záveru, že ich obsah a rozsah prekračuje hranice len
pre bežné priznanie statusu poľahčujúcich okolností. Do bytu, v ktorom žije chránená osoba, síce vstúpil
bez súhlasu, avšak mal vedomosť, že sa v tom čase okrem nej v byte nachádzajú ďalšie dve plnoleté
osoby, teda nemohol očakávať menší odpor zo strany chránenej osoby pri vstupe do bytu. Kladenie

menšieho odporu chránenej osoby - osoby vyššieho veku predpokladá zvýšenú motiváciu, ktorá vedie
k spáchaniu trestného činu, avšak Trestný zákon spáchanie takýchto trestných činov sankcionuje v
kvalifikovanýchskutkovýchpodstatáchuloženímprísnejšiehotrestu.Ajvjehoprípadelenztohtodôvodu
došlo k právnej kvalifikácii skutku aj ako zločinu, hoci z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že
smerovalsvojekonanievočichránenejosobe,najmäaknemalúmyselvbytejunapadnúť,aleaniúmysel

neoprávnene vstúpiť do jej obydlia. Jeho prvotnou motiváciou bolo, že chcel ísť za svojou priateľkou F.
A., ktorá sa v byte nachádzala.

Za takýchto okolností bolo možné dospieť k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby pri
uložení trestu boli použité ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., teda mu mal byť uložený trest

odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby 5 rokov a 6 mesiacov, ktorý by splnil aj represívnu,
aj výchovnú funkciu, a to nielen vo vzťahu k jeho osobe, ale aj vo vzťahu k ochrane spoločnosti. Splnil
všetky podmienky na konanie o dohode o vine a treste, pričom mu bolo na ťarchu, že konajúci prokurátor
nepristúpil na využitie tejto zákonnej možnosti. Zároveň zdôraznil, že nemala byť u neho ustálenápriťažujúca okolnosť podľa ust. § 37 písm. m) Tr. zák., keďže mu bol trest ukladaný aj podľa ust. § 38
ods. 5 Tr. zák. a za takého stavu by počet poľahčujúcich okolností prevládal nad priťažujúcimi.

Uložený trest okresným súdom považoval za neprimerane prísny a vzhľadom na vyššie uvedené
navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. por. napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil v časti výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám tak, že mu podľa § 194 ods. 3
Tr. zák., § 36 písm. l), k) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.,
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. uloží úhrnný trest odňatia slobody nižší ako 5 rokov a 6 mesiacov.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za zákonný
a správny, vrátane výroku o treste. Vzhľadom na osobu obžalovaného by nebolo namieste použitie
zákonného ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, ktorý mu bol uložený na dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby a preto navrhol jeho odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajkyňa sa v plnom rozsahu pridržiavala dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania a
navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a obžalovanému
uložil podstatne miernejší trest, ako mu bol uložený.

Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojej obhajkyne, zdôraznil, že dostal veľmi vysoký trest a domáhal sa

jeho zníženia.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr. por. vo vzťahu k výroku o treste, čo však zistené nebolo. Následne preskúmal v intenciách § 317
ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. e) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť,
nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a

následne rozhodol odsudzujúcim rozsudkom. Aj výrok o ochrannom opatrení, a to o uložení ochranného
protialkoholického a protitoxikomanického ústavného liečenia, už nadobudol právoplatnosť, keďže ho
odvolaním nenapadla žiadna z oprávnených osôb.

Časť obhajoby obžalovaného, hoci v rámci odvolania len proti výroku o treste, smerovala aj k zmierneniu

právnej kvalifikácie skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, avšak krajský súd nemohol v odvolacom
konaní preskúmavať zákonnosť a odôvodnenosť výroku o vine, práve preto, že tento už nadobudol
právoplatnosť a nebol odvolaním napadnuteľný, o čom bol obžalovaný pred jeho vyhlásením, že sa
cíti vinný, riadne poučený. Za takéhoto stavu musel teda vychádzať z právnej kvalifikácie skutku, z
ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, tak ako bola zistená a ustálená v napadnutom rozsudku

prvostupňovým súdom.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a o výmere uloženého trestu, druhostupňový súd sa stotožnil s výrokom
prvostupňovéhosúdu,ktorýmobžalovanémuuložilvyššieuvedenýúhrnnýtrestodňatiaslobody,vrátane
spôsobu jeho výkonu, keďže ho nemohol považovať za neprimeraný, čo by bolo dôvodom na zrušenie

tohto výroku podľa ust. § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Okresný súd dostatočne zhodnotil osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, ako aj ďalšie rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, na
ktoré bolo potrebné prihliadnuť a preto v tejto časti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
na stranách č. 4 a 5. Tento správne priznal obžalovanému dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.
l), k) Tr. zák., t.j., že sa priznal k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval, ako aj, že dobrovoľne

nahradil spôsobenú škodu. Taktiež správne u neho ustálil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm.
h), m) Tr. zák., t.j., že spáchal viac trestných činov (jeden zločin a jeden prečin) a už bol za trestný čin
odsúdený, teda ich pomer bol 2 : 2 a z tohto dôvodu nedošlo k zmene hraníc zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Súčasne bolo potrebné zobrať do úvahy, okrem pomeru poľahčujúcich a priťažujúcichokolností, aj mieru ich závažnosti, ktoré v nezanedbateľnej miere vyznievali jednak v prospech, ale aj
v neprospech obžalovaného.

V tomto smere nebola dôvodnou jeho odvolacia námietka, že u neho nemala byť ustálená priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže pri ukladaní trestu bolo u neho aplikované ust. § 38 ods. 5
Tr. zák., nakoľko spáchal opätovne zločin a práve z tohto dôvodu sa zvyšovala dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu. Takýto právny stav nastal len vo vzťahu k jeho odsúdeniu
uvedenom v odpise z registra trestov pod č. 14, ktoré bolo aj súčasťou skutku, ktorý mu bol kladený za

vinu. Nemožno však prehliadnuť jeho ďalšie odsúdenia, napr. uvedené pod č. 12, kedy mu bol trestným
rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 12.03.2016, sp. zn. 0T/13/2016, právoplatným tým istým
dňom, za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, na výkon ktorého bol zradený do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia, a ktorý vykonal dňa 12.01.2017, ako aj všetky ďalšie odsúdenia,
ktorými mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody a ohľadne ktorých nedošlo u neho k

zahladeniu odsúdenia. Takýmto postupom teda v danom prípade nedošlo k tzv. dvojitému pričítaniu tej
istej okolnosti v neprospech obžalovaného, ktoré by bolo neprípustné.

V prospech obžalovaného vyznievalo jeho vyhlásenie na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchania
skutku kladeného mu za vinu obžalobou podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., nakoľko zo

zjednocujúceho stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR vyplýva, že samotné vyhlásenie viny
obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa zmieneného zákonného ustanovenia Trestného poriadku
a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť
podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., avšak
takýto postoj obžalovaného je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky

uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne
súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.
vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia
slobody znížení o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest odňatia slobody za dva trestné činy, a to za jeden zločin a
jeden prečin, pričom za prísnejší z nich bolo možné uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov,
keďže však obžalovaný spáchal zločin opätovne, zvyšovala sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby podľa § 38 ods. 5, ods. 8 Tr. zák. o 1/2-icu, teda mu bolo možné uložiť trest odňatia
slobody od 5 rokov a 6 mesiacov až do 8 rokov. Uloženie úhrnného trestu odňatia slobody okresný

súdom na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, teda
nebolo možné považovať za trest neprimerane prísny, a to napriek viacerým skutočnostiam, ktoré sú
predtým uvedené a vyznievajú v prospech obžalovaného, na ktoré poukázal aj v podanom odvolaní.
Nemožno totiž zároveň prehliadnuť, že obžalovaný má za sebou rozsiahlu a bohatú kriminálnu minulosť,
keď sa dlhodobo a opakovane dopúšťa rôznej úmyselnej trestnej činnosti, ktorá bola najmä zo začiatku

majetkového charakteru, ale neskôr už páchal aj trestnú činnosť násilnej povahy, teda je zrejmé, že
doposiaľ uložené tresty, vrátane nepodmienečných trestov odňatia slobody ako najprísnejších druhov
trestov, neviedli v dostatočnom rozsahu k jeho náprave a o tom svedčí aj skutočnosť, že sa trestných
činov kladených mu za vinu v tomto trestnom konaní, dopustil len necelých 7 mesiacov po vykonaní
posledného, 4-ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných
10-ich rokoch pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšej výmery zabezpečí v danom prípade v
dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie,
ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady

ukladania trestov. Na dosiahnutí ochrany spoločnosti a nápravy obžalovaného sa bude spolupodieľať aj
výkon ochranného protialkoholického a protitoxikomanického ústavného liečenia, ktoré mu bolo uložené
popri treste.Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti

napadnutého výroku o treste, odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.