Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lukáš Hvizdoš
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/50/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010373
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Hvizdoš
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8723010373.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18. júla 2023 v Kežmarku, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. C., t. č. F. G. F. B.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
dňa 24.04.2023 v čase okolo 16.30 hod. z chodby - dufartu rodinného domu č. XX v obci D., okres C.
ukradol, tam nachádzajúci sa, opretý o stenu, kovový fúrik, s ktorým odišiel smerom do miesta bydliska
na adrese D. XXX a tento fúrik následne cestou predal H. I., čím takto neoprávnene vnikol do obydlia J.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. L. XX a spôsobil jej škodu krádežou fúrika na sumu 63,- €, a uvedené
vykonal aj napriek tomu, že dňa 13.12.2022 bol postihnutý za spáchanie priestupkov proti majetku podľa
§ 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, nakoľko sa
dopustil drobnej krádeže tým, že dňa 13.12.2022 odcudzil potraviny z domu jeho švagrinej, za čo mu
bola hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Belej uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste
vo výške 30,- €, číslo pokutového bloku A 2200059410 a taktiež dňa 13.12.2022 odcudzil M. B. SUNAR,
za čo mu bola hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Belej uložená bloková pokuta nezaplatená
na mieste vo výške 30,- €, číslo pokutového bloku A 2200058336,
t e d a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm.
m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., ako aj ďalej
uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný A. B. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na
hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo
spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného
poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom
sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že ľutuje, že pani K. ukradol fúrik a tá rodina mu
vo veľkom pomáhala. Veľmi ho to mrzí. Keby mal možnosť, tú škodu by čo najskôr uhradil, ale preto, že
je vo väzbe, tak sa nemôže dostať k peniazom. On sa už v minulosti dopustil obdobného protiprávneho
konania, a to viackrát, naposledy v roku 2017. V minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody za takéto
konanie, naposledy, keď nastúpil v roku 2017 a v roku 2022 išiel domov. On si nemyslí, že po prepustení
z výkonu trestu v roku 2022 by sa okrem prejednávanej veci dopustil nejakého obdobného protiprávneho
konania. V záverečnej reči obžalovaný uviedol, že ho mrzí, čo spáchal. Dodnes to ľutuje a nevie sa
z toho spamätať. Počas jeho výkonu trestu stratil najlepšieho brata M. B. a taktiež aj ocka. Nevedel, čo
má robiť a keď vyšiel von z basy, tak ostal prekvapený, že stratil celú rodinu.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný má v tomto evidovaných desať záznamov, kedy ide
o odsúdenia v rozmedzí rokov 2008 až 2018. Trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
1T/86/2008 zo dňa 30.09.2008 bol uznaný za vinného pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona,
za ktoré mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, kedy z výkonu trestu bol podmienečne prepustený
dňa 14.12.2010 uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4PP/71/2010 s následným nariadením
výkonu zvyšku trestu 13.12.2011. Trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/124/2009
zo dňa 10.08.2009 bol uznaný za vinného pre trestný čin hanobenia miesta posledného odpočinku
podľa § 365 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý
výrok o treste bol následne zrušený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/47/2010 zo dňa
27.04.2010, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného pre trestné činy krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona a marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za ktoré
mu bol uložený súhrnný, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp.
zn. 6T/121/2011 zo dňa 12.09.2011 bol uznaný za vinného pre trestné činy krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona, za ktoré mu bol uložený úhrnný, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudkom Okresného súdu
Kežmarok sp. zn. 7T/62/2013 zo dňa 11.07.2013 bol uznaný za vinného pre trestný čin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/82/2014 zo dňa 25.04.2014 bol uznaný
za vinného pre trestné činy krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona
a marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za ktoré mu
bol uložený úhrnný, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a štyroch mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal rozhodnutia Okresného súdu Kežmarok vo veciach sp.
zn. 1T/70/2016, sp. zn. 0T/30/2017, sp. zn. 9T/82/2017 a sp. zn. 9T/58/2018, rovnako vyplývajúce
z prečítaného odpisu registra trestov obžalovaného.Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/70/2016 zo dňa 06.04.2017 bol obžalovaný uznaný
za vinného v bode 1/ a 3/ rozsudku pre pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3
písm. b) Trestného zákona a v bode 2/ rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f),
ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní šestnástich
mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/30/2017 zo dňa 11.10.2017 bol A. B. uznaný
za vinného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/82/2017 zo dňa 08.03.2018 bol obžalovaný uznaný
za vinného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní tridsať mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/30/2017 zo dňa 11.10.2017, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na
tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
RozsudkomOkresnéhosúduKežmaroksp.zn.9T/58/2018zodňa09.11.2018bolobžalovanýuznanýza
vinného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov a troch mesiacov nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Tento trest obžalovaný vykonal
dňa 30.11.2022.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ
jedenásťkrát priestupkovo riešený. Okrem dvoch priestupkov proti majetku spáchaných dňa 13.12.2022,
obsiahnutých v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku, sa obžalovaný dopustil priestupku proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch dňa 25.04.2017, za ktorý mu bola v blokovom
konaní uložená pokuta vo výške 30,- Eur. Okrem toho sa obžalovaný v dňoch 01.01.2023, 19.12.2022,
16.12.2022, 15.12.2022, 12.12.2022, 11.12.2022 a 19.07.2017 dopustil priestupkov podľa § 49 ods. 1
písm.d)zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch,ktorébolivybavenéuloženímpokutyvblokovomkonaní.
Dňa 11.05.2017 sa obžalovaný dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, za ktorý mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 20,- Eur.
Podľa správy o povesti vypracovanej obcou D. obžalovaný A. B. je slobodný, nezamestnaný,
bezmajetný. Ak bol v obci, tak sa zdržiaval u rôznych príbuzných. alkoholické nápoje požíva. Medzi
občanmi má zlú povesť. Správanie na verejnosti nie je dobré a nebol prejednávaný komisiou verejného
poriadku. Bol pravidelne pod vplyvom alkoholu, boli hlásené drobné krádeže, pri ktorých bol menovaný
videný, čo možno prisúdiť jeho asociálnemu správaniu. Taktiež chodil špinavý, neupravený, zanedbaný.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS B. vyplýva, že obžalovaný od nástupu na výkon väzby dňa 28.04.2023
pracovne zaradený nie je, preto jeho pracovnú morálku nehodnotia. Disciplinárne odmenený ani
potrestanýnebol.Prekrátkosťpobytuvichústaveniejemožnéobjektívnezhodnotiťpovahovévlastnosti
obžalovaného.
Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že
skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia
otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného A. B..
Podľasúdujenepochybné,žeobžalovanýA.B.neoprávnenevnikoldoobydliainého.Zároveňsiprisvojil
cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch
postihnutý.
Obžalovanýtýmtosvojímkonanímpoobjektívnejstránkenaplnilskutkovúpodstatu prečinuporušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g)
Trestného zákona.Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona. Obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, aj s prihliadnutím na jeho
predchádzajúce opakované odsúdenia pre trestné činy krádeže a porušovania domovej slobody, vedel,
že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
t. j. záujem štátu na ochrane domovej slobody a záujem štátu na ochrane vlastníckeho práva a držby
veci, a tým, že neoprávnene vnikol do obydlia poškodenej J. K., z ktorého odcudzil, tam nachádzajúci
sa, opretý o stenu, kovový fúrik, takéto ohrozenie, resp. porušenie chráneného záujmu spôsobiť chcel.
Za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť
jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na dva roky.
Za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest
odňatia slobody až na dva roky.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.
Nakoľko obžalovaný sa svojím konaním dopustil dvoch trestných činov, súd v rámci výroku o treste
aplikoval § 41 ods. 1 Trestného zákona a ukladal úhrnný trest podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.
Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného A. B. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho
konania (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Na druhej strane boli vyhodnotené dve priťažujúce okolnosti,
a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona) a to, že v minulosti
už bol za trestný čin odsúdený
(§ 37 písm. m) Trestného zákona).
Vzhľadomnauvedenúprevahudvochpriťažujúcichokolnostíoprotijednejpoľahčujúcejokolnosti,súdza
použitia § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu trestného činu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona tak, že zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o
jednu tretinu a ukladal obžalovanému trest v rozmedzí trestnej sadzby od ôsmich mesiacov do dvoch
rokov odňatia slobody.
Aplikujúc § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a dospel k záveru o nevyhnutnosti
uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko iba týmto druhom trestu je, podľa názoru
súdu, možné účel trestu dosiahnuť.
Obžalovaný sa v predmetnej trestnej veci dopustil úmyselnej trestnej činnosti, kedy svojím konaním
naplnil znaky skutkovej podstaty dvoch úmyselných trestných činov.Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, zo zabezpečených listinných dôkazov vyplýva, že tento sa už
v minulosti opakovane dopustil protiprávnej činnosti, a to predovšetkým najmä majetkovej trestnej
činnosti. V odpise registra trestov má obžalovaný evidovaných celkovo desať záznamov, vzťahujúcich
sa na obdobie rokov 2008 až 2018, pričom s výnimkou jedného sa všetky záznamy týkajú práve trestnej
činnosti ako v prejednávanej trestnej veci, teda pre trestný čin krádeže, resp. trestný čin porušovania
domovej slobody. Na tomto mieste je nevyhnutné podčiarknuť, že naposledy bol obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/58/2018 zo dňa 09.11.2018, pri uznaní viny z
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dva roky a tri mesiace so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde k vykonaniu trestu došlo dňa 30.11.2022.
Okrem toho bol obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/82/2017 zo dňa
08.03.2018, pri uznaní viny z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, uložený
súhrnnýtrestodňatiaslobodynepodmienečnevtrvanídvarokyašesťmesiacovsozaradenímdoústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sa po výkone nepodmienečného trestu
odňatia slobody dňa 30.11.2022, iba jedenásť dní na to, dňa 11.12.2022, dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého
sa tiež dopustil dňa 12.12.2022. Následne dňa 13.12.2022 sa dopustil dvoch priestupkov proti majetku
podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V dňoch 15.12.2022, 16.12.2022, 19.12.2022
a 01.01.2023 sa opäť dopúšťa priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Napokon dňa 24.04.2023, teda menej ako päť mesiacov
po výkone trestu odňatia slobody pre prečin porušovania domovej slobody sa obžalovaný dopúšťa
skutku v predmetnej trestnej veci, a to druhovo identickej trestnej činnosti. Uvedené dokumentuje postoj
obžalovaného k dodržiavaniu právnych predpisov.
Súd zohľadnil a reflektoval aj na skutočnosti uvedené obžalovaným v záverečnej reči, kde poukázal
na stratu rodinných príslušníkov v čase jeho výkonu trestu odňatia slobody, avšak všetky skutočnosti
relevantné pre ukladanie trestu, teda nielen osobné pomery obžalovaného, súd posudzoval vo svojej
komplexnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v prejednávanej veci nejde zďaleka o prvý
prípad, kedy by sa obžalovaný mal dopustiť trestnej činnosti, a rovnako ani o prvý prípad, kedy by sa
mal dopustiť práve stíhaného druhu trestnej činnosti.
Vychádzajúc z uvedeného, z oboznámených listinných dôkazov, osobitne z obsahu odpisu registra
trestovavýpisuzústrednejevidenciepriestupkovMinisterstvavnútraSR,jetaknevyhnutnékonštatovať,
že v prípade obžalovaného ide o osobu výrazne kriminálne narušenú, ktorej v jeho opakujúcom sa
protiprávnom konaní nezabránili ani opätovne ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Obžalovaný mohol zmeniť svoje správanie, no opakovane sa dopúšťa obdobných protiprávnych konaní,
o. i. najmä majetkového charakteru a teda je zrejmé, že nie je schopný rešpektovať pravidlá správania
sa a od páchania trestnej činnosti ho neodradili ani predchádzajúce odsúdenia. Ani opakovane ukladané
nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré obžalovaný vykonal, ho neprimäli k zmene jeho správania
a k vedeniu riadneho života, keď obžalovaný sa po výkone trestu odňatia slobody dňa 30.11.2022
opätovne dopúšťa trestnej činnosti totožnej povahy dňa 24.04.2023. Je preto možné konštatovať, že
v konaní obžalovaného ide o rovnorodú recidívu a ani výkon ostatného trestu (ani predchádzajúcich
trestov) nemal žiadny výchovný vplyv na obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti,
a to osobitne majetkového charakteru.
Na tomto mieste je potrebné poukázať tiež na výrazne negatívne hodnotenie obžalovaného obcou D.,
podľa ktorej obžalovaný požíva alkoholické nápoje a medzi občanmi má zlú povesť. Jeho správanie na
verejnosti nie je dobré. Bol pravidelne pod vplyvom alkoholu, boli hlásené drobné krádeže, pri ktorých
bol videný, čo možno prisúdiť jeho asociálnemu správaniu.
V prejednávanej trestnej veci prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v trvaní od 8 (osem)
mesiacov až na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Berúc do úvahy všetky vyššie konkretizované okolnosti
relevantnépreukladanietrestu,avrámcinicho.i.prevahupriťažujúcichokolností,osobuobžalovaného,
jeho výraznú kriminálnu minulosť, nepriaznivé možnosti jeho nápravy, ale na druhej strane tiež postojobžalovaného k spáchanému trestnému činu, jeho osobné pomery, výšku škody, ako aj skutočnosť,
že konaním obžalovaného nebol spôsobený mimoriadne závažný či neodstrániteľný následok, súd
dospel k záveru, že primeraným a zákonným v danom prípade je úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
16 (šestnásť) mesiacov, teda v polovici v súlade so zákonom upravenej trestnej sadzby. Nakoľko ani
opakované odsúdenia, ani opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody a sankcie za
spáchané priestupky zjavne nemali na obžalovaného taký výchovný vplyv, aby sa ďalej nedopúšťal
trestnejčinnosti(individuálnaprevencia),uloženýtrestvprejednávanejtrestnejvecimáosobitnenapĺňať
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti) a prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie na ostatných členov spoločnosti).
Pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.