Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 10, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/30/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319204918
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2319204918.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníková
3479/3A, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej Centrom
správnej pomoci Galanta, Staničná 1702/10, Galanta, IČO: 51 412 802, o zaplatenie 250 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 6. júna 2022, č.k.
10Csp/220/2019-226, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislom výroku III. p o t

v r d z u j e .

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomnapadnutýmodvolanímzamietolžalobužalobcu(výrokI.),súdkonanie
v časti protižaloby zastavil (výrok II.) a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok
III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia žalovanej povinnosti
zaplatiť mu istinu 250 eur, odplatu 84 eur, zmluvnú pokutu 33 eur, pokutu za upomienku 210 eur, zmluvný
úrokvovýške68%ročnezosumy300eurod30.10.2015do02.02.2016,zosumy263eurod03.02.2016

do 06.02.2016, zo sumy 250 eur od 07.02.2016 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania 5% ročne zo
sumy 334 eur od 31.10.2016 do zaplatenia. Dôvodil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 30.10.2015 uzavretej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako
dlžníčke úver vo výške 300 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných
prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Odplata je vo výške 84 eur a úrok 68% ročne
z poskytnutého úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle
dohodnutých podmienok, porušila dojednania predmetnej zmluvy a stratila výhodu splátok. Žalobca ju

vyzval na úhradu jeho záväzku. Žalovanej bolo zaslaných sedem upomienok, je povinná tak zaplatiť
sumu 210 eur za upomienky, doposiaľ z úveru uhradila žalobcovi sumu vo výške 50 eur. Dňa 03.12.2019
žalobca doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby, a to v časti odplaty vo výške 84 eur, poplatkov
za upomienky 210 eur, zmluvného úroku 68% ročne z jednotlivých súm. Žalobca žalovanú riadne
oboznámil so zmluvou vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a teda aj s príslušnými
pokutami, žalovaná pri podpise zmluvy o úvere prehlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom
zmluvy. Už pri podpise zmluvy vedela, že v prípade, ak si nebude plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo

zmluvy, suma, ktorú bude musieť vrátiť, sa zvýši. Nejde o prijateľné podmienky, ale o poplatky, ktoré
sú v súlade so zákonom. Zmluvná pokuta je fakultatívna náležitosť, ktorá nemusí byť priamo v zmluve
zakotvená. Je na dohode veriteľa a dlžníka, akým spôsobom si ju dojednajú. Žalobca poukázal na
prehlásenie žalovanej v spodnej časti zmluvy, kde ako spotrebiteľka vyhlásila, že súhlasí s obsahomzmluvy,bolaoboznámenásovšeobecnýmipodmienkami(VP)poskytnutiaspotrebiteľskéhoúveru,nemá
k nim žiadne výhrady, potvrdila prevzatie zmluvy o úvere vrátane VP poskytnutia spotrebiteľského úveru,
že má právnu spôsobilosť na uzatvorenie takejto zmluvy a je schopná splácať dlžnú sumu v zmysle

podmienok uvedených v zmluve. Súd dňa 06.12.2019 vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala
žalovaná v zákonnej lehote odpor, neuznala pohľadávku, žiadala, aby súd podrobil zmluvu súdnej
kontrole z úradnej povinnosti, rozhodol, že všetky neprijateľné podmienky, o ktorých spotrebiteľ mal
byť zo strany dodávateľa náležite poučený, nie sú pre spotrebiteľa záväzné, aby určil, ktoré povinné
zákonné náležitosti absentujú. Žalobca jej nikdy neposkytol úver 300 eur, poskytnuté prostriedky vo

výške 216 eur vrátila. V zmluve je uvedené potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru na konci zmluvy, kde
je uvedené, že vlastnoručným podpisom potvrdzuje, že úver žiada poskytnúť, pritom sú tam uvedené
štyri okienka a zaškrtnuté je políčko: zmenkou, z čoho je nesporné, že peniaze žalobca nikdy neposkytol,
ale mal poskytnúť zmenku. V prípade, ak POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenku vystavila, tak podáva
vzájomnú žalobu o 300 eur so zmenkovým úrokom 5% ročne a zaplatenie 500 eur titulom finančného
zadosťučinenia. V zmluve absentuje výška splátok istiny, výška splátok úroku, poplatkov, zmluva je

neplatná od počiatku, pretože RPMN je v neprospech spotrebiteľa. Na základe takto podaného odporu
žalovanou súd platobný rozkaz zrušil. Žalobca tvrdil, že žalovanou podpísané potvrdenie o prevzatí
peňažnej hotovosti sa nachádza na konci zmluvy o úvere, ktorá bola súčasťou žalobného návrhu.
Potvrdila prevzatie finančných prostriedkov formou zmenky, keď v zmluve je jasne uvedené, že v prípade
poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojim podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky. V zmysle tohto

nie je sporné prevzatie zmenky žalovanou. Od žalovanej žalobca eviduje úhrady vo výške 50 eur,
a to 02.02.2016 37 eur a 06.02.2016 13 eur. Tieto platby boli započítané žalobcom prednostne na
istinu. V úverovej zmluve na výšku úveru 300 eur je odplata, ktorú si hneď mal žalobca odúčtovať 84
eur. Termín konečnej splatnosti podľa zmluvy je 30.10.2016, doba trvania zmluvy absentuje, absentuje
i výška splátky, ktorú má dlžníčka mesačne či týždenne platiť. Nikto nevie, aká mala byť vlastne splátka

úveru. Zmluva, ktorú predložil žalobca, je tak neplatná s poukazom na § 39 OZ, pretože ročná úroková
sadzba je 95,99% ročne a RPMN je napísaná v bode 2 28% a nie je možné, aby úrok bol vyšší
ako RPMN. Ide tak o nezrozumiteľnú, neurčitú obligatórnu náležitosť zmluvy. RPMN je 300,29%. Je
potrebné posúdiť, či z objektívneho hľadiska je táto zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl
ako celok ešte udržateľná. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, je neplatný.

Úver mal byť poskytnutý v hotovosti. Spotrebiteľský úver však nemôže byť poskytnutý v hotovosti.
Žalovaná popiera tvrdenie žalobcu, že by vystavil zmenku, pretože zmenka vystavená nikdy nebola.
Súd vykonal dokazovanie a zistil, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.10.2015 uzavretej
medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver 300 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu
s odplatou a úrokom, čo v prípade riadneho splatenia úveru predstavuje sumu 288 eur, t. j. spolu 588 eur.

Odplata predstavovala 84 eur, úrok 68%, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne
predstavovalo 204 eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku zaplatiť do 30.10.2016, kedy nastane
termín konečnej splatnosti. Strany sa dohodli v zmluve, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru
v dohodnutej lehote, zaväzuje sa zaplatiť zmluvnú pokutu 33 eur a za každú zaslanú upomienku 30
eur. Výška priemernej RPMN predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 24,67 eur. Žalovaná je starobná

dôchodkyňa od 01.01.2015 s výškou starobného dôchodku 180,30 eur, predtým vo výške 166,30 eur.
Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 52 OZ, § 1 ods. 2, § 2 písm. g), i) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa § 53 ods. 1,
§544ods.1až3OZ,podľa§75,§33ods.1a2zákonač.191/1950Zb.Súdprvejinštancieskonštatoval,
že žalobca sa žalobou domáhal plnenia z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzavretí ktorej

žalovaná potvrdila prevzatie úveru formou zmenky. Žalovaná rozporovala platnosť zmluvy z dôvodu
vysokého úroku vo výške 68% a výšky RPMN, ktorá nemôže byť nižšia ako úrok. Podľa žalobcu, pokiaľ
žalovaná nedisponuje zmenkou, potvrdzuje skutočnosť, že zmenka bola uhradená a žalobca žiadal
pri vyplatení zmenkovej sumy vrátenie aj predmetnej zmenky. Žalovaná rozporovala vyplatenie úveru
formou zmenky. Podľa žalobcu prevzatie zmenky je preukázané podpisom žalovanej, ktorá potvrdila

prevzatie zmenky a uhradila z titulu spotrebiteľskej zmluvy vo februári 2016 sumu 50 eur. Súd nemal za
hodnoverne preukázané, že by žalobca žalovanej poskytol spotrebiteľský úver v zmysle spotrebiteľskej
zmluvy, čo bolo dôvodom na zamietnutie žaloby čo do istiny v kontexte so žalobou, v ktorej žalobca
ani neuvádzal, že by úver bol poskytnutý vo forme zmenky. Žalobca musí klásť dôraz na konštrukciu
žaloby, skúmanie otázky spôsobu poskytnutia úveru má zásadný význam z hľadiska bezúročnosti

a bezpoplatkovosti. Úverové prostriedky žalovanej boli poskytnuté v hotovosti, čomu nasvedčuje aj
údaj v zmluve, kde nie je vyplnená kolónka s údajom čísla účtu. Podľa zákona o spotrebiteľských
úverochtentomožnoposkytnúťlenbezhotovostnýmprevodomfinančnýchprostriedkovnaplatobnýúčet
spotrebiteľa, poštovým poukazom alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa. Súdmal za preukázané, že takýmto spôsobom úver bol vyplatený, vyplácanie úveru, ktorý zvolil žalobca,
je potrebné považovať za obchádzanie zákona. Súd nemal k dispozícii predmetnú zmenku, pretože
žalobca tvrdil, že zmenku nemá k dispozícii a žalovaná tvrdila, že žiadna zmenka jej nebola daná.

V prípade úhrady zmenky podľa § 39 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, žalovaná po zaplatení
úhrady by mala žiadať vrátenie zmenky. Okrem toho mala žiadať, aby vrátená zmenka bola opatrená
doložkou o jej zaplatení, čo má význam pre to, aby takáto listina bola dôkazom o úhrade dlhu, pretože
len samotná držba zmenky nemusí jednoznačne preukazovať, že bola uhradená. V prípade, ak by
zmenka bola zaplatená v celom rozsahu, práva z nej by zanikli. Z uvedeného vyplýva, že žalobca musí

disponovať zmenkou, ktorú súd žiadal, avšak zo strany žalobcu predložená nebola. Žalobca ani v žalobe
neuvádzal, že poskytnutie úveru bolo poskytnuté formou zmenky. Žalovaná v odpore tvrdila, že peniaze
jej dala pani D. vo výške 216 eur a nie 300 eur, a súčasne žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 300 eur s 5% ročným úrokom z omeškania. V priebehu konania na týchto návrhoch netrvala
a protižalobu zobrala na pojednávaní konanom dňom 07.03.2022 späť. Žalovaná uplatnila námietku
premlčania. Premlčanie súd v danom prípade skúmal podľa § 101 OZ, v zmysle zmluvy úver mal byť

splatný30.10.2016,poprvýkrátžalobcasimoholnasúdeuplatniťprávo31.10.2016,žalobabolapodaná
30.10.2019, to znamená, že nárok žalobcu bol podaný včas a nárok nie je premlčaný. Čo sa týka
zmluvnej pokuty, súd uviedol, že z textu zmluvy je zrejmé, že ide o žalobcom vopred predformulované
dojednanie,žalovanátotodojednanienemohlaovplyvniť.Taktodojednanázmluvnápodmienkajezjavne
dojednaná v neprospech spotrebiteľa, lebo nezohľadňuje dĺžku omeškania ani sumu, s ktorou je dlžník

v omeškaní, ktoré dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi. To znamená, že je neplatné dojednanie
a žalobca nemá právo na priznanie tohto nároku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná mala plný úspech v konaní, preto jej súd priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.10.2015 žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanej úver vo výške 300 eur. Žalovaná si bola vedomá svojich záväzkov vyplývajúcich
z predmetnej zmluvy o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru. Žalovaná doposiaľ z poskytnutého úveru vo výške 300 eur uhradila spolu

sumu 50 eur. Jednotlivé platby boli započítané na istinu. Žalovaná v prípade, že po podpise zmluvy
nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu, mala právo od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy, toto právo nevyužila. V prípade osoby žalovanej
má žalobca za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej
osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov

obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou
spotrebiteľa. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho
úkonu. V zmluve o spotrebiteľskom úvere v bode 3. sa uvádza, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť
celkovú čiastku 588 eur, ak nie je dohodnuté inak, do 30.10.2016 na účet veriteľa špecifikovaný
vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, alebo v hotovosti mandatárovi.

Žalovanou podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sa nachádza na konci zmluvy o úvere,
ktorá bola súčasťou žalobného návrhu. Žalovaná svojim slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom
vôlepotvrdilaprevzatiefinančnýchprostriedkovformouzmenky.Vzmluvejejasneuvedené,ževprípade
poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojim podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky. Samotný fakt,
že žalovaná predmetnou zmenkou nedisponuje, potvrdzuje tú skutočnosť, že predmetná zmenka bola

uhradená a žalobca žiadal pri vyplatení zmenkovej sumy vrátenie aj predmetnej zmenky, ktorú žiada
súd. Poukázal tu na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/1/2015. V zmysle
uvedeného, ako aj v bežnej obchodnej praxi, žalobca pri uhradení zmenky požaduje jej vrátenie, aby
nedošlokjejzneužitiu.Následnesazmenka,ktorábolauhradená,skartujeprezabezpečeniefinančných
záujmov žalobcu a k eliminovaniu rizika existencie uhradenej zmenky. V závere odvolania poukázal na

svoje podanie zo dňa 03.12.2019, kedy svoj návrh o vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 250 eur
s príslušenstvom vzal čiastočne späť, a to v časti odplaty vo výške 84 eur, poplatkov za upomienky 210
eur, zmluvného úroku 68% ročne zo sumy 300 eur od 30.10.2015 do 02.02.2016, zo sumy 263 eur od
03.02.2016 do 06.02.2016 a zo sumy 250 eur od 07.02.2016 do zaplatenia. Po späťvzatí žaloby žiadal
priznať istinu poskytnutého úveru 250 eur, ktorá do dnešného dňa nebola uhradená. Navrhol preto, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363

CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP)
ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 10Csp/220/2019 je zaplatenie istiny

vo výške 250 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 334 eur od 31.10.2016 do zaplatenia titulom nedoplatku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
203401928 zo dňa 30.10.2015.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým žalobu zamietol.

6. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pričom odvolací súd v celom

rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Dôvody pre takýto záver, ktorý uviedol prvoinštančný súd vyložil dostatočne, zrozumiteľne,
pričomvspôsobejehorozhodnutianebolaodvolacímsúdomzistenážiadnanezákonnosť,pretoodvolací

súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku. Odvolateľ navyše v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

7.Kodvolacímnámietkamodvolacísúddodávanasledovné:odvolacísúdsúhlasísozáveromsúduprvej

inštancie,žežalobcanepredložilžiadendôkazovyplatenífinančnýchprostriedkovžalovanej.Potvrdenie
prevzatia finančných prostriedkov formou zmenky podpisom žalovanej na zmluve nie je potvrdením
o prevzatí peňažnej hotovosti. Prevzatie zmenky, ktorá môže mať v zásade povahu platobného
prostriedku, alebo dlhového cenného papiera, nie je možné stotožňovať s prevzatím finančnej hotovosti.
Odovzdanie zmenky nepredstavuje prevzatie peňažnej hotovosti, t.j. konkrétnej sumy peňazí. Zmluva

o úvere obsahuje iba podpísané potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru zmenkou a potvrdenie
o prevzatí zmenky, nie o prevzatí peňažnej hotovosti. Dôkaz o prevzatí peňažných prostriedkov okrem
úverovej zmluvy, napr. výdavkový pokladničný doklad, potvrdenie o prevzatí peňažných prostriedkov
podpísané žalovanou žalobca nepredložil. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že
na základe predmetnej úverovej zmluvy vyplatil finančné prostriedky dlžníčke vo výške 300 eur. Odvolací

súd tiež má za to, že v rámci bežnej obchodnej praxe sa pri uhradení zmenky požaduje jej vrátenie, aby
nedošlo k jej zneužitiu, príp. opätovnému požadovaniu úhrady zmenkovej sumy, teda zmenku stiahne
z obehu. Navyše podľa § 1 ods.2 posledná veta zák. č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, takže uvedenou zmluvou žalobca
obchádza zákon.

8. K odvolateľovej námietke, že svoj návrh o vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 250 eur
s príslušenstvom čiastočne zobral späť podaním zo dňa 03.12.2019 odvolací súd udáva, že súd
prvej inštancie správne v danej veci postupoval, keď po podaní žaloby žalobca vzal čiastočne žalobu
späť ešte predtým, ako mu bola žaloba doručená a v platobnom rozkaze rozhodol už len o nároku

žalobcu po čiastočnom späťvzatí, teda rozhodol o zaplatení istiny 250 eur, zmluvnej pokuty 33 eur
a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 334 eur od 31.10.2015 do zaplatenia. Podaním odporu zostali
predmetom sporu už len nároky uvedené v zrušenom platobnom rozkaze a to v súlade s ust. § 145
ods. 3 CSP, v zmysle ktorého, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd
o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania ako
vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 CSP a plne úspešnej žalovanej priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).