Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200459
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:4022200459.4

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BlackBerry, s.r.o., Žižková 9, Bratislava, IČO: 47 154
675, zastúpeného právnym zástupcom: TAX LAW, s.r.o., Břeclavská 3, Malacky, IČO: 53 160 657, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102185303/2022 zo dňa 05.08.2022, konajúc o
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
18.10.2022 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.10.2022 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102185303/2022 zo dňa 05.08.2022 a rozhodnutia Daňového
úradu Nitra č. 100268956/2021 zo dňa 09.02.2022 a zároveň Protokolu Daňového úradu Nitra, pobočka

Nové Zámky č. 101854300/2021 zo dňa 04.10.2021. Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne
navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.

2. Rozhodnutím č. 102185303/2022 zo dňa 05.08.2022 žalovaný na základe odvolania žalobcu potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100268956/2021 zo dňa 09.02.2022, ktorým v zmysle § 68 ods. 5

zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisovžalobcovizazdaňovacieobdobieaugust2019vyrubilrozdieldanezpridanej
hodnoty v sume 24.140,- eur tak, že daň vyrubenú daňovým priznaním v sume 1.694,16 eur, zvýšil na
sumu 25.834,16 eur.

3. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že správca dane

vydaným rozhodnutím dorubil žalovanému rozdiel na dani vo výške 24.140,- eur. Základné imanie
žalobcu tvorí peňažné imanie vo výške 5.000,- eur. Vzhľadom na výšku základného imania by,
okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma predlženia v zmysle § 3 zák. č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Žiline pod sp. zn. 20S/62/2013 zo dňa 15.8. 2013. Žalobca je riadne podnikajúci subjekt, ktorý si
riadne plní svoje viaceré povinnosti, je zamestnávateľom, platí mzdy a odvody, rovnako platí dane,

ako aj každomesačnú daň z pridanej hodnoty. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca chce
naďalej podnikať, avšak v prípade, ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky vyššie
uvedené činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. Žiadal, aby mohol naďalej podnikať, čo by
však v prípade nepriznania odkladného účinku žaloby nebolo možné. Medzi výkonom činnosti žalobcu
a dôsledkami rozhodnutia ako aj úkonov, na ktorých žalovaný stavia svoj názor, je zjavný nepomer
a vytvára neprimeraný negatívny následok pre žalobcu. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi

následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska
škoda a finančná škoda, ako nenapraviteľný následok a nejde o dôvody len všeobecnej povahy. Navyše,priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom a nedôjde ním k zásahu do práv
tretích osôb.

4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej, ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.05.2023, pričom navrhol, aby súd správnu žalobu ako
bezdôvodnú zamietol a návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nevyhovel.

5. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na

rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným spôsobom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. NR-26S/21/2022.

6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 písm. a/ SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,

prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe posúdil ako nedôvodný, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho
priznanie v súlade s ustanovením § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej
žalobe v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov
pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej

hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba
iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď
s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy alebo jeho inými právnymi následkami a zároveň je splnená podmienka, že takéto priznanie
odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia

byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
svyjadrenímžalovanéhoktomutonávrhuaadministratívnymspisomžalovanéhonezistilzákonnýdôvod
pre jeho priznanie.

12. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobca odôvodnil hrozbou predlženia
v zmysle § 3 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, avšak bez predloženie akýchkoľvek
relevantných dôkazov týkajúcich sa finančnej situácie žalobcu (stav účtovníctva, výpisy z bankového
účtu, mzdové a prevádzkové náklady). Žalobca taktiež tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého

rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda, ujma, spočívajúca
v ohrození jeho podnikateľskej činnosti, avšak uvedené ostalo v rovine všeobecných tvrdení, žalobca
žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že práve v priamej príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého
rozhodnutia by mu takáto ujma hrozila. Rovnako neobstojí ani argumentácia žalobcu týkajúca sa výškyzákladného imania, nakoľko samotná výška (5.000 EUR) nijako nevypovedá o finančnej a hospodárskej
situácii spoločnosti, neodzrkadľuje reálnu účtovnú hodnotu majetku spoločnosti, stav finančných účtov,
ako aj obchodných záväzkov a pohľadávok.

13. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nestačí len všeobecne poukázať na akýkoľvek do úvahy prichádzajúci negatívny následok (a už vôbec
nie len v hypotetickej rovine) správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale je potrebné tvrdiť a
predovšetkým dôkazmi osvedčiť, že konkrétne tvrdený následok práve u žalobcu v priamej príčinnej

súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo jeho
inýmiprávnyminásledkamiskutočnehrozíažetentodosahujekvalitatívnevyššiuintenzitu-atointenzitu
buď závažnej ujmy, značnej škody či iného nenapraviteľného následku.

14. V prejednávanej veci teda žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje
tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z

kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej
v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (§
185 písm. a/ SSP). V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca sa o unesenie uvedeného
dôkazného bremena ani len nepokúsil, keďže k svojmu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nepripojil žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosti, na ktorých svoj návrh zakladal.

15. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama
a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. III.US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017
vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného

účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.7Sžks/17/2018zodňa30.05.2018.Vzhľadomnadôkazné
bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného
nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by
mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy,

ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
16. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto
inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a
musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy,
škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu

s verejným záujmom.

17. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym
spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne
posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. Vzhľadom na to, že žalobca

v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neoznačil a ani neosvedčil priamu hrozbu
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a finančnej škody, neboli naplnené základné zákonom
vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s
ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).