Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 12, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Ndc/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204455
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1318204455.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletých K. P., narodeného XX. C. XXXX,
D., I.. V. X a C. P., narodeného XX. C. XXXX, D., I.. V. X, zastúpených opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, deti matky S. P., narodenej XX. D. XXXX, D., Y. X,
zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Kocandovou, Bratislava, Jungmannova 8 a otca C. P., narodeného
XX. I. XXXX, D., I.. V. X, zastúpeného advokátskou kanceláriou Oľga Šajdíková - advokátska kancelária,

s. r. o., Bratislava, Kašmírska 24, IČO: 50 157 337, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas do rozvodu, vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 12CoP/8/2023,
o nesúhlase s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 12CoP/8/2023 j
e p r í s l u š n ý Krajský súd v Trnave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave predložil dňa 23. júna 2023 vec vedenú na tomto súde pod sp. zn. 12CoP/8/2023
podľa § 6 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“) Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o
príslušnosti z dôvodu nesúhlasu s postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave, ktorý vyslovil svoju
funkčnú, miestnu a kauzálnu nepríslušnosť konať a rozhodovať vo veci.
1.1. Na odôvodnenie nesúhlasu s postúpením veci Krajský súd v Trnave poukázal na § 5, § 6 ods. 1,

§ 3 ods. 5 a § 396b CMP. Argumentoval, že zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých
zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „zákon č. 150/2022 Z. z.“), bol s
účinnosťou od 01. júna 2023 zmenený CMP tak, že (o. i.) podľa § 3 ods. 5 písm. b) na konanie o
odvolaníprotirozhodnutiuvoveciachpodľaprvejhlavyatretejhlavydruhejčasti,tretejčastiaštvrtejčasti
vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je
príslušný Krajský súd v Trnave. Uvedeným postupom došlo k zavedeniu kauzálnej príslušnosti krajských

súdov na konanie o odvolaniach v rodinnoprávnych veciach, ktorá do 31. mája 2023 inštitucionálne
neexistovala. Krajské súdy v rodinnoprávnej agende boli do 31. mája 2023 len miestne a vecne, nie
kauzálne príslušnými; kauzálna príslušnosť bola zavedená až od 01. júna 2023. Zavedením kauzálnej
príslušnosti Krajského súdu v Trnave však nedošlo k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi
v prebiehajúcich odvolacích konaniach, keďže zo žiadneho z ustanovení zákona č. 150/2022 Z. z.
takýto prechod výkonu súdnictva nevyplýva. Tento záver podporuje zákonná úprava týkajúca sa výkonu

správneho súdnictva, nakoľko v § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov sa výslovne uvádza, že výkon súdnictva prechádza od 01. júna
2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach. Ďalej dôvodil, že v rámci tzv. reformy
súdnej mapy zákonodarca výslovne používa a pracuje s termínom „prechod“. Nemožno preto prihliadnuť
na názor Krajského súdu v Bratislave, že v predmetnej veci je potrebné zaujať extenzívny výklad §
396b CMP, nakoľko niet zákonného ustanovenia, ktoré by prechod výkonu súdnictva vo veciach podľa

prvej a tretej hlavy druhej, tretej a štvrtej časti CMP zakladalo. Uvedený záver vyplýva aj z dôvodovej
správy k zákonu č. 150/2022 Z. z., podľa ktorej v prípade presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi,ktoré nezanikajú, bude sa uplatňovať druhé pravidlo, podľa ktorého „staré“ veci dokončí doterajší súd,
pričom nový nápad, t. j. odvolacie konania začaté s účinnosťou od 01. júna 2023, už smeruje na
nový súd. Rovnaký záver vyplýva aj z usmernenia ku kauzálnej príslušnosti krajských súdov vydaného

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Poukázal tiež na skutočnosť, že k zhodnému záveru
dospeli aj Krajský súd v Banskej Bystrici, Krajský súd v Trenčíne a Krajský súd v Košiciach, pričom
odlišný postup Krajského súdu v Bratislave je v rozpore s princípom predvídateľnosti rozhodovania.

2. Najvyšší súd, ktorý je ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a Krajskému súdu v

Bratislave podľa § 6 ods. 2 CMP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, posúdil dôvodnosť nesúhlasu
s postúpením veci a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci nie je
dôvodný.

3. Podľa § 5 CMP súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.

4. Podľa § 6 ods. 1 a 2 CMP ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému
súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov. Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s
postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému
súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu
nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

5. Podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy
a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode
Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave.

6. Podľa § 396b CMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na
súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť
trvá až do skončenia konania.

9.Zobsahuspisuvyplýva,ževprejednávanejvecirozhodolbývalýOkresnýsúdBratislavaIIIrozsudkom
z 09. júna 2022 č. k. 37P/177/2018-832. Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a vec bola
predložená Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, ktorý vo veci nerozhodol a po 01. júni
2023 postúpil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému

podľa § 3 ods. 5 písm. b) CMP (č. l. 898 spisu).

10. Ustanovenie § 396b CMP predstavuje procesné ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa
určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej
úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je

princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a
začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových
procesných noriem, teda použiteľnosti nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce
podľa doterajšej právnej úpravy, je zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý
nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov

alebo ich jednotlivých ustanovení [m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) z 22. októbra 2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018,
uznesenie z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 08. februára 2023 sp. zn. II. ÚS
451/2022)].

11. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný,
že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez toho,
aby bol vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný
mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1064 - 1072 s.).12. Ustanovenie § 396b CMP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej
úpravy CMP v znení účinnom od 01. júna 2023 a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne

neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných.

13. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná
príslušnosť; podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023, o odvolaní
rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný
Krajský súd v Bratislave, zatiaľ čo s účinnosťou od 01. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 3
ods. 5 písm. b) CMP funkčne príslušný Krajský súd v Trnave a súčasne § 396b CMP ako intertemporálne
ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája
2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so

zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je na konanie o odvolaní
začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave.

15. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uvedený názor je v súlade i s názorom vysloveným v
náleze ústavného súdu z 27. júna 2023 sp. zn. IV. ÚS 257/2023 (ods. 75. až 77.), ktorý konštatoval, že

počas konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa došlo k zmene § 3 ods. 5 písm. a) CMP a poukázal i
na § 396b CMP. Keďže ústavný súd vrátil vec na nové rozhodnutie o odvolaní, vychádzajúc z princípu
okamžitej aplikability procesných noriem, dospel k záveru, že na rozhodovanie o odvolaní v návratových
konaniach je už funkčne príslušný Krajský súd v Žiline (v danej veci išlo o rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici, pozn.).

16. Zároveň najvyšší súd považuje za potrebné poukázať aj na potrebu zachovania plynulosti a rýchlosti
konania a v neposlednom rade na zabezpečenie jedného zo základných cieľov súdnej reformy, ktorým
je špecializácia súdov a sudcov.

17. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že týmto rozhodnutím nedochádza k porušeniu základného práva
na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) a ani k porušeniu základnej procesnoprávnej zásady tzv. perpetuatio fori, spočívajúcej v trvaní
príslušnosti.

18. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s
postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave nie je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.