Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-12Sa/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200349
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:3022200349.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Kútikovou, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. X/X, XXX XX E. F., zastúpeného zástupcom: G. A.
H. I., J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: K. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín,
so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, IČO: 00151866, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo: OU-TN-OOPI-2022/027573-002 zo dňa 12.9.2022

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj ,,prvostupňové
rozhodnutie“) č. OU-TN-OVVS2-2022/003181-042 zo dňa 10. 06. 2022 bol A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. X/X E. F. (ďalej len ,,žalobca“) uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému
poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,zákon o priestupkoch alebo zákona č. 372/1990 Zb“) na tom skutkovom základe, že dňa 06.
07. 2021 v čase približne o 16:00 hod. na verejnej komunikácii pri štátnej hranici s Českou republikou,

v tesnej blízkosti budovy spoločnosti MÝTO na parcele č. 1475/11, v k. ú. K. C., neuposlúchol výzvu
príslušníka Policajného zboru, aby upustil od svojho konania, pri pokuse o odstránenie betónového
zátarasu, ktorý slúžil na uzatvorenie hraničného prechodu, čím neuposlúchol výzvu verejného činiteľa
pri výkone jeho právomoci, za čo mu bola uložená sankcia pokuty vo výške 20,- Eur ako aj povinnosť
uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že

Okresný úrad Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len ,,prvostupňový správny orgán“
alebo ,,správny orgán I. stupňa“) vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.
Procesný postup prvostupňového správneho orgánu v súvislosti so zabezpečením dôkazov hodnotil
ako nedostatočný a neobjektívny. Mal za to, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na
riadne posúdenie veci, pričom predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
pre nedostatok dôvodov, čoho následkom je vydanie nezákonného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že
prvostupňový správny orgán dostatočne nezdôvodnil svoje rozhodnutie, neuviedol úvahy, ktorými bol

vedený pri hodnotení dôkazov, neuviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval a dostatočne sa nevysporiadal vo svojom odôvodnení s argumentami
obvineného ako účastníka konania. Podľa žalobcu v odôvodnení rozhodnutia nie je dostatočne
odôvodnená správna úvaha, ktorou sa správny orgán riadil. Rozhodnutie je nepreskúmateľné prenedostatok presvedčivých dôvodov, ako správny orgán dospel k svojim záverom, a preto je rozhodnutie
formalistické, je založené iba na vágnych predpokladoch a domnienkach správneho orgánu. V odvolaní
poukázal na znenie § 12 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore (ďalej len ,, zákon

o policajnom zbore“ alebo zákon o PZ“), v zmysle ktorého ak to povaha služobného zákroku vyžaduje,
pred výzvou sa použijú slová „V mene zákona“. Uviedol, že v uvedenom prípade predmetná výzva
nebola použitá, ani jeden svedok nepotvrdil, že by voči obvinenému smerovala jasná a zrozumiteľná
výzva s použitím slov „V mene zákona“, čím zasahujúci policajt L. porušil zákon, a preto nemohlo dôjsť
k neuposlúchnutiu výzvy verejného činiteľa, keď táto výzva nebola vyslovená v súlade so zákonom.

V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ak mu policajt L. mal dať nejakú výzvu, mali byť splnené nasledovné
podmienky: 1. ide o výzvu danú v súvislosti s plnením úloh podľa zákona o policajnom zbore, 2. výzva
spĺňa podmienky primeranosti, 3. sleduje sa ňou legitímny ciel, 4. je adresná a dostala sa do sféry
vnímania jej adresáta – pričom podľa nášho názoru nielenže nebolo preukázané, že by policajt L. dal
výzvu obvinenému, ale v danej situácii by takouto výzvou neboli splnené podmienky 2, 3 a 4, pretože
určite nebola primeraná situácii, nesledoval sa ňou žiadny legitímny ciel a svedkovia potvrdili, že v danej

situácii bolo rušno, krik, vrava a hluk od ostatných zúčastnených ľudí tak, že nebolo počuť. Žalobca
uviedol, že ako obvinený sa vo výpovedi vyjadril, že žiadnu výzvu od L. nedostal, resp. nepočul,
pričom nepopieral, že by komunikoval s príslušníkmi policajného zboru – zasahujúcimi policajtmi, ale
išlo skôr o bežný rozhovor, komunikáciu smerujúcu k objasneniu aktuálnej situácie, ktorá sa v tom
čase na mieste odohrávala. Ďalej uviedol, že nepočul žiadnu zákonnú výzvu smerujúcu k jeho osobe.

Mal za to, že zasahujúci policajti prekročili svoju právomoc verejného činiteľa, pretože neprimerane
zasiahli donucovacími prostriedkami proti osobám, ktoré sa nedopúšťali žiadnej protiprávnej činnosti.
Podvliekanie gurtne pod betónové zátarasy, ktoré tam boli umiestnené v rozpore so zákonom o cestnej
premávkeaďalšímieurópskymiprávnymipredpismiovoľnompohybeosôbcezhraniceštátovEurozóny,
v žiadnom prípade nie je podľa žalobcu protiprávnym konaním. Tiež uviedol, že celý incident skôr

svedčí o trestnej činnosti zasahujúcich policajtov. Poukázal na zásadu in dubio pro reo a žiadal zrušiť
alebo zmeniť rozhodnutie tak, že sa konanie zastaví z dôvodu, že skutok sa nestal alebo že skutok sa
nepodarilo obvinenému preukázať. Poukázal na konanie H. M., ktoré bolo zastavené. Žalobca vo svojom
odvolaní tiež uviedol, že ako procesnú chybu uvádza, že nebol vypočutý H. M..

3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Trenčín, odbor
opravných prostriedkov (ďalej aj ,,odvolací správny orgán“ alebo ,,druhostupňový správny orgán“
alebo ,,správny orgán II. stupňa“) rozhodnutím č. OU-TN-OOP1-2022/027573-002 zo dňa 12. 09.
2022 tak, že prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol (ďalej
aj ,,napadnuté rozhodnutie“).

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ozrejmil podrobne priebeh prvostupňového
konania, pričom poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia ako aj na obsah podaného odvolania.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 21.10.2021 vydal prvostupňový
správny orgán v priestupkovej veci žalobcu rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. OU-TN-

OVVS2-2021/029702-002, ktorým obvineného uznal vinným zo spáchania priestupku proti verejnému
poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil neuposlúchnutím výzvy
verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci na tom skutkovom základe, že dňa 06.07.2021 v čase
približne o 16.00 h na verejnej komunikácii na štátnej hranici s Českou republikou v tesnej blízkosti
budovy spoločnosti MÝTO na parcele č. 1475/11 v k. ú. K. C. sa snažil podvliecť pod betónovú zátarasu,

ktorá slúžila na uzatvorenie hraničného priechodu, upínací pás tzv. gurtňu za účelom odstránenia tejto
zátarasy v čom sa mu snažil po viacnásobných výzvach na upustenie od konania zabrániť príslušník
policajného zboru B. H. N. L. tým spôsobom, že dal nohu pred túto betónovú zátarasu v mieste, kde
sa upínací pás dal prevliecť, na čo si kľakol pred B. H. N. L. a snažil sa mu odsunúť nohu, čo sa mu
nepodarilo,pretoľavourukouchytilpravúnohuB.H.N.L.apravourukouapravýmramenomhoudreldo

oblasti pása, ktorý následne voči nemu použil donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty sebaobrany
a putá v zmysle zákona o PZ, teda neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci
a súčasne uložil obvinenému za spáchaný priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 47 ods.
2 zákona o priestupkoch peňažnú sankciu - pokutu vo výške 20,- Eur. Žalobca podal proti rozkazu
o uložení sankcie v zákonom stanovenej lehote odpor. Prvostupňový správny orgán v predmetnej

priestupkovej veci vytýčil ústne pojednávanie na deň 02. 02. 2022, 23. 02. 2022, 04. 04. 2022, 28.
04. 2022, 02. 06. 2022. Žalovaný uviedol, že preskúmal rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa v
celom rozsahu pričom žiadne pochybenia prvostupňového správneho orgánu podľa § 46 Správneho
poriadku nezistil. Ďalej uviedol, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi normami av súlade so zásadou zákonnosti. Prvostupňový správny orgán aplikoval príslušné právne predpisy v
takom rozsahu, za takých podmienok a takým spôsobom, ako to vyplýva z ich hmotnoprávnych ako aj
z procesnoprávnych ustanovení. Ak by bolo rozhodnutie nezákonné, vykazovalo by takú vadu, ktorá by

bola dôvodom na jeho zrušenie alebo zmenu. Takéto porušenie však odvolací orgán nezistil. Vykonanie
dôkazov a ich hodnotenie je plne v kompetencii prvostupňového správneho orgánu. Počas samotného
prejednávania skutku prvostupňový správny orgán podľa názoru odvolacieho orgánu vykonal všetky
dôkazy, ktoré vzhľadom na závažnosť skutku a na jeho náležité posúdenie boli potrebné. Odvolací orgán
zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh priestupkového konania a dospel k záveru, že rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom, vo veci vyslovenia viny bolo
dostatočne preukázané spáchanie priestupku svedeckými výpoveďami. Uložená sankcia bola riadne
odôvodnená v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch. K námietke právneho zástupcu žalobcu v
odvolaní o tom, že výzva nebola riadne v zmysle zákona o policajnom zbore vyslovená, odvolací orgán
uvádza, že podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona o policajnom zbore, policajt je pri vykonávaní služobného
zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti dovoľujú, použiť výzvu zodpovedajúcu zákroku. Ak to

povaha služobného zákroku vyžaduje, pred výzvou použije slová „V mene zákona“. Odvolací orgán
konštatuje, že je bez pochýb preukázané, že výzva bola riadne použitá a zodpovedala zákroku, čo
bolo preukázané svedeckými výpoveďami: H. O. P., H. N. L., A. Q. a H. I.. Policajt môže dávať výzvy,
požiadavky, pokyny a príkazy, ktoré nie sú vo všeobecne záväzných právnych predpisoch výslovne
vyjadrené. Tieto môžu súvisieť predovšetkým so zaistením bezpečnosti policajta alebo iných osôb ako

aj ukončením páchaného protiprávneho konania. Podmienkou je, aby bola táto výzva daná v medziach
zákona a aby sledovala legitímny cieľ. Aj nepomenované výzvy policajta sú výzvami zákonnými, ich
uposlúchnutie je vynútiteľné a sankcionovateľné. Výzvy H. N. L. spĺňali nasledujúce podmienky: 1.
išlo o výzvy dané v súvislosti s plnením úloh podľa zákon o PZ – príslušníci policajného zboru boli
na miesto spáchania priestupku vyslaní z dôvodu, že tam dochádzalo k neohlásenému stretnutiu, 2.

výzvy spĺňali podmienky primeranosti – neohlásené stretnutie, dav ľudí, 3. sledoval sa nimi legitímny
cieľ – zabránenie protiprávnemu konaniu, 4. boli adresné a dostali sa do sféry vnímania ich adresáta
– obvineného, ktorý bol v bezprostrednej blízkosti H. N. L.. Občania sú povinní podrobiť sa výkonu
právomoci verejného činiteľa bez ohľadu na vlastný súkromný názor a bez toho, že by najprv hodnotili
zákonnosť postupu verejného činiteľa. Listina základných práv a slobôd a ani žiadny právny predpis

nepripúšťa,abyjednotlivíobčanianajprvhodnotilizákonnosťpostupuverejnýchčiniteľovaažnazáklade
tohto hodnotenia výzvu uposlúchli alebo neuposlúchli. Ďalej uviedol, že obvinený z priestupku má právo
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať
skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. Obvinený aj jeho
právny zástupca má tiež právo vypočúvať svedkov, resp. klásť im otázky pri ústnom pojednávaní

alebo dať vypočuť svedkov a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých
podmienok, ako svedkov proti sebe. Priestupok H. M. bol v zmysle § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch
prejednaný samostatne. V súvislosti s uloženou sankciou uviedol, že pri ukladaní druhu a výšky sankcie
stotožnil s prvostupňovým správnym orgánom, ktorý prihliadal na spôsob spáchania priestupku, a to
že obvinený sa skutku dopustil úmyselne, na mieru zavinenia, nakoľko konal vedome, a aj napriek

opakovaným výzvam zasahujúceho príslušníka policajného zboru neupustil od protiprávneho konania,
prihliadal na závažnosť jeho konania, a to že nerešpektoval výzvu verejného činiteľa, pričom mal vedieť
svoje protiprávne konanie ovládať a po výzve upustiť od takéhoto konania, čo považoval za priťažujúce
okolnosti,alesúčasnevzaldoúvahyajto,žeobvinenýnebolriešenývpriestupkovomkonanízaobdobný
priestupok, ku skutku sa nepriznal, svoje konanie neoľutoval. Uložená sankcia je postačujúca s tým, že

v budúcnosti sa obvinený zdrží takéhoto konania, bude ovládať svoje správanie vhodným spôsobom a v
prípade riešenia ďalšieho priestupku na obdobnom skutkovom základe, bude správny orgán obvineného
postihovať prísnejšie. Za spáchanie tohto priestupku mohla byť obvinenému v zmysle ustanovenia § 47
ods. 2 zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta až do výšky 100,- Eur.

Správna žaloba – žalobné body

5. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e),
g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení žalobyžalobca podrobne opísal priebeh doterajšieho administratívneho konania s odkazom na odôvodenie
prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu.

6. Žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nasledovne: Žalobca má
za to, že žalovaný v predmetnom konaní vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne
neodôvodnil, pričom v tejto súvislosti uviedol, že každé rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej či právnickej osoby musí byť spravodlivé a musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Podľa zákona č. 71/1976 Zb. o správnom

konaní (ďalej len ,,Správny poriadok“), každé rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Pri odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný
konkretizovať dôkazné prostriedky, ktoré ho viedli k výroku rozhodnutia, a tiež je povinný uviesť postup
pri aplikácií tzv. správnej úvahy pri použití právnych predpisov.

7. Žalobca ďalej uviedol, že dôkazné bremeno musí v procesných postupoch, v ktorých sa vyvodzuje

administratívnoprávna zodpovednosť zaťažovať správny orgán, ktorý má povinnosť riadne a v súlade
so zákonom objasniť skutkový stav veci. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že správny orgán pritom
nezisťoval ďalšie skutkové okolnosti, na ktoré následne aj poukazoval žalobca vo svojom odvolaní,
pričom má za to, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom dostatočne
a hodnoverným spôsobom sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu. Žalobca sa domnieva, že

spoľahlivé zistenie skutkového stavu je podmienkou, ktorá má byť splnená na strane správneho
orgánu za predpokladu jeho úmyslu vyvodiť zodpovednosť voči obvinenému. Správny orgán tak
prostredníctvom dokazovania ako súboru procesných úkonov má zistiť skutkový stav tak, aby o jeho
pravdivosti a úplnom zistení stavu veci neboli dôvodné pochybnosti. Ako už žalobca uviedol vo svojom
odvolaní, povinnosť správneho orgánu dokazovať vinu obvinenému za správny delikt sa odvodzuje z

vyhľadávacej zásady, uplatňujúcej sa v správnom konaní začatom z podnetu správneho orgánu. Táto
zásada vyjadruje zodpovednosť správneho orgánu za zhromaždenie podkladov pre rozhodnutie tak,
aby skutkový stav bol náležite zistený. Žalobca hodnotí procesný postup žalovaného v súvislosti so
zabezpečením dôkazov za nedostatočný a neobjektívny. Má za to, že skutkový stav nebol správnym
orgánom zistený dostatočne, keďže v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku je správny orgán povinný

uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia tak mal žalovaný jasne uviesť skutočnosti, ktoré boli
podkladom na rozhodnutie, resp. jasne a konkrétne označiť' dôkazy, na základe hodnotenia ktorých

dospel k správnej úvahe, nie uviesť len odkaz na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. V prípade
označenia takéhoto odôvodnenia za správne a postačujúce potom možno každý právny záver podporiť
odkazom na obsah spisu.

8. V súvislosti s uloženou sankciou žalobca namietal, že v rozhodnutí žalovaného absentuje hodnoverné

a dostatočne odôvodnené rozhodnutie o samotnej výške uloženej pokuty, ktorú považuje vzhľadom
na údajné porušenia za neadekvátnu, v istom zmysle až za nespravodlivú. V súvislosti s výškou
finančnej sankcie má správny orgán podľa žalobcu určitú voľnosť, no môže sa ľahko stať, že dôjde
k vybočeniu zo základných hraníc, ktoré boli v právnej norme správnou úvahou sledované, preto je
pri aplikácii takýchto právnych noriem potrebné uviesť dôvody, z ktorých správny orgán vychádzal,

a to v odôvodnení výroku rozhodnutia. Ďalej uviedol, že uložená pokuta vychádza z nesprávneho
posúdenia. Odôvodnenie žalovaného najmä v časti o výške pokuty považuje za argumentačne slabé,
nejasné,nedostatočnéazmätočné.Žalovanýmalpodľanázoružalobcuposudzovaťzávažnosťkonania,
jeho následky a tým zabezpečiť spravodlivé rozhodnutie, ktoré bude spĺňať preventívny účel, čo však
dostatočne a spravodlivo nespravil. S poukazom na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku má za to,

že žalovaný nedostatočne odôvodnil výšku uloženej pokuty, keď svoje stotožnenie sa so správnosťou
jej vyčíslenia nedostatočne vysvetlil a odôvodnil. V záujme riadneho odôvodnenia, ako neoddeliteľnej
súčasti obsahových náležitosti zákonného rozhodnutia, ktoré má vzbudiť presvedčivosť v jeho výrok
má za to, že nepostačuje, keď správny orgán jednak o nej rozhodujúci v prvom stupni, ako aj orgán
odvolací, ktorý má záujem argumentovať správnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa iba zopakuje

nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán má v záujme zdôvodnenia
spravodlivosti výšky uloženej pokuty analyzovať' vzhľadom na zistený skutkový základ, a túto analýzu,
resp. vysvetlenie jednotlivých bodov tohto ustanovenia obsiahnuť do odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ
uvedené opomenie, nemožno konštatovať, či skutočne na jednotlivé body uvedeného zákonnéhoustanovenia prihliadal, a teda nemožno ani mať dôveru v správnosť jeho postupu v správnom konaní.
Domnieva sa, že pri takom rozpätí výšky pokuty medzi najnižšou a najvyššou sumou pokuty, ktorú
môže správny orgán uložiť, je v rámci rozhodnutia povinný odôvodniť jej výšku, teda uviesť a vysvetliť

všetky okolnosti, na ktoré sa pri jej vyčíslení v tak širokých zákonných medziach prihliadal, a to najmä v
záujme poskytnutia presvedčivosti v spravodlivosť uloženej pokuty. Keďže uvedené žalovaný vo svojom
rozhodnutí opomenul, má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že v ňom
absentuje náležité odôvodnenie výšky uloženej pokuty a spôsob odôvodnenia.

9. V závere žaloby žalobca zhrňujúc svoje závery uviedol, že z dôvodu hospodárnosti nebude duplicitne
uvádzať ďalšie hmotnoprávne a procesnoprávne nedostatky a v plnej miere, preto odkazuje na podané
odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

10. Žalovaný doručil vyjadrenie k správnej žalobe žalobcu dňa 22. 03. 2023, v ktorom uviedol, že
navrhuje, aby správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol a rozhodol, že trovy
konania znáša žalobca.

11. V odôvodnení písomného vyjadrenia zhrnul priebeh administratívneho konania, pričom k žalobným
námietkam žalobcu uviedol, že žalovaný nezistil žiadne pochybenie prvostupňového správneho orgánu
podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi normami a
v súlade so zásadou zákonnosti. Prvostupňový správny orgán aplikoval príslušné právne predpisy v
takom rozsahu, za takých podmienok a takým spôsobom, ako to vyplýva z ich hmotnoprávnych ako aj

z procesnoprávnych ustanovení. Ak by bolo rozhodnutie nezákonné, vykazovalo by takú vadu, ktorá by
bola dôvodom na jeho zrušenie alebo zmenu. Takéto porušenie však žalovaný nezistil.

12. K námietke žalobcu v podanej správnej žalobe o tom, že skutkový stav nebol správnym orgánom
zistený dostatočne a procesný postup žalovaného v súvislosti so zabezpečovaním dôkazov považuje

za nedostatočný a neobjektívny, žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že protiprávneho konania sa žalobca dopustil a svojím konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o
priestupkoch tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Pri vyslovení
viny žalobcu prvostupňový správny orgán vychádzal z výpovedí svedkov, ktoré zhodne a jednoznačne

bez akýchkoľvek pochybností preukázali protiprávnosť konania žalobcu. Uvedené považuje žalovaný
za dostačujúce. Svedkovia boli riadne poučení podľa § 35 ods. 1 Správneho poriadku o povinnosti
vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať, vypovedali o skutočnostiach. ktorých sa zúčastnili a boli
priamymi svedkami.

13. K námietke žalobcu v žalobe o tom, že výzva policajta nebola riadne v zmysle zákona o policajnom
zbore vyslovená, žalovaný uviedol, že podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona o policajnom zbore policajt
je pri vykonávaní služobného zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti dovoľujú, použiť výzvu
zodpovedajúcu zákroku. Ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, pred výzvou použije slová „V mene
zákona".Žalovanýkonštatuje,žejebezpochýbpreukázané,ževýzvabolariadnepoužitáazodpovedala

zákroku, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami. Podľa § 34 zákona o policajnom zbore je každý
povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení
podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov. Policajt môže dávať výzvy,
požiadavky, pokyny a príkazy, ktoré nie sú vo všeobecne záväzných právnych predpisoch výslovne
vyjadrené. Tieto môžu súvisieť predovšetkým so zaistením bezpečnosti policajta alebo iných osôb ako

aj ukončením páchaného protiprávneho konania. Podmienkou je, aby bola táto výzva daná v medziach
zákona a aby sledovala legitímny cieľ. Aj nepomenované výzvy policajta sú výzvami zákonnými, ich
uposlúchnutie je vynútiteľné a sankcionovateľné. Výzvy H. N. L. spĺňali nasledujúce podmienky: 1.
išlo o výzvy dané v súvislosti s plnením úloh podľa zákona o PZ - príslušníci policajného zboru boli
na miesto spáchania priestupku vyslaní z dôvodu, že tam dochádzalo k neohlásenému stretnutiu, 2.

výzvy spĺňali podmienky primeranosti - neohlásené stretnutie, dav ľudí, 3. sledoval sa nimi legitímny
cieľ – zabránenie protiprávnemu konaniu, 4. boli adresné a dostali sa do sféry vnímania ich adresáta
- obvineného, ktorý bol v bezprostrednej blízkosti H. N. L.. Občania sú povinní podrobiť sa výkonu
právomoci verejného činiteľa bez ohľadu na vlastný súkromný názor a bez toho, že by najprv hodnotilizákonnosť postupu verejného činiteľa. Listina základných práv a slobôd a ani žiadny právny predpis
nepripúšťa,abyjednotlivíobčanianajprvhodnotilizákonnosťpostupuverejnýchčiniteľovaažnazáklade
tohto hodnotenia výzvu uposlúchli alebo neuposlúchli.

14. K námietke žalobcu, že nebol vypočutý H. M., žalovaný uvádza, že priestupok H. M. bol v zmysle § 57
ods. 2 zákona o priestupkoch prejednaný samostatne. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že obvinený
z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom
o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.

Obvinený aj jeho právny zástupca má tiež právo vypočúvať svedkov, resp. klásť im otázky pri ústnom
pojednávaní alebo dať vypočuť svedkov a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech
za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe. Žalobca, ako aj právny zástupca mali možnosť na
ústnych pojednávaniach navrhnúť vypočutie svedka H. M., čo však neučinili a nevyužili tak svoje právo.
Žalovaný poukazuje na to, že osoba obvinená z priestupku nesie procesnú zodpovednosť za spôsob
využitia svojich práv.

15. Ďalej žalovaný uviedol, že preskúmal aj druh a výšku uloženej sankcie, ktorá bola riadne a
dostatočne odôvodnená v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a má z a to, že prvostupňový
správny orgán riadne rozviedol svoju úvahu, ktorou sa riadil pri uložení druhu a výmery sankcie.
Prihliadal na závažnosť konania žalobcu, a to že nerešpektoval výzvu verejného činiteľa, pričom

mal vedieť svoje protiprávne konanie ovládať a po výzve upustiť od takéhoto konania, na spôsob
spáchania priestupku, a to že žalobca sa skutku dopustil úmyselne, na mieru zavinenia, nakoľko konal
vedome, a aj napriek opakovaným výzvam zasahujúceho príslušníka policajného zboru neupustil od
protiprávneho konania, ale súčasne vzal do úvahy aj to, že žalobca nebol riešený v priestupkovom
konaní za obdobný priestupok, ku skutku sa nepriznal, svoje konanie neoľutoval. Preto mu bola uložená

peňažná sankcia - pokuta na dolnej hranici a to vo výške 20,- Eur. Žalovaný sa stotožnil s názorom
prvostupňového správneho orgánu, že uložená sankcia je postačujúca s tým, že v budúcnosti sa
žalobca zdrží takéhoto konania, bude ovládať svoje správanie vhodným spôsobom a podľa názoru
žalovaného, spĺňa aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania žalobcu. V prípade
riešenia ďalšieho priestupku na obdobnom skutkovom základe, bude správny orgán žalobcu postihovať

prísnejšie. Námietku žalobcu preto považuje žalovaný za irelevantnú.

16. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov – dôvody

17. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

18. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa §
13 SSP nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku

(ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137
ods. 4 SSP dňa. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej
tabuli správneho súdu odo dňa 21.06. 2023 do 30.06.2023.

19. . Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové

rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu prechádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§ 134 SSP a §194, § 195 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je
nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Správny súd nezistil dôvodnosť žalobných námietok
a ani mimo žalobné námietky nezistil pochybenia v postupe a rozhodnutiach orgánov príslušných na
prejednanie priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktoré

by mohli byť dôvodom pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje vďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa

môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21. Podľa § 134 ods. 1SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

22.Podľa§194ods.1aods.2SSP,správnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo

premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na

ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e)ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 327/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ,,zákon o priestupkoch“),

priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok
výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

25. Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na

závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

26. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto neuposlúchne

výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.

27. Podľa § 47 ods. 2, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 100 eur,
za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g) pokutu do 300 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm.
h) až l) pokutu do 500 eur.

28. Podľa § 77 zákona o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.
3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o

nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).

29. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore(ďalej len zákon o policajnom zbore“),
policajt je pri vykonávaní služobného zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti dovoľujú, použiť výzvu
zodpovedajúcu zákroku.

30. Podľa § 12 ods. 2 zákona o policajnom zbore, ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, pred
výzvou použije slová „V mene zákona“.31. Podľa § 34 zákona o policajnom zbore, každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a
požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa
osobitných predpisov.

32. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalobca bol prvostupňovým rozhodnutím uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch
na tom skutkovom základe, že dňa 06. 07. 2021 v čase približne o 16:00 hod. na verejnej komunikácii
pri štátnej hranici s Českou republikou, v tesnej blízkosti budovy spoločnosti MÝTO na parcele č.

1475/11, v k. ú. K. C., neuposlúchol výzvu príslušníka Policajného zboru, aby upustil od svojho konania,
pri pokuse o odstránenie betónového zátarasu, ktorý slúžil na uzatvorenie hraničného prechodu, čím
neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, za čo mu bola uložená sankcia pokuty
vo výške 20,- Eur ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur . Žalovaný napadnutým
rozhodnutím v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Okresného
úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-TN-OVVS2-2022/003181- 042 zo dňa

10.06.2022 a odvolanie žalobcu zamietol.

33.Správnysúdpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupuorgánuverejnejsprávyvkonkrétnej
právnejvecisavzásadeobmedzínaotázku,čivykonanédôkazy,zktorýchtentoorgánvychádzal,niesú
pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady

správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,
ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia
a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný
právny predpis. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán si zabezpečil dôkazy,
logickým hodnotením ktorých získal relevantné skutkové zistenia, a ktoré posúdil v súlade s platnou

právnou úpravou.
34. Každú skutkovú podstatu priestupku charakterizujú záujmy spoločnosti, ktoré sú chránené zákonom
a proti ktorým je protiprávne konanie namierené. Záujmy spoločnosti tak predstavujú objekt priestupku
ako vybrané spoločenské vzťahy, proti ktorým konanie smeruje (napr. riadny výkon verejnej správy,
poriadok v správe, občianske spolunažívanie a pod.). Keďže porušovanie alebo ohrozovanie záujmu

spoločnosti je právne neurčitým pojmom, posudzuje sa jeho naplnenie v každom konkrétnom prípade.
Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna
stránka, objekt, objektívna stránka. Spôsobilým subjektom priestupku je páchateľ priestupku, ktorým
môže byť len deliktuálne spôsobilá fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 15 rokov a u ktorej neexistujú
dôvody vylučujúce jej príčetnosť(§ 5 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb.). Subjektívna stránka predstavuje

zavinenie, ktoré môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti, pričom na zodpovednosť za priestupok stačí
zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Objektívna stránka je daná
konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom
(kauzálny nexus), jej fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Objektom sú
vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektom

priestupku je právom chránený záujem spoločnosti, ktorý je spáchaním priestupku ohrozený alebo
porušený.

35. Skutková podstata priestupku proti verejnému poriadku, ktorá je kladená žalobcovi za vinu, je
zakotvená v ustanovení § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Podľa nej sa priestupku dopustí

ten, kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Objektom priestupku je
ochrana verejného poriadku. Subjektom je každý kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa, ktorú
verejný činiteľ urobil pri svojej právomoci, pričom výzva je bezprostredný úkon a nepredchádza jej
formálnoprávny postup s jej adresátom. Pre objektívnu stránku je charakteristické konanie, ktoré
spočíva v neuposlúchnutí výzvy verejného činiteľa. Na spáchanie priestupku postačuje zavinenie aj z

nedbanlivosti (subjektívna stránka).

36. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku
podľa § 47 ods. 1 písm. a) proti verejnému poriadku, ktorého sa dopustil žalobca, keď neuposlúchol
výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Z obsahu podanej správnej žaloby je tiež zrejmé, že

naplnenie subjektívnej stránky priestupku ani deliktuálna spôsobilosť žalobcu spornými neboli. Žalobca
namietal, že svojim konaním nenaplnil objektívnu stránku priestupku proti verejnému poriadku podľa §
47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Z.z., pretože prvostupňové rozhodnutie skutok vymedzilo tak, že
žalobca neuposlúchol výzvu príslušníka Policajného zboru, aby upustil od svojho konania, pri pokuseo odstránenie betónového zátarasu, ktorý slúžil na uzatvorenie hraničného prechodu, čím neuposlúchol
výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.

37. Žalobca vychádzal z formulácie skutku, ktorej úlohou (so zachovaním náležitostí výroku rozhodnutia
v zmysle § 77 zákona č. 372/1990 Zb.) je vymedzenie a špecifikácia konania majúceho znaky
priestupku takým spôsobom, aby toto sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním,
pričom poukazoval na fakt, že výzva, ktorá bola adresovaná žalobcovi nemala náležitosti kvalifikovanej
výzvy podľa zákona o policajnom zbore a teda nejedná sa o skutok reprezentujúci konanie obvineného

z priestupku, ktoré je subsumovateľné ako naplnenie objektívnej stránky.

38. K námietke žalobcu v podanej žalobe o tom, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený
dostatočne a procesný postup žalovaného v súvislosti so zabezpečovaním dôkazov považuje za
nedostatočný a neobjektívny je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že protiprávneho konania sa žalobca dopustil a svojím konaním naplnil všetky znaky

skutkovejpodstatypriestupkuprotiverejnémuporiadkupodľa§47ods.1písm.a)zákonaopriestupkoch
tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Pri vyslovení viny žalobcu
prvostupňový správny orgán vychádzal z výpovedí svedkov, ktorý sa nachádzali v bezprostrednej
blízkosti žalobcu, ktorí zhodne a jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázali protiprávnosť
konania žalobcu a tiež z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu, ktorého súčasťou jej aj záznam

zachytený na CD – nosiči s jeho prepisom, ktorý zachytáva priebeh konania a skutočnosť, že rozhovor
medzi žalobcom a H. L. nebol len bežný rozhovor. Žalobca nechcel od svojho konania upustiť a H. L.
vyzýval opakovane žalobcu, aby upustil od svojho konania. Svedok H. O. P. na ústnom pojednávaní dňa
23.02.2022 a dňa 02.06.2022 vo svojej výpovedi uviedol, že A. B. sa snažil odtiahnuť zátarasy, H. N.
L. mu zabraňoval v jeho činnosti a vyzval A. B., aby upustil od svojho konania, ale presné slová, ktoré

použil H. N. L., uviesť nevedel, nespomenul si. Svedok H. N. L. na ústnom pojednávaní dňa 02.06.2022
vo svojej výpovedi uviedol, že sa snažil zabrániť A. B., aby odtiahol betónový zátaras, keď sa snažil A. B.
podvliecť cez otvor gurtňu na odtiahnutie zátarasy tak, že dal nohu pred otvor a opakovane vyzýval A. B.,
aby upustil od protiprávneho konania, čo opakoval počas incidentu asi 5 krát. Vyzval ho priezviskom „pán
B., upustite od protiprávneho konania a neodťahujte zátarasy." Svedok A. Q. na ústnom pojednávaní

dňa 23.02.2022 uviedol, že boli spoločne vyslaní s H. N. L. a s ďalšími príslušníkmi PZ na hraničný
priechod, kde mali nahlásené, že dochádza k neohlásenému stretnutiu. A. B. sa snažil podvliecť gurtňu
popod betónovú zátarasu, kde sa H. N. L. postavil, pričom už predtým vyzýval A. B., aby nemanipuloval
so zátarasami a upustil od svojho konania. Toto opakoval viackrát. A. B. bol v pokľaku pri tejto zátarase
a N. L. stál pred ním. Osobne svedok A. Q. voči A. B. nepoužil žiadnu výzvu. Stál asi jeden meter

pred H. N. L. a počul výzvu, ktorú uviedol a znela: upustite od svojho konania. Svedok H. I. na ústnom
pojednávaní dňa 02.06.2022 uviedol, že keď A. B. a ešte nejakí ľudia pravdepodobne z ĽSNS začali
odťahovať betónové zátarasy, pristúpil H. N. L. ku zátarase, kde sa snažil A. B. podvliecť cez otvor
gurtňu. Na to ho H. N. L. vyzval, aby nepodvliekal tú gurtňu cez zátarasu. Aká presne bola výzva použitá
s odstupom času nevedel povedať. Výziev bolo viac, nebolo to však tak, že hneď po príchode dal H. N.

L. nohu pred zátarasu, ale najskôr padli slovné výzvy. Mal dojem, že padli minimálne 2-3 výzvy. Ďalej
uviedol, že H. N. L. bol asi meter od A. B. a bolo mu rozumieť čo hovoril, hlavy mali asi meter od seba a
A. B. sa pozeral na H. N. L., reagoval na to zdvihnutím hlavy. Vzhľadom na uvedené, považuje správny
súd skutkový stav za dostatočne zistený a námietku žalobcu v tomto smere za nedôvodnú.

39. K povahe výzvy verejného činiteľa, ktorá je súčasťou normatívneho vyjadrenia objektívnej
stránky skutkovej podstaty priestupku je potrebné uviesť, že vždy, ak to povaha služobného zákroku
dovoľuje, policajt je povinný pred vykonaním služobného zákroku použiť výzvu, ktorá konkrétnemu
zákroku zodpovedá. Toto ustanovenie možno považovať za pozitívno-právny príklad prednosti zásady
presvedčovania pred zásadou donucovania. Povaha služobného zákroku spočíva v bezprostrednom

zásahu, ktorý smeruje k odvráteniu nebezpečenstva a obnove spoločensky žiaduceho stavu. Vždy pred
samotnou realizáciou služobného zákroku by mal policajt použiť výzvu, ktorá obsahovo zodpovedá
predmetnému zákroku a smeruje k dobrovoľnému odstráneniu dôvodov, ktoré odôvodňujú vykonanie
tohto zákroku. V prípade márnej výzvy, teda ak ani na základe jej realizácie nie je odstránený dôvod
pre vykonanie služobného zásahu, policajt je oprávnený na jeho vykonanie. Súčasne tak je aj dotknutá

osoba upovedomená o tom, že ak sama dobrovoľne neodstráni dôvody, ktoré si inak vyžadujú vykonanie
služobného zákroku, policajt vo vzťahu k nej tento zákrok vykoná. Povinnosti policajta použiť pred
vykonaním služobného zákroku túto výzvu zodpovedá oprávnenie na strane dotknutej osoby byť najprv
vyzvaná na odstránenie dôvodov zakladajúcich vykonanie služobného zákroku. Policajt je povinnýpred vykonaním služobného zákroku použiť vo vzťahu k dotknutej osobe obsahovo primeranú výzvu.
Z uvedeného vyplýva, že, keď si to povaha služobného zákroku vyžaduje, využije policajt aj formuláciu
"V mene zákona". Z obsahu zákonného zmocnenia nevyplýva však, že v prípade ak policajt nevyužije

pri výzve formuláciu ,,V mene zákona“ ide o výzvu nezákonnú alebo bezvýznamnú. V danom prípade,
je jednoznačne preukázané, že H. N. L. ako policajt pri služobnom zásahu vyzval žalobcu, aby upustil
od svojho konania, pričom výzva adresovaná žalobcovi spĺňa zákonom predpokladané náležitosti, aj
keď jej samotná formulácia neobsahovala expressis verbis slová ,,V mene zákona“. Išlo o výzvu, ktorá
bola primeraná služobnému zákroku, vyslovená v bezprostrednej blízkosti žalobcu, a ktorá sledovala

legitímny cieľ. Vzhľadom na uvedené súd považuje námietku žalobcu prednesenú v správnej žalobe
v súvislosti, že výzva nebola riadne v zmysle zákona o policajnom zbore vyslovená za nedôvodná.

40. Bez významu je aj námietka žalobcu, že nebol v administratívnom konaní vypočutý H. M..
Z administratívneho spisu ako aj z vyjadrení žalobcu a žalovaného je zrejmé, že konanie o priestupku
H. M. bolo prejednané v samostatnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté, že predmetné konanie

bolo podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavené z dôvodu, že nebolo preukázané
spáchanie skutku. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý má zistiť všetky skutočnosti
v procese dokazovania pre náležité objasnenie veci. Uvedené však nezbavuje práva osobu obvinenú
z priestupku navrhovať vykonanie dôkazov, o to viac ak je presvedčená, že svedčia v jej prospech.
Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a

k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné
prostriedky, právo vypočúvať svedkov, resp. klásť im otázky pri ústnom pojednávaní alebo dať vypočuť
svedkov a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako
svedkov proti sebe. Žalobca v žiadnom štádiu administratívneho konania nevyužili iniciatívu a nenavrhol
ako dôkaz výsluch svedka - H. M.. Výpoveď H. M. nebolo možné použiť v priestupkovom konaní

žalobcu, pretože H. M. vypovedal v priestupkovom konaní č. OU – TN – OVVS2-2022/003181-020,
v ktorom mal procesné postavenie obvineného. Taktiež nie je prípustné, aby svedecké výpovede
svedkov v priestupkovom konaní H. M. boli použité v priestupkovom konaní žalobcu. Ak by správny
orgán pripustil takýto postup konal by v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti správny súd dodáva,
že nevykonal dôkaz navrhnutý zo strany žalobcu, t.j. pripojenie administratívneho spisu v konaní o

priestupku H. M., v ktorom podľa žalobcu žalovaný vydal protichodné rozhodnutie napriek identickému
stavu. Žalobca a H. M. neboli v pozícii spoluobvinených, pretože priestupok H. M. bol v zmysle § 57
ods. 2 zákona o priestupkoch prejednaný samostatne. V tejto súvislosti správnemu orgánu I. stupňa
a správnemu orgánu II. stupňa nebolo možné vytknúť nedôslednosť pri zisťovaní náležitého zistenia
skutočného stavu veci a dokazovania.

41. Žalobca v podanej správnej namietal tiež, že uložená pokuta vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia, jej odôvodnenie považuje za argumentačne slabé, nejasné a nedostatočné. Správny súd
uvádza, že správny orgán I. stupňa ako aj žalovaný pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadol na
závažnosť konania žalobcu, a to že nerešpektoval výzvu verejného činiteľa, pričom mal vedieť svoje

protiprávne konanie ovládať a po výzve upustiť od takéhoto konania, na spôsob spáchania priestupku,
a to že žalobca sa skutku dopustil úmyselne, na mieru zavinenia, nakoľko konal vedome, a aj napriek
opakovaným výzvam zasahujúceho príslušníka policajného zboru neupustil od protiprávneho konania,
ale súčasne vzal do úvahy aj to, že žalobca nebol riešený v priestupkovom konaní za obdobný
priestupok, ku skutku sa nepriznal a svoje konanie neoľutoval. Preto mu bola uložená peňažná sankcia

- pokuta na dolnej hranici a to vo výške 20,- Eur. Z napadnutého rozhodnutia ako aj z prvostupňového
rozhodnutiajezrejméakéaspektyvzalsprávnyorgánpriukladanísankciedoúvahy.Správnysúdjetoho
názoru, že správne orgány sa pri svojich úvahách v predmetnej veci o konkrétnej sankcii komplexne,
jasne a zrozumiteľne vo vzájomných súvislostiach vysporiadali s výškou a druhom uloženej sankcie.
Tiež zrozumiteľne a jednoznačne formulovali východiská, ktoré ich viedli k stanoveniu konkrétnej výšky

sankcie, pričom s prihliadnutím na uvedené kritériá (§ 12 ods. 1 zákona o priestupkoch), neprekročili
stanovené medze správnej úvahy.

42. K všeobecne namietanej nepreskúmateľnosti zo strany žalobcu, správny súd uvádza, že
nepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťmožnopovažovaťrozhodnutieorgánuverejnejsprávy,zktorého

výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie
trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových
okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca)nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť
o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní
neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými

vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci
v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.

43. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky

štyri znaky skutkovej podstaty priestupku – subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka
(kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom
hovoriťopriestupku.Akpriniektorejčastiskutkovejpodstatyexistujúpochybnostiojejexistenciianebola
preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech
obvineného). V predmetnej právnej veci bol podľa názoru správneho súdu presne a spoľahlivo zistený
skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty.

44. Vzhľadom na uvedené postupom prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorého výsledkom boli ich
vydané rozhodnutia nedošlo k porušeniu zásady legality, súčinnosti prípadne iných zásad správneho
konania, pretože dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového stavu,
správnemu právnemu posúdeniu veci, pričom nebolo zistené ani porušenie práva žalobcu účinne

sa brániť. Taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania, základných zásad
ukladania trestov, mimo iného, že pokuta bola uložená v rozmedzí správnej úvahy limitovanej zákonom
(na spodnej hranici) a správny súd dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia nenašiel, t.j. správny
súd dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia nenašiel ani s uplatnením postupu v zmysle ust.
195 a nasl. SSP. Naopak preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia zistil, že konajúce orgány

verejnej správy oboch stupňov v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 a § 32 Správneho poriadku spoľahlivo
zistili skutkový stav veci. Prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. nariadili ústne pojednávanie vo veci priestupku, na ktoré bol predvolaný aj žalobca a svedkovia.
Prvostupňový aj druhostupňový orgán vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovení § 34 ods. 5 Správneho
poriadku, teda správne vyhodnotili skutkový a právny stav a na vec aplikovali správne právne predpisy

(zákon č. 372/1990 Zb., zákon č. 171/1993 Z.z., Správny poriadok). Prvostupňový orgán uložil žalobcovi
za spáchaný priestupok sankciu pokuty v zákonom stanovenom rozpätí (na spodnej hranici), pri určení
ktorej a jej výmery prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho
následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa.

45. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu
musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS

115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“

46. Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby
reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný
za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku

z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro
Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (povykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem
rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces

(napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami
a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016
z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by
vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom,

ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy
a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ústavy ani z dohovoru nemožno
usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov
konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis I. ÚS 56/01. Uvedené
závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej
(moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré

v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky,
ktoré v konaní vyvstali.

47. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so

zákonom. Nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd taktiež nezistil vady v postupe a v konaní
orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP. Správna žaloba preto nebola dôvodná, následkom čoho
ju správny súd podľa § 190 SSP zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal,

pretoženáhradatrovkonaniapatrílentakémužalobcovi,ktorýbolvkonanícelkomalebosčastiúspešný.
V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).
O kasaenej s?ažnosti rozhoduje kasaený súd – Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasaenú s?
ažnos? je potrebné poda? na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
dorueenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasaená s?ažnos? podaná

v listinnej podobe musí by? podaná v potrebnom poete vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) S?ažnostné body možno meni? len do uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.