Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/105/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010506
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5622010506.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 30.

6. 2023 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B. C. D. E. F. G. , nar. XX. X. XXXX v C. H., trvale bytom X. XXXXXX XX/XX, I., C. H.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že

dňa 6. 9. 2022 v čase o 10:30 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol osobné
motorové vozidlo zn. Seat Altea, evidenčné číslo C. po ulici Ploštínska v obci Ploštín, mestskej časti
Liptovského Mikuláša smerom do Liptovského Mikuláša, kde pred predajňou COOP Jednota č. 94
bol zastavený hliadkou Obvodného oddelenia Liptovský Mikuláš a bol podrobený dychovej skúške na
zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, kde v čase o 10:33 hod. mu bola analyzátorom dychu AlcoQuant
6020 plus, číslo prístroja A410203, nameraná hodnota 0,87 mg/l alkoholu v dychu, čo je v prepočte 1,81
‰ alkoholu v krvi,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 3 (§ 36 písm. l/) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona per analogiam súd u k l a d á
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, § 74 ods. 1 Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému ústavné ochranné
protialkoholické liečenie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 13. 12. 2022 obžalobu na A. B., stíhaného
za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. po poučení podľa § 257 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní vyhlásil podľa § 257
ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný odpovedal áno na otázky

podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu, podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol
radiť o spôsobe obhajoby,
podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona,
podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu a
podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný
skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289

ods. 1 Tr. zákona.

Prokurátoraobhajcanavrhliprijaťvyhlásenieobžalovaného,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedeného
v obžalobe. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy
zadovážené v prípravnom konaní a to predovšetkým výpoveď svedka H. J. B. a zápis o dychovej skúške.

Svedok H. B. vo výpovedi potvrdil, že hliadka polície, ktorej bol členom, zastavovala v inkriminovaný
deň vozidlo vedené obžalovaným a vyzvala obžalovaného na podrobenie sa dychovej skúške na
prítomnosť alkoholu v dychu. Zápisom o dychovej skúške mal súd preukázané množstvo alkoholu v
dychuobžalovaného.Zdôkazovzadováženýchvprípravnomkonanívyplýva,žekonanímobžalovaného
boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Vyhlásením o tom, že

obžalovaný je vinný zo spáchania skutku, ktoré súd prijal, obžalovaný nenamietal skutkové závery
obžaloby ani právne posúdenie skutku, čím sa vzdal práva na dokazovanie viny. Súd zároveň vyhlásil,
že nevykoná dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste
a ochrannom opatrení.

Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č.
9/2022 vypracovaný znalkyňou H. K. H. z odboru zdravotníctva farmácia odvetvia Psychiatria. Podľa

znaleckého posudku u obžalovaného je prítomný syndróm závislosti od alkoholu, etylizmus je hodnotený
podľa Jellínka ako III. vývojové štádium, prítomná je fyzická aj psychická závislosť od alkoholu. Znalkyňa
navrhla uložiť obžalovanému ústavnú ochrannú protialkoholickú liečbu.

Podľa evidenčnej karty vodiča obžalovaný má udelené vodičské oprávnenie od roku 1979 pre kategóriu

B, C, BE, CE, AM a T a od roku 2004 pre kategóriu B1, C1 a C1E. V evidenčnej karte má evidovaný jeden
priestupok spáchaný na úseku cestnej premávky z júla 2021, ktorý bol vybavený v blokovom konaní
uložením pokuty 50,- eur. Priestupok nebol spáchaný závažnejším spôsobom konania. V trestnom
konaní pod sp. zn. 3T/11/2004 bol dňa 29. 9. 2004 potrestaný za trestný čin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky (alkoholu) podľa § 201 písm. c/ Tr. zákona zákazom činnosti viesť motorové vozidlá.V evidencii priestupkov má obžalovaný nad rámec obsahu evidenčnej karty vodiča evidovaný jeden
záznam o priestupku z augusta 2021, ktorý bol objasňovaný mestskou políciou a vybavený uložením
blokovej pokuty.

V registri trestov má obžalovaný jeden záznam. Rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 3T/11/2004 zo dňa 29. 9. 2004, bol A. B. odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 201 písm. d/ Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) na podmienečný trest odňatia slobody
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Uvedené odsúdenie je takej povahy,

že sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l/ Trestného zákona, t. j. priznanie sa obžalovaného k trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie,
žiadna priťažujúca okolnosť nebola zistená. V dôsledku prevahy poľahčujúcich okolností sa horná
hranica trestnej sadzby (až na rok) znižuje o 1/3-inu z jedného roka na osem mesiacov.

Obžalovaný od potrestania v roku 2004 stojí pred trestným súdom prvýkrát, v uvedenom období
trvajúcom 18 rokov sa spôsobom svojho života nedostal do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, postoj k súdenej trestnej činnosti,
skutkové okolnosti (mieru ovplyvnenia alkoholom) ako aj význam záujmu chráneného Tr. zákonom,

ktorý bol konaním obžalovaného dotknutý, je na naplnenie účelu trestu z pohľadu individuálnej a
generálnej prevencie postačujúci podmienečný trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici sadzby s
určením skúšobnej doby vymeranej rovnako v prvej polovici sadzby. V súvislosti s návrhom na uloženie
peňažného trestu súd uvádza, že obžalovaný sa už v minulosti dopustil rovnakého trestného činu,
za ktorý je aktuálne trestne stíhaný. Skutočnosť, že odsúdenie za uvedený trestný čin je zahladené,

nelikvidujesamotnúskutočnosť,žesaobžalovanýdopustilskutkumajúcehoznakyuvedenéhotrestného
činu. Pri úvahách o druhu trestu nemožno prehliadnuť ani okolnosti spáchania skutku a to predovšetkým
mieru ovplyvnenia alkoholom v čase vedenia motorového vozidla, ktorá predstavuje stupeň strednej
opilosti blížiacej sa k ťažkej opilosti. U obžalovaného je prítomný syndróm závislosti od alkoholu, preto
je nevyhnutné, aby práve hrozba výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody pôsobila výchovne

na obžalovaného a odradilo ho od spáchania rovnakej, prípadne inej trestnej činnosti. V nadväznosti na
uvedené zistenia by bolo uloženie peňažného trestu neprimerane mierne. Naviac neboli navrhované,
resp. predkladané žiadne dôkazy ozrejmujúce zárobkové a majetkové pomery obžalovaného.

Neuniklo pozornosti súdu, že prokurátor v záverečnej reči navrhoval uloženie podmienečného trestu

odňatia slobody so súčasným uložením obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických
nápojov počas skúšobnej doby. Z ustanovení Trestného zákona vyplýva, že uloženie uvedeného
obmedzenia prichádza do úvahy iba so súčasným uložením probačného dohľadu nad správaním
obžalovaného počas skúšobnej doby (§ 50 ods. 2, resp. § 51 ods. 2). Súd upriamuje pozornosť
na skutočnosť, že uloženie probačného dohľadu ako súčasti podmienečného trestu odňatia slobody

je nepochybne sprísnenou formou podmienečného odsúdenia. Vykonaným dokazovaním však súd
nezistil žiadne skutočnosti majúce základ v osobe obžalovaného, resp. v okolnostiach spáchania
skutku odôvodňujúce uloženie tzv. prísnejšieho podmienečného odsúdenia. Obžalovaný od potrestania
v roku 2004 do spáchania súdeného skutku viedol v podstate bezúhonný život (s výnimkou dvoch
dopravných priestupkov), spôsobom života sa nedostal do rozporu s normami trestného práva,

resp. s inými právnymi predpismi. Vykonaným dokazovaním súd nezistil ani žiadne skutočnosti
odôvodňujúce uloženie obmedzenia obžalovanému spočívajúceho v zákaze požívania alkoholu počas
skúšobnej doby. Uloženie uvedeného obmedzenia prichádza do úvahy, ak navrhované obmedzenie má
súvislosť so skutkovými okolnosťami. Uloženie uvedeného obmedzenia však nemožno vyvodiť len zo
skutočnosti, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu ako návykovej látky, pretože

uvedená okolnosť je obligatórnym znakom skutkovej podstaty žalovanej trestnej činnosti. Uloženie
tohto obmedzenia prichádza do úvahy, ak sa dokazovaním preukáže, že u obžalovaného sú prítomné
poruchy správania zapríčinené užívaním alkoholu, čím je dané riziko recidívy, resp. opakovaných porúch
správania v dôsledku požívania alkoholu. Uvedené okolnosti na strane obžalovaného neboli žiadnym
spôsobom preukázané. Záver znalkyne H. H., podľa ktorého obžalovaný trpí na poruchy správania

zapríčineného užívaním alkoholu, je vyjadrením závislosti obžalovaného na alkohole a uvedená
okolnosťsapremietladouloženiaochrannéholiečenia.Vprípadenadobudnutiaprávoplatnostirozsudku
nad obžalovaným „visí“ hrozba výkonom trestu odňatia slobody v prípade, ak nevyhovie požiadavke
vedenia riadneho života počas skúšobnej doby. Uvedená hrozba je tak dostatočnou motiváciou, abyodradila obžalovaného od ďalšieho protiprávneho konania. Vo svetle doterajšieho spôsobu života od
roku2004jespáchaniesúdenéhoskutkuobžalovanýmojedinelýmvybočenímzvedeniariadnehoživota.

Obžalovaný spáchal stíhaný skutok v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto mu bol uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Vzhľadom na to, že obžalovaný už bol v minulosti jedenkrát
odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 Tr. zákona(v znení účinnom
do 31. 12. 2005), ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku a v prebiehajúcom trestnom
stíhaní je súdený opätovne za rovnaký trestný čin, ktorého sa dopustil taktiež ako vodič dopravného

prostriedku, v zmysle § 61 ods. 3 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá sa ukladá
v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr. zákona, t. j. nad 5 rokov a 6 mesiacov.
Skutočnosť, že odsúdenie obžalovaného za rovnaký trestný čin je zahladené, nemá žiadny vplyv na
ukladanie tohto trestu (§ 61 ods. 7 Tr. zákona). V zmysle prechodného ustanovenia § 438d Tr. zákona
sa ustanovenie § 61 ods. 3 použije aj na páchateľa, ktorý bol odsúdený za prejednávaný trestný čin
aj pred 1. novembrom 2011, pretože sa súdeného skutku dopustil po uvedenom dátume. Vykonaným

dokazovaním neboli preukázané žiadne mimoriadne okolnosti predchádzajúcej trestnej veci, na základe
ktorých by použitie § 61 ods. 3 Tr. zákona bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.

V súvislosti s rozhodovaním o treste zákazu činnosti však súd dáva do pozornosti stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016,

podľa ktorého analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok
trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje
medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému
ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred

dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Uvedené stanovisko je použiteľné aj vo vzťahu k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Ako už bolo vyššie uvedené obžalovaný od jeho potrestania v roku 2004 do spáchania súdeného skutku
sanedostalspôsobomsvojhoživotadorozporusozákonomvtrestnoprávnejoblasti,jemožnéuviesť,že
dlhodoboviedolriadnyživot,pričomvevidenčnejkartevodiča,resp.vlustráciipriestupkovmáevidované

len dva dopravné priestupky napriek tomu, že držiteľom vodičského oprávnenia je už od roku 1979. Na
základe vyššie uvedených skutkových zistení v spojení so súdom prijatým vyhlásením obžalovaného
o vine (ktoré je neodvolateľné) súd pri použití analógie znížil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
pod dolnú hranicu trestnej sadzby uvedeného trestu určenej pri použití § 61 ods. 3 Tr. zákona. Výmera
trestu je tak úmerná osobe obžalovaného, spôsobu jeho doterajšieho života, jeho postoju ku súdenému

skutku a k dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky, ako aj miere ovplyvnenia alkoholom. Účelom trestu
zákazu činnosti je dočasne znemožniť výkon uvedenej činnosti, pri ktorej sa páchateľ dopustil trestného
činu. Takto uložený trest a jeho výmera naplnia zmysel tohto trestu.

V zmysle ust. § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické

liečenie. Podkladom pre jeho uloženie bol znalecký posudok H. K. H.. Súd mal jednoznačne preukázané,
že obžalovaný sa dopustil prejednávaného skutku pod vplyvom návykovej látky (alkoholu), ako aj
v súvislosti s jej užívaním, keďže obžalovaný podľa znalkyne trpel v čase spáchania skutku, ako aj
v čase jeho znaleckého vyšetrenia poruchami psychiky a správania zapríčinenými užívaním alkoholu.
Obžalovaný sa dlhodobo od roku 2004 lieči ambulantne pre syndróm závislosti od alkoholu, výsledok

liečenia je kolísavý, pričom pre hepatopathiu mu boli doporučené nízke dávky tabletiek na potlačenie
túžby po alkohole. Z uvedeného vyplýva, že dlhodobá ambulantná liečba nepriniesla očakávaný
výsledok, naviac podľa znaleckého posudku je u obžalovaného prítomná fyzická aj psychická závislosť
na alkohole, pričom obžalovaný sa nachádza v rozhodujúcom vývojovom štádiu alkoholizmu. Vyššie
uvedené zistenia súd dôvodom pre vykonávanie ochranného liečenia v ústavnej forme. V súvislosti

sobhajobouobžalovaného,žepodľavyjadreniaH.A.nepotrebujeústavnúformuliečeniasúduvádza,že
obžalovaný nepredložil do skončenia dokazovania žiadnu lekársku správu o jeho aktuálnom zdravotnom
stave preukazujúcu jeho tvrdenie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti

o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.