Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Snz/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9623200434
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200434.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity
Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a Mgr. Petra Macha, PhD., v
právnej veci žalobcu: C. T., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom P. B. XXX, XXX XX E. P., právne
zastúpený: JANÍČEK LEGAL s.r.o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 52 961 249, proti
žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 3555/36, 811 04 Bratislava, v konaní o

preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo: SPFZ141646/2020 z 13. októbra 2020 vedeného
na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/335/2021, v konaní o námietke zaujatosti vznesenej
právnym zástupcom žalobcu proti sudkyni Správneho súdu v Bratislave JUDr. Lucii Tóth, takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Správneho súdu v Bratislave JUDr. Lucia Tóth, nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na Správnom súde v Bratislave
pod sp. zn. BA-2S/335/2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou z 19. novembra 2020 domáha preskúmania zákonnosti
opatrenia žalovaného číslo: SPFZ141646/2020 z 13. októbra 2020, ktorým mu bolo ako oprávnenej
osobe oznámené, že jeho nárok na vydanie náhrady s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 3 zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení
neskorších predpisov zanikol.

2. Konanie o uvedenej žalobe bolo pôvodne vedené na Krajskom súde v Bratislave (ktorému bola vec
postúpená z Krajského súdu v Prešove) pod sp. zn. 2S/335/2021.

3. Vec je v súčasnosti vedená na Správnom súde v Bratislave (ďalej aj ako len „správny súd“) pod
sp. zn. BA-2S/335/2021, na ktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení

správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel od 1.
júna2023výkonsúdnictvavoveciachpodľaSprávnehosúdnehoporiadkuzKrajskéhosúduvBratislave.
Na základe rozvrhu práce bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 6S, ktorého
zastupujúcou predsedníčkou senátu je JUDr. Lucia Tóth.

4. Právny zástupca žalobcu doručil správnemu súdu dňa 9. júna 2023 námietku zaujatosti voči sudkyni

JUDr. Lucii Tóth. Dôvodil, že vo vzťahu k sudkyni JUDr. Lucii Tóth možno mať odôvodnené pochybnosti
o jej nezaujatosti práve voči nemu, keď ako študenti Právnickej fakulty Univerzity Komenského bývali
štyri roky na rovnakom študentskom domove, izby mali v tesnej blízkosti, v dôsledku čoho sa pravidelne
stretávali a rozprávali sa aj o súkromných záležitostiach. Určitý čas po ukončení vysokoškolského štúdia
sa stretávali aj na spoločenských podujatiach/stretnutiach. V rokoch 2011 a 2012 obaja pracovali na
rovnakom poschodí a v rovnakej budove (budova Najvyššieho súdu SR a Ministerstva spravodlivosti

SR), sudkyňa ako asistent sudcu a on ako zamestnanec Ministerstva spravodlivosti SR. Tiež poukázal
na to, že si so sudkyňou tyká. Uviedol, že o dôvodoch zakladajúcich možné pochybnosti o nezaujatostiuvedenej sudkyne sa dozvedel dňa 7. júna 2023, kedy bol spis prerozdelený a vo veci bol pridelený
nový zákonný sudca - JUDr. Lucia Tóth (rod. Leňová). Na základe uvedeného navrhol, aby bola JUDr.
Lucia Tóth vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Správnom súde v, Bratislave pod

sp. zn. BA-2S/335/2021.

5. Sudkyňa JUDr. Lucia Tóth k námietke zaujatosti právneho zástupcu žalobcu uviedla, že právneho
zástupcu pozná v tom smere, ako je to uvedené v obsahu podanej námietky. Naposledy sa s JUDr.
Janíčkom, LL.M osobne stretla niekedy v rokoch 2011/2012, v čase keď pôsobila na Najvyššom súde

SR, od toho času nie sú v žiadnom kontakte, nestretávajú sa. Preto sa necíti byť vo veci zaujatá.

6. Správny súd v Bratislave podľa § 92 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) predložil námietku právneho
zástupcu žalobcu spolu so spisovým materiálom Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj ako len „najvyšší správny súd“) na rozhodnutie.

7. Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania vo veci pre zaujatosť sa v správnom
súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v
konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť

tak, aby voči účastníkom konania postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a
objektívne posúdil všetky skutočnosti významné pre rozhodnutia vo veci.

8. Pri posudzovaní dôvodov vylúčenia (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky.

9. Pri riešení otázky nestrannosti sudcu sa vychádza z toho, že je potrebné mať na zreteli aspekty
subjektívneho a objektívneho charakteru (rozsudok z 1. októbra 1982 vo veci Piersack v. Belgicko, č.
sťažnosti 8692/79, bod 30; rozsudok veľkej komory z 15. októbra 2009 vo veci Micallef v. Malta, č.
sťažnosti 17056/06, bod 93).

10. Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnej veci
a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel
pro foro interno (vnútorne).

11. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný
opak (rozsudok veľkej komory z 15. októbra 2009 vo veci Micallef v. Malta, č. sťažnosti 17056/06, bod
94). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti
(rozsudok z 24. mája 1989 vo veci Hauschildt v. Dánsko, č. sťažnosti 10486/83, bod 47).

12.Analýzanestrannostisudcusavšaknekončíposúdenímsubjektívnejstránkytejtonestrannosti,aleje
potrebné skúmať aj existenciu objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti
o nestrannosti sudcu. Nestrannosť sudcu nemôže spočívať len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu,
teda či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca
zaujatý mohol byť, alebo sa ako taký mohol javiť.

13. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na funkcionálnom prístupe, keď sa skúmajú väzby sudcu
k prejednávanej veci a k jej účastníkom, príp. k ich zástupcom (rozsudok z 20. mája 2021 vo veci
Beg S.p.a v. Taliansko, č. sťažnosti 5312/11 bod 131). Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o
zaujatostisudcujeto,čiobavaúčastníkakonaniaalebosamotnéhosudcuonedostatkujehonezaujatosti

je objektívne oprávnená. V tomto smere je relevantnou taká obava z nedostatku nezaujatosti, ktorá sa
zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.

14. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Podľa
objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť

vznik pochybností o nestrannosti sudcu. Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že
konkrétny sudca nie je nestranný, je určujúce to, či sa môže táto obava považovať objektívne za
oprávnenú (rozsudok z 24. februára 1993 vo veci Fey v. Rakúsko, č. sťažnosti 14396/88, bod 30).15. Pri posudzovaní objektívnej stránky nestrannosti sudcu má miesto aj to, ako sa nejaké skutočnosti
navonok javia (rozsudok z 20. mája 2021 vo veci Beg S.p.a v. Taliansko, č. sťažnosti 5312/11 bod 132).
Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí

sa ako taký aj objektívne javiť (rozsudok veľkej komory z 15. októbra 2009 vo veci Micallef v. Malta, č.
sťažnosti 17056/06, bod 98; rozsudok veľkej komory z 25. septembra 2018 vo veci Denisov v. Ukrajina,
č. sťažnosti 76639/11, bod 52).

16. Objektívnu nezaujatosť ale nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo i len tieň

pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky z rozhodovania, ako zaujatého, vylučuje. Závažnosť,
ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu, môže aj pri zohľadnení uplatňovanej
teórie zdania nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k prejednávanej veci, účastníkom
konania alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej
povinnosti nebude môcť rozhodovať sine ira et studio, teda nezávisle a nestranne (napr. uznesenie
Ústavného súdu zo 16. októbra 2008 sp. zn. I. ÚS 332/08, s. 10; uznesenie Ústavného súdu z 2.

decembra 2021 sp. zn. II. ÚS 588/2021, bod 13).

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší správny súd vyhodnocoval relevantnosť včas vznesenej
námietky zaujatosti.

18. Sudkyňa JUDr. Lucia Tóth vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že subjektívne nevidí
dôvod na jej vylúčenie z rozhodovania a necíti sa byť zaujatá. Najvyšší správny súd preto pristúpil
k posudzovaniu objektívneho hľadiska možnej zaujatosti sudkyne z dôvodov uvedených v námietke
zaujatosti právneho zástupcu žalobcu, ktorých skutkový základ sudkyňa JUDr. Lucia Tóth nepoprela.

19. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že: (i) sa so sudkyňou osobne pozná, tykajú si; (ii) spoločne
študovali, bývali v tesnej blízkosti na vysokoškolskom internáte; (iii) v rokoch 2011 a 2012 pracovali v
tej istej budove, sudkyňa ako asistentka sudcu Najvyššieho súdu SR a právny zástupca žalobcu ako
zamestnanec Ministerstva spravodlivosti SR. Namietaná sudkyňa tieto skutočnosti potvrdila a dodala,
že naposledy sa videli niekedy v rokoch 2011/2012.

20. Vychádzajúc z tvrdení právneho zástupcu žalobcu najvyšší správny súd vyhodnocoval ich vzťah,
konkrétne či ho možno označiť za obvyklý alebo intenzívny (blízky), ktorý by mohol byť spôsobilý založiť
pochybnosť o nezaujatosti konajúcej sudkyne, pričom uzavrel, že opísaná známosť právneho zástupcu
žalobcu so sudkyňou JUDr. Luciou Tóth neprekračuje obvyklý rámec a nemôže preto automaticky

zakladať dôvod na vylúčenie sudkyne JUDr. Lucii Tóth z prejednávania a rozhodovania danej právnej
veci. V tejto súvislosti poukazuje najvyšší správny súd na judikatúru, ktorá stanovila, že vzťahom
priateľským sa vo všeobecnosti chápe hlboký (až emocionálny) vzťah založený na dôvere, úprimnosti,
družnosti, prívetivosti, vzájomnej pomoci, tolerancii, porozumení, ale aj účasti na spoločnom duševnom
i duchovnom živote a pod. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Nc 12/2014). Tiež platí, že

iba samotná skutočnosť, že sudca osobne pozná stranu, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre
jeho vylúčenie, lebo sama osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného z hľadiska § 31
ods. 1 Trestného poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Nc 61/2013). Aj vo svetle tejto
rozhodovacejčinnostinajvyššísprávnysúdnevyhodnotilvzťahsudkynekprávnemuzástupcovižalobcu,
keď boli spolužiakmi na vysokej škole, tykajú si a posledný kontakt mali v roku 2012 za vzťah takej

intenzity, ktorý by mohol objektívne vzbudzovať pochybnosti o nezaujatosti sudkyne.

21. Je potrebné si uvedomiť, že akejkoľvek obvyklej a medziľudsky slušnej známosti, ktorej sa
pochopiteľne sudca nemôže vyhnúť, keďže je súčasťou spoločnosti, musí sudca čeliť svojou
profesionalitou a schopnosťou zachovávať si primeraný odstup medzi svojou funkciou a svojím osobným

životom.

22. Najvyšší správny súd ďalej prikladá význam i tej skutočnosti, že medzi sudkyňou JUDr. Tóth a
právnym zástupcom žalobcu nebol akýkoľvek kontakt od roku 2012. Táto skutočnosť (plynutie času)
výrazne oslabuje kvalitu akéhokoľvek minimálneho medziľudského vzťahu, ktorý mohli v minulosti mať,

a je potrebné ju vziať do úvahy (podobne rozhodnutie z 11. decembra 2001 vo veci Walston v. Nórsko, č.
sťažnosti 37372/97; rozsudok z 23. novembra 2004 vo veci Puolitaival a Pirttiaho v. Fínsko, č. sťažnosti
54857/00, bod 54). Inými slovami, aj akékoľvek minimálne väzby (nepostačujúce na vylúčenie sudkyne
JUDr. Tóth) medzi namietanou sudkyňou a právnym zástupcom žalobcu plynutím času ešte oslabli ažvymizli. Uvedené úvahy o to viac podporujú záver, že ani z objektívneho hľadiska nie je sudkyňu JUDr.
Tóth možné považovať za zaujatú.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší správny súd postupom podľa § 92 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku rozhodol tak, že sudkyňa Správneho súdu v Bratislave JUDr. Lucia Tóth nie sú vylúčená z
prejednania a rozhodovania vo veci vedenej
pod sp. zn. BA-2S/335/2021.

24. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.