Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122013395
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122013395.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

01.06.2023 A. B. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. D., nar. XX.XX.XXXX v B., trv. bytom E. F. XX, okr. G., prechodne bytom B., H. B. F. X,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistený deň koncom mesiaca august 2021 v presne nezistenom čase v nočných hodinách v

B., v rodinnom dome, kde bol na návšteve, vošiel do izby, kde spala mal. A. nar. XX.XX.XXXX, nahý si
ku nej ľahol do postele, na čo sa maloletá prebudila a aj napriek jej snahe o odpor ju vyzliekol, následnej
jej obchytkával brucho, prsia a pohlavné orgány, pohlavný úd jej vložil pomedzi nohy a snažil sa jej
vniknúť prstami a pohlavným údom do vagíny, čomu však maloletá svojím aktívnym odporom zabránila
a následne z izby ušla, pričom mal vedomosť, že má len 12 rokov,

t e d a

- násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe – dieťati,

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k donúteniu ženy násilím k súloži, pričom
k dokonaniu činu nedošlo a čin spáchal na chránenej osobe – dieťati,

č í m s p á c h a l

- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h) Trestného zákona a § 38 ods. 2,
ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresnom súde Prešov dňa 20.10.2022 obžalobu
pod sp. zn. 1Pv 614/21/7707-27 na obžalovaného C. D. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný

dopustiť tak, že v presne nezistený deň koncom mesiaca august 2021 v presne nezistenom čase v
nočných hodinách v B., v rodinnom dome, kde bol na návšteve, vošiel do izby, kde spala mal. A. nar.
XX.XX.XXXX, snažil sa využiť jej bezbrannosť a nahý si ku nej ľahol do postele a aj napriek jej snahe
o odpor ju vyzliekol, následnej jej obchytkával brucho, prsia a pohlavné orgány, pohlavný úd jej vložil
pomedzi nohy a snažil sa jej vniknúť prstami do vagíny, čomu však maloletá svojím aktívnym odporom
zabránila a následne z izby ušla, pričom mal vedomosť, že má len 14 rokov, kedy prokurátorka tento

skutok v obžalobe právne kvalifikovala ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX po poučení o možnosti urobiť niektoré
z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo

spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu /vyhlásenie podľa § 257 ods.
1 písm. a) Trestného poriadku/. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, svedkov, znalkyne, prečítaním zápisníc o výpovedi svedkyne – poškodenej a svedkov
z prípravného konania a prečítaním listinných dôkazov a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný vo svojej výpovedi poprel, že by znásilnil alebo chcel znásilniť poškodenú A., o čom má
svedčiť to, že jej správanie, kedy odišla do sprchy a potom sa k nemu vrátila do postele nesvedčí
o konaní, ktoré sa mu v obžalobe kladie za vinu. Nikdy by sa dieťaťa nedotkol. D. I. a I. I. si to na neho
vymysleli. K udalostiam daného dňa sa vyjadril, že prišiel na návštevu k J. K. a B. L., s ktorými v minulosti

pracoval v zahraničí. Na ich návšteve dostali spontánny nápad, že pôjdu na návštevu k I., s ktorými tiež
všetci traja pracovali v zahraničí a ktorých J. K. a B. L. často navštevovali. Keď prišli k I., vypili alkohol,
kedy obžalovaný aj s dvoma synmi I. a B. L. išli na nákup do predajne Tesco. Po nákupe sa vrátili do
domu I., kde pokračovali v popíjaní alkoholu. I. I. bol podľa obžalovaného opitý a stupňovala sa jeho
agresivita. Začal nadávať na D. I. a vyhrážať sa jej zabitím, na čo ho ona vyhodila z domu. Po vyhodení

z domu I. I. mal podľa obžalovaného kopať do dverí, do steny a pokúsiť sa rozbiť okná, pričom mal spať
celú noc vonku. Obžalovaný zdôraznil, že v noci sa nič nestalo. D. I. išla spať k poškodenej A. a on spal
s nimi v izbe v kresle, ale aj tak celú noc nespal, lebo sa bál, že I. I. rozbije okno, dostane sa do domu
a niečo urobí D. I.. Podľa neho bol I. I. celú noc vonku a D. I. ho pustila do domu až ráno. Obžalovaný
opísal dom a izby na prízemí domu, vrátane kuchyne a izby, kde spala poškodená. Ako uviedol, ešte

pred nimi išla na poschodie domu spať J. K. a za ňou B. L., ktorí zišli dole až ráno. Počas celého dňa mal
na sebe tričko a poškodená ho nemohla vidieť bez trička, ale neskôr vo svojej výpovedi pripustil, že ho
mohla vidieť bez trička, keď na druhý deň po prebudení hrali vonku na dvore s deťmi futbal. Potvrdil, že
na hrudi má vytetovaný citát, kedy o tetovaní vedeli všetci dospelí v dome a to ešte z doby, kedy všetci
pracovali v zahraničí. Keď sa na druhý deň zobudil, J. K. už v kuchyni chystala raňajky a potom prišla D.

I. a on. Dopoludnia vypili nejaký alkohol a potom muži hrali s deťmi na dvore futbal, kým ženy varili obed.
Po obede išiel preč. Na druhý deň mu volala D. I., že mu z peňaženky vypadol vodičský preukaz a B. L.
mu bol pre neho. Poškodená podľa neho spala celú noc a ani poškodená a ani nikto iný mu nehovoril,
že sa malo niečo v noci stať. O tom, čo mal poškodenej urobiť sa dozvedel až po nejakom čase, kedy už
bol odcestovaný pracovne v zahraničí, kde mu volali J. K. a B. L., že je obvinený z nejakého trestného

činu voči maloletej ale to bolo niekoľko mesiacov, možno pol roka od tejto udalosti.

Vo vzťahu k svojej výpovedi z prípravného konaniam, v ktorej uviedol, že on celú dobu sedel v kresle
v izbe oproti kuchyni, kde bol gauč a posteľ a kde bola aj poškodená D. I. nakoľko I. robil bodrel, tak
ho D. vyhodila z domu, na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená A. išla spať ako prvá a potom

sa strhla hádka. Vo vzťahu k tomu istému výsluchu z prípravného konania, kde vypovedal, že s deťmi
sa skôr nikdy nestretol a vedel, že najstaršia je A. a má XX M., na hlavnom pojednávaní uviedol, že on
v tom čase nevedel, koľko rokov má A. a to sa dozvedel až pri svojej výpovedi. On pred návštevou I.
a ani po návšteve nevedel, koľko má maloletá A. rokov.

Na tejto svojej výpovedi obžalovaný zotrval aj v ďalšom priebehu hlavného pojednávania.Súd na hlavnom pojednávaní prečítal oba výpovede G. – B. A. L. z prípravného konania zo dňa
03.11.2021 a zo dňa 03.02.2022.

G. – B. pri svojej výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedla okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v súvislosti so
sexuálne motivovaným konaním osoby C. N. pred skutkom v prejednávanej veci. Zároveň uviedla, že
v B., kde sa s mamou presťahovala, sa dialo niečo podobné s tým, že sa to stalo koncom augusta,
keď mala nastupovať do školy. Vtedy k nim prišiel na návštevu muž, ktorého nepoznala a mal prezývku

O.. On sedel v kuchyni a ona si išla ľahnúť spať. Potom vošiel k nej do izby a ľahol si k nej. Potom ju
obchytkával na bruchu, prsiach a na pohlavných orgánoch a vyzliekol ju. Potom jej strkal palce do vagíny
a pokúsil sa s ňou mať pohlavný styk, kedy jej chcel strčiť penis do vagíny, ale ona mu to nedovolila.
Ona sa však bránila a aj mu hovorila, aby to nerobil ale on na to nereagoval. Aj ho pritom kopla. Potom
od neho z postele odišla a išla na WC, ale keďže si nemala kde ľahnúť, tak sa vrátila k nemu do postele,
pretože on už v posteli spal. Potom aj ona zaspala a už sa nič nedialo. Keď sa zobudila, on ležal vedľa

nej v posteli a ona odišla do kuchyne. Nikto sa jej nespýtal, čo sa v noci stalo a ona tiež nikomu nič
nehovorila.

Táto G. – B. vypovedala aj v prípravnom konaní dňa XX.XX.XXXX, kedy vypovedala, že O., ktorý bol
kolega jej mamy, k nim prišiel na návštevu, keď bývali v B.. V tom čase bývali v rodinnom dome a to sa

stalo niekedy koncom augusta. Keď prišiel k nej do izby, vyzliekol sa, ľahol si k nej do postele a chcel
mať s ňou sex. V tom čase ona už zaspávala. Ona mala v tom čase oblečené kraťasy a tričko, ktoré
jej vyzliekol. V tom čase bola v izbe sama. Obchytkával ju a vyzliekal. Ona sa bránila a aj mu vravela,
aby ju nechal na pokoji. On ju však vyzliekol úplne donaha. Okrem toho, že ju obchytkával po celom
tele, aj ju bozkával na pery. Chytal ju za brucho, vagínu a prsia. V tom čase ležala na chrbte a bola

prikrytá perinou. Odstrkávala ho rukami a hovorila, aby to nerobil, na čo on ale nereagoval. Povedal jej,
že chce mať s ňou sex a to výrazom, že by ju pojebal. Ona mu však nedovolila, aby s ňou mal pohlavný
styk a bránila sa, čiže do vagíny jej pohlavným údom nevnikol. V tom čase mal stoporený pohlavný úd,
ktorý jej dával medzi nohy. Ona potom odišla na WC, kde sa zamkla. Tam strávila asi 10 minút a potom
sa vrátila k nemu a keď videla, že zaspal, ľahla si k nemu do postele. Celé to jeho konanie trvalo asi

pol hodinu. Ľahla si k nemu, lebo v ostatných izbách boli postele obsadené. Jej mama a otčim spali
v obývačke. Podrobne popísala osobu s prezývkou O. s tým, že má na hrudi vytetovaný nejaký nápis.
Vtedy ho videla prvýkrát a odvtedy ho už nevidela. Ráno vstala a urobila súrodencom raňajky. V tom
čase už bola hore jej mama a otčim a tiež dvaja kolegovia jej mamy B. a J., ktorí u nich spali. V tom čase
ten O. ešte spal. Potom prišiel do kuchyne, kde sa rozprával s mamou, otčimom a tými dvomi ďalšími.

S ňou sa už nerozprával, lebo ona išla do izby a hrala sa so súrodencami. O tom, čo sa stalo, nikomu
vtedy nepovedala. Okrem toho sa jej snažil dať prsty do vagíny ale to sa mu tiež nepodarilo. Žiadne
zranenia a ani krvácanie jej nespôsobil. Keď si k nej ľahol spať, mal vypitý alkohol. Nevie, či ho niekto
videl, ako pri nej leží v izbe. Z kuchyne nie je vidno do jej izby, čiže ostatní v kuchyni nevideli, odkiaľ ten
muž vyšiel. Nevie, kde mal ten muž spať. Na prízemí, kde spala ona, je okrem jej izby ešte kuchyňa,

kúpeľňa a obývačka.

K tejto výpovedi B. obžalovaný uviedol, že je to čistý nezmysel a keby mal poškodenú znásilniť, išla by
za mamou a nešla by späť k nemu do postele.

Svedkyňa – poškodená D. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že niekedy koncom augusta jej
volal B. L., že ich prídu pozrieť aj s obžalovaným, s ktorým predtým pracovala v zahraničí. Keď k nim
prišiel obžalovaný spolu s J. K. a B. L. na návštevu, pili alkohol, rozprávali sa a počas návštevy išiel
obžalovaný do Tesca na nákup, kde zobral aj jej syna, ktorému kúpil nejaké hračky a tiež kúpil ďalší
alkohol. Nepamätá si, v akom poradí išli večer spať ale potvrdila, že A. išla spať do izby, ktorá je hneď

pri vchodových dverách do ich rodinného domu, dve mladšie deti spali na poschodí, kde išla s nimi spať
J. K. a B. L. a ďalšie dve deti spali na prízemí v obývačke s ňou a s jej manželom I. I., ktorý pri nich
spal celú noc. Keď sa ráno zobudila, videla, ako obžalovaný leží v posteli pri jej dcére A. ale vtedy to
neriešila. O tom, čo sa malo odohrať medzi obžalovaným a jej dcérou A. sa dozvedela až v októbri toho
roku, kedy A. povedala jej manželovi I. I., čo jej P. urobil a to, že ju vyzliekol a snažil sa jej strčiť penis do

zadku a do vagíny. Viktória tiež hovorila, že odišla na WC ale potom sa k obžalovanému do izby vrátila,
pretože mala strach. Počas toho, ako bol obžalovaný u nich na návšteve, bol po celý čas oblečený
v tričku kaki farby. Dcére A. nikdy nehovorila, že by mal obžalovaný na hrudi tetovanie. G. potvrdila, že
spala s deťmi a manželom v obývačke a poprela tvrdenie obžalovaného, že mala spať v posteli s A.a obžalovaný mal v tej istej izbe spať v kresle. G. si nie je vedomá toho, aby obžalovaný na druhý deň
hral futbal bez trička, pretože ona varila obed. G. ďalšej uviedla, že po príchode obžalovaného do ich
domácnosti sa s P. rozprávala o svojich deťoch a uvádzala obžalovanému aj ich vek, kedy uviedla, že

A. má iba 12 rokov. Z obývačky do izby A. nie je vidno, pričom A. im ráno po prebudení o tom, čo sa
malo stať v noci nič nevravela.

Svedok I. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jedného dňa, už si presne nepamätá kedy, k nim na
návštevu prišla J. K., B. L. a obžalovaný, ktorý ich chcel vidieť, pretože všetci pracovali spolu v zahraničí.

Keď prišli, pili alkohol a obžalovaný bol ešte s jedným z detí na nákup v Tescu, kde deťom kúpil hračky
a tiež aj nejaký alkohol, v konzumácii ktorého pokračovali celý večer. Následne sa on s manželkou
pohádal a bol vyhodený z domu, ale ešte v noci sa do domu vrátil, ale nevie, koľko bolo hodín. Po
príchode do domu už všetci spali a on si išiel ľahnúť k manželke D. I. a k ich deťom do obývačky, kde
mal ustlané aj obžalovaný. V tom čase obžalovaný ležal na gauči v obývačke. Následne zaspal a keď sa
ráno zobudil, všetci už boli hore, muži s deťmi hrali na dvore futbal a manželka varila obed. On triezvel

v kuchyni. V ten večer mal obžalovaný oblečené tričko. Keď sa v noci vracal do domu, nevidel, že by
obžalovaný ležal pri jeho dcére A., ktorá im na druhý deň nič nepovedala o tom, čo sa malo udiať v noci.
Až asi o dva mesiace mu A. povedala, že obžalovaný mal vojsť do jej izby, vyzliekol ju a snažil sa jej
vopchať penis do zadku ale ona ho odstrčila. Po tom, čo mu to Viktória povedala, bola viac utiahnutá.
O tom, koľko má A. rokov sa s obžalovaným nerozprával. Aj manželka mu povedala, že keď ráno vošla

do A. izby, obžalovaný ležal v posteli pri A.. Vo vzťahu k svojej výpovedi z prípravného konania, kde
vypovedal, že si vypil aj ráno a že sa s obžalovaným pohádali preto, kde obžalovaný spal a že mohol A.
niečo urobiť, svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na túto výpoveď si veľmi nepamätá a má
z obžalovaného strach.

Za účelom odstránenia rozporov bola G. prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa
06.09.2022, kde vypovedal, že v noci sa prebudil, pretože potreboval ísť na záchod a išiel si vonku
zapáliť cigaretu. Keď prechádzal cez chodbu, nazrel do A. izby a videl na posteli spať obžalovaného
iba v boxerkách. Aj vykríkol, čo to má znamenať, ale nikto na to nereagoval, lebo všetci spali. Potom si
išiel opäť ľahnúť ale ráno mu manželka hovorila, našla v izbe pri A. spať obžalovaného. Hneď sa na to

pýtal obžalovaného ale on mu povedal, že sa nič nestalo. Dopoludnia medzi ním a obžalovaným došlo
ku konfliktu ohľadom toho, kde obžalovaný spal. Potom sa hádka ukľudnila a obžalovaný odišiel. K tejto
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že bol opitý a nie je si istý, či to čo vypovedal
vyšetrovateľovi, bola pravda. Zotrval na svojej výpovedi, že sa v noci vrátil do domu a už potom spal
v obývačke na prízemí s manželkou. Poprel, že by pri tej hádke chcel udrieť A..

Súd bez námietok obžalovaného voči vykonaniu dokazovania prečítaním výpovedí svedkov J. K. a B.
L. z prípravného konania, ktoré by obžalovaný vzniesol po doručení obžaloby, prečítal výpovede týchto
svedkov z prípravného konania a to tak pred vznesením obvinenia obžalovaného ako aj po jeho
vznesení.

Svedkyňa J. K. v prípravnom konaní v oboch svojich výpovediach zhodne uviedla, že niekedy
vseptembri2021sajejpriateľoviB.L.ozvalobžalovaný,žejenaSlovenskuachcelbyprísťnanávštevu.
Ona a aj jej priateľ spolu s obžalovaným a I. predtým pracovali v zahraničí. Keď prišiel obžalovaný k nim,
chvíľu sedeli, vypili nejaký alkohol a rozhodli sa, že všetci traja pôjdu na návštevu k I.. Oslovili jedného

známeho, ktorý ich všetkých troch odviezol do B. k I.. Po zvítaní sa obžalovaný zobral najstaršieho D.
syna na nákup do obchodu Tesco, kde kúpili nejaké hračky a kde ich odviezol ten ich kamarát. Keď sa
obžalovaný vrátil z nákupu domov, spolu sedeli, rozprávali sa a spomínali s tým, že všetci dospelí pili
alkohol. Asi okolo 22.00 hod. išla s najmenšími deťmi spať na horné poschodie domu I. a po malej chvíli
za ňou prišiel aj B. L.. Obžalovaný, D. a I. I. ešte ostali sedieť dole na prízemí rodinného domu. Potom

zaspala ale po nejakom čase sa zobudila, že počuje nejaké hlasné rozprávanie medzi obžalovaným a I.
I. ale nebola to hádka. Nakoľko mali obaja poriadne vypité, tak v podstate pri rozhovore kričali. Ona na
to nijako nereagovala a znovu zaspala, kedy sa zobudila až ráno spolu s deťmi. Potom zišli do kuchyne,
kde už bol I. I., D. I. a obžalovaný. B. L. ešte chvíľu spal, ale potom prišiel za nimi dole do kuchyne.
Potom pripravili raňajky a začali chystať obed. A. bola s nimi v kuchyni a pomáhala im s obedom. Ráno

sa vôbec neriešilo, kde obžalovaný v noci spal, kedy G. si myslela, že obžalovaný v noci odišiel domov
a sama bola prekvapená, že tam bol aj ráno. Ani A. sa jej nezdôverila, že by sa malo niečo v noci
udiať. Nevie, kde spali I., P. J. A.. Obžalovaného v ten deň bez trička nevidela. Žiaden konflikt medzi
obžalovaným a I. I. nezaznamenala.Aj svedok B. L. v oboch svojich výpovediach vypovedal rovnako ako jeho priateľka J. K. s tým, že na
rozdiel od svedkyne K. mal pocit, že medzi obžalovaným a I. I. došlo k roztržke. Trochu viac vypil a tak

išiel spať za J. K. a deťmi na horné poschodie domu. Keď prišiel ráno do kuchyne, bola tam D. a I. I.
aobžalovanýspalvkresle.I.I.,D.I.aobžalovanýporaňajkácheštepilialkoholakeďsaI.I.aobžalovaný
znova začali hádať, on odišiel domov. Nevie, kedy išla spať A., len vie, že má izbu na prízemí domu. Na
správaní A. si v to ráno nič zvláštne nevšimol ale ona mu dlhodobo pripadala nejaká zľaknutá. Potvrdil,
že obžalovaný bol bez trička, keď na druhý deň ráno hrali futbal a potvrdil, že obžalovaný má na hrudi

tetovanie.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia
detí PhDr. Ľubicu Onderušovú, ktorá v prípravnom konaní vo vzťahu k poškodenej A. L. vypracovala
písomný znalecký posudok č. 11/2022, na záveroch ktorého zotrvala aj pri svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní, kde uviedla, že u maloletej A. L. sa jedná o osobnosť nezrelú, ešte vo vývine, uzavretú

a jej intelektové a pamäťové schopnosti boli v čase vyšetrenia priemerné. V kritických situáciách
má sklony k explozivite, teda k výbušnosti a menej brzdenej agresivite. Citlivo reaguje na skutočné
a predstavované prvky reality, má bohatú fantáziu a je naivná, dá sa ľahko zlákať a nie je priebojná.
Ťažko sa rozhoduje a snaží sa odďaľovať nepríjemné povinnosti alebo rozhodnutia. Podľa znalkyne
maloletá ťažko nadväzuje vzťahy, má sklon podriadiť sa, vo vzťahu k matke bola zjavná veľmi nízka

dôvera a neuspokojený pocit bezpečia. V náročných situáciách sa u nej dajú očakávať regresné prejavy,
čiže reaguje na nižšej úrovni než je jej vývinová úroveň, takže tie reakcie sú veľmi nezrelé a jednoduché.
Rodinné prostredie bolo v tom čase výrazne narušené a jednalo sa o nadužívanie alkoholu u matky
a jej partnera. Dieťa v tom čase bolo zverené do starostlivosti starého otca a celkovo u nej absentoval
pocit bezpečia. Neboli u nej preukázané poruchy vnímania, bol u nej ale zistený sklon dopĺňať detaily

udalostí, ktoré si nezapamätala, ale celkovo u nej neboli zistené sklony k vymýšľaniu udalostí ako
takých. Neboli u nej preukázané tendencie ukazovať sa v lepšom svetle alebo niekomu škodiť a jej
výpoveď z psychologického hľadiska nejavila známky naučenej výpovede. Podľa znalkyne je však treba
brať ohľad na to, že opakovane s ňou boli vedené rozhovory ohľadom vyšetrovaného skutku, čo určite
viedlo k určitému skresleniu jej vlastných spomienok. Konanie páchateľa popisovala aj s odstupom

času podobne, na otázky odpovedala bez zárazov, ktoré by svedčili pre zvažovanie či vymýšľanie
odpovedí. Z psychologického hľadiska sa jej výpoveď podľa znalkyne nejavila ako popisovanie nejakých
vymyslených okolností. Pokiaľ sa jedná o ujmu, tam je to podľa znalkyne komplikovanejšie, pretože
poškodená bola obeťou aj iného násilného trestného činu a teda nie je možné nejakým spôsobom
rozdeliť podiel jedného či druhého páchateľa. Čo sa týka ovplyvňovania jej výpovede, znalkyňa sa

domnieva, že nebol čas na nejakú prípravu jej výpovede, pretože v tom čase už vlastne nebola
v primárnom rodinnom prostredí. Čo sa týka nejakej následného ohrozenia jej vývinu, je podľa znalkyne
ťažko predpokladať, aké následky môže mať takéto konanie na jej ďalší psychický vývin. Pre ňu bol
páchateľ neznámym človekom, bol to iba známy jej matky a jej manžela, ktorého dovtedy nepoznala
a nemá k nemu žiaden citový vzťah a teda nemala dôvod ho chrániť či mu škodiť. U poškodenej A.

nebolipodľaznalkynezistenézpsychologickéhohľadiskažiadneporuchy.Čosatýkaintelektu,vnímania
a pamäti znalkyňa nezistila žiadne závažné poruchy a teda poškodená je schopná správne vnímať čo
sa deje okolo nej v rámci svojho veku a následne tieto prežité udalosti popísať. Keď reprodukovala opis
udalostí, bolo zrejmé, že je jej to nepríjemné a bolo u nej prítomné napätie. Rozhovorov o jednotlivých
skutkoch s maloletou muselo byť veľmi veľa, kedy maloletá rozprávala jednak s príslušníkmi polície,

mala rozprávať s nejakou priateľkou jej mamy, s otcom a dá sa tak predpokladať, že tieto okolnosti boli
aj témou rôznych rozhovorov v rodine. Podľa znalkyne je viac než pravdepodobné, že určité detaily ako
keby prekryli tie jej reálne spomienky, hoci znalkyňa netvrdí, že prekryli udalosť ako celú, ale niektoré
detaily pravdepodobne budú skreslené. Vo vzťahu k výpovedi maloletej pred vyšetrovateľom, pri ktorej
bola znalkyňa prítomná, znalkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že to bola výpoveď dieťaťa,

ktoré bolo vystavené veľmi ťažkým životným podmienkam, ktoré do určitej miery ani nerozumelo tomu,
prečo sa toto všetko udialo a ktoré bolo zmätené z vecí, ktoré vlastne do jej sveta by ešte nemali patriť.
Bola to podľa znalkyne výpoveď nezrelého dieťaťa, ktoré ako keby bolo okolnosťami prinútené existovať
vo svete dospelých. Podľa znalkyne výpoveď poškodenej nejavila známky naučeného, poškodená
odpovedala spontánne, adekvátne a aj emocionálny doprovod korešpondoval s tou situáciou, v ktorej sa

poškodená ocitla. Odpovede nepôsobili vymyslene a z psychologického hľadiska znalkyňa tú výpoveď
hodnotila ako z veľkej časti použiteľnú pre trestné konanie.Z rodného listu vedeného v knihe narodení Matričného úradu Poprad vo zväzku 86, ročník 2008, strana
71, poradové číslo XXX vyplýva, že A. L. sa narodila dňa XX.XX.XXXX a jej otcom je C. L. a mamou D.
L.. Z uznesenia Okresného súdu Poprad č.k. 10P/154/2021 zo dňa 22.11.2021 vyplýva, že maloletá A.

L. sa zveruje do náhradnej starostlivosti starému otcovi D. K.. Toto uznesenie nadobudlo vykonateľnosť
dňa 22.11.2021.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad o sexuálnom zneužívaní maloletej A. L. zo
dňa 02.05.2022 vyplýva, že rodina žila v B. v jednoizbovom byte, kde žila matka s piatimi deťmi a jej

partnerom I. I.. V domácnosti matky sa nezistili žiadne pochybenia, deti boli spokojné a zdravé. V máji
2021 sa rodina presťahovala do Petrovian. Dňa 03.11.2021 sa maloletá podrobila výsluchu vo trestnej
veci sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona a to v súvislosti so zneužívaním susedom
v Poprade. Z dôvodu, že matka nedokázala dieťaťu zabezpečiť bezpečné prostredie, bolo dieťa zverené
jej starému otcovi D. K.. K týmto skutkom malo podľa výpovede maloletej dochádzať aj v domácnosti
v B.. Viktória je introvertnej a tichej povahy a pôsobí veľmi utiahnuto. Dieťa má v domácnosti starého

otca vytvorené vhodné podmienky, má samostatnú izbu. U starého otca je spokojná. V škole nemá veľa
kamarátov a má zhoršený prospech, čo je vzhľadom k tomu, čo prežila z pohľadu úradu opodstatnené.
Chýba jej mama ale do B. sa nechystá vrátiť, pretože jej otčim je zlý a požíva alkohol a následne je
agresívny. Chýbajú jej súrodenci, o ktorých sa starala, lebo matka nezvládala starostlivosť o deti. Dieťa
v súčasnej dobe nenavštevuje žiadnu psychologickú ambulanciu a preto jej bola ponúknutá možnosť

navštevovať centrum pre rodiny s deťmi v Poprade a zúčastňovať sa na pohovoroch so psychologičkou.
Maloletá nie je na ich oddelení evidovaná ako páchateľka činov inak trestných.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny B. zo dňa 03.05.2022 vyplýva, že rodina I. sa spolu
s maloletou A. presťahovala do B. v máji 2021. Rodina žije v dvojpodlažnom rodinnom dome v obci

B., ktorý má prenajatý na neurčito. V správe je opis rodinného domu a jeho vybavenia s tým, že A. má
samostatnú izbu. V správe sa konštatuje, že maloletá A. bola uznesením Okresného súdu Poprad sp.
zn. 10P 154/2021 zverená do náhradnej starostlivosti starému otcovi D. K..

Zo zápisnice o prehliadke tela obžalovaného spísanej na OR PZ Prešov dňa 21.07.2022 vyplýva, že

obžalovanýsapodrobilprehliadketedadobrovoľne,pričomsúčasťoujeajfotodokumentáciazprehliadky
tela obsahujúca 7 farebných fotografií zachytávajúcich postavu obžalovaného ako celku a potom detail
hrudníka obžalovaného bez oblečenia, na ktorom je vytetovaný nápis v anglickom jazyku.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej v prípravnom konaní dňa 12.07.2022 obcou E., v ktorej

máobžalovanýtrvalýpobytvyplýva,žeobžalovanýsakokoliusprávaslušneaúctivo.Naadresetrvalého
bydliska nebýva a obci nie je známe, kde sa zdržiava. Obžalovaný nebol riešený komisiou verejného
poriadku.

Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou D. J. M. v Prešove vyplýva, že obžalovaný nebol a ani nie je

liečený na Psychiatrickom oddelení tejto nemocnice a nie je vedený ani v ich psychiatrickej ambulancii.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný má
evidovaných osem priestupkov, z toho šesť priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
podľa § 22 zákona o priestupkoch, jeden priestupok proti verejnému poriadku (močenie na verejnosti)

a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch,
ktorého sa dopustil dňa 26.05.2018.

Z odpisu registra trestov SR generovaného elektronicky ku dňu 30.05.2023 a týkajúceho sa
obžalovaného vyplýva, že obžalovaný C. D. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný a to rozsudkami

tunajšieho súdu zo dňa 23.02.2012 (sp. zn. 3T 10/2012) a zo dňa 31.05.2018 (sp. zn. 33T 4/2018),
pričom vzhľadom na zaplatenie uloženého peňažného trestu, resp. osvedčenie sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, sa vo vzťahu k obom týmto odsúdeniam na obžalovaného hľadí, akoby
nebol odsúdený.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval
za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa
znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok
majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to,aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení
primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval
všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý

vytvárajú.

Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú,
ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré

sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.

V priebehu vykonaného dokazovanie, najmä výpoveďami obžalovaného a svedkov D. I., I. I., J. K. a B. L.
bola zistená príčina a priebeh návštevy obžalovaného v rodinnom dome u I. v obci B., ku ktorému došlo
v presne nezistený deň v mesiaci august 2021, pričom všetci vyššie menovaní sa poznali z minulosti,

keď spolu pracovali v zahraničí a práve to bolo aj dôvodom, prečo obžalovaný prostredníctvom J. K.
a B. L. navštívil D. a I. I.. V čase jeho návštevy bolo v dome aj päť maloletých detí a to či už detí D. I.
alebo aj spoločných detí D. I. a I. I., vrátane poškodenej A. L.. Všetci vypočutí zhodne vypovedali, že po
príchode obžalovaného do domácnosti I., obžalovaný ako aj ostatní, ktorí boli v dome prítomní, teda D.
I., I. I., J. K. a B. L. pili alkoholické nápoje s tým, že asi okolo 22.00 hod. dve z maloletých detí išli spať

na horné poschodie, kde išla s nimi spať J. K. a neskôr za ňou išiel na poschodie domu spať aj jej druh
B. L., pričom títo neboli svedkami toho, čo sa dialo v noci na prízemí rodinného domu, pretože po celú
noc spali a na prízemie zišli až ráno. Všetci zhodne vypovedali, že večer išla spať aj A. L. a to do svojej
samostatnej izby, ktorá sa nachádza na prízemí rodinného domu hneď pri vstupných dverách rodinného
domu, pričom do tejto izby nie je vidieť ani z kuchyne a ani z obývačky, ktoré sa tiež nachádzajú na

prízemí rodinného domu.

P. vo vzťahu k tomu, čo sa mu kladie za vinu, spáchanie skutku popieral. Uviedol, že D. I. za jeho pomoci
vyhodila z domu I. I., lebo bol agresívny a išla spať k dcére A. do jej izby, pričom v tej izbe celú noc
sedel v kresle aj on ale nespal, lebo sa bál, aby I. I. nerozbil okno do domu a niečo nespravil, lebo po

vyhodení z domu mal agresívne búchať a kopať do vchodových dverí a do okien. Svoju obranu založil
aj na tom, že poškodená A. L. si to všetko vymyslela, pretože ak by to bola pravda, určite by to povedala
svojej mame a nevrátila by sa k nemu do postele. Obžalovaný je zo spáchania tohto skutku, ktorý súd
uviedol v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku priamo usvedčovaný výpoveďou A. L., ktorá
v prípravnom konaní podrobne a do detailov vypovedala, že obžalovaný prišiel k nej do izby v čase,

kedy ona ležala v posteli a zaspávala, pričom mala oblečené krátke nohavice a tričko. Obžalovaný si
k nej ľahol nahý, na čo sa ona prebudila a začal ju vyzliekať, čo sa mu podarilo napriek tomu, že mu
hovorila, aby to nerobil a odtláčala ho rukami a nohami. Následne ju rukami obchytkával brucho, prsia
a pohlavné orgány, pričom so stoporeným pohlavným údom sa pokúsil vykonať s ňou súlož tým, že sa
pokúsil vniknúť do vagíny tým, že jej vložil pohlavný úd medzi nohy a tiež sa jej snažil vniknúť do vagíny

aj prstami. Svoju vôľu vyjadril aj slovne s tým, že ju chce „pojebať“. K vniknutiu prstov a ani pohlavného
údu obžalovaného do vagíny poškodenej nedošlo, pretože poškodená A. L. sa bránila a z izby ušla.
Následne sa zamkla na WC, kde zotrvala asi 10 minút. Pretože v tom čase už všetci v dome spali a ona
si nemal kde ľahnúť, vrátila sa do svojej postele a ľahla si k obžalovanému, ktorý v tom čase už spal. Tam
spala až do rána, kedy po prebudení išla chystať súrodencom raňajky a potom sa s nimi hrať. Nikomu

o tom, čo sa malo stať nepovedala a zdôverila sa mame a otčimovi až asi o dva mesiace.

Z intimity sexuálnych trestných činov a to či už znásilnenia alebo sexuálneho násilia vyplýva, že sa
väčšinou odohráva v súkromnom prostredí a často tam, kde sa obeť cíti bezpečne (napr. domácnosť),
teda aj priebeh tohto skutku sa v podstate nevymyká prostrediu a okolnostiam, v ktorom sa sexuálne

násilie v najširšom slova zmysle v súdnej praxi odohráva. Poškodená sa doma s mamou, otčimom
a súrodencami cítila bezpečne a za bezpečný považovala aj kontakt s obžalovaným počas dňa, keďže
to bol kolega jej mamy. Obžalovaný jej svojím správaním počas návštevy až dovtedy, kým si k nej
neľahol do postele nedal dôvod myslieť si, že je pre ňu nebezpečný. Uvedený charakter trestného
činu predurčuje v procese dokazovania pomerne nízky počet priamych dôkazov, kedy najmä obeť tohto

útoku môže podať často jediné priame svedectvo a teda je svedectvo tejto obete, najmä ak sa jedná
o dieťa, často zo strany páchateľov trestného činu spochybňované, ako vymyslené s predpokladom, že
deti si vymýšľajú a deťom sa predsa nedá veriť. Z pohľadu súdu to kladie vysoké nároky na dôkladné
a starostlivé posúdenie tejto výpovede poškodenej a to najmä v kontexte iných nepriamych dôkazov,ktoré súd vykonal. Aj keď znalkyňa nemôže prijať právny záver o pravdivosti alebo nepravdivosti
výpovede maloletej A. L., pretože tento záver môže urobiť len súd, psychologická charakteristika jej
osoby môže z pohľadu súdu slúžiť na posúdenie pravdivosti alebo nepravdivosti výpovede poškodenej.

Znalkyňa B. Q. P. poškodenú charakterizovala ako nezrelú osobnosť s priemernými pamäťovými
a intelektovými schopnosťami, pričom u nej nezistila žiadnu poruchu osobnosti, ktorá by mala vplyv na
jej schopnosť zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Bol u nej síce zistený sklon dopĺňať detaily
udalostí, ktoré si nezapamätala ale poškodená nemá z psychologického hľadiska sklon si vymýšľať.
Súd podobne ako znalkyňa poukazuje na to, že obžalovaný bol pre poškodenú v tom čase neznámym

človekom, a teda nemala k nemu žiaden vzťah v pozitívnom alebo negatívnom význame, ktorý by
predurčoval snahu poškodenej obžalovanému svojou výpoveďou škodiť alebo naopak, vypovedať v jeho
prospech. Preto ak obžalovaný uvádza, že poškodená si vymýšľa, súdu absentuje akýkoľvek motív
pre takéto konanie poškodenej. Už len samotná výpoveď poškodenej o týchto udalostiach musí byť
pre 12 ročné dieťa traumatizujúcim zážitkom a nie je dôvod sa domnievať, že by maloletá podstúpila
túto druhotnú traumatizáciu v procese vyšetrovania bez dôvodu. Znalkyňa B. P. ďalej uviedla, že

poškodená pri samotnom psychologickom vyšetrení, kedy jej nehrozilo zo strany obžalovaného žiadne
nebezpečenstvo a už bola mimo svojej prirodzenej rodiny, kde sa nemusela obávať ich reakcie (bola
už zverené starému otcovi), vypovedala bez zárazov s primeraným emočným doprovodom a bolo
zjavné, že je jej to nepríjemné. Aj výpoveď poškodenej v priebehu prípravného konania, pri ktorej
bola znalkyňa prítomná a ktorá je podľa názoru súdu usvedčujúcim dôkazom, bola podľa znalkyne

prejavom autentického zážitku, kedy poškodená odpovedala spontánne, adekvátne a s primeraným
emocionálnymdoprovodomazpsychologickéhohľadiskaznalkyňahodnotilatútovýpoveďakopravdivú.
Súd sa s týmto psychologickým posúdením výpovede poškodenej stotožnil aj z právneho hľadiska
a dodáva, že poškodená nielen nemala motív škodiť obžalovanému ale vzhľadom na jej vek ani
spôsobilosť vykonštruovať takúto situáciu, hoci už predtým mala skúsenosť so sexuálnym zneužívaním

zo strany iného muža. Pre pravdivosť výpovede poškodenej hovorí aj výpoveď svedkyne D. I., ktorá
tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ráno, keď nahliadla do izby,
kde spala Viktória, videla ležať v jej posteli obžalovaného, ktorý bol vyzlečený (nevidela, či mal na sebe
spodné prádlo). Teda aj táto svedkyňa vyvrátila verziu obžalovaného o tom, že spal s D. I. a A. L. v kresle
vizbe,pričomajI.I.potvrdilvýpoveďD.I.,ževtúnoc,potomčosavrátildodomu,spalspolusmanželkou

a deťmi v obývačke na prízemí. Tento svedok však na rozdiel od prípravného konania uviedol, že v tej
obývačke ležal aj obžalovaný hoci v prípravnom konaní vypovedal, že tiež videl obžalovaného ako
spal pri A. v izbe, čo ho nahnevalo a čo bolo ráno príčinou ďalšej hádky. Tento svedok uviedol, že sa
obžalovaného bojí a že bol pod vplyvom alkoholu a veľa si z daného večera nepamätá, preto súd aj
v tomto kontexte hodnotil tieto rozpory a nemôže na rozdiel od výpovede svedkyne D. I. vychádzať

iba z tejto výpovede svedka I. I.. Súd zdôrazňuje, že svedkyňa D. I. vo svojej výpovedi jasne uviedla,
že obžalovanému povedala, že A. má iba 12 rokov, teda obžalovaný nielen vedel ale aj vzhľadom na
vizuálny rozdiel medzi 12 a 15 ročným dieťaťom musel vedieť, že poškodená nedosiahla príslušný
vek na pohlavný styk, ktorému sa navyše poškodená Viktória aj fyzicky ako aj verbálne bránila, čo ale
obžalovanému vôbec nebránilo v tom, aby v konaní pokračoval. Navyše poškodená opísala tetovanie na

hrudi obžalovaného, ktoré ale nemohla vzhľadom na to, že mal cez deň oblečené tričko vidieť, a na druhý
deň, kedy si mal podľa svojho tvrdenia obžalovaný dať dole tričko, nehrala na dvore futbal ale hrala sa
so súrodencami v dome. V čase skutku bola poškodená dieťaťom a teda aj jej konanie, kedy si nemala
kde ľahnúť a strach z toho, ako to povie svojej mame ju viedli km tomu, že si potom čo obžalovaný
zaspal, znova ľahla k nemu do postele a ráno nikomu nič o svojom nepochybne traumatizujúcom zážitku

nepovedala. To je vysvetlenie pre jej z pohľadu obžalovaného iracionálne konanie.

Z týchto vyššie uvedených dôvodov považuje výpoveď poškodenej A. L. súd za pravdivú a vyhodnocoval
ju v kontexte výpovede D. I. a znalkyne PhDr. Ľubice Oderušovej. Vykonanie dokazovania znalcom
z odvetvia Sexuológia nepovažuje súd za nevyhnutné, pretože obžalovaný sa skutku dopustil pod

vplyvom alkoholu, ktorý vo všeobecnosti odbúrava zábrany, a to aj sexuálneho charakteru a teda
motívom konania obžalovanému bolo dosiahnuť sexuálne uspokojenie s osobou, ktorej vek pre neho
v tom okamihu nehral rolu, pričom dôvodom jeho konania nemusela byť nutne nejaká forma sexuálnej
deviácie. Preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je tento
uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, kedy na rozdiel od skutku obžaloby vypustil zo

skutku tvrdenie, že obžalovaný využil bezbrannosť poškodenej, pretože poškodená sa nenachádzala
v stave bezbrannosti, nakoľko sa prebudila z driemot hneď ako si k nej obžalovaný ľahol a aktívne
sa bránila už keď ju obžalovaný začal vyzliekať. Naopak, súd do skutku doplnil v zmysle výpovede
poškodenej to, že obžalovaný sa snažil vniknúť do vagíny pohlavným údom.Vo vzťahu k právnej kvalifikácii tohto skutku, ktorý bol obžalovanému preukázaný, súd má za to, že
obžalovaný jedným skutkom, ktorý spájala spoločná vôľa a motív sexuálneho uspokojenia, naplnil

skutkovú podstatu dvoch trestných činov, a to jednak zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zároveň aj
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože obchytkávanie
brucha, pŕs a pohlavných orgánov poškodenej a snaha o vniknutie prstov do vagíny, a to všetko za

účelom dosiahnutia sexuálneho uspokojenia je nutné považovať za iné sexuálne praktiky, ku ktorým
násilím donútil poškodenú, ktorá sa im bránila. Zároveň tým, že sa snažil vniknúť pohlavným údom
do vagíny poškodenej a túto svoju vôľu prejavil aj slovne, sa dopustil konania, ktoré bezprostredne
smerovalokdonúteniuženynásilímksúloži,hocivzhľadomnaaktívnuobranupoškodenejastavopitosti
obžalovaného k tomu nedošlo. Oba trestné činy obžalovaný spáchal na chránenej osobe – dieťati podľa
§ 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný pokus o znásilnenie a iné sexuálne praktiky,

ktoré už dokonal striedal a vzájomne ich kumuloval a vykonával ich v bezprostrednej nadväznosti,
pričom ho k tomuto konaniu viedol jednotiaci zámer spáchať oba trestné činy a dosiahnuť tak sexuálne
uspokojenie, ako spoločný motív konania. Preto má súd za to, že oba trestné činy obžalovaný spáchal
v jednočinnom súbehu (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.10.2013 sp. zn. 2 Tdo
49/2013). Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom

úmysle, pretože obžalovaný v prípade oboch trestných činov chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane detí pred sexuálnymi
útokmi a pohlavným stykom ako aj záujem na slobodnom rozhodovaní sa ženy o svojom pohlavnom
živote /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd nezistil existenciu žiadnej z poľahčujúcich okolností uvedených v ustanovení §
36 Trestného zákona. Naopak, v neprospech obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to,
že obžalovaný spáchal viac trestných činov, čo je dané jednočinným súbehom trestných činov tak,
ako to súd vyššie odôvodnil /§ 37 písm. h) Trestného zákona/. Vo vzťahu k pokusu trestného činu
súd uvádza, že tento sa v zmysle ods. 14 ods. 1 Trestného zákona trestá podľa trestnej sadzby

ustanovenej za dokonaný trestný čin. Pretože obžalovaný spáchal dva trestné činy, súd mu v zmysle
§ 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Nakoľko oba trestné činy, z ktorých
súd uznal obžalovaného za vinného majú rovnakú trestnú sadzbu (od sedem rokov až do pätnásť
rokov), súd vychádzal zo systematiky trestných činov uvedených v Trestnom zákone, kedy sú zoradené

od najzávažnejšieho a to podľa objektu, ktorý chránia. Preto súd ukladal obžalované trest za zločin
znásilnenia v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, pričom
trestnú sadzbu tam upravenú (od sedem rokov až do pätnásť rokov) upravil pri prevažujúcom pomere
priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami 1:0, postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného
zákona tak, že v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby v prípade

tohto trestného činu o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádza z takto upravenej trestnej sadzby od
9 rokov a 8 mesiacov až do 15 rokov.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý sa ku skutku nepriznal a navyše už bol
v minulosti súdne trestaný, hoci s následkom zahladenia odsúdenia ako aj priestupkovo postihnutý. Na

strane druhej musí trest mať primeraný charakter a zohľadňovať aj spôsob spáchania skutku s tým, že
v prípade znásilnenia sa obžalovaný o znásilnenie len pokúsil a miera, akou sa priblížil k dokonaniu
trestného činu nebola veľká. Obžalovaný navyše konal pod vplyvom alkoholu a teda v kontexte pokusu
trestného činu ako aj miery intenzity dokonaného trestného činu by súd považoval uloženie trestuv upravenej trestnej sadzbe za neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, pričom primeraný trest spôsobu vykonania činu, následkom, ktoré maloletej spôsobil ako aj
osobe obžalovaného najlepšie zodpovedá trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov, teda trest, ktorý

je vo výmere zodpovedajúcej dolnej hranici Trestným zákonom stanovenej trestnej sadzbe pri oboch
trestných činoch bez jej úpravy. Preto súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu pod jeho dolnú
hranicu podľa § 39 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Tento trest považuje súd primeranú odpoveď
štátu na konanie obžalovaného a bude mať pre obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol vo výkone trestu
odňatia slobody aj odstrašujúci vplyv do budúcna, čím sa naplní aj jeho výchovný účinok. Uloženie

trestu vo vyššej výmere, než je táto uložená by nielen súd ale ani obžalovaný nemohol vnímať ako
trest spravodlivý, ale ako formu neprimeraného trestného postihu. Obžalovaný sa v minulosti nedopustil
trestných činov závažného charakteru a neboli zistené sklony k nejakej forme násilného konania, a preto
súdtotojehokonaniepovažujezaexcesvtomtotypedeliktu.Tentotrestzároveňniejevyjadrenímsnahy
súdu bagatelizovať závažnosť konania obžalovaného s prihliadnutím na následky, ktoré na osobnom
a sexuálnom živote poškodenej spôsobil.

Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon uloženého trestu zaradil do

ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Pretože maloletá A. L. si náhradu škody v tomto konaní prostredníctvom zákonných zástupcov
neuplatnila, súd o škode v tomto rozsudku nerozhodoval.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.