Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920201087
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6920201087.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej
a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: 1/ A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F. a žalobkyne: 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F., obaja zastúpení JUDr. Martinom Sečanským, advokátom, so
sídlom Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: PANORAMA SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom

Kolonáda 4685, 984 01 Lučenec, IČO 36 045 926, zastúpenému Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., so
sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, o určenie vlastníckeho práva,
na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 09.02.2022, č.
k. 16C/13/2020-272, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „ Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ z a m i e t a.
Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že ohľadom žalobcami tvrdenými dôvodmi neplatnosti zmluvy o kúpe
nehnuteľnosti zo dňa 02.02.2017 sa okresný súd stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu
Slovenskej republiky uvedeným v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.12.2011,

sp. zn. II ÚS 250/2011-30, podľa ktorého možno konštatovať, že podľa právnych predpisov účinných
do 31.12.2002 sa posudzujú, jednak platnosť záložného práva, avšak aj nároky, ktoré zo záložného
práva pred 01. januárom 2003 vznikli, teda aj nárok záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo
zálohu. Podľa názoru okresného súdu, obchodná spoločnosť BENEFIT GROUP I., a.s. postupovala pri
výkone záložného práva v súlade s platne uzatvorenou záložnou zmluvou, ako aj so zákonom, keď
sporné nehnuteľnosti predala obchodnej spoločnosti KEORLEN TRADE, s.r.o. Zároveň spoločnosť

BENEFIT GROUP I., a.s. listom zo dňa 21.07.2014 náležite upovedomila oboch žalobcov o výkone
záložného práva. V čase uzatvorenia záložnej zmluvy Občiansky zákonník neobsahoval zákonné
ustanovenie § 52 ods. 10 Občianskeho zákonníka o verejnej dražbe. Rovnako i zákon č. 527/2002
o dobrovoľných dražbách nadobudol účinnosť až dňom 01.01.2003, teda pred uzatvorením záložnej
zmluvy. Z uvedeného dôvodu okresný súd nepovažoval právny úkon – zmluvu o kúpe nehnuteľností zo
dňa 02.02.2017 za neplatnú, a rovnako nepovažoval aj ďalší právny úkon – zmluvu o kúpe nehnuteľností

zo dňa 02.10.2019, ktorú uzatvorila spoločnosť c. a žalovaný za neplatnú. Súd zvážil aj možnosť, že by
skutočne išlo v prípade predmetnej kúpnej zmluvy o neplatný právny úkon, avšak ani v takom prípade
nedospel k inému záveru, pričom vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 549/2015-33
z 16.03.2016, ako aj ústavného nálezu SR I. ÚS 151/2016 zo dňa 03.05.2017. Taktiež poukázal
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/115/2017, ako aj na rozhodnutia
Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 415/15 OP a tiež nález III. ÚS 247/14 z 28.01.2016, ktorý

zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho
právadobromyseľnýmnadobúdateľom,ktorémutrebaposkytnúťústavnoprávnuochranu,akodvodzovalsvoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu,
ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Žalovaný, ako súčasný vlastník sporných
nehnuteľností, podľa názoru okresného súdu pred ich nadobudnutím konal obozretne. Vo vzťahu

k svedeckej výpovedi svedka G. F., z ktorej má vyplývať, že žalovaný v sporných nehnuteľnostiach
neabsolvoval pred ich kúpou obhliadku, súd poznamenal, že výpoveď uvedeného svedka nepôsobila
na súd úplne presvedčivo, považoval výpoveď za účelovú, berúc do úvahy aj vzájomné vzťahy svedka
a žalobcu v 1/ rade, ktoré podľa názoru súdu nie sú iba v profesionálnej rovine, ale sú hlboko priateľské.
Rozhodnutie oprel o ust. § 37 ods. 2, § 39, § 879 ods. 1, § 151a ods. 1, § 151 f) ods. 1 Občianskeho

zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/, 2/ v zákonnej lehote odvolanie, včas a riadne. Napadnutý
rozsudok žiadali zrušiť. Namietali, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť BENEFIT
GROUP I., a.s. uskutočnila prevod predmetných nehnuteľností na spoločnosť KEORLEN TRADE, s.r.o.
v rozpore s ust. §151 l) ods. 1, § 151 m) ods. 1, § 151 m) ods. 7, § 151 m) ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Namietali, že právny úkon je absolútne neplatný v zmysle ust. § 37 ods. 2 v spojení
s ust. § 39 OZ. Rovnako je preto neplatný aj ďalší následný právny úkon, a to kúpna zmluva zo dňa
02.10.2019, ktorú uzatvorila spoločnosť KEORLEN TRADE, s.r.o., ako predávajúci, so žalovaným, ako
kupujúcim, ktorou predala spoločnosť KEORLEN TRADE, s.r.o. žalovanému predmetné nehnuteľnosti.
Poukázali na to, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 04.11.1998, ktorú

uzatvorili Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ako záložný veriteľ, so žalobcami, ako dlžníkmi, a tiež záložná
zmluva sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle ust. § 52 ods. 1 OZ, pričom záložné právo v tomto
prípade zabezpečovalo záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného dôvodu sa záložný veriteľ
v rámci výkonu záložného práva mohol uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Ak teda došlo k odstráneniu predmetných

položiek z majetku žalobcov akýmkoľvek iným spôsobom ako dražbou, je zrejmé, že právne úkony,
ktorými sa tak stalo, sú v zmysle citovaného ust. § 39 OZ neplatné. Neplatnosť zmluvy o kúpe
nehnuteľnosti zo dňa 02.02.2017, ktorá bola uzatvorenú medzi obchodnou spoločnosťou BENEFIT
GROUP I., a.s. a obchodnou spoločnosťou KEORLEN TRADE, s.r.o. je potrebné posudzovať v kontexte
ust. § 53 ods. 10 OZ, a to z dôvodu, že spoločnosť BENEFIT GROUP I., a.s., ako záložný veriteľ,

nerešpektovala a porušila toto ustanovenie Občianskeho zákonníka, nakoľko predmet zálohu predala
inak, ako na dražbe. Zálohy, ktoré sú predmetom sporu predávala spoločnosť BENEFIT GROUP I., a.s.
v rámci výkonu záložného práva, a to priamym predajom, uzavretím kúpnych zmlúv s vopred vybraným
kupujúcim. Namietal, že žalovaný, ako nadobúdateľ predmetných nehnuteľností, nekonal v dobrej viere
a dobromyseľne a nevynaložil obvyklú mieru opatrnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť,
rozsudok považoval za zákonný a dostatočne podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnený.
Hneď v úvode namietal, že žalobcovia zmeškali lehotu na podanie odvolania a navrhol odmietnutie
odvolania s poukazom na ust. § 386 písm. a) CSP. Tvrdenia žalobcov v odvolaní považoval žalovaný

za účelové s úmyslom oddialiť právoplatnosť napadnutého rozsudku. Žalovaný sa v plnom rozsahu
stotožňuje s právnym názorom súdu uvedeným v napadnutom rozsudku opierajúc sa o nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 08.12.2011, sp. zn. II. ÚS 250/2011-30. Žalobcovia nimi deklarované
skutkové tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali, a napriek tomu, že v konaní bolo listinnými
dôkazmi preukázaný opak, obmedzili sa v rámci podaného odvolania len na rekapituláciu nimi doposiaľ

tvrdenými a v konaní nepreukázanými skutočnosťami. Žalovaný je zároveň toho názoru, že žalobcovia
v konaní nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko takéto určenie
by vyvolalo nevyhnutnosť ďalších súdnych konaní a zároveň má žalovaný za to, že žalobcovia
v danom prípade nevyužili vhodný procesný nástroj, nakoľko sa mali v prípade nimi deklarovaného
porušenia povinností zo strany záložného veriteľa domáhať nároku na náhradu ním vzniknutej škody

(viď 5Cdo/31/2011 a 4Cdo/89/2007). Ďalej žalobcovia v konaní nesprávne označili okruh pasívne
legitimovaných osôb, vzhľadom na otázku platnosti nadobúdajúcich zmlúv. Poukázal na to, že žalovaný
v dobrej viere nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a preto je potrebné poskytnúť
mu ústavnoprávnu ochranu.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil a vec mu podľa ust. § 391 ods. CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.6.Podľa§387ods.1CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezruší,lenakb)súdnesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom; c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal
navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné. Záver okresného
súdu, že právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalobcami založený na základe zmluvy o úvere

a záložnej zmluve nie je vzťahom spotrebiteľským, a že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy Občiansky
zákonník takéto zákonné ustanovenie (§ 52 ods. 10 OZ) ešte neobsahoval, je nesprávny. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle predloženej zmluvy o úvere, táto bola uzatvorená podľa
ustanovení zákona č. 513/1991 Z. z. – Obchodný zákonník; zákona č. 40/1960 Občiansky zákonník (bod
VIII. ods. 1 zmluvy o úvere poukazuje na zákon č. 509/1991 Z. z. – ide o rozsiahlu novelu Občianskeho
zákonníka) a zákonom č. 310/1992 o stavebnom sporení.

8. Je pravdou, že zmluva o medziúvere a stavebnom úvere a tiež Záložná zmluva boli uzatvorené dňa
26.10.1998, kedy Občiansky zákonník ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách nepoznal.
Úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka zavedená novelou realizovanou
zákonom č.150/2004 Z.z., pôvodné ustanovenie § 52 ods.1 definovalo spotrebiteľské zmluvy tak, že

sú nimi kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho
zákonníka a zmluva podľa § 55, ak sú zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Až následne, v znení od 1.1.2008 Občiansky zákonník v ustanovení § 52 ods.1
definuje, že spotrebiteľskou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

9. Podľa prechodného ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa §
52 uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami §
53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch

aj s ustanovením § 55 ods.1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

10. Podľa ustanovenia § 879f ods. 4 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú

neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

11. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2008 - § 879j Občianskeho zákonníka
ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa

doterajších predpisov.

12. Pokiaľ ide o inštitút spotrebiteľskej zmluvy, tento nebol do právneho poriadku Slovenskej republiky
zavedený až zákonom č.150/2004 Z.z., ktorý novelizoval Občiansky zákonník; tento inštitút používal už
zákon č.634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa aj keď s použitím termínu „typová zmluva“; používal pojem

„spotrebiteľ“ (fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu
fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti), „predávajúci“ (podnikateľ, ktorý
spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby).

13. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd je toho názoru, že predloženú Zmluvu o úvere (Zmluva

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere) je potrebné vzhľadom na status subjektov považovať
za zmluvu spotrebiteľskú a na ňu nadväzujúcu Záložnú zmluvu (Záložná zmluva na nehnuteľnú vec) je
potrebné považovať za zmluvu zabezpečujúcu záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.

14. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že k zabezpečeniu pohľadávky pôvodného

veriteľadošlonazákladezáložnejzmluvyzodňa26.10.1998;krealizáciizáložnéhoprávadošlopriamym
predajom na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 02.02.2017. Záložný veriteľ však bol pri výkone
záložnéhoprávapovinnýpostupovaťvzmysleustanoveníplatnýchprávnychpredpisov,čovšakneučinil.15. Podľa ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Odvolací

súd s ohľadom na vyššie uvedené nemal pochybnosť o tom, že záložná zmluva zabezpečuje záväzok
zo spotrebiteľskej zmluvy.

16. Nutnosť aplikácie ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka umocňuje prechodné
ustanoveniekúpravámúčinnýmod1.6.2014.§879rObčianskehozákonníkadefinuje,žeustanoveniami

tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon
záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ záložný veriteľ mienil realizovať výkon záložného práva
zo zmluvy, ktorá zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, mal postupovať predajom zálohu

na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných predpisov. Pokiaľ tak
nepostupoval, uzatvorená kúpna zmluva je neplatná podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor so zákonom; ide o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva zo zákona od začiatku (ex tunc) a
pôsobí voči každému tak, ako to dôvodne namietali žalobcovia v odvolaní.

18. K aplikácii ustanovenia §53 ods.10 Občianskeho zákonníka s poukazom na závery vyplývajúce z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 250/2011-30 zo dňa 8.12.2011 odvolací súd
udáva, že ústavný súd vo svojich záveroch vyložil ustanovenie § 879e ods.1 Občianskeho zákonníka
(prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2003) a nie ustanovenie § 879r (prechodné
ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2014), ktoré na prejednávanú vec dopadá.

19. Argumentácia žalobcov k nutnosti aplikácii ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka
v tomto prípade je dôvodná. Prechodné ustanovenie § 879r Občianskeho zákonníka neustanovuje, že
novelizované ustanovenia majú dopad iba na právne vzťahy vzniknuté po 1.6.2014; novou právnou
úpravou sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.6.2014 (za podmienky, že ide o vzťah založený

spotrebiteľskou zmluvou, resp. v danom prípade zmluvou, ktorá zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy). Vznik týchto právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa predpisov
účinných do 1.6.2014. V spotrebiteľských zmluvách však nebolo výnimkou, že obsah týchto zmlúv
musel byť zosúladený s novou právnou úpravou (napr. v zmysle ustanovenia § 879f ods.3 Občianskeho
zákonníka) z dôvodov, že to vyžaduje ochrana spotrebiteľa. V danom prípade ustanovenie § 879r

Občianskeho zákonníka explicitne uvádza, že na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1.6.2014 sa
použijú ustanovenia tohto zákona; z uvedeného vyplýva, že obmedzenie možností výkonu záložného
práva dopadá aj na právne vzťahy založené zmluvami o zriadení záložného práva pred 1.6.2014,
ako je tomu v prejednávanej veci. V opačnom prípade, by došlo k odlišnému právnemu postaveniu
spotrebiteľov v závislosti od toho, na základe akého zákona bol úver majúci charakter (aj) spotrebiteľskej

zmluvy poskytnutý a v ktorom časovom období; ochrana vyplývajúca z ustanovenia § 53 ods.10
Občianskeho zákonníka by mala byť diskriminačne poskytnutá iba časti dlžníkov.

20. K nutnosti aplikácie ustanovenia § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka platného v čase výkonu
záložného práva (02.02.2017) odvolací súd dodáva, že nejde o pravú retroaktivitu s poukazom na

závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/98/2010 zo dňa 29. júna 2010,
podľa ktorých „v teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych
predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v
zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako
prípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočnevýznamnýchcieľovverejnejmoci.Pripravej

retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi
skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho)
právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou
účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva
stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než

začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých
podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do
budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,
pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho

predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy.

21. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu zákonodarca stanovením podmienok výkonu
záložného práva zo zmlúv zabezpečujúcich pohľadávku zo spotrebiteľských zmlúv nezasiahol do práv
a povinností nadobudnutých podľa skoršieho právneho predpisu; podmienka predaja zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona alebo predaja zálohu podľa osobitných zákonov nepôsobí do minulosti, ale
do budúcnosti; zákonodarca iba stanovil, že iba takýmto spôsobom možno od 1.6.2014 realizovať

výkon záložného práva, ktoré zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Nenastáva tak neplatnosť
úkonov súvisiacich s realizáciou záložného práva pred 1.6.2014; uvedené ustanovenie len definuje novú
(ďalšiu) podmienku pre platnosť výkonu záložného práva. Nejde tak o neprípustnú (pravú) retroaktivitu.

22.Odvolacísúdtiežpoukazujenaúmyselzákonodarcupremietnutýdodôvodovejsprávy,podľaktorého

v záujme zamedzenia obchádzaniu zákona sa výslovne ustanovuje, že ak záložné právo zabezpečuje
záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť
len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných
zákonov. Je tak zrejmé, že pri výkone záložného práva zabezpečujúceho spotrebiteľské záväzky je
zakázanáaabsolútnevylúčenárealizáciatzv.priamehopredajazálohualeboinéhospôsobuspeňaženia

zálohu obsiahnutého v záložnej zmluve, mimo zákonom dovolených spôsobov. Zákonodarca napokon
prechodné ustanovenie §879r považoval za štandardné prechodné ustanovenie, ktoré na základe
nepravej retroaktivity reguluje vzťah novej právnej úpravy a skoršej právnej úpravy.

23. K neplatnosti kúpnej zmluvy (Zmluvy o kúpe nehnuteľností) zo dňa 02.02.2017, ktorou predávajúci

A. B. C. (žalobca) a E. C. (žalobkyňa), obidvaja zastúpení záložným veriteľom (BENEFIT GROUP I.
a.s.) previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na KEORLEN TRADE, s.r.o (kupujúci) prijal okresný
súd nesprávny záver, keď ju považoval za platnú.

24. V danom prípade došlo k prevodu nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy; výkon

záložného práva bol ale v rozpore s ustanovením § 53 ods.10 Občianskeho zákonníka pre rozpor so
zákonom. Priamy predaj nehnuteľností vo veciach, keď záložným právom bol zabezpečený záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, je v rozpore so zákonom a z toho dôvodu neplatný v zmysle ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka, tak ako to správne namietali žalobcovia.

25. Záložný veriteľ v danom prípade previedol na iného vec spôsobom, ktorý ustanovenia právneho
predpisu neumožňovali. V takomto prípade nevyhnutnou sankciou za postup záložného veriteľa
v rozpore so zákonom je vyslovenie neplatnosti právnych úkonov z dôvodu zvolenia formy priameho
predaja v takom prípade, keď ustanovenie právneho predpisu umožňovalo len realizáciu záložného
práva predajom na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných predpisov.

26. Taktiež záver okresného súdu uvedený v bode 53. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
a nasledujúce ohľadom otázky dobromyseľnosti žalovaného vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho
práva je nesprávny.

27. Okresný súd v tejto súvislosti citoval okrem iného aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016 pripúšťajúci ochranu nadobúdateľa s odkazom na jeho
dobrú vieru, ako aj neskorší nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 151/2016 zo dňa 03.05.2017.
K nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016 odvolací
súd zdôrazňuje, že citovaný nález v čase jeho vydania predstavoval prelomové rozhodnutie, ktorého

závery boli prevzaté do niekoľkých ďalších rozhodnutí tak, ako na to poukázal aj okresný súd. Daný
názor bol následne korigovaný nálezom Ústavného súdu slovenskej republiky zo dňa 19.01.2021 sp.
zn. I. ÚS 510/2016, ktorý v súvislosti s dobromyseľnosťou nadobúdateľa vyjadril potrebu prihliadnutiana mimoriadne výnimočné okolnosti pri poskytnutí ochrany práva nadobúdateľa, zároveň však vyjadril
presvedčenie, že k tejto otázke je potrebné pristupovať zdržanlivo.

28. Nesúlad rozhodovacej praxe založený týmito rozhodnutiami bol zjednotený rozhodnutím veľkého
senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo
dňa 27.4.2021, v ktorom sa vysporiadal s otázkou prelomenia zásady nemo plus iuris a s ňou súvisiacou
možnosťou nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa.
Konštatoval, že slovenská právna úprava umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka len

v zákonom stanovených prípadoch, kedy uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a
umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. V konkrétnostiach ide o ustanovenie § 486 Občianskeho
zákonníka, ktorý poskytuje ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi vecí z dedičstva nadobudnutých
od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené; ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka,
ktorým je chránený kupujúci, ktorý nadobúda vlastnícke právo k veci aj v prípade, že predávajúci nie je
vlastníkom predávaného tovaru (okrem prípadu kedy kupujúci vedel, že predávajúci nie je vlastníkom

veci a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja); ustanovenie § 93 ods. 3
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle
ktorého kupujúci pri odplatnom prevode veci zapísanej do súpisu nadobudne vlastnícke právo aj vtedy,
keď úpadca nebol vlastníkom tejto veci, ibaže vedel alebo musel vedieť, že úpadca alebo tretia osoba,
ktorej majetok zabezpečuje záväzok úpadcu, nie je vlastníkom veci; ustanovenie § 19 ods. 3 zákona

č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách poskytuje ochranu kupujúcemu, ktorý
nadobudol vlastnícke právo k cennému papieru, aj keď predávajúci nemal právo tento cenný papier
previesť, ibaže kupujúci v čase prevodu vedel alebo musel vedieť, že predávajúci nemá právo cenný
papier previesť; v znení účinnom do 31.3.2017 to bolo aj ustanovenie § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktoré v exekučnom konaní vylučovalo

navrátenie do predošlého stavu.

29. V zmysle záveru vysloveného veľkým senátom obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky neprichádza do úvahy, aby súdy bez existencie zákonného podkladu „rozširujúco
vyvodzovali možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera

nadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t.j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva
od nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade
nemoplusiurismôžepôsobiťvsubjektívnejrovinenespravodlivovočinadobúdateľoviveci.“.Právnaveta
citovaného rozhodnutia znie: „Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda
od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených

prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne
upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.“.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zabezpečuje

zjednocovanie právnych názorov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj jednotu rozhodovania
súdov nižších inštancií (§ 48 C.s.p.) sledujúc tým naplnenie princípu právnej istoty vyplývajúceho z čl.
2 ods.2 základných zásad Civilného sporového poriadku. Odvolací súd si osvojil závery prijaté veľkým
senátom obchodnoprávneho kolégia, a preto sa námietkami ohľadom dobromyseľnosti nadobúdateľa
bližšie nezaoberal.

31. Zmluva o kúpe nehnuteľností uzavretá medzi KEORLEN TRADE, s.r.o. ako predávajúcim
a žalovaným ako kupujúcim bola uzatvorená podľa ustanovenia § 5 zákona č.182/1993 Z.z. a
podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka. Nejde tak o žiadnu z výnimiek, kedy slovenská
právna úprava umožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka a uprednostňuje ochranu

dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Nejde o kúpnu
zmluvu podľa ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka, ktoré je jedným zo zákonných predpokladov
umožňujúcich prelomenie zásady nemo plus iuris.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd vec opätovne prejedná a rozhodne s akcentom na uvedený
právny názor odvolacieho súdu.33. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

34. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.