Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. jún 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/79/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015301

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122015301.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v trestnej veci obžalovaného: S. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Q., pre prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní v Trnave 9. júna 2023

r o z h o d o l :

Obžalovaný

S. Z., nar. X. D. XXXX v P.,
bytom B. XX, Q.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v období najmenej od 15. decembra 2020 najneskôr do 24. februára 2021 v mieste svojho bydliska v Q.
ako aj z iných miest, kde sa v tom čase zdržoval, prostredníctvom komunikačnej aplikácie V. s profilom
"S. Z.", počas vzájomnej komunikácie s maloletou R..R.., narodenou v roku XXXX, ktorá používala
v tom čase profil "E.", tejto navrhoval osobné stretnutie za účelom intímneho kontaktu, sexuálneho
zblíženia a sexuálnych praktík, a tiež ju nabádal, aby mu poslala fotografie svojho nahého tela, pričom
mal vedomosť, že v tom čase nedovŕšila pätnásty rok svojho života,

t e d a

prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhol dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov
osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania alebo trestný čin výroby
detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom,

č í m s p á c h a l

prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 201a Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h),
písm. m) Trestného zákona, 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na súhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona ruší výrok o treste uloženom trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 6T/112/2021 zo 16. marca 2022, právoplatným 3. augusta 2022, podľa § 201b

Trestného zákona na trest povinnej práce v trvaní 200 (dvesto) hodín, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili
podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajší súd 01.12.2022 obžalobu na obžalovaného
S. Z. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného

zákona.

Na hlavnom pojednávaní 9. júna 2023 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a na všetky otázky položené
súdom podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal „áno“.

Prítomný prokurátor zaujal stanovisko, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Súd vyhlásenie
obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie sa v rozsahu, v akom obžalovaný nepoprel spáchanie
skutku, nevykoná a vykoná sa dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov - odpisu registra trestov,
odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, odpovede na lustráciu
v databáze súdov, odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a
trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6T/112/2021 zo 16. marca 2022.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Okresný
súd Trnava trestným rozkazom sp. zn. 4T/21/2020 zo 06.07.2020, právoplatným 27.08.2020, uložil
obžalovanému za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace s podmienečným odkladom výkonu so skúšobnou
dobou v trvaní jeden rok a Okresný súd Bratislava II trestným rozkazom sp. zn. 6T/112/2021 zo

16.03.2022, právoplatným 03.08.2022, uložil obžalovanému za prečin sexuálneho zneužívania podľa §
201b Trestného zákona trest povinnej práce v trvaní dvesto hodín.

Z odpovede na lustráciu v rezorte Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplynulo, že dve trestné
stíhania vedené proti obžalovanému boli právoplatne skončené trestným rozkazom Okresného súdu

Trnava, resp. Okresného súdu Bratislava II. Na Okresnom súde Trnava je vedené tretie trestné stíhanie.

Z odpovede na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že obžalovaný vystupuje ako účastník okrem
civilných konaní (exekučné, poručenské, dedičské) i vo viacerých trestných konaniach - na Okresnom
súde Trnava v konaniach 8Nt/36/2022 (trest povinnej práce), 3Pr/71/2022 (trest povinnej práce),

2T/79/2022 a 4T/21/2020 a na Mestskom súde Bratislava I v konaní B2-6T/112/2021, ktoré je
právoplatne skončené.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že
obžalovaný 13. decembra 2018 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu komunikáciou s

maloletou cez mobilnú aplikáciu E. so sexuálnym podtónom (v rozkaznom konaní uložená pokuta vo
výške 30,- eur) a 23. októbra 2022 priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky prejdením
cez cestu mimo priechodu pre chodcov a šikmo cez vozovku (vec bola vyriešená napomenutím).

Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6T/112/2021 zo 16. marca 2022, právoplatného

2022, vyplynulo, že obžalovaný sa skutku dopustilObžalovanýsakvykonanýmdôkazomvyjadril,žespoškodenouničnemal.BolvyšetrovanývBratislave,
poskytol telefónne číslo T. poškodenej, aby absolvovala prehliadku u gynekológa. Pani R. zavolala

vyšetrovateľovi, vyšetrenie preukázalo, že s poškodenou nič nemal. Strašne moc to ľutuje. Manželka
ide teraz XX. na psychiatrické liečenie. Asi mesiac dozadu mu zobrali deti do detského domova. Zrútil
sa mu celý život. Vie, že urobil chybu, chce to napraviť, nevie, čo ho to napadlo. Deti navštevuje každý
týždeň, na víkendy chodia k nim domov, má rok na to, aby ich získal späť.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol vzhľadom na prijaté vyhlásenie uznať obžalovaného za vinného
na skutkovom a právnom základe obžaloby. Navrhol mu uložiť nepodmienečný súhrnný trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za
súčasného zrušenia výroku o treste Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6T/112/2021.

Obžalovaný povedal, že jeho rodina závisí na súde. Pokiaľ ho zatvoria, deti získa späť v ich osemnástke.

Má doma ešte Š.Č. dcéru a chlapca, päť detí mu zobrali. Platí nájomné, pracuje, má živnosť a popri
tom brigáduje. V živote nemal problémy so zákonom, absolvuje aj liečenie, ak je to potrebné, prijme aj
najvyššiu podmienku. Po udelení práva posledného slova uviedol, že to všetko strašne ľutuje. Keby sa
dal vrátiť čas, tak už to nespraví.

Podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že nepopiera spáchanie skutku alebo niektorého
zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný

zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň
obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním
ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5
prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa
nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej

trestnej činnosti.

Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a

znalcom.

Podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba
po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do
zápisnice.

Podľa § 201a Trestného zákona kto prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhne dieťaťu
mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho
zneužívania alebo trestný čin výroby detskej pornografie, pričom sám nie je dieťaťom, potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 201b Trestného zákona kto zneužije dieťa mladšie ako pätnásť rokov v úmysle vyvolania
sexuálneho uspokojenia jeho účasťou na sexuálnych aktivitách alebo sexuálnom zneužití, hoci sa na
nich takéto dieťa nemusí priamo zúčastňovať, alebo kto umožní také jeho zneužitie, potrestá sa odňatím
slobody až na dva roky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ l) priznal sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, n) napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom.

Podľa § 37 Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ h) spáchal viac trestných

činov, m) bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto
okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako
bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný.

Podľa § 42 ods. 2 prvá a druhá veta Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší

výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Podľa § 46 Trestného zákona trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na

dvadsaťpäť rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo b) prijme
záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa

za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.Otázka viny bola vyriešená, keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o nepopretí
skutku a jeho vyhlásenie bolo súdom po splnení všetkých zákonných podmienok prijaté.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetnej trestnej činnosti
sa obžalovaný dopustil počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
v inej trestnej veci. Trestný zákon výslovne vylučuje, aby za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe
mohol súd ukladať ďalší podmienečný trest odňatia slobody. V danej veci už bol obžalovaný právoplatne
odsúdený za skutok spáchaný počas rovnakej skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu

odňatia slobody a to Okresným súdom Bratislava II, ktorý využil jeden z alternatívnych trestov vo
vzťahu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a uložil obžalovanému trest povinnej práce v trvaní
dvesto hodín. Vzhľadom na závažnosť skutku, ktorý bol na hlavnom pojednávaní prejednávaný, súd
dospel k záveru, že je na mieste uloženie najprísnejšieho trestu, aký náš právny poriadok pozná, teda
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Súd zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností a dvoch priťažujúcich okolností, konkrétne na jednej
strane priznanie sa a úprimné oľutovanie skutku (§ 36 písm. l) Trestného zákona), napomáhanie
orgánom činným v trestnom konaní a rovnako aj súdu na hlavnom pojednávaní (§ 36 písm. n) Trestného
zákona) a na druhej strane spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona), v danom
prípade dva, keďže sa ukladal súhrnný trest s iným skutkom, ktorého sa obžalovaný dopustil počas

skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a zároveň bolo prihliadnuté aj na
trestnú minulosť obžalovaného v podobe priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
keď obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. K poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona súd považuje za vhodné doplniť, že obžalovaný v prípravnom konaní dobrovoľne vydal svoj
mobilný telefón, ešte pred vznesením obvinenia opísal skutok a od samotného počiatku sa k jeho

spáchaniu priznáva. Pri rovnovážnom pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností nedošlo
k zmene trestnej sadzby, ktorá je od šiestich mesiacov do troch rokov. Vzhľadom na kritický postoj
obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, jeho úprimné oľutovanie, mal súd za to, že dostačujúcim
tak na ochranu spoločnosti ako aj na nápravu obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti bude trest
odňatia slobody na dolnej hranici neupravenej trestnej sadzby, teda vo výmere šiestich mesiacov.

Pri vonkajšej diferenciácii uloženého trestu odňatia slobody bolo prihliadnuté na skutočnosť, že
obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

S ohľadom na to, že bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody, bolo potrebné zrušiť výrok

predchádzajúceho odsudzujúceho rozhodnutia, v danom prípade trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 6T/112/2021 zo 16. marca 2022.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku

alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech uvedenými osobami.Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.