Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/362/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108226670
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5108226670.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu O.N., A. - I., A. XXX, zastúpeného JUDr.
Genovévou Hlásnikovou, advokátkou, Žilina, J. M. Hurbana 334/32, proti žalovanému B.F., A. - I., A.
XXX, zastúpeného JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou, Žilina, M. R. Štefánika 10, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 6C/219/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. júna 2020 sp.

zn. 6Co/182/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom zo 16. novembra 2018 č. k.

6C/219/2008-1425 podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti parc. C. -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2 a parc. C. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2,
obe v kat. území A.-I. (ďalej aj ako „nehnuteľnosti") zrušil a vyporiadal tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 241,72
eura titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Štátu Slovenskej

republiky priznal nárok na náhradu nákladov vzniknutých pri vykonávaní dokazovania, a to v rozsahu
100% voči žalovanému.
1.1 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z rozsiahleho dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako
aj žalovaný sú spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, pričom žalobca nadobudol
sporné nehnuteľnosti titulom darovacej a kúpnej zmluvy. Vo vzťahu k námietke žalovaného o spornom
vlastníctve žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že takéto námietky žalovaný relevantným spôsobom

nepreukázal. V prípade, ak žalovaný poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline pod sp.
zn. 10S/134/2004 zo dňa 19. mája 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie pozemkového úradu, toto
bolo zrušené z dôvodu potreby vyriešenia otázky podania včasnosti námietok. Ak však príslušným
katastrálnym úradom boli následne povolené vklady z dôvodov ďalších prevodov, nadobúdatelia a
prevodcovia daných nehnuteľností postupovali dobromyseľne. Súd prvej inštancie mal za nepochybné,
že predchodca žalobcu užíval dané nehnuteľnosti a bol ich držiteľom, pričom bývala Správa katastra

Bytča povolila následné vklady vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v dôsledku ktorých sa
po viacerých prevodoch žalobca stal vlastníkom uvedeného spoluvlastníckeho podielu k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol v dobrej viere. K návrhu žalovaného o rozdelenie nehnuteľností súd
prvej inštancie uviedol, že takýto návrhu nie je účelný a možný, nakoľko sa jedná o dve samostatné
nehnuteľnosti, a v prípade vyhovenia takémuto návrhu by bol prikázaný jeden pozemok do výlučného
vlastníctva žalobcu, a druhý by bol rozdelený podľa celkového podielu spoluvlastníkov. Vzhľadom na

to, že podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní preukázal svoj zámer na využitie nehnuteľnosti,
keď predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú vedľa domu žalobcu a tvoria dvor k jeho domu, pričomžalobca má k daným pozemkom priamy prístup, a žalovaný v konaní nepreukázal účelné využitie týchto
nehnuteľností, dospel súd prvej inštancie k záveru, že je vhodné zrušiť podielové spoluvlastníctvo a
prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu s prihliadnutím na ustanovenia Občianskeho

zákonníka, veľkosti podielov a účelne využite nehnuteľností. Súd prvej inštancie následne uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu vo výške 241,72 eura titulom náhrady za spoluvlastnícky
podiel, ktorého hodnotu vypočítal zo znaleckého posudku č. 19/2017, vyhotoveného znalkyňou Ing. C..
O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak,
že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V zmysle § 260

CSP priznal štátu Slovenskej republiky voči žalovanému nárok na náhradu nákladov vzniknutých pri
vykonávaní dokazovania, a to v rozsahu 100%.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie žalovaného rozsudkom z 30. júna 2020
sp. zn. 6Co/182/2019 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 zákona
č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"). Konštatoval, že súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.
3.
2.1 Odvolací súd primárne poukázal na to, že odvolateľ v podanom odvolaní len zopakoval svoju
argumentáciuprezentovanúvkonanípredsúdomprvejinštancie,azdôraznil,žedoprávanaspravodlivý

proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná. Rovnako
sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalovaného, podľa ktorého sa súd prvej inštancie s námietkami
a predloženými dôkazmi nevysporiadal. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu svoje odôvodnenie
rozsiahlo popísal, a podľa svojej úvahy vyhodnotil všetky dôkazy, ako aj žalovaným namietaný dôkaz -

ohlásenie drobnej stavby žalobcom zo dňa 30. januára 2018. Podľa odvolacieho súdu bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca má k sporným nehnuteľnostiam priamy prístup, a má v úmysle sporne
nehnuteľnostiúčelnevyužívaťnavýstavbugaráže,pričomnaopakpodľaodvolaciehosúdužalovanýním
tvrdené účelné vynaloženie sporných nehnuteľností relevantným spôsobom nepreukázal. Na podporu
správneho záveru súdu prvej inštancie ďalej odvolací súd poukázal závery Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 22Cdo/1181/2008 zo dňa 20. októbra 2009.
2.2 Odvolací súd ďalej vo svojom odôvodnení ohľadom pochybností o nezaujatosti zákonnej sudkyne,
ktorú vyjadril žalovaný vo svojom odvolaní skonštatoval, že žalovaný bol v konaní vyzvaný uznesením z
23. marca 2016 č. k. 6C/219/2008-684 na doplnenie svojho podania, resp. oznámenie, či chce v konaní
vzniesť námietku zaujatosti na konkrétneho sudcu Okresného súdu Žilina, čo relevantným spôsobom

neurobil. Z obsahu spisu považoval odvolací súd za zrejmé, že žalovaný o ním prezentovaných
dôvodoch zakladajúcich podozrenie o nezaujatosti zákonnej sudkyne vedel už minimálne v roku 2016,
pričom k predloženiu odvolania došlo až dňa 26. decembra 2018, t. j. jedná sa o námietku podanú
oneskorene. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodal, že nestrannosť sudcu by nemala ohroziť
skutočnosť, že stranu sporu osobne pozná, či už ako priateľa, alebo pracovníka, ktorý pôsobí na tom

istom súde, tobôž nie to, že príbuzný strany sporu je zamestnancom súdu, na ktorom sudca pôsobí.
Až v prípade, že by tento vzťah nadobudol charakter bližšieho osobného - priateľského vzťahu, pôjde
o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti, a teda išlo by o dôvod pre vylúčenie
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Dôkazom toho, že JUDr. Gabriela Panáková takýto vzťah
neprechováva k manželke žalobcu je i to, že v súdenej veci nepostupovala podľa § 50 ods. 1 CSP.

2.3 Odvolací súd ako vecne správne potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislé výroky o trovách
konania vzniknutých úspešnej sporovej strane a štátu, vo vzťahu ku ktorým podľa odvolacieho súdu
žalovaný neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ") dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodil z § 420 písm. d), f) CSP, a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
3.1. Nesprávne právne posúdenie žalovaný odôvodňoval tým, že odvolací súd rozhodol v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

socialistickej republiky sp. zn. 6 Cz 8/70 a na rozhodnutie sp. zn. 1 Cz 140/70, ako i na stanovisko
okresnej prokuratúry Bratislava vidiek sp. zn. Pd 567/62. V zmysle týchto rozhodnutí ak bola
nehnuteľnosť za bývalého uhorského práva na Slovensku reálne rozdelená do vlastníctva bývalých
spoluvlastníkov mlčky uzavretou dohodou, nemožno už úspešne žalovať zrušenie spoluvlastníctva -domáhať sa odchylného rozdelenia, nakoľko v rodine M. dochádzalo k viacerým deľbám, zámenám a
darovaniam nehnuteľností. Na základe toho bol jeho otec vlastníkom 497 m2 z celkovej výmery 958
m2 v pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/XX kat. územie A., evidovaných vo vložke č. XXX pozemkovej

knihy Správy katastra Bytča, resp. odboru katastra Okresného úradu v Bytči, čo bolo zaznamenané v
evidenčnom liste č. XXX. Tento doklad nebol v konaní predložený, nakoľko sa na príslušnom okresnom
úrade, katastrálnom odbore nenachádza. V tejto súvislosti poukazuje dovolateľ na § 16 Vyhlášky
Ústrednej správy geodézie a kartografie Slovenskej republiky (ďalej aj „vyhlášky") č. 331/1996 Z. z., §
15 vyhlášky č. 534/2021 Z. z. a § 20 vyhlášky č. 22/2010 Z. z., v zmysle ktorého je kataster povinný

zničený alebo stratený doklad obnoviť. Podľa dovolateľa vlastníctvo jeho otca k predmetným pozemkom
(XXX/X, XXX/XX) vyplýva aj z § 2 ods. 4 vyhlášky č. 23/1964 Z. z., podľa ktorého evidenčný list sa
vyhotovuje pre každého užívateľa a obsahuje meno užívateľa a všetky ním užívané nehnuteľnosti
s uvedením ich parcelných čísel, druhov pozemkov a výmer. Pri pozemkoch, ktoré nie sú súčasťou
poľnohospodárskych závodov a sú vo vlastníctve občanov, sa zapisuje do evidenčného listu ako užívateľ
vždyvlastník,bezohľadunato,činehnuteľnosťtiežskutočneužíva.Následnedovolateľzopakovalsvoju

argumentáciu uvedenú počas konania s tým, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaz v jeho neprospech,
keď sa v odôvodnení nevysporiadal s jeho argumentami týkajúcich sa preukázania vlastníctva k parc.
XXX/X/ až XXX/XX, a že z ich celkovej výmery dochádzalo nezákonným spôsobom ku kráteniu polovice
týchto pozemkov patriacich jeho otcovi, pričom zvyšné časti boli zahrnuté v parc. č. XXX a do časti
parcely č. XXX/X a celej parcely č. XXX/XX.

3.2.Vaduzmätočnostivideldovolateľvnedostatočnomaústavnenekonformnomodôvodnenídovolaním
napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého sa odvolací súd okrem iného nevysporiadal aj s podstatnou
námietkou súvisiacou s preukázaním vlastníctva žalobcu k nehnuteľnosti, ktorej vyporiadania sa v
predmetnom konaní domáha. Odvolací súd neuviedol dôvod, pre ktorý považoval danú námietku za
nepodstatnú, čím sa odmietol ňou zaoberať. Žalovaný mal tiež za to, že nižšie súdy sa v rámci

predbežnej otázky nevysporiadali s platnosťou, resp. neplatnosťou notárskej zápisnice č. G., k čomu
dovolateľ zopakoval argumentáciu predostretú pred súdmi nižšej inštancie a namietal i nevysporiadanie
sa s listinnými dôkazmi preukazujúcimi neplatnosť a nezákonnosť nadobudnutého vlastnícka v prospech
právnych predchodcov žalobcu. Zdôraznil, že ako mohol súd považovať za nesporné vlastníctvo žalobcu
vyplývajúce z absolútne neplatnej listiny. Navyše vydržanie iba podielu na nehnuteľnostiach slovenský

právny poriadok nepozná. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia tiež spôsobuje nebratie do
úvahy výpoveď žalobcu v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 2C/4/2004, v ktorej výpovedi uviedol,
že v žalovaných nehnuteľnostiach nemá žiadny podiel. Podľa dovolateľa sa odvolací súd nevysporiadal
ani s rozhodnutím v dedičskej veci po poručiteľovi Z.F..
3.3. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. d) CSP dovolateľ predostrel, že v konaní predložil

potvrdenie o tom, že na súde sa vedie konanie pod sp. zn. 6C/118/2012, týkajúce sa určenia neplatnosti
darovacích zmlúv zavkladovaných pod Z. zo dňa 10. augusta 2006 a Z. zo dňa 11. októbra 2006,
ktoré bude mať vplyv nielen na predmetné konanie napadnuté dovolaním, ale aj na konanie vedené
pod sp. zn. 2C/4/2004, v rámci ktorého namietal spornosť vlastníckeho práva k totožným pozemkom.
Všetky uvedené súdne konania sú vzájomne prepojené, preto výsledok jedného z nich môže mať

vplyv na rozhodnutie v ostatných konaniach. Namieta tým prekážku veci začatej (litispendencie),
keďže dovolaním napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k
pozemkom parc. XXX/X a XXX/X, keď v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/4/2004 sa prejednáva jeho
žaloba o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XXX, a po zmene žaloby k
pozemkompar.č.XXX/Xač.XXX/X.Súdynižšejinštancietakpochybilipriskúmanísplneniaprocesných

podmienok, nakoľko vzhľadom na uvedené skutočnosti malo byť predmetné konanie zastavené bez
meritórneho prejednania sporu. V nadväznosti na namietanú vadu konania (§ 420 písm. d) CSP)
dovolateľ tiež zdôraznil, že sa nestotožňuje s názorom prezentovaným v rozhodnutí odvolacieho súdu,
vydanom v konaní pod sp. zn. 9Co/116/2018, ktorý na základe odvolaní oboch sporových strán dospel
k záveru, že jeho návrh na prerušenie konania je potrebné zamietnuť, nakoľko i keď sa v označených

konaniach síce rieši otázka vlastníctva k relevantným nehnuteľnostiam, táto v zásade nebude mať vplyv
na posúdenie nároku v napadnutom konaní, keďže otázku tohto druhu si súd prvej inštancie môže
vyriešiť ako prejudiciálnu v rámci daného konania v prípade, ak to považuje za nevyhnutné.
3.4. Žalovaný následne požiadal dovolací súd o odklad vykonateľnosti rozhodnutia, nakoľko má za to,
že je dôvodný predpoklad, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bude zrušený.

3.5. Dovolaciemu súdu žalovaný navrhol v napádanej časti rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol. V úvode
svojho vyjadrenia poukázal na to, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, nie treťou
inštanciou, a dovolanie žalovaného považuje ako po skutkovej tak i právnej stránke za nedôvodné.

Následne zopakoval priebeh konania a poukázal na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu. Dôvody žalovaného uvedené v dovolaní považuje za nedôvodné, a v priamom
rozpore s obsahom vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie.

5. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia,

najvyšší súd nezistil splnenie predpokladov pre takéto rozhodnutie (§ 444 ods. 1 CSP) a v súlade s jeho
ustálenou praxou o tom nevydal samostatné uznesenie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací [§
35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP")] po zistení, že dovolanie podala
v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané

(§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443
CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na

opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom
konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd
konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka
posúdenia,čisúaleboniesúsplnenépodmienky,zaktorýchsamôžeuskutočniťdovolaciekonanie,patrí
do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/42/2017,

4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 8Cdo/99/2017).

8. Dovolanie aj za účinnosti Civilného sporového poriadku treba považovať za mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné
postavenie. Dovolanie ani podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním" a dovolací súd nesmie

byťvnímanýakotretiainštancia,vrámcikonaniaktorejbybolomožnépreskúmaťakékoľvekrozhodnutie
odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,
3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012).

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,

ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017). Ak by

najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu
ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

11. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje
prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421
CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací

súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím
dôvodom.12. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť

samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie podľa § 420 písm. d) CSP

13. Žalovaný prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. d) CSP. Svoju
argumentáciu o existencii vady v zmysle § 420 písm. d) CSP založili na tvrdení, že dovolaním
napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k pozemkom parc.
XXX/X a XXX/X, keď v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/4/2004 sa prejednáva jeho žaloba o zrušenie

a vyporiadanie spoluvlastníctva k pozemku parc. č. XXX, a po zmene žaloby k pozemkom par. č. XXX/
X a č. XXX/X. Súdy nižšej inštancie tak pochybili pri skúmaní splnenia procesných podmienok, nakoľko
vzhľadom na uvedené skutočnosti malo byť predmetné konanie zastavené bez meritórneho prejednania
sporu.

14. Základným princípom procesného práva je i princíp ne bis in dem, podľa ktorého nie je možné
rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom konaní vyjadrený v prekážke res iudicata,
t. j. v prekážke právoplatne rozhodnutej veci a v prekážke litispendencie, t. j. v prekážke začatého
konania.

15. Namietaná prekážka litispendencie je tzv. negatívnou procesnou podmienkou, ktorá vylučuje
možnosť súdu, aby mohol autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Prekážka začatého konania teda
zakazuje súdu viesť konanie o takom spore, o ktorom sa už na súde vedie sporové konanie. Totožnosť
sporu je daná vtedy, ak sú v konkrétnom sporovom konaní, vo vzťahu ku skôr začatému sporovému
konaniu kumulatívne splnené kritériá totožnosti sporových strán a totožnosti predmetu sporu. pohľadu

rozlišovania, o ktorú z oboch prekážok tu ide, je rozhodujúce jednak to, či iné konanie o tej istej veci
ešte prebieha alebo už právoplatne skončilo a tiež časový rozmer problému (ktoré konanie začalo skôr
alebo sa v ňom skôr dospelo k právoplatnému rozhodnutiu). Obe prekážky tu majú zásadne charakter
takých, ktoré nejde odstrániť (keď v prípade prvej z nich by sa tak mohlo stať len faktickým rezignovaním
na možnosť ďalšieho vedenia skôr začatého konania a u druhej by najskôr muselo dôjsť k odstráneniu

právoplatného rozhodnutia v konaní začatom neskôr, ktoré však s výhradou časovo limitovanej možnosti
úspešného uplatnenia nie-ktorého z mimoriadnych opravných prostriedkov do úvahy neprichádza) a u
prvej z takýchto prekážok, resp. podmienok konania je dnes už explicitnou súčasťou právnej úpravy i
to, čo ani v minulosti nečinilo výkladové ťažkosti a síce, že zastaviť sa má konanie začaté neskôr (tu
por. ustanovenie § 159 vety druhej CSP).

16. Predmet sporového konania je označovaný ako tzv. procesný nárok žalobcu. Pri posudzovaní
totožnosti predmetu sporového konania sa berú do úvahy dva aspekty, na základe ktorých dochádza k
individualizácii predmetu sporového konania, a to žalobný návrh a skutkový základ, z ktorého žalobca
odvodzuje svoj nárok. Pre vznik litispendencie by sa žalobný návrh mal vyznačovať totožnosťou

spočívajúcou v označení právnych následkov a v druhoch žaloby.

17. Žalobca v predmetnom spore požaduje vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
parc. C. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2 a parc. C. - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 84 m2, obe v kat. území A.-I..

.18. V sporovom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2C/4/2004 sa žalovaný žalobou
zo dňa 11. apríla 2004 vedenou voči viacerým žalovaným výslovne ako podielový spoluvlastník domáhal
najskôr zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parc. C. o výmere ....m2 v kat. území A. I.(č. l. 1, 2 spisu). Žalobu následne „upresňoval" a upravoval v nej i okruh žalovaných. Konkrétne podaním
zo dňa 27.4.2006 súdu doručenom dňa 3.5.2006, ktorým okrem „úpravy okruhu účastníkov na strane
odporcu", žalovaný upravil i žalobný petit tak, že sa domáha určenia, že parc. KN č. XXX/X. - zastavané

plochy o výmere 35 m2, parc. KN č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 84 m2 a parc. KN č. XXX/X
zastavané plochy o výmere 135 m2, v kat. území A., patria do jeho výlučného vlastníctva v podiele 1/1 (č.
l. 79, 80 spisu) s odôvodnením, že tieto nehnuteľnosti v dávnej minulosti pri deľbe pripadli jeho otcovi a
po ňom jemu a od roku 1958 ich považoval za svoje výlučné vlastníctvo. Následným podaním zo dňa 18.
júla 2007, doručenomsúdu dňa 19. júla 2007 (č. l. 85 spisu) žalobca ešte bližšie skutkovo opísal určovací

návrh zo dňa 3. mája 2006. Na pojednávaní dňa 4. februára 2010 na výzvu sudcu žalobca uviedol, že
účastníkov konania označil riadne, aspoň si to myslí, ale momentálne nevie koho má žalovať, pričom
nehnuteľnosti, ktoré žaluje, a ktorých sa domáha, sú jeho nehnuteľnosti, ktoré boli časom a postupne
rozdrobované na menšie a menšie kúsky.....(č. l. 223 spisu). Dňa 17. marca 2010 žalobca doručil súdu
podanie (č. l. 252, 253 spisu), v ktorom označil predmet sporu ako určenie vlastníckeho práva a žiadal
voči označeným odporcom 1/ až 8/ určiť vlastnícke právo sebe a manželke N.F. k nehnuteľnostiam parc.

KN č. XXX/X. - zastavané plochy o výmere 35 m2, parc. KN č. XXX/X - zastavané plochy o výmere
84 m2, v k. ú. A.-I., zapísané u Správy katastra v Bytči na LV č. XXXX, každý podiel a to žalobca
127/253amanželka126/253.Podanímzodňa10.októbra2014(č.l428spisu)žalobcaoznámilsúdu,že
vlastníctvo k časti pozemku vedenom na parc. pod parc. č. XXX/X, XXX/X na základe podvodu zo strany
spoluvlastníčky B. M. a správy katastra Bytča, získal protiprávne O.N. (žalobca v danom spore - pozn.),

ktorý si podal dňa 30. októbra 2008 žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
týmto pozemkom (predmetné konanie - pozn.) a aby žalobu nemusel znovu upravovať žiadal prerušiť
konanie do skončenia konania, v ktorom sa domáha neplatnosti darovacích zmlúv, ktorými B.F. darovala
spoluvlastnícke podiely na uvedených parcelách O.N.. Zároveň upozornil na prekážku litispendecie ním
vedeného konania (sp. zn. 2C/4/2004) vo vzťahu ku konaniu o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva vedeného O.N. (predmetný spor - pozn.).

19. Obsahové náležitosti žaloby v čase podania žaloby vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 2C/4/2004, ako aj v čase podaní žalobcu v tomto konaní uvedené v predchádzajúcom bode a tiež
v čase začatia predmetného sporu upravovalo ustanovenie § 79 ods. 1 OSP tak, že žaloba musí okrem

všeobecnýchnáležitostí(§42ods.4)obsahovaťmeno,priezviskoabydliskoúčastníkov(obchodnúfirmu
alebo názov a sídlo právnickej osoby, označenie štátu a príslušné organizačné zložky štátu, ktorá za štát
pred súdom vystupuje), prípadne aj ich zástupcov, vykreslenie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Vo
veciach vyplývajúcich z obchodných vzťahov musí návrh ďalej obsahovať identifikačné číslo právnickej

osoby, identifikačné číslo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, prípadne ďalšie údaje potrebné na
identifikáciu účastníkov konania.

20. V zhode s výkladom podávaným právnou teóriou i súdnou praxou sa rozhodujúcimi skutočnosťami
v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 OSP rozumejú údaje, ktoré sú úplne potrebné na to, aby bolo

jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v návrhu uviesť také skutočnosti,
ktorými opisuje skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu,
ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, t. j. nemožnosť zámeny s iným skutkom. Právnu
charakteristiku skutku (tzv. právny dôvod žaloby) nie je povinný v návrhu uvádzať. Opis rozhodujúcich
skutočností slúži na vymedzenie predmetu konania po skutkovej stránke a na jeho identifikáciu

umožňujúcu odlíšenie od predmetov iných konaní. Ten istý predmet konania spôsobujúci prekážku
litispendencie (veci začatej) je daný iba vtedy ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený, teda z rovnakého skutku (§ 230 CSP -
nového civilného kódexu). Preto s ohľadom na nutnosť posúdenia, či nejde o ten istý predmet konania
a nie je teda daná prekážka konania, musí predmet konania spĺňať všetky náležitosti predpísané v

rozhodnom období v § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP (aktuálne § 127 a §§ 131 až 136 CSP s precizovaným
a doplneným znením oproti pôvodnej úprave).

21. Z obsahu spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/4/2004 vyplýva, že dovolateľ ako žalobca
predmet tohto sporu vymedzil čiastočným opisom rozhodujúcich skutočností a to ako v žalobe, tak i

následnými podaniami bližšie konkretizovanými v bode 18. Z textu žaloby vyplýva, že dovolateľ sa v
predmetnom konaní domáhal najskôr zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele
C. o výmere ....m2 nachádzajúcej sa v kat. území A., vo vzťahu ku ktorej sa pokladá za podielového
spoluvlastníka v podiele 10/16-tin s podielmi označených odporcov 2/ až 6/ v parcele KN XXX. V ďalšíchpodaniach, ktorými žalobu upresňoval už výslovne žiadal určiť vlastnícke právo k pozemkom naposledy
špecifikovaným ako parcela KN č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 35 m2 a č. XXX/X - zastavané
plochy o výmere 84 m2, nachádzajúce sa v kat. území A.-I., zapísané u Správy katastra v Bytči na LV č.

XXXX, ktoré pozemky v rámci opisu rozhodujúcich skutočností mal vlastniť jeho otec a po ňom on sám,
neskôr tvrdiac aj spolu so svojou manželkou v označených spoluvlastníckych podieloch.

22. Je pritom nepochybné, že s ohľadom na nutnosť posúdenia, či sa jedná o ten istý predmet konania a
nie je daná prekážka konania - tu litispendencie, musí predmet sporu spĺňať všetky podstatné náležitosti.

23. Dovolateľ sa v označenom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina, práve ktoré konanie má podľa
jeho názoru spôsobovať prekážku skôr začatého konania vo vzťahu k danej prejednávanej veci, ktorá
prekážka ale nastáva len vtedy, ak ide v novom, t. j. neskoršom konaní o prejednanie tej istej veci,
podľa upresnenia pôvodného žalobného petitu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
domáha určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom, ktorých vlastníkom sa voči označeným

žalovaným, neskôr už len voči jednému žalovanému (v predmetnom spore v postavení žalobcu) podľa
opisu rozhodujúcich skutočností cíti byť.

24. Za daného stavu je zrejmé, že dovolateľ (vychádzajúc z poslednej požiadavky) sa v konaní
vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 2C/4/2004 domáha voči žalobcovi tohto sporu

určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ku ktorým pozemkom tento žiada v danom spore zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo s dovolateľom. V uvádzaných konaniach tak nejde o rovnaký druh
uplatneného vecného nároku, čím ich nemožno ani obsahovo stotožniť, nemôže ísť o tú istú vec, a teda
námietka dovolateľa o existencii namietanej vady konania je neopodstatnená.

25. Vzhľadom na to, že vada tvrdená žalovaným v jeho dovolaní nebola preukázaná, dovolanie
žalovaného nie je podľa § 420 písm. d) CSP prípustné, preto boli splnené zákonné podmienky na jeho
odmietnutie v danej podľa § 477 písm. c) CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

26. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

27. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané,
dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania
riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale
aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti

opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti. V podstate obdobne postupuje vo
svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich
základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť,
ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc a
sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).

31. Dovolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť i to, že z práva na spravodlivý súdny proces
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. 251/03). Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného
ustanovenia zákona teda treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým
v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení vymykajúci sa nielen zo zákonného, ale aj
z ústavnoprávneho rámca, ktoré zároveň znamená porušenie ústavou zaručených procesných práv

spojených so súdnou ochranou práva.

32. Žalovaný prípustnosť dovolania podľa tohto dovolacieho dôvodu [§ 420 písm. f) CSP] čiastočne
vyvodzuje aj z právnych záverov, na ktorých nižšie súdy založili svoje rozhodnutie (pozri bod 3.2.).Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že už dávnejšie dospel k záveru, podľa ktorého realizácia
procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (R 54/2012). Najvyšší súd
zotrváva na tomto závere aj naďalej (pozri R 24/2017 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017,

4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018).

33. So zreteľom na uvádzané dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu nie je podľa § 420 písm. f)
CSP prípustné.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP

34. Žalovaný v podanom dovolaní tiež uviedol, že podáva dovolanie (aj) podľa § 421 ods. 1 písm. a)
CSP. Tento dovolací dôvod - nad rámec jeho formálneho označenia a v podstatnom uvedeného v bode
3.1. - ďalej nijako bližšie nekonkretizoval.

35. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom

rozhodovaná rozdielne.

36. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

37. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne
vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre
posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,

ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide
skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací
súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP], alebo
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP]
alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne [§ 421 ods. 1 písm. c) CSP]. Ak takáto konkretizácia

uplatneného dovolacieho dôvodu súdu chýba, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací
prieskum. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie
správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky
významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP.

38. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú
otázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie
napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu
(vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne

v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto
ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v
dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).

39. Z dovolania podaného žalovaným (pozri bod 3.1.) dovolací súd ani výkladom nezistil, akú

právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne.
Najvyšší súd z dovolania žalovaného ustálil (iba) namietanie toho, že ak bola nehnuteľnosť za
bývaléhouhorskéhoprávanaSlovenskureálnerozdelenádovlastníctvabývalýchspoluvlastníkovmlčky
uzavretou dohodou, nemožno už úspešne žalovať zrušenie spoluvlastníctva - domáhať sa odchylného
rozdelenia, nakoľko v rodine Ďurajkovej dochádzalo k viacerým deľbám, zámenám a darovaniam

nehnuteľností. Na základe toho bol podľa dovolateľa jeho otec vlastníkom 497 m2 z celkovej výmery 958
m2 v pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/XX kat. územie A.-I., evidovaných vo vložke č. 333 pozemkovej
knihy Správy katastra Bytča, resp. odboru katastra Okresného úradu v Bytči, čo bolo zaznamenané
v evidenčnom liste č. XXX. Tento doklad nebol v konaní predložený, nakoľko sa na príslušnomokresnom úrade, katastrálnom odbore nenachádza. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky sp. zn. 6 Cz 8/70 a na rozhodnutie sp. zn. 1 Cz
140/70, ako i na stanovisko okresnej prokuratúry Bratislava vidiek sp. zn. Pd 567/62.

40. Aj vzhľadom na formálne nedostatky dovolania pre nesprávne právne posúdenie aj v danom
prípade platí, že pokiaľ žalovaný danú námietku neuplatnil v odvolacom konaní, čo sa ani v danom
prípade nestalo (pozri obsah odvolania žalovaného), i tu platí uvedené v bode 31.4. tohto uznesenia
(neprípustnosť subsidiarity dovolacieho konania).

41. Dovolací súd potom uzatvára, že konštatované zakladá dôvod pre odmietnutie takéhoto dovolania
pre nesprávne právne posúdenie.

42. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou
osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa

§ 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.

43. Najvyšší súd preto odmietol dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) CSP [dovolanie podľa § 420
písm. d), f) CSP] a vo zvyšku podľa § 447 písm. f) CSP [dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP].

44. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.