Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. jún 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/53/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122013418
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122013418.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

02.06.2023 A. B. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. D., nar. XX.XX.XXXX vo E., trv. bytom F. G. XX, okr. B.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 20. 07. 2021 asi o 22.00 hod. v obci F., okr. B., v izbe spoločného rodinného domu č. 71, po

predchádzajúcom nedorozumení sotil do hrudníka svoju bývalú manželku D. D., ktorá v dôsledku toho
spadla na ľavý bok a utrpela zlomeninu ľavej lakťovej kosti v hornej časti, kde zranenie si vyžaduje
liečenie spojené u zamestnaného s práceneschopnosťou najmenej 18 týždňov,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe a spôsobil ťažkú

ujmu na zdraví

č í m s p á c h a l

prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j/, písm. k/ Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní
6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne

odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému stanovuje skúšobnú dobu na 1 /jeden/ rok.

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Všeobecná zdravotná poisťovňa,

a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 s jeho nárokom na náhradu
škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prešove podala na Okresný súd Prešov dňa 25.10.2022 obžalobu
pod sp. zn. 3Pv 57/22/7707-32 na obžalovaného C. D. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný

dopustiť tak, že dňa 20.07.2021 asi o 22.00 hod. v obci F., okr. B., v izbe spoločného rodinného domu
č. 71, po predchádzajúcom nedorozumení sotil do hrudníka svoju bývalú manželku D. D., ktorá v
dôsledku toho spadla na ľavý bok a utrpela zlomeninu ľavej lakťovej kosti v hornej časti, kde zranenie si
podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžaduje liečenie spojené u zamestnaného s práceneschopnosťou
najmenej 18 týždňov, pričom prokurátorka tento skutok právne kvalifikovala ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.

1 písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný C. D. bol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.02.2023 poučený o možnosti urobiť
niektoré z vyhlásení uvedených v ustanovení § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a to, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe. Toto vyhlásenie súd obžalovanému nepovolil, pretože neboli v zmysle § 257
ods. 4 Trestného poriadku zistené žiadne okolnosti na strane obžalovaného alebo verejnosti alebo
okolností prípadu, ktoré by vyžadovali, aby súd povolil namiesto vyhlásenia obžalovaného o tom, že
je vinný, urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchane skutku uvedeného v obžalobe. Uvedený záver
súd vyslovil na základe dôvodov, ktoré obžalovaný uviedol prostredníctvom svojho obhajcu a ktorými

odôvodňoval svoje vyhlásenie o nepopieraní skutku a ktoré spočívali v tom, že je invalidný dôchodca,
má zdravotné problémy, trestné konanie ho psychicky zaťažovalo a chce, aby sa táto trestná vec už
uzavrela. Okrem toho obhajca poukázal na znalecký posudok z odvetia Psychiatria, v zmysle ktorého
je možné vyvodiť záver o zmenšenej príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutku. Vychádzajúc
z výpovede obžalovaného v prípravnom konaní je podľa názoru súdu zrejmé, že obžalovaný si na

okolnosti spáchaného trestného činu pamätá, a teda absencia pamäte z akýchkoľvek príčin nemôže byť
dôvodom, ktorý by mu bránil urobiť vyhlásenie, že je vinný. Obžalovaný v prípravnom konaní navyše
skutok poprel. To isté platí aj pre podstatne zníženú ovládaciu schopnosť, ktorá sama o sebe nie je takou
okolnosťou prípadu alebo okolnosťou na strane obžalovaného, ktorá by mu bránila urobiť vyhlásenie,
že je vinný zo spáchania skutku, pričom týmto vyhlásením mohol obžalovaný skrátiť konanie a tým, ako

tvrdí znížiť psychickú záťaž v súvislosti s týmto konaním. Tieto dôvody obžalovaného súd považuje za
účelové v snahe bezdôvodne sa vyhnúť vyhláseniu, že je vinný, hoci z prípravného konania je zrejmé,
že skutok popiera a má negatívne vzťahy s poškodenou D. D..

Potom, čo súd nepovolil urobiť obžalovanému vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného

v obžalobe, obžalovaný (hoci ako uvádzal chcel, aby táto pre neho psychicky náročná vec bola uzavretá)
neurobil žiadne vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, čo je súčasťou jeho práva ako
obžalovaného odmietnuť vypovedať. Toto právo odmietnuť vypovedať využil aj pri svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaním a preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním obsahu
výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchov svedkyne – poškodenej D. D., svedka C.

D., znalkyne C. H., prečítaním obsahu výpovede zástupcu poškodenej zdravotnej poisťovne a znalca
z prípravného konania, prečítaním obsahu písomného znaleckého posudku, listinných dôkazov a zistil
tento skutkový stav:

Obžalovaný C. D. v prípravnom konaní dňa 27.06.2022 právo odmietnuť vypovedať nevyužil

a vypovedal, že v ten deň bol v mieste svojho trvalého bydliska, kedy pracoval na dvore okolo
hospodárstva. Bývalá manželka D. D. spolu so synom C. boli v meste ale nevie, kde, pretože sa spolu
nerozprávajú. Bývalá manželka sa spolu so synom vrátili domov asi okolo 18.00 hod. On bol v tom
čase v obývačke, ležal na ľavom boku a pozeral televízor. Oni dvaja si sadli do kuchyne a o niečom sa
rozprávali ale nevenoval im pozornosť. Po zotmení jeho bývalá manželka D. D. išla spolu so synom na

poschodie ich rodinného domu a asi išli spať. On ostal ležať na gauči a nakoľko po úraze nedoslýcha
na pravé ucho, dal si hlasnejšie zvuk na televízore. Poškodená zišla dole a povedala mu, aby si dal
tichšie televízor, lebo idú so synom spať. V tom čase stála za jeho hlavou a on ležal a z toho dôvodu
ju nevidel. On dal na jej žiadosť televízor tichšie a na to počul, ako poškodená zjojkla, ale on nevidel,
čo sa stalo. Ostal ležať na gauči a nezaujímalo ho, čo sa stalo. Zrazu prišiel dole z poschodia jeho syn,

on sa posadil, pričom syn ho pritlačil ku gauču a povedal mu, že poškodenej zase ublížil a že zhnijev base a že jej už ubližovať nebude. Vie, že syn potom zobral poškodenú a niekde spolu odišli a on ostal
pozerať televízor. Syn sa vrátil okolo štvrtej nad ránom, prišiel k nemu a zobudil ho a povedal mu, že
poškodená bude operovaná a on sa má ísť obesiť na lano v garáži. Obžalovaný uviedol, že poškodená

trpí epileptickými záchvatmi a niekoľkokrát jej pomáhal, aby nespadla a neudrela si hlavu. Poprel, že
by v ten deň a večer mal požité alkoholické nápoje. Po úraze má problémy so stabilitou a niekedy ho
zatacká ale nie preto, že je opitý ale zo zdravotných dôvodov, hoci poškodená si myslí, že je opitý.
Poprel, že by niekedy v minulosti napadol poškodenú. Podľa obžalovaného si to urobila sama.

Svedkyňa – poškodená D. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej syn C. D. bol u nich doma v F.,
kedy cez deň niečo robili okolo domu ale večer prišli do domu a so synom v kuchyni pozerali nejaké
fotky v počítači. Obžalovaný ležal v obývačke na gaučovej súprave a pozeral televízor. O 22.00 hod.
si so synom C. povedali, že idú spať. Preto vyšli hore na poschodie domu, kde sú izby a zrazu počuli,
že televízor bol pustený nahlas, lebo z obývačky na horné poschodie je otvorený priestor a televízor by
bolo počuť, aj keby mali zatvorené dvere do svojich izieb. V čase, keď boli v kuchyni, bol na televízore

normálny zvuk. Poškodená povedala synovi, že ide dole ale on jej povedal, aby nešla, ale ona sa
nakoniec rozhodla, že ide dole lebo nevedela, ako budú spať. Keď prišla dole k obžalovanému, ten bol
temenom hlavy otočený k nej a ona ho obišla okolo konferenčného stolíka tak, aby mu videla do tváre,
kedy boli od seba asi meter. Ona ho poprosila, aby dal tichšie televízor, že idú spať, pričom ona sa trošku
odchýlila a obžalovaný vyskočil so slovami „čo ty tu, čo ty tu chceš“ a vtedy ju buchol do hrude a ona

zletela na zem. Podľa nej u chlapa akým je obžalovaný stačí, že ju trošku buchne. Spadla na parkety
na ľavú stranu na lakeť tak, že bolo počuť buchot. Na to ju lakeť strašne rozbolel. Syn počul jej výkrik,
lebo skríkla, pretože nepočítala s tým, že obžalovaný vyskočí a buchne ju. Ona ostala ležať na zemi
a v tom už pribehol jej syn z horného poschodia. Obžalovaný sa otáčal, že si ide sadnúť na gauč ale
syn povedal obžalovanému „čo ty tu robíš, čo nedáš pokoj mame“. Ona si držala lakeť a bola v šoku.

Syn posadil obžalovaného na gauč a prišiel k nej, zdvihol ju a utešoval ju, pričom ona mu hovorila,
že ju strašne bolí lakeť, ktorý jej začal opúchať. Preto ju syn odviezol do nemocnice, kde jej spravili
RTG a zistili, že má zlomený lakeť a preto musela zostať v nemocnici na hospitalizácii. Na druhý deň ju
operovali v narkóze a dávali jej do lakťa nejaké svorky, ktoré bola potom v marci vyberať. Obžalovaný sa
jej neospravedlnil. Návrh na rozvod manželstva podal obžalovaný v auguste potom, čo sa to stalo. Ona

nechcela podávať návrh na rozvod a ani volať policajtov lebo chcela, aby to ostalo medzi nimi. Uzavreli
aj dohodu o vysporiadaní BSM. V tom čase mal podľa poškodenej obžalovaný požitý alkohol, lebo pil
denno denne a po požití je vždy agresívny. Potvrdila, že ona sa lieči na epilepsiu ale v ten deň ju nemala,
lebo po záchvate je „mimo“ a nevie, kde je a čo sa stalo. Takú minútu sa vždy musí prebrať. To určite
nebol epileptický záchvat. Príčinou pádu bol úder obžalovaného do jej hrude oboma rukami, kedy mal

obžalovaný otvorené dlane. Po tomto údere na hrudi žiadne zranenia nemala.

Pri konfrontácii medzi obžalovaným a poškodenou z prípravného konania, ktorej obsah súd na hlavnom
pojednávaní prečítal, obaja zotrvali na svojich výpovediach ohľadom priebehu udalostí tak, ako o nich
vyššie vypovedali s tým, že obžalovaný naďalej popieral, že by sa poškodenej dotkol ale prišiel s verziou,

že poškodená nespadla ale odišla a na podlahe bol koberec.

Súd na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného na hlavnom pojednávaní prečítal zápisnicu
o výsluchu zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. I. J. K. z prípravného konania
zo dňa 26.07.2022, ktorá sa ku skutku vyjadriť nevedela. Nakoľko dôsledkom spáchania trestného činu

došlo k poškodeniu zdravia ich poistenkyne D. D., uplatnili si nárok na náhradu nákladov, ktorá uhradili
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poškodenej vo výške 1.950,55 Eur, pričom navrhli, aby súd
zaviazal obžalovaného k náhrade škody pozostávajúcej z týchto nákladov.

Svedok C. D., syn obžalovaného a poškodenej na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa

20.7.2021 bol na návšteve u svojich rodičov A. F. č. domu 71, kde s poškodenou strávili dopoludnie
a popoludnie. Vo večerných hodinách boli unavení a nakoľko mali ráno skoro vstávať, o 22.00 hod.
sa rozhodli ísť spať. Pobrali sa z kuchyne na horné poschodie rodinného domu, kde robili večernú
hygienu. Medzitým sa im zdalo, že televízor bol hlasnejšie zapnutý ako predtým a tak poškodená chcela
ísť povedať obžalovanému, aby dal televízor tichšie. On hovoril poškodenej, aby to nechala tak, že už

netreba na večer žiadne hádky ale poškodená sa rozhodla ísť dole naspäť k obžalovanému a povedať
mu, aby dal tichšie televízor, že idú spať. Poškodená zišla dole a on bol ešte na poschodí, ktoré
je otvorené a tak na poschodí je počuť všetko, čo sa deje na prízemí. Zrazu započul krik zo strany
obžalovaného, ktorý bol v zmysle „čo ty tu chceš, vypadni“ a hneď na to v zapätí poškodená skríklaa počul veľký rachot a dunenie o zem. Rýchlo zbehol dole a chcel zistiť, čo sa deje. Po príchode na
prízemie poškodená ležala na boku a stenala od bolesti a videl, že obžalovaný je pri poškodenej. Rýchlo
ho preto odtiahol a pritlačil smerom na gauč a ešte sa obžalovaného pýtal, že ako to dlho bude všetko

trvať a prečo. Tak odbehol ku poškodenej, ktorej pomohol vstať, kedy poškodená stonala s tým, že
asi má zlomenú ruku. On ju utešoval, že to bude dobré ale v priebehu jednej alebo dvoch minút jej
opuchol celý lakeť a tak poškodenej povedal, že idú na pohotovosť do nemocnice, čo aj urobili. Počas
cesty v aute mu poškodená povedala, že len obžalovanému povedala, aby dal tichšie televízor a on
na ňu vyskočil a drgol do nej oboma rukami. Potom na príjme v nemocnici zistili, že poškodená má

ťažkú zlomeninu lakťovej kosti na ľavej ruke s tým, že musela byť ihneď hospitalizovaná. On hneď po
hospitalizácii poškodenej odišiel naspäť L. F., kde sa slovne pochytil s obžalovaným, kde mu vynadal
a povedal mu, že dokaličil jeho mamu. Potom si zbalil všetky veci potrebné do nemocnice pre poškodenú
a ráno keď vstal, chcel ísť za obžalovaným ale ten bol v pivnici s tým, že počul za dverami, ako s niekým
telefonuje a vyviňuje sa, že on nič nespravil a tak otvoril dvere a povedal obžalovanému, že je klamár
a že klame. Následne odišiel do nemocnice za poškodenou, kde jej odovzdal jej veci. Keď prišiel dole

do obývačky, obžalovaný mu nič nehovoril. Pripustil, že obžalovanému povedal „zhiješ v base a za to
čo si spravil sa môžeš obesiť na lane čo máš v garáži“ s tým, že bol v šoku. V ten deň bol podľa neho
obžalovanýpodvplyvomalkoholu,pretoženanehozaútočilsmiskamiprepsa.Vtendeňhovšaknevidel
piť alkohol. Na mieste, kde spadla poškodená, sú drevené parkety ako v celom dome. Poškodená je
dlhodobým epileptickým pacientom a aj on bol svedkom jej epileptických záchvatov. Svedok ich opísal

tak, že počas nich sa poškodená začne pozerať do neznáma a stratí vedomie, kedy nereaguje na
žiadne podnety, nerozpráva, nevníma. Vtedy ju treba dať sadnúť a po nejakej minúte to prejde s tým,
že sa potom pýta, kde je a čo sa stalo. Krátkodobú pamäť je potom potrebné obnoviť. V čase skutku
poškodená určite nemala epileptický záchvat.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria
C. D. H., ktorá v prípravnom konaní vypracovala písomný znalecký posudok č. 192/2022 ohľadom
duševného stavu obžalovaného, na záveroch ktorého zotrvala aj vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní. K jeho záverom uviedla, že obžalovaný C. D. v čase spáchania skutku ani v súčasnosti
netrpí na žiadnu duševnú chorobu a ani poruchu v zmysle psychózy. U obžalovaného ide o organickú

poruchu osobnosti s poruchami koncentrácie, s prejavmi impulzivity a so zvýšenou pohotovosťou
k afektívnym prejavom. Zároveň je u neho prítomný aj organický psychosyndróm so znížením
pamäťových funkcií do pásma defektu, s výraznou emočnou afektívnou labilitou, zníženou kritičnosťou
a súdnosťou. Ide o trvalé zmeny s tendenciou k progresii. Organická afektívna porucha vo vzťahu
ku skutku je forenzne nevýznamná. Obžalovaný v čase spáchania skutku (pokiaľ sa dial) vzhľadom

na zistenú organickú poruchu osobnosti a organicky psychosyndróm vedel rozpoznať nebezpečenstvo
a protiprávnosť svojho konania. Jeho rozpoznávacie schopnosti vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť
neboli podstatnejšie znížené. Ovládacia schopnosť bola v čase skutku podľa znalkyne podstatne
zmenšená na báze organických poúrazových zmien v mozgu a impulzivity. V roku 2010 bola
u obžalovaného diagnostikovaná závislosť od alkoholu počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení

A. B.. Táto závislosť bola údajne v čase skutku v neaktívnej forme. Obžalovaný poprel konzum alkoholu
v čase skutku. Znalkyňa nemala k dispozícii dychovú skúšku ani iný objektívny údaj, ktorý by potvrdil
tvrdenie obžalovaného. O aktívnej závislosti obžalovaného od alkoholu nenašla znalkyňa údaj ani
v zdravotnej dokumentácii obžalovaného vedenej u psychiatra C. C. M.. Z medicínskeho hľadiska
znalkyňaneodporučilaochrannéprotialkoholickéaniprotitoxikomanickéliečenie.Znalkyňaďalejuviedla,

že v čase skutku sa u obžalovaného nejednalo o kvalitatívnu poruchu vedomia so zmätenosťou
a dezorientáciou. Obžalovaný skutok popiera, resp. ho interpretuje skreslene a na motiváciu je
možné podľa znalkyne usudzovať iba hypoteticky, kde mohlo dôjsť k reagovaniu na výtku manželky
impulzívnym agresívnym spôsobom pri odbrzdení kontrolných kôrových racionálnych mechanizmov pri
poškodení mozgu. Za predpokladu, že sa obžalovaný bude podrobovať ochrannému psychiatrickému

liečeniu ambulantnou formou sa podľa znalkyne pravdepodobná prognóza ďalšieho vývoja osobnosti
obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu nejaví ako nepriaznivá. Znalkyňa tiež uviedla,
že zo psychiatrického hľadiska vzhľadom na zistenú organickú poruchu osobnosti s trvalou zmenou
povahových čŕt a prejavy organického psychosyndrómu sa obžalovaný aj v budúcnosti môže dopustiť
trestnej činnosti. Za účelom tlmenia afektívnych prejavov je u obžalovaného indikované nariadenie

ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou. Obžalovaný podľa záverov znalkyne chápe
zmysel trestného konania. Po skutku až do doby znaleckého vyšetrenia u obžalovaného podľa znalkyne
nenastala žiadna ďalšia duševná choroba ani porucha, pre ktorú by nebol schopný chápať zmysel
trestného konania. U obžalovaného nezistila v čase skutku patickú opitosť. Znalkyňa vysvetlila, žeorganická porucha osobnosti je charakterizovaná významnou zmenou obvyklého vzorca správania
u premorbídnej osobnosti, t. j. ešte pred poškodením mozgu. Zmena sa týka predovšetkým zmeny
emócií, potrieb a prejavov. Kognitívne funkcie môžu byť narušené väčšinou v oblasti plánovania

vlastných činností a anticipácie ich pravdepodobných osobných alebo sociálnych dôsledkov. Kritériá
diagnostiky organickej poruchy osobnosti uviedla v kapitole diagnostický záver, kde podrobne rozvinula
všetky diagnostické závery. Znalkyňa uviedla, že všetky psychické poruchy, ktoré sú ňou spomínané,
vrátane organického poúrazového psychosyndrómu zahŕňajú rád porúch, ktoré postihujú mozog priamo
a vyvolávajú v ňom objektívne zistiteľné a nenávratné zmeny. U osoby obžalovaného došlo pred

rokmi k závažnému poškodeniu mozgu v dôsledku napadnutia inou osobou, v dôsledku čoho bol
aj invalidizovaný. Ten pokles pamäťových funkcií bol konštatovaný aj pri psychologickom vyšetrení
v tzv. psychodiagnostickom vyšetrení, ktoré bolo realizované u B. D. B. dňa 17.09.2014. Znalkyňa
sa momentálne nevie vyjadriť, či si obžalovaný na skutok pamätá alebo nepamätá, pretože zo
strany obžalovaného to môže byť účelové tvrdenie. Znalkyňa pri vyšetrení nezistila ťažké poškodenie
pamäťových funkcií, čo by sa bolo prejavilo pri rozoberaní anamnestických údajov. Obžalovaný vedel,

kedy zomrel otec, kedy mama, vedel jej povedať, od ktorého mesiaca a roka pracoval vo A. N., kedy
ukončil pracovný pomer a pamätal si aj dátum rozvodu. Preto nebol podľa znalkyne dôvod uvádzať
v závere znaleckého posudku, že jeho pamäť je výraznou mierou poškodená. V znaleckom posudku
konštatovala podpriemernú pamäť. Vo vzťahu ku skutku jej presne popísal, čo robil a že k nemu prišla
manželka, aby dal tichšie televízor. Počas vyšetrenia nezistila žiadne závažné poruchy pamäťových

funkcií. Od C. M. si vyžiadala kompletnú dokumentáciu a hovorila s ním telefonicky. Ak by C. M.
u obžalovaného zistil, že sa u obžalovaného zistila forma demencie, bolo by to uvedené v zdravotnej
dokumentácii ale tam žiadna zmienka o demencii u obžalovaného nebola, pričom znalkyňa v znaleckom
posudku doslovne skopírovala dokumentáciu. Od C. M. má znalkyňa záznamy od 11.06.2019. Podľa
znalkyne pre trvalé poškodenie mozgu je možné očakávať do budúcna zhoršenie kognitívnych funkcií

obžalovaného, teda pamäťových a intelektuálnych funkcií a je vysoko pravdepodobné, že dôjde časom
k rozvoju demencie. Je preto dôležité, aby to bolo zachytené zavčasu a obžalovanému bola poskytnutá
adekvátna liečba, pretože je isté, že tie poruchy správania sa pri demencii zvýraznia. Psychiatri to liekmi
vedia dobre ovplyvniť ale vyliečiť ani zastaviť ten proces momentálne nevedia. Vo vzťahu k dokumentácii
uviedla, že ona ako znalkyňa si vyberá iba forenzne významnú dokumentáciu a nie je jej úlohou uvádzať

v posudku dokumentáciu aj z dlhšieho časového obdobia, ktoré nemusí súvisieť s daným skutkom.
Vzhľadom k tomu, že konštatovala v závere znaleckého posudku podstatne zmenšenú ovládaciu
schopnosť, je na mieste uloženie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou, nakoľko
pobyt obžalovaného na slobode z hľadiska psychiatrického pri svojvoľnom prerušení liečby by mohol
byť pre spoločnosť nebezpečný. Ak bude obžalovanému nariadené ochranné psychiatrické liečenie

ambulantnou formou, je povinný v stanovených termínoch pravidelne navštevovať ambulantného
psychiatra,ktorýzasiahneprizhoršeníjehopsychickýchfunkciíaposkytnemuliečbu.Tujerozdielmedzi
povinnosťou a dobrovoľnosťou, pretože ak sa obžalovaný dostane do štádia, kedy nastúpi demencia,
budejehoúsudkováschopnosťhrubonarušenáadostatočnesineuvedomípotrebunávštevypsychiatra.
Podľa znalkyne každý psychiater je schopný rozpoznať nástup demencie, pretože majú vypracované

odborné terapeutické postupy a vedia, čo v danom prípade robiť.

Nakoľko súd považoval obsah znaleckého posudku znalkyne C. H. za komplexný vo vzťahu
k zdravotnému stavu obžalovaného, kedy znalkyňa vychádzala aj z lekárskych správ od C. M., ktoré
použila pri formulovaní záverov svojho posudku, súd odmietol návrh obhajcu na vypočutie C. C. M..

Súd na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal aj obsah písomného znaleckého posudku č.
089/2022, ktorý vypracoval znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo C. C.
D., ktorý po preštudovaní vyšetrovacieho spisu ku dňu vypracovania znaleckého posudku a príslušnej
zdravotnej dokumentácie poškodenej D. D. zistil, že poškodená utrpela zlomeninu ľavej lakťovej kosti

v hornej časti, ktorá bola spôsobená tupým predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na
uvedenú oblasť veľkou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri
páde poškodenej na ľavý lakeť po posotení druhou osobou. V danom prípade podľa znalca nedošlo
k poškodeniu životne dôležitých orgánov alebo k ohrozeniu ich funkčnosti. Z medicínskeho hľadiska
ide o poranenie ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú liečbu spojenú s operačným napravením úlomkov,

ich fixáciou pomocou kovového materiálu, naloženie sadrovej dlahy a neskôr ortézy a užívaním liekov
a mastí na tlmenie opuchov a bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému vyhojeniu
spravidla dochádza za 18 – 20 týždňov. Poškodená v čase po úraze nebola pripútaná na lôžko,
nezvracala, bola tri dni hospitalizovaná v nemocnici, kde bola operovaná v celkovej anestézie, nemalaúporné a dlhotrvajúce bolesti a ani horúčky a bola čiastočne odkázaná na pomoc druhej osoby pri
vykonávaní základných životných potrieb. Bola obmedzovaná nosením sadrovej dlahy a neskôr ortézy,
nemožnosťou úplnej manipulácie ľavou hornou končatinou a bolesťami v mieste poranenia počas liečby

v dĺžke 18 – 20 týždňov s klesajúcou intenzitou. Znalec nepredpokladá vznik trvalejších následkov.
V prípade, ak by poškodená pracovala, jej práceneschopnosť by bola 18 až 20 týždňov, pričom táto
dĺžka liečenia je podľa znalca primeraná charakteru poranenia a bola v príčinnej súvislosti s útokom na
zdravie poškodenej. Znalec odškodnenie za bolesť stanovil na 1.133,- Eur, pričom vychádzal z 50 bodov
v hodnote 22,66 Eur za jeden bod.

Na záveroch toho svojho písomného znaleckého posudku znalec zotrval aj vo svojej výpovedi
v prípravnom konaní dňa 02.07.2021, ktorej obsah súd prečítal v rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní. Z medicínskeho hľadiska vo vzťahu k obrane obžalovaného, že poškodenú nesotil, znalec
uviedol, že je viac pravdepodobné, že zranenie poškodenej D. D. mohlo vzniknúť pri páde poškodenej
na zem pri posotení druhou osobou ale nie je možné vylúčiť, že poškodená mohla na zem spadnúť

aj sama a zlomiť si tak lakťovú kosť. Vzhľadom ku skutočnosti, že u poškodenej neboli zistené žiadne
ďalšie poranenia v oblasti tváre, trupu a končatín, nie je možné objektívne potvrdiť, že k jej pádu došlo
posotením druhou osobou. V prípade, ak poškodená nemala v čase pádu epileptický záchvat, náhodný
pád je podľa znalca viac menej vylúčený. Na pád poškodenej, ktorého výsledkom bola zlomenina
lakťovej kosti by stačilo posotenie inou osobou malou silou a intenzitou, ktorá by mala za následok stratu

rovnováhy a to posotenie by sa na tele poškodenej nemuselo prejaviť žiadnymi viditeľnými poraneniami.
Z medicínskeho hľadiska znalec nevylúčil samovoľný pád poškodenej z dôvodu pošmyknutia a jej pád
na dlážku, ktorý spôsobil zlomeninu.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní v rámci listinných dôkazov prečítal obsah lekárskych správ C. D. D.

C., ktorá ako všeobecný lekár pre dospelých zhodnotila zdravotný stav poškodenej D. D. a určila príčinu
zlomeniny z dôvodu pádu a tiež ďalšie lekárskej správy a nálezy lekárov najmä úrazovej chirurgie H. B.,
z ktorých vyplývajú zranenia poškodenej a priebeh ich liečenia a z ktorých vychádzal aj znalec C. D. pri
vypracovaní vyššie uvedeného znaleckého posudku.

Súd tiež oboznámil päť kusov farebných fotografií zachytávajúcich poškodenú D. N. po úraze, ktoré pri
jej ošetrení v nemocnici vyhotovil svedok C. D.. Uvedené fotografie zachytávajú lakeť poškodenej, ktorý
je zjavne poranený a sadrovú dlahu na ľavej ruke.

V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. súd

prečítal na hlavnom pojednávaní aj vyčíslenie, ktoré táto poškodená zdravotná poisťovňa v prípravnom
konaní dňa 25.04.2022 predložila a kde v rámci jednotlivých položiek vyčíslila jednotlivé náklady
na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré zaplatila jednotlivým poskytovateľom za ošetrenie ich
poistenkyne poškodenej D. D.. Celková suma tak predstavuje 1.950,55 Eur.
Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27Pc 40/2021 zo dňa 15.12.2021, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 03.01.2022 vyplýva, že súd na návrh obžalovaného jeho manželstvo s poškodenou
D. D. rozviedol.

Zo správy H. I. O. P. B. vyplýva, že obžalovaný bol hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení ich
nemocnice od 03.10.2010 do 25.10.2010 z dôvodu diagnóz a to: Poruchy osobnosti organického

pôvoduaPoruchypsychikyasprávaniazapríčinenejužívanímalkoholu:syndrómzávislosti.Pripríjmovej
psychiatrickej ambulancii bol obžalovaný ošetrený dňa 27.10.2020, 19.11.2020 a dňa 01.12.2010 a nie
je vedený v Psychiatrickej ambulancii ich nemocnice.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil náčrt domu a šesť farebných fotografií zachytávajúcich tú

časť domu, kde sa mal skutok stať, pričom tieto fotografie vyhotovil obžalovaný po tom, čo sa mal skutok
stať. Na fotografiách je vidno rozloženie nábytku ako aj to, že podlahu rodinného domu tvorí drevená
dlážka bez kobercov.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej Q. F. dňa 06.05.2022 vyplýva, že obžalovaný má

v ich obci trvalý pobyt a je rozvedený. Zo strany rodiny alebo iných obyvateľov obce neboli na jeho
osobu vznesené žiadne sťažnosti alebo pripomienky, obžalovaný nebol riešený komisiou pre ochranu
verejného poriadku a v súvislosti s jeho osobou nezaznamenali žiadne problémy.Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ
jedenkrát postihnutý za priestupok zo dňa 16.06.2020 proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
v zmysle § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch a to za jazdu na bicykli pod vplyvom alkoholu, za

ktorý bol postihnutý blokovou pokutou vo výške 50,- Eur.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného a generovaného elektronicky ku dňu
30.05.2023 vyplýva, že obžalovaný C. D. bol trikrát súdne trestaný a rozhodnutiami zo dňa 05.09.1977,
dňa 09.02.1981 a zo dňa 26.11.1986, pričom vo vzťahu ku všetkým týmto rozhodnutiam sa na neho

hľadí, akoby nebol odsúdený.

Súdtiežprečítaluznaniedlhuzodňa20.02.2023,ktorépredložilvkonanípredsúdomobžalovaný.Zjeho
obsahu vyplýva, že veriteľ – Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a obžalovaný ako dlžník uznal svoj
dlh voči veriteľovi vo výške 1.954,85 Eur ako náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poškodenej D. D. a to čo dôvodu a čo do výšky, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 50,-

Eur splatných vždy k 25. dňu v mesiaci na účet veriteľa uvedený v tejto dohode. V prípade neuhradenie
niektorej splátky sa stáva splatným celý dlh spolu s úrokmi z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády
č. 87/1995Z.z. Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že obžalovaný uhradil na účet poškodenej
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. dňa 03.03.2023 sumu 50,- Eur.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktoré sám považoval
za potrebné vykonať na to, aby mohol spoľahlivo ustáliť, aký skutok sa stal, či tento skutok napĺňa
znaky niektorého z trestných činov v zmysle Trestného zákona, a ak áno, akého a či tento skutok
majúci povahu trestného činu spáchal obžalovaný. Súd tiež vykonal všetky dôkazy potrebné na to,
aby v prípade vyslovenia viny obžalovaného za spáchaný trestný čin mohol rozhodnúť o uložení

primeraného a spravodlivého trestu a to tak z hľadiska jeho druhu ako aj výšky. Súd pritom vyhodnocoval
všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce samostatne, avšak zároveň v spoločnom kontexte, ktorý
vytvárajú.

Výrok súdu o vine obžalovaného sa musí zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané na hlavnom

pojednávaní /§ 2 ods. 19 a § 278 ods. 2 Trestného poriadku/ a tieto dôkazy musia tvoriť súhrnne logickú,
ničím nenarušenú a uzavretú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré
sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že o nich možno vyvodiť jediný záver a súčasne
vylúčiť možnosť iného záveru o tom, že sa skutok stal a že tento skutok spáchal obžalovaný.

Obžalovaný, poškodená D. D. a ich syn C. D. zhodne vo svojich výpovediach opísali udalosti, ktoré
sa odohrali v ich rodinnom dome na adrese F. G. XX dňa 20.07.2021. V ten deň prišiel popoludní
obžalovaný domov a poškodená spolu so synom C. po prácach okolo domu tiež vo večerných
hodinách vošli do domu a v kuchyni rodinného domu umiestnenej na prízemí pozerali fotografie na
počítači, resp. pracovali s počítačom. V tom čase obžalovaný sedel v obývačke na prízemí rodinného

domu a pozeral televízor, pričom z fotodokumentácie vyhotovenej obžalovaným je zrejmé umiestnenie
nábytku v obývačke, vrátane pohovky, na ktorej sedel/ležal obžalovaný a televízora. Ako uviedli zhodne
poškodená a svedok C. D., okolo 22.00 hod. sa vybrali na poschodie rodinného domu, že idú spať
a vykonávali večernú hygienu. Zrazu počuli, ako dal obžalovaný hlasnejšie zvuk na televízore, hoci ako
uviedla poškodená D. D., predtým bol zvuk na televízore, ktorý pozeral obžalovaný na prízemí domu

v normálnej intenzite. Pretože horné poschodie rodinného domu je otvorené a zvuk televízora bolo počuť
až na poschodie, poškodená D. D. sa rozhodla, že pôjde dole a upozorní obžalovaného, aby dal tichšie
televízor, hoci jej syn C. hovoril, aby to nerobila, lebo sa bál konfliktu, nakoľko už vtedy boli vzťahy
medzi obžalovaným a poškodenou narušené a výsledkom týchto narušených vzťahov bol napokon
neskorší rozvod manželstva, ku ktorému došlo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27Pc 40/2021 zo

dňa 15.12.2021. O tomto priebehu skutkového deja každý z týchto troch osôb (obžalovaný, poškodená
a svedok) vypovedali v podstate zhodne, samozrejme každý zo svojho postavenia a vnímania.

Následne poškodená zišla na prízemie a požiadala obžalovaného, aby dal tichšie televízor, čo napokon
potvrdil aj sám obžalovaný. Podľa výpovede poškodenej, mal na jej žiadosť obžalovaný z pohovky, na

ktorej predtým ležal, prudko vstať, sotiť ju oboma rukami otvorenou dlaňou do hrude a ona v dôsledku
tohto posotenia spadla na dlážku, na ktorej sú na mieste činu položené drevené parkety, kde si udrela
lakeť, ktorý ju silno zabolel. Obžalovaný mal podľa jej výpovede na ňu pritom vykríknuť, „čo ty tu chceš“,
čo počul aj svedok C. D., ktorý bol v tom čase na hornom pochodí domu a ktorý tiež počul buchot, čobolo impulzom na to, aby zišiel dole. Keď zišiel dole, videl svoju mamu, ako leží na zemi a obžalovaného,
ako stojí, odstrčil obžalovaného od poškodenej a pritlačil ho na gauč. Následne pomáhal svojej mame
vstať zo zeme. Napriek tomu, že obžalovaný popieral, že by sotil do poškodenej a na svoju obranu

prišiel s teóriou o samovoľnom páde poškodenej, súd uveril výpovedi poškodenej D. D. o tom, že
príčinou jej pádu a teda aj bezprostrednou príčinou vzniku zranenia, ktorým bola zlomenina lakťovej
kosti v hornej časti, bolo posotenie obžalovaným, kedy aj svedok C. D., hoci toto posotenie priamo
nevidel, počul výkrik obžalovaného voči poškodenej a následný pád poškodenej na zem a teda potvrdil
výpoveď poškodenej o priebehu udalosti. Aj znalec C. D. uviedol verziu samovoľného pádu poškodenej

ako nepravdepodobnú. Na podlahe na mieste činu ako to vyplýva z fotodokumentácie nie je nič, o čo by
sa mohla poškodená potknúť a tiež ani vek alebo zdravotný stav poškodenej neindikuje také okolnosti,
ktoré by mohli u nej viesť k samovoľnému pádu. Na strane druhej boli znalkyňou H. u obžalovaného
zistené prejavy impulzitivy, afektívne prejavy a výrazná emočná a afektívna labilita, čo je vysvetlením
pre jeho správanie ako ho podrobne a do detailov a najmä bez podstatných rozporov opísala poškodená
D. D. a svedok C. D., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal o nepriateľskom správaní svojho otca

voči nemu už v popoludňajších hodinách toho dňa. Hoci znalecký posudok a výpoveď znalkyne C.
H. nemôže byť priamym dôkazom toho, čo sa stalo, charakter osoby obžalovaného zistený znalkyňou
zapadá do toho agresívneho prejavu, ako ho opísala poškodená a je ďalším dôkazom, ktorý potvrdzuje
pravdivosť výpovede poškodenej. Motívom konania obžalovaného boli zlé vzťahy s poškodenou. Všetky
tieto okolnosti, najmä podrobná výpoveď poškodenej, doplnená výpoveďami svedka C. D. a nepriamo

aj výpoveďami znalcov C. D. a C. H. vedú súd k záveru, že príčinou pádu poškodenej bolo práve
posotenie zo strany obžalovaného. Epileptický záchvat ako príčinu pádu súd vylúčil, hoci poškodená
sa lieči na epilepsiu. Nielen samotná poškodená ale aj obžalovaný a svedok C. D. opísali, ako vyzerá
epileptický záchvat u poškodenej a samotná poškodená ako aj jej syn C. D. vylúčili, že by poškodená
mala v čase skutku epileptický záchvat, pretože poškodená si na udalosti pamätala a reagovala na nej

hneď, čoho svedkom bol aj jej syn C., teda neboli u nej prítomné prejavy dezorientácie a krátkodobej
straty pamäte, ako tomu je pri jej epileptických záchvatoch. Následne bola poškodená synom odvezená
do nemocnice, kde po vyšetrení bola diagnostikovaná zlomenina ľavej lakťovej kosti v hornej časti,
pričom znalec MUDr. Kováč vo svojom posudku podrobne opísal priebeh liečenia, charakter zranenia
ako aj to, že k nemu došlo pôsobením tupého predmetu o užšej alebo širšej kontaktnej ploche, kde sa

tak mohlo stať pri posotení poškodenej druhou osobou a jej následným pádom na zem. Aj doba liečenia
a práceneschopnosti v trvaní 18 až 20 týždňov zistená znalcom bola súdom považovaná vzhľadom na
odôvodnené závery znaleckého posudku za správnu a zodpovedajúcu skutočnosti.

Preto súd dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto

rozsudku sa stal a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý tak poškodenej úmyselne ublížil na zdraví
a čin spáchal na chránenej osobe, za ktorú je nutne považovať manželku obžalovaného a spôsobil
jej tak ťažkú ujmu na zdraví, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona. Súd na rozdiel od obžaloby v skutkovej vete rozsudku neuviedol vo vzťahu

k následkom trestného činu slovné spojenie „podľa znalca z odboru zdravotníctvo“, nakoľko tento odkaz
na jeden z dôkazov považuje pri formulácii skutkovej vety za nadbytočný, nemajúci súvis s právne
relevantnými skutkovými okolnosťami. Navyše uvedená formácia by naznačovala, že znalecký posudok
má väčšiu váhu ako iné dôkazy, čo ale nie je pravda a je len jeden z dôkazov, ktoré súd spolu s ostatnými
dôkazmi vyhodnocoval a ani iné dôkazy z tohto dôvodu neuvádzal do skutkovej vety, pretože dôkaz

je prostriedkom na zistenie skutkových okolností a preto nemá mať svoje miesto v skutkovej vete. Na
strane druhej súd neakceptoval námietky obhajoby prednesené v záverečnej reči o nenaplnení pojmu
blízkej osoby, pretože v danom prípade obžalovaný vykonal útok na osobu poškodenej práve z dôvodu
ich blízkeho príbuzenského vzťahu ako manželov. Okrem toho situácia, ktorá bola príčinou ich konfliktu
vyplynula z ich spoločného bývania v rodinnom dome a tiež motívom konania obžalovaného, ako už súd

vyššieuviedol,bolizlévzťahymedzimanželmi.Tedauvedenáokolnosťmalasvojvzťahkpríčinekonania
obžalovaného a teda bola prokuratúrou správne uvedená v obžalobe pri právnej kvalifikácii skutku,
ktorú si súd ako správnu osvojil. Pri posúdení pojmu ťažkej ujmy na zdraví súd vychádzal z jej definície
uvedenejvustanovení§123ods.3písm.i)Trestnéhozákonavspojenís§123ods.4Trestnéhozákona,
kedy konaním obžalovaného, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca C. D., došlo u poškodenej

k poruche zdravia trvajúcej po dlhší čas, teda vyžadujúceho si objektívne liečenie a práceneschopnosť
dlhšiu ako 42 kalendárnych dní (u poškodenej to bolo 18 až 20 týždňov), počas ktorých bol závažne
ovplyvňovaný obvyklý spôsob života poškodenej nemožnosťou vykonávať bežné úkony a odkázaním
na starostlivosť a pomoc druhej osoby spojenej s nemožnosťou manipulácie s ľavou hornou končatinou.Z hľadiska subjektívnej stránky, súd konanie obžalovaného hodnotil ako konanie v nepriamom úmysle,
pretože obžalovaný vedel, že posotením do poškodenej jej môže spôsobiť pád a tým aj zranenie, a teda

spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorých je ochrana zdravia iného, ale pre
prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova

k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti. Prvou z nich je vedenie riadneho spôsobu
života obžalovaným /§ 36 písm. j) Trestného zákona/. Pri posudzovaní tejto poľahčujúcej okolnosti sú
neprihliadal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, nakoľko tieto sú jednak zahladené a jednak

k nim došlo už pred viac ako XX, resp. XX P. (od posledného z nich), čo je doba, po ktorú obžalovaný
viedol riadny život a ktorá by aj v prípade, ak by uvedené odsúdenia neboli zahladené zo zákona,
bola dobou, kedy by obžalovanému mohli byť tieto odsúdenia zahladené po splnení zákonných
podmienok na zahladenie. Je v rozpore s právnou istotou, aby tak časovo vzdialené odsúdenia mali
vplyv na posúdenie trestu po tak dlhej dobe, po ktorú obžalovaný viedol riadny život. Súd pri posúdení

vedenia riadneho života nebral do úvahy ani ojedinelý priestupok na úseku cestnej premávky drobného
charakteru, nakoľko tento nie je právne druhovo zhodný s prejednávanou trestnou činnosťou. Druhou
z poľahčujúcich okolností, ktoré súd v prospech obžalovaného priznal, je pričinenie sa obžalovaného
k odstráneniu škodlivých následkov trestného činu a čiastočná dobrovoľná náhrada spôsobenej škody,
kedy obžalovaný s poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorá si uplatnila riadne

a včas nárok na náhradu škody uzavrel dohodu o urovnaní, kde sa zaviazal tento dlh splácať a tak
aj do vyhlásenia rozsudku robil. Obžalovaný tak zmiernil materiálne dôsledky trestného činu, ktorý
spáchal. Súd pritom zdôrazňuje, že poškodená D. D. si nárok na náhradu škody neuplatnila. Pretože
súd u obžalovaného nezistil existenciu žiadnej z priťažujúcich okolností uvedených v ustanovení § 37
Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 2:0,

postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody stanovenú
s ustanovení § 156 ods. 3 Trestného zákona (od dvoch rokov až do piatich rokov) tak, že v zmysle §
38 ods. 3 Trestného zákona znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu a pri ukladaní trestu tak vychádzal
z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od X rokov až do X rokov.

Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo záverov znalkyne, ktorá dospela k záveru o podstatne zmenšenej
ovládacej schopnosti obžalovaného v čase skutku, ktorej príčinou boli organické poúrazové zmeny
mozgu obžalovaného a jeho impulzivita. Znalkyňa poukázal na začínajúcu demenciu u obžalovaného
ako aj možný progres tohto ochorenia a zvýraznenie týchto čŕt osobnosti obžalovaného, ktoré spôsobili,
že obžalovaný na výtku zo strany poškodenej reagoval impulzívnym a agresívnym spôsobom pri

odbrzdení kontrolných mechanizmov pri poškodení mozgu. Obžalovaný bol teda v čase spáchania
skutku z právneho hľadiska v stave zmenšenej príčetnosti. Na strane druhej súd musí zohľadniť
absenciu priznania obžalovaného ku skutku a ťažký následok, ktorý na zdraví poškodenej spôsobil. Tieto
skutočnostipodľapresvedčeniasúduindikujúnutnosťuloženianajprísnejšiehodruhutrestuatýmjetrest
odňatia slobody, hoci aj v jeho podmienečnej forme, nakoľko obžalovaný nie je kriminálne narušeným

jedincom a dlhé roky viedol riadny život. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že manželstvo obžalovaného
a poškodenej už bolo rozvedené a teda nie je predpoklad, že by obžalovaný mohol v trestnej činnosti
voči poškodenej pokračovať. Na strane druhej súd zdôrazňuje výpoveď znalkyne C. H., ktorá uviedla,
že časom dôjde u obžalovaného k rozvoju demencie a tie poruchy správania sa pri demencii zvýraznia,
ale liečbou sa to dá dobre ovplyvniť, hoci nie úplne vyliečiť.

Súd preto považoval za potrebné pri ukladaní trestu zohľadniť jednak osobu obžalovaného, ktorý sa
síce ku skutku nepriznal, hoci na jeho okolnosti si pamätal, ale na strane druhej uhradil škodu, ďalej
následok, ktorý svojim konaním spôsobil na zdraví poškodenej, jeho zmenšenú príčetnosť, a teda prinaplnení represívnej, výchovnej ako aj ochrannej funkcie trestu voči spoločnosti rozhodol o uložení
trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, pričom trest znížil v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Trestného

zákona z dôvodu zmenšenej príčetnosti obžalovaného. Jeho psychický zdravotný stav, ktorý sa bude
zhoršovať, indikuje nutnosť uloženia ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou, ktoré
budenanútenejbázepreobžalovanéhoaleajprespoločnosťplniťochrannúfunkciutým,žebudemožné
tento stav obžalovaného korigovať liečbou a teda tlmiť v budúcnosti impulzívne rysy jeho osobnosti
spojené s touto demenciou, pre ktoré by mohol byť obžalovaný pre spoločnosť nebezpečný. Účel trestu

tak bude naplnený aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania, ako je zákonná výmera trestu po jej
úprave, kedy už aj samotné prejednanie veci pred súdom malo podľa názoru súdu na obžalovaného
korekčný vplyv s tým, že obžalovaný už nie je v kontakte s poškodenou. Takýto postup súdu je pri
zmenšenej príčetnosti obžalovaného vhodnejší, ako uloženie trestu odňatia slobody v zákonnej sadzbe,
kedy uloženie prísnejšieho podmienečného trestu by považoval súd za neprimerane prísnu formu trestu
za situácie zmenšenej príčetnosti obžalovaného, ktorý by už neplnil žiaden účel.

Nakoľko obžalovaný uzavrel s poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. dohodu o uznaní
dlhu a tento dlh spláca, súd odkázal tohto poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný
proces,kdesipoškodenývprípadenesplácaniadlhumôžeuplatňovaťnárokynanáhraduvnezaplatenej
časti škody opierajúc sa o uznávací prejav obžalovaného a tento výrok súdu o vine obžalovaného.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.