Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 2, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-24C/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221200290
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Szaniszlová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7221200290.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom v C., D. XX, zast. JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti
žalovanému: Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom v Bratislave, Štúrova
2, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 5.825,44 eur od 18.4.2021
do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.1.2021 žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.818,54 eur titulom náhrady škody a sumu 24.000,- eur titulom
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 26.818,54 eur od
17.12.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej
polície, odboru justičnej polície zo dňa 2.11.2010 pod E.: F./X-XXX—C. bolo žalobcovi vznesené

obvinenie za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona a pre zločin neodvedenia
dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť,
ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 28.2.2011 pod sp. zn. 1Pv/131/2010-20
zamietnutá ako nedôvodná. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 27.8.2013 sp. zn. 7T/91/2011
bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, nakoľko nebolo
dokázané, že skutok spáchal. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.6.2014 sp. zn.
7To/46/2014 bol rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/91/2011 zrušený a vec bola vrátená na

nové prejednanie a rozhodnutie. Po opätovnom prejednaní veci Okresným súdom Košice II bol žalobca
rozsudkom zo dňa 24.1.2017 sp. zn. 7T/91/2011 oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchal. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.5.2018 sp. zn. 7To/5/2018 bolo odvolanie
krajského prokurátora zamietnuté. Po právoplatnom skončení veci podal minister spravodlivosti SR
dovolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.4.2020 sp. zn. 6Tdo/44/2019
odmietnuté.
Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorým v jeho prípade bolo

uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 2.11.2010 ČVS: ORP-108/5-OJP-KE-2010. Týmto nezákonným
rozhodnutím mu bola spôsobená škoda titulom úhrady trov právneho zastúpenia obhajcovi vo výške
2.818,54 eur a titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 24.000,- eur.Žalobca v zmysle ust. § 15 a nasl. zák. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci listom zo dňa 27.8.2020 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody. Žalovaný mu listom doručeným dňa 13.10.2020 oznámil, že jeho žiadosti nevyhovel.

2. Okresný súd Košice II rozsudkom sp.zn.: 24C/1/2021-161 zo dňa 4.10.2022 konanie v časti
o zaplatenie 113,10 eur zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.825,44 eur s 5 %
úrokmi z omeškania ročne od 17.12.2020 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Rozsudok v 1. výroku (ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 113,10 eur zastavil) nadobudol
právoplatnosť dňa 19.11.2022.

4. Proti 2. výroku (v časti, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.120,- eur, keďže
rozhodnutie v časti 2.705,44 eur považoval za správne) a 3. výroku (ktorým súd žalobu v prevyšujúcej

časti zamietol) tohto rozsudku podal odvolanie žalobca.

5. Proti 2. výroku (ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.120,- eur a ohľadne
príslušenstva) tohto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6Co/12/2023 zo dňa 21.3.2023 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Košice II zo dňa 4.10.2022 č.k. 24C/1/2021-161 vo výroku o povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi 3.120,- eur titulom nemajetkovej ujmy a vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 5% úrok z
omeškania ročne zo sumy 5.825,44 eur od 17.12.2020 do zaplatenia a v zrušenom rozsahu vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odmietol odvolanie žalobcu proti rozsudku
vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 3.120,- eur titulom nemajetkovej ujmy.
Odvolací súd uviedol, že vychádzajúc z ust. § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom
do 31.12.2010 a ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 Cdo
191/2020 zo dňa 27.januára 2022), zastáva názor, že žalovaný sa mohol dostať do omeškania s plnením

najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti, čo nie je dátum
17.12.2020.
Súdu prvej inštancie uložil ustáliť okamih prijatia žiadosti žalovaným podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 a v nadväznosti na to určiť lehotu 6-tich mesiacov, po
márnom uplynutí ktorej sa mohol najskôr žalovaný dostať do omeškania s plnením.

7. Na pojednávanie nariadené na 2.6.2023 boli riadne a včas predvolaní žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a žalovaný. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho neprítomnosť ospravedlnil
jeho právny zástupca, ktorý navrhol, aby súd pojednával v neprítomnosti žalobcu. Preto súd podľa ust.
§ 180 C.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície
uznesením E.: F./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 2.11.2010 vzniesol obvinenie voči A. B. – žalobcovi pre zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona a pre zločin neodvedenia dane a poistného

podľa § 277 Trestného zákona spáchaného formou pomoci podľa § 21 Trestného zákona (č.l. 33).
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II uznesením č. 1Pv 131/2010 zo dňa 28.2.2011 zamietol
sťažnosť obvineného A. B. proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej
a kriminálnej polície Košice sp. zn. F./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 2.11.2010 o vznesení obvinenia ako
nedôvodnú (č.l. 32).

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 7T/91/2011 zo dňa 27.8.2013 oslobodil obžalovaného A.
B. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1Pv/131/2010 zo dňa 17.10.2011 pre skutok
kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného formou pomoci a zločin skrátenia dane
a poistného formou pomoci, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal (č.l. 19).
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7To/46/2014 zo dňa 5.6.2014 zrušil napadnutý rozsudok

Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/91/2011 zo dňa 27.8.2013 a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie (č.l. 23).
Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 7T/91/2011 zo dňa 24.1.2017 oslobodil obžalovaného A. B.
– žalobcu spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 1Pv/131/2010 zo dňa 17.10.2011 preskutok kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného formou pomoci a zločin skrátenia dane
a poistného formou pomoci, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal (č.l. 13).
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7To/5/2018 zo dňa 10.5.2018 v trestnej veci proti

obžalovanému A. B. (a spol.) pre zločin skrátenia dane a poistného rozhodol o odvolaní krajského
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T/91/2011 zo dňa 24.1.2017 tak, že
odvolanie krajského prokurátora zamietol (č.l. 35).
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Tdo/44/2019 zo dňa 15.4.2020 v trestnej veci obvineného A. B.
(a spol.) pre zločin skrátenia dane a poistného po odvolaní ministra spravodlivosti SR proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 10.5.2018 sp. zn. 7To/5/2018 rozhodol tak, že dovolanie ministra
spravodlivosti SR odmietol (č.l. 26).
Žalobca listom zo dňa 7.10.2020 požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 5 zák. č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nárok si uplatnil z dôvodu, že mu
bola nezákonným rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru

justičnej polície zo dňa 2.10.2010 E.: F./X-XXX-XX- XXXX spôsobená škoda, a to titulom úhrady
trov právneho zastúpenia obhajcovi vo výške 2.818,54 eur a titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej
nezákonným rozhodnutím vo výške 24.000,- eur a požiadal o poskytnutie náhrady škody v celkovej
výške 26.818,54 eur (č.l. 42). Žiadosť bola doručená žalovanému dňa 16.10.2020 (č.l. 241).
Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 14.12.2020 oznámila žalobcovi, že v jeho veci neboli zistené

zákonné podmienky pre uspokojenie nároku na náhradu škody uplatneného v žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku v zmysle ust. § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. (č.l. 11).

9. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010, nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo

iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

10. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

11. Podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010, každý je povinný

bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

12. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa ust. § 3 nariadenia vl. SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka(vzneníúčinnomod1.2.2013),výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

14. Po predchádzajúcich rozhodnutiach tunajšieho súdu a odvolacieho súdu predmetom tohto sporu
ostal nárok žalobcu na zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.825,44 eur od

17.12.2020 do zaplatenia.
V súvislosti s uplatneným príslušenstvom nemajetkovej ujmy žalovaný namietal počiatok doby
omeškania vymedzenej žalobou dňom 17.12.2020. Mal za to, že povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu
v peniazoch môže vzniknúť až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a
až uplynutím takto určenej lehoty plnenia sa dlžník môže dostať do omeškania. Tento záver vyplýva z

ustálenejpraxeNajvyššiehosúduSR(R45/2000,rozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/185/2011,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp .zn. 7Cdo/100/2017).15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca listom
zo dňa 7.10.2020 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, pričom si uplatnil totožný nárok, aký si

uplatnil aj v tomto spore. Žiadosť bola doručená žalovanému dňa 16.10.2020. Žalovaný listom zo dňa
14.12.2020 oznámil žalobcovi, že jeho nárok na náhradu škody neuznáva.

16. Otázkou vzniku omeškania pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy sa zaoberali viaceré rozhodnutia
NS SR. NS SR v rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo 191/2020 zo dňa 27.januára 2022 zaujal nasledovné

stanovisko: „38. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 257/2019 je zrejmé, že nárok žalobcu
podľa § 17 ods. 2 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z. voči žalovanej vzniká už samotnou existenciou vedenia
trestného stíhania. Preto rozhodnutie, ktorým sa priznáva táto náhrada škody vo forme nemajetkovej
ujmy v peniazoch v konkrétnej výške, už len deklaruje existenciu tejto zákonom priznanej právnej
skutočnosti a nárokov z nej vyplývajúcich. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh

prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z uvedeného je preto možné ďalej vyvodiť, že k
vzniku omeškania s plnením nemajetkovej ujmy nedochádza márnym uplynutím lehoty ustanovenej v
rozhodnutí súdu, ale už márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty na plnenie podľa § 16 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. (s týmto záverom sa stotožnil najvyšší súd aj v rozhodnutí sp. zn. 7 Cdo 243/2019).
39. Taktiež v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 48/2017 je uvedené, že nárok žalobkyne

na úroky z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy tiež možno považovať za vyriešenú uzneseniami
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 48/2010, sp. zn. 2 Cdo 155/2011, sp. zn. 7 Cdo 253/2013, so
záverom, že „štát je povinný nahradiť škodu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, kedy poškodený
nárok riadne uplatnil podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. a márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako
dlžník zo zodpovednostného právneho vzťahu (§ 489 Občianskeho zákonníka) dostáva do omeškania,

a tak najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť
poškodenému veriteľovi tiež úroky z omeškania“.

17. Nakoľko otázka vzniku nároku poškodeného na úroky z omeškania bola dovolacím súdom jednotne
opakovane riešená, možno ju preto považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

Súd v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami, ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu
a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu priznal žalobcovi nárok na príslušenstvo – zákonné
úroky z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom 18.4.2021 do zaplatenia, vychádzajúc z toho,
že žalobca listom zo dňa 7.10.2020, doručeným žalovanému dňa 16.10.2020, požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie nároku. Odo dňa nasledujúceho po doručení žiadosti, t.j. od 17.10.2020 začala

plynúť6-mesačnálehotanaplneniepodľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.,ktoráuplynula17.4.2021.
Keďže k plneniu zo strany žalovaného nedošlo, od 18.4.2021 sa dostal do omeškania.
Nárok žalobcu na zákonné úroky z omeškania v prevyšujúcej časti (od 17.12.2020 do 17.4.2021) ako
nedôvodný zamietol.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov
vzniknutých v tomto konaní z priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košice v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 C.s.p.) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.