Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. marec 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-32Cb/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119335100
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janovicová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6119335100.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: TRANSBETON NM,

s. r. o., so sídlom Benkova 2518/9, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 45 974 004, zastúpeného
JUDr. Zuzanou Ondrejovičovou, advokátkou so sídlom Komenského 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom,
proti žalovanému: REVINVEST, s. r. o., so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 46 324 127,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Doktor, s. r. o., so sídlom Legionárska 7735/31B,
911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, o zaplatenie 2.698,44 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 13.07.2019,
postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.09.2019, domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.698,44 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobuodôvodniltým,žežalobcaakododávateľdodalžalovanémuakoodberateľovitovar,nazáklade
čoho si vyúčtoval faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 03.01.2019 v sume 2.698,44 eur so splatnosťou
02.02.2019 (ďalej len „faktúra“). Žalovaný do podania žaloby predmetnú sumu neuhradil, čím mu okrem

povinnosti zaplatiť istinu vznikla aj povinnosť zaplatiť zákonné úroky z omeškania, náklady spojené s
uplatnením (istiny) ako i náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 7Up/837/2019 z
02.08.2019, proti ktorému žalovaný podal odpor. V predmetnom odpore uviedol, že žalovaný nárok
neuznáva.
3.1. Žalovanýodôvodnilpodanieodporutým,žeužvminulostižalobcovifaktúruvrátil,pričomsúčasneaj

riadne zdôvodnil, prečo ju neakceptuje. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie tovaru podľa
faktúry tak, ako to bývalo zvykom v minulosti v predchádzajúcich prípadoch vzájomnej spolupráce, kedy
žalobca vždy predložil doklady, na základe ktorých bolo možné akceptovať vystavené faktúry.
3.2. Žalovaný si tovar, na ktorý žalobca vystavil faktúru, nikdy neobjednal (žalobca nepredložil žiadnu
objednávku), tento tovar nebol žalovanému nikdy dodaný, žalovaný tovar nikdy neprevzal, o čom svedčí
aj tá skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie tovaru podľa faktúry, nepredložil
preberací protokol, dodací list a ani žiadny iný dôkaz, ktorý by svedčil o skutočnosti, že žalovaný

si od žalobcu tovar z faktúry objednal a prevzal. Žalobcom predložené dodacie listy nie sú takýmto
dôkazom, nakoľko tieto nie sú podpísané žiadnou osobou oprávnenou prevziať tovar za žalovaného.
Použitie záznamov z GPS zariadenia ako dôkaz, ktorý má preukazovať skutočnosť, že žalovanému
bol dodaný tovar z faktúry, nie je možné akceptovať. Uvedené záznamy z GPS zariadenia žiadnymspôsobom nepreukazujú, aké množstvo tovaru sa malo na stavbu žalovaného dodať, resp. či vôbec
došlo k dodaniu tovaru z faktúry. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že faktúra bola vystavená dňa
03.01.2019, pričom tovar mal byť podľa nej dodaný v mesiaci september 2018, teda už len táto samotná

skutočnosť vzbudzuje oprávnené pochybnosti o reálnosti faktúry.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že by nedošlo k
objednávke tovaru a jeho reálnemu dodaniu. K objednávke tovaru došlo ústne resp. telefonicky
prostredníctvom zamestnanca žalovaného, ktorý aj uvedený tovar preberal a podpisoval dodacie listy.

Ako uvádza sám žalovaný, v minulosti so žalobcom už spolupracovali a vždy boli vystavené faktúry
riadne uhradené. Ako listinný dôkaz predložil žalobca dodacie listy, z ktorých vyplýva, aké množstvo
a typ tovaru bol doručený, ako i dátum dodania tovaru a podpis preberajúcej osoby. Žalobca zaslal
žalovanému tiež záznamy z GPS zariadenia preukazujúce reálne dodanie tovaru do miesta vykládky.
Na svojom nároku na zaplatenie za dodaný tovar žalobca trvá.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na všetkých argumentoch obsiahnutých v
predošlom vyjadrení (odpore). Zároveň opätovne zdôraznil skutočnosť, že žalovaný si tovar, na ktorý
žalobca vystavil faktúru, nikdy neobjednal, tento tovar nebol žalovanému nikdy dodaný, žalovaný tovar
nikdy neprevzal. Taktiež poukázal na skutočnosť, že faktúra bola vystavená dňa 03.01.2019, pričom
tovar mal byť podľa nej dodaný v mesiaci september 2018, teda už len táto samotná skutočnosť

vzbudzuje oprávnené pochybnosti o reálnosti faktúry, nakoľko v predošlom období bol dátum vystavenia
faktúry a dátum dodania tovaru takmer totožný a nie s takým veľkým časovým odstupom. V tejto
súvislostiuviedol,žežalovanýdlhodobospolupracujesožalobcom,nikdypredtýmnebolimedzistranami
sporu žiadne nezrovnalosti či nevysporiadané záväzky. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že všetok
tovar, ktorý bol žalobcom dodaný žalovanému, bol vždy riadne zdokladovaný na dodacom liste resp.

faktúre, ktorý bol vždy podpísaný zo strany žalovaného ako osoby, ktorá predmetný tovar preberá, vo
väčšine prípadov jednou a tou istou osobou, a to stavbyvedúcim stavby p. Tomášom Trškom, kde sa
vykonávala vykládka tovaru.
5.1. Tovar preberala od žalobcu vždy osoba poverená žalovaným, najmä pán O. O.W., ktorý i podpisoval
dodacielistyvyhotovenéžalobcom,avšakokremtovaru,ktorýjeobsahomdodacíchlistovafaktúry,ktoré

sú predmetom tohto konania. Podpisy na dodacích listoch predložené žalobcom nie sú podpisom p. O.
O. ani žiadnej inej osoby, ktorá bola poverená žalovaným na prevzatie tovaru. Ani sám žalobca v žalobe
netvrdí, že by malo ísť o podpisy nejakej konkrétnej osoby, teda v tejto otázke neuniesol ani len bremeno
tvrdenia, nieto ešte dokazovania. Predmetné dodacie listy teda z uvedeného dôvodu rozporoval v celom
rozsahu, najmä v časti podpisu osoby, ktorá údajne prevzala tovar za žalovaného, nakoľko uvedený

podpis je pre žalovaného úplne neznámy, a teda namieta jeho pravosť a zároveň zdôrazňuje, že p. O. O.
resp. žalovaný predmetný tovar nikdy neprevzal, pretože ani nikdy nebol žalobcom žalovanému dodaný.
5.2. Žalovaný žalobcovi už v minulosti faktúru vrátil, pričom súčasne aj riadne zdôvodnil, prečo ju
neakceptuje. Celý tento proces, resp. postup neakceptovania úhrady pohľadávky, ktorá je predmetom
tohto konania, prebehol nasledovne: žalobca doručil žalovanému faktúru, ktorá je predmetom tohto

konania, avšak žalovaný ju zaslal žalobcovi späť s tým, že ju neakceptuje z dôvodu, že predmetný tovar,
ktorý je predmetom faktúry, si neobjednal ani mu nebol dodaný. Následne žalobca doručil žalovanému
dodacie listy, vzťahujúce sa na predmet faktúry, za účelom preukázania dodania tovaru žalobcom
žalovanému. Predmetné dodacie listy však neboli vôbec podpísané žalovaným (potvrdenie o prevzatí
tovaru žalovaným) ani žiadnou inou osobou poverenou žalovaným; dodacie listy neobsahovali žiadny

podpis. Z uvedeného dôvodu žalovaný poukázal na skutočnosť, že dodacie listy nepreukazujú dodanie
tovaru žalovanému. Žalobca následne doručil žalovanému opätovne dodacie listy, avšak už s podpisom,
ktorývšakniejepodpisomžalovanéhoanip.O.O.anižiadnejinejosoby,ktorábolažalovanýmpoverená
na prevzatie tovaru.

6. Konateľ žalobcu Ing. Ľ. X. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že spolupráca medzi sporovými
stranami bola výborná. U žalovaného prišlo k zmene stavbyvedúceho niekedy na jeseň roku 2018, kedy
p. O. prestal pracovať pre žalovaného. Následne dodacie listy za dodávky tovaru podpisovali robotníci
na stavbe, ktorí tam práve boli prítomní. Dovtedy preberal dodávky tovaru p. O., ktorý si ich odkontroloval
s p. Y. a na základe toho vystavila p. účtovníčka žalobcu faktúru, ktorá bola následne predložená

odberateľom. Podklady k fakturácii dodávky tovaru, ktorá je predmetom tohto konania, zostali niekde
založené, účtovníčka žalobcu nevyhotovila včas faktúru, preto bola predmetná dodávka zo septembra
2018 fakturovaná až v januári 2019, keď sa na to prišlo; medzitým žalobca skončil pracovný pomer s
účtovníčkou. V súčasnosti má žalobca novú účtovníčku. Tovar mal byť na stavbu žalovaného dodanýna základe telefonickej objednávky stavbyvedúceho žalovaného; objednávky od žalovaného prijímal p.
Y. alebo dispečer na betonárke. Nevedel uviesť, čie podpisy sú na predložených dodacích listoch.

7. Svedok p. O. O. pri výsluchu uviedol, že u žalovaného pracoval od roku 2013 do roku 2018 ako
stavbyvedúci na Karpatskej ul. v Novom Meste nad Váhom. Každý dodací list, keď prišla dodávka,
podpisoval on alebo určený zamestnanec, ktorý dodacie listy podpisoval v zastúpení - bolo uvedené jeho
meno „O.“ v zastúpení a meno určeného zamestnanca. Keď končil spoluprácu so žalovaným, na konci
jeho pôsobenia na predmetnej stavbe, prišiel za ním p. Y. s dodacími listami ohľadne dodávky betónu s

tým, aby ich dodatočne podpísal, čo odmietol. Po nahliadnutí do dodacích listov uviedol, že na nich nie
je jeho podpis. Tovar od žalobcu preberal v 99 % prípadov on, ale mohlo sa stať, že v jeho neprítomnosti
určený pracovník na stavbe, p. W.; podpis na dodacích listoch však nie je ani jeho. Nikto iný nemal
oprávnenie na preberanie tovaru okrem neho a p. W. a nikto by to ani neprebral; sú to zamestnanci resp.
živnostníci, ktorí by tovar neprebrali. Preberanie tovaru nefungovalo tak, že prišlo auto a hocikto, kto
tam bol, by to podpísal. Objednávky tovaru robil on ako stavbyvedúci; na strane žalobcu komunikoval

ohľadne objednávok s p. Y. alebo dispečerom betonárky.
7.1. Z oznámenia žalovaného doručeného súdu 08.12.2022 ako i z výpovede z rámcovej zmluvy zo
14.08.2018 (č. l. 107 spisu) vyplýva, že žalovaný prestal spolupracovať s p. O. O. k 30.09.2018.

8. Z výsluchu svedkyne p. L. P. vyplynulo, že u žalovaného pracovala ako administratívny pracovník.

Komunikácia so žalobcom v súvislosti s faktúrami a dodacími listami prebiehala nasledovne: keď prišla
dodávka tovaru, stavbyvedúci im odovzdal dodacie listy, oni ich spárovali s faktúrou a posunuli hlavnej
účtovníčke na zaúčtovanie; v prípade, že dodacie listy chýbali, tak ich žiadali od dodávateľa následne.
V prejednávanej veci prišli do firmy podklady na fakturáciu ohľadne dodávky betónu, pričom nesedeli
dodacie listy, resp. podpisy na nich - nebolo zrejmé, kto dodávku prebral, a preto faktúru neuznali.

Niekedy sa stalo, že dodací list nebol podpísaný od stavbyvedúceho, v tom prípade prevzal tovar niekto
iný, ale poznali už podpisy zamestnancov, ktorí boli oprávnení preberať tovar. V prípade sporných
dodacích listov svedkyni podpis na nich nebol známy - nevedela uviesť, čí je to podpis. Preberať tovar
na stavbe mohli len stavbyvedúci, pracovníci na stavbe neboli oprávnení preberať tovar; v prípade
neprítomnosti stavbyvedúceho boli na preberanie tovaru určení zamestnanci. V prípade, ak sa vyskytol

nový - neznámy podpis na dodacom liste, toto komunikovala svedkyňa so stavbyvedúcim. V tomto
prípade ani stavbyvedúci nevedel, o čí podpis ide. Pokiaľ ide o GPS záznamy, svedkyňa uviedla, že si už
presne nepamätá, nesedela presne lokalita dodania tovaru, kde prebiehala výstavba bytových domov.

9. Svedokp.Y.Y.privýsluchuuviedol,ževspornomprípadeišloododávkubetónunastavbu,nepamätá

si presne rok, či 2018 alebo 2019, bolo to dávno. U žalobcu mal pracovnú zmluvu ako pracovník
betonárky, pracoval pre neho približne do januára 2020. Betón bol dodávaný na Karpatskú ulicu v Novom
Meste nad Váhom, kde prebiehala výstavba bytových domov. Na otázku kto objednával betón, svedok
uviedol, že na stavbe sa menil stavbyvedúci, nevedel, ako sa volal ten nový, ani sa nestretli, objednávalo
sa výlučne telefonicky buď u neho (svedka) alebo u kolegov. Pokiaľ ide o spornú dodávku, so žalovaným

nikdy nebol problém s platením, táto dodávka sa riešila preukazovaním záznamov z GPS zariadení
namontovanýchvautách.Ponahliadnutídododacíchlistovnaotázku,čiuvedenémnožstvázodpovedali
dodanému tovaru, svedok uviedol, že si už nepamätá, ale domnieval sa, že áno. Kto podpisoval dodacie
listy na stavbe, uviesť nevedel, pri dodávke tovaru nebol. Kto bol na betonárke, vytlačil dodacie listy a dal
ichšoférom.Svedoknevedeluviesť,ktojepodpísanýnadodacíchlistoch;nemalanivedomosťotom,kto

mal oprávnenie preberať tovar na stavbe. Objednávky tovaru prijímal on, p. X. ako majiteľ a ďalší dvaja
kolegovia. Nevedel však uviesť, kto prevzal spornú objednávku, nepamätal si. Nemal vedomosť o tom,
prečo faktúra za tovar, ktorý bol dodaný v septembri 2018, bola vystavená až v januári 2019, fakturáciou
sa nezaoberal. Na otázku na základe čoho usudzuje, že betón bol skutočne dodaný na stavbu, uviedol,
že na základe vystavených dodacích listov a na základe GPS záznamov z áut, ktoré dodávali tovar a

tiež z tabule, ktorá bola u žalobcu, kde bol plán dodávok, ktoré sa postupne odškrtávali ako vybavené.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. XXXXXXXXX z
03.01.2019 s podacím lístkom k nej, dodacími listami z 24.09.2018 až 29.09.2018 (č. l. 31 až 36 spisu),
mailovou komunikáciou (č. l. 60 až 66 spisu), faktúrami č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX, výpoveďou z

rámcovej zmluvy zo 14.08.2018 a ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:

11. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a vykonaných dôkazov mal súd za nesporné, že žalobca
ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci spolu dlhodobo spolupracovali, nikdy predtým neboli medzistranami sporu žiadne nezrovnalosti či nevysporiadané záväzky. Všetok tovar, ktorý bol žalobcom
dodaný žalovanému, bol vždy riadne zdokladovaný na dodacom liste resp. faktúre, ktoré boli vždy
podpísané zo strany žalovaného ako osoby, ktorá predmetný tovar preberá, vo väčšine prípadov jednou

a tou istou osobou, a to stavbyvedúcim stavby p. O. O. v mieste, kde sa vykonávala vykládka tovaru.
Sporným v konaní zostalo objednanie, dodanie i prevzatie tovaru, na ktorý bola žalobcom vystavená
faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 03.01.2019 v sume 2.698,44 eur, ktorú žalovaný žalobcovi vrátil.

12. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
12.1. Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať
doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v
súlade so zmluvou a týmto zákonom.
12.2. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať

dodaný tovar v súlade so zmluvou.
12.3. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

12.4. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
12.5. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Rozhodujúcou skutkovou otázkou pre meritórne rozhodnutie sporu bolo zistenie, či medzi sporovými
stranami došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mali byť dodávky stavebného
materiálu (betónu) žalobcom žalovanému na stavbu bytového domu na Karpatskej ul. v Novom Meste
nad Váhom; t. j. či došlo k objednaniu predmetného stavebného materiálu žalovaným, jeho dodaniu

žalobcom a jeho prevzatiu žalovaným v dňoch 24.09.2018 až 29.09.2018.

14. Z vykonaného dokazovania, riadiaceho sa zásadou voľného hodnotenia dôkazov (porov. čl. 15 ods.
1 a 2 CSP), súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti so starostlivým
prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k záveru, že v konaní nebolo dostatočne

spravdepodobnené, že objednanie, dodanie i prevzatie tovaru, na ktorý bola žalobcom žalovanému
vystavená faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 03.01.2019 v sume 2.698,44 eur, sa stali tak, ako to popisoval
žalobca. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky žalobou
uplatneného nároku.

15. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo
základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno
tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom
(onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie
povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má

pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v
meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo
základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná
tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného
práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé

privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik
jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.
Beck, 2016, s. 568-569).

16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzujepovinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa
následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť

a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo/6/2010 z 22.09.2010).

17. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť
substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“
zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má
charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované
tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a

je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.
Beck, 2016, s. 571).

18. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na tej

sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že
na základe dodacích listov z 24.09.2018 až 29.09.2018 dodal na stavbu žalovaného stavebný materiál
fakturovaný mu faktúrou č. 201901011 zo dňa 03.01.2019 v sume 2.698,44 eur. Nestačí, že žalovaný v
konaní len tvrdí, ale je povinný predložiť aj dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne
usúdiť, že k objednaniu predmetného stavebného materiálu žalovaným, jeho dodaniu žalobcom a jeho

prevzatiu žalovaným v dňoch 24.09.2018 až 29.09.2018 skutočne došlo.

19. Z výsluchu konateľa žalobcu Ing. X. vyplynulo, že vzájomná spolupráca medzi sporovými stranami
bola výborná, kým neprišlo k zmene stavbyvedúceho u žalovaného niekedy na jeseň roku 2018, kedy p.
O. prestal pracovať pre žalovaného. Dovtedy preberal dodávky tovaru p. O., ktorý pri výsluchu uviedol,

že každý dodací list, keď prišla dodávka, podpisoval on alebo určený zamestnanec, ktorý dodacie listy
podpisovalvzastúpení-bolouvedenéjehomeno„O.“vzastúpeníamenourčenéhozamestnanca.Tovar
od žalobcu preberal v 99 % prípadov on, ale mohlo sa stať, že v jeho neprítomnosti určený pracovník na
stavbe, p. W.; podpis na dodacích listoch však nie je ani jeho. Nikto iný nemal oprávnenie na preberanie
tovaruokremnehoap.W.aniktobytovaranineprebral.Svedkyňap.P.privýsluchuuviedla,ževspornej

veci prišli podklady na fakturáciu ohľadne dodávky betónu, pričom nesedeli dodacie listy, resp. podpisy
na nich - nebolo zrejmé, kto dodávku prebral, a preto faktúru neuznali. Niekedy sa stalo, že dodací list
nebol podpísaný od stavbyvedúceho, v tom prípade prevzal tovar niekto iný, ale poznali už podpisy
zamestnancov, ktorí boli oprávnení preberať tovar. V prípade sporných dodacích listov svedkyni podpis
na nich nebol známy - nevedela uviesť, čí je to podpis. Preberať tovar na stavbe mohli len stavbyvedúci;

pracovníci na stavbe neboli oprávnení preberať tovar. V prípade neprítomnosti stavbyvedúceho boli na
preberanie tovaru určení zamestnanci.

20. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že stavbyvedúci žalovaného p. O. spolupracoval so
žalovanýmdo30.09.2018(porov.bod7.1.tohtorozsudku).Keďžespornédodávkystavebnéhomateriálu

mali byť realizované v období od 24.09.2018 do 29.09.2018, tieto by boli oprávnení za žalovaného
prevziať (ako vyplýva z výpovedí v bodoch 6, 7 a 8 tohto rozsudku) výlučne stavbyvedúci p. O. resp.
žalovaným určení zamestnanci, ktorých podpisy boli známe aj administratívnej zamestnankyni, ktorá
dodacie listy k došlému materiálu ďalej spracúvala. Podpisy na sporných dodacích listoch neboli však
známe nikomu z vyslúchaných; žalobca ani netvrdil, že by patrili konkrétnej osobe.

21. Vo vzťahu k žalobcom predloženým záznamom zo zariadení GPS na pojednávaní 30.11.2022
súd uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 1 a 2 CSP na ne na návrh žalovaného
neprihliadol, keďže ich žalobca mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Uvedené záznamy by napokon samy osebe ani neboli spôsobilé riadne

preukázať sporné dodávky stavebného materiálu, keďže aj v prípade, že by sedela trasa dodávok -
čo nesedela - porov. výpoveď p. P. (bod 8 tohto rozsudku), nevypovedajú nič o množstve, kvalite ani
predmete dodávok.22. S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania
skutočností, kedy a kým bola urobená objednávka na sporné dodávky betónu; nepodarilo sa mu tiež
preukázať, že ku skutočnému dodaniu a prevzatiu predmetného stavebného materiálu žalovaným

skutočne došlo, keďže netvrdil ani nepreukázal, kto podpísal dodacie listy k sporným dodávkam.

23. Sumarizujúc uvedené súd uzatvára, že žalobca, hoci zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,
neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania základu ani výšky uplatneného nároku, čo má za
následok jeho neúspech v spore. Preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.).

24. Záverom sa žiada už len pripomenúť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (porov. IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná
(porov. I. ÚS 50/04), a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. I. ÚS 98/97).

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).
25.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným

uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného
vyhotovenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.