Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200009
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobkyne: I. M., narodená XX. E. XXXX, bytom v D., Q. Č.. XX, proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so
sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 14.
novembra 2019, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/13343, o kasačnej sťažnosti žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. septembra 2020, č.k. 23Sa/1/2020-84, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 21. septembra 2020, č.k.

23Sa/1/2020-84 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 21. septembra 2020, č.k.
23Sa/1/2020-84, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo 14. novembra 2019, Číslo: UPS/US1/
SSVOPPKPC2/SOC/2019/13343 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zo 17. septembra
2019, Číslo: TO1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/22202 a vec vrátil „správnemu orgánu na nové konanie.“

Žalovaný predmetným rozhodnutím zo 14. novembra 2019 postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo 17. septembra 2019, ktorým tento podľa § 40 ods. 7 a 12 a
§ 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon
č. 447/2008 Z.z.“) uložil žalobkyni povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie za obdobie

od 01. februára 2016 do 31. mája 2017 v sume 3.238,22 eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia jeho
právoplatnosti.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách § 40 ods. 7, § 40 ods. 12 a § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. a postupom v zmysle právnej
úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach
za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a

dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd mal preukázané, že žalobkyňa si žiadosťou z 10. februára 2016 požiadala o poskytnutie
peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý vypĺňala pracovníčka prvostupňového správneho orgánua v časti „C“ bol uvedený rodinný stav fyzickej osoby, ktorá má byť opatrovaná ako vdova. Žalobkyňa
predložila k žiadosti potrebné doklady v zmysle tlačiva, ktorý jej bol poskytnutý pracovníčkou
prvostupňového správneho orgánu, kde boli taxatívne uvedené všetky potrebné doklady k vybaveniu

opatrovateľského príspevku, kde okrem iných dokladov bolo potrebné predložiť rozhodnutie o výške
dávky dôchodkového poistenia zo sociálnej poisťovne od 01. januára 2015. Takýto doklad žalobkyňa
predložila vo forme rozhodnutia o zvýšení starobného dôchodku opatrovanej osoby. Prvostupňovému
správnemu orgánu, respektíve osobe, ktorá vybavovala žiadosť žalobkyne o poskytnutí peňažného
príspevku skutočnosť, ktorá bola uvedená v žiadosti, že opatrovaná osoba je vdova, muselo byť

prvostupňovému správnemu orgánu, ako aj príslušnej pracovníčke prvostupňového správneho orgánu
zrejmé, že vdova okrem svojho starobného dôchodku je, respektíve môže byť poberateľkou i vdovského
dôchodku po nebohom manželovi. Tejto skutočnosti správny orgán nevenoval žiadnu pozornosť, ani
si nevyžiadal o tejto skutočnosti žiadny relevantný doklad od žalobkyne. Postup prvostupňového
správneho orgánu považoval krajský súd za nesúladný v zmysle rozhodovania o priznaní peňažného
príspevku. Týmto laxným postupom správneho orgánu bolo spôsobené, že žalobkyni bol vypočítaný

peňažný príspevok, ktorý jej bol poskytovaný v dobrej viere, že jej patrí, aj poberala. Ďalej aj s poukazom
na § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. uviedol, že konanie o priznanie peňažného príspevku na
kompenzáciu sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, kde okrem základných informácií
musí žiadosť obsahovať aj potvrdenie o príjme za predchádzajúci kalendárny rok pred podaním
žiadosti a vyhlásenie majetku fyzickej osoby. Žalobkyňa v zmysle pokynov a tlačiva, ktorý obdržala od

pracovníčky prvostupňového správneho orgánu predložila rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku
matky p. H. C.. I keď v časti F žiadosti boli popísané jednotlivé druhy príjmov, ktoré fyzická osoba
môže mať, iný druh príjmov zostal nepovšimnutý. Prvostupňový správny orgán až v roku 2019
pri prehodnocovaní príjmov opatrovanej p. H.F. C. zistil, že táto okrem starobného dôchodku je
poberateľkou aj výsluhového dôchodku a na základe tejto skutočnosti začal správne konanie, na základe

ktorého rozhodnutím zo 17. septembra 2019 uložil povinnosť žalobkyni vrátiť peňažný príspevok za
opatrovanie v sume 3.238,22 eur. Zdôraznil, že zamestnankyňa úradu pri vybavovaní žiadosti žalobkyne
nevenovala dostatočnú pozornosť tej skutočnosti, že z príslušnej žiadosti bolo jasne preukázané, že
opatrovaná p. H. C. je vdovou, a túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreverila.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím zrušil a vec vrátil „správnemu orgánu na nové konanie.“

5. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá vo veci
dosiahla úspech, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

8. Konkrétne namietal, že v bode „C“ príslušnej žiadosti žalobkyňa uviedla, že opatrovaná osoba p. H.F.
C., matka žalobkyne, je vdova, pričom v časti „F - Príjmové pomery fyzickej osoby, resp. fyzických osôb,

ktoré majú byť opatrované a ďalších spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci kalendárny rok
“ žalobkyňa len uviedla, že jej matka poberá dávky dôchodkového poistenia, avšak to, že jej matka
po svojom zomrelom manželovi poberá dávky výsluhového zabezpečenia, neuviedla, respektíve túto
skutočnosť neoznačila v časti tzv. iné príjmy. Následne žalobkyňa v bode „I“ žiadosti vyhlásila, že
všetky údaje uvedené v žiadosti sú pravdivé a je si vedomá právnych následkov v prípade uvedenia

nepravdivých údajov. Zároveň žalobkyňa na znak súhlasu s uvedením pravdivých údajov, predmetnú
žiadosť vlastnoručne podpísala. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa pri uvádzaní skutočností
pracovníčke úradu pri vyplňovaní žiadosti uviedla, že opatrovaná osoba (matka žalobkyne) je vdova,
pričom pracovníčke úradu len oznámila, že je poberateľka dávky dôchodkového poistenia. Pracovníčka
pri vyplňovaní žiadosti sa žalobkyni dopytovala v bode „F“ o jednotlivých príjmoch opatrovanej osoby,

pričom žalobkyňa, i keď uviedla, že jej matka je vdova, neuviedla jej všetky príjmy, respektíve dávky.
Mal za to, že žalobkyňa pri vyplňovaní žiadosti nepredložila všetky relevantné doklady, čo v konečnom
dôsledku malo vplyv na výšku vyplácaného peňažného príspevku na opatrovanie. Pracovníčka úradu
vychádzala pri vyplňovaní žiadosti zo zákonného predpokladu, že žalobkyňa jej uvádza pravdivéskutočnosti,nazákladečohonemaladôvodvecpreverovať.Dodal,žesprávneorgánynemajúpovinnosť
preverovať vec ako orgány v trestnom konaní, pri svojej činnosti vychádzajú z princípu, že informácie
žalobkyne ako žiadateľky o príspevok sú pravdivé a objektívne s tým, že žiadatelia o príspevok sú

upozornení aj na možné právne následky, v prípade neuvedenia pravdivých údajov v žiadosti, čo sa aj
v tomto prípade udialo.

9. Záverom navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

10. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadrila podaním z 03. februára 2021 považujúc
napadnutý rozsudok za čestný a spravodlivý. Poukázala na obdobné pochybenie pracovníčky úradu aj
vo vzťahu k jej synovcovi, ktorý v roku 2017 požiadal o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie p.

H. C. a rovnako mu bola následne uložená povinnosť vrátiť priznaný peňažný príspevok na opatrovanie.

IV.

11. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 29. júla 2021 na

vedomie.

V.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11

písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

18. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil
rozhodnutie žalovaného zo 14. novembra 2019, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/13343 v

spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zo 17. septembra 2019, Číslo: TO1/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2017/22202 a vec vrátil „správnemu orgánu na nové konanie.“ Žalovaný predmetným rozhodnutím
zo 14. novembra 2019 postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol
a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany zo 17.
septembra 2019, ktorým tento podľa § 40 ods. 7 a 12 a § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008

Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) uložil žalobkyni povinnosť
vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie za obdobie od 01. februára 2016 do 31. mája 2017 v
sume 3.238,22 eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.19. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., konanie o priznanie peňažného príspevku na
kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti

fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa
zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. 51) Žiadosť podľa prvej vety sa podáva
písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie
o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na
kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho

výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu
a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na
podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o
parkovacom preukaze v prvom stupni.

20. Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych

vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať skutočnosti
rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu.

21. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa
poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu

alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak nesplnila povinnosť
ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď
vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.

22. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného

mal preukázané, že
- žalobkyňa žiadosťou z 10. februára 2016 na predpísanom tlačive požiadala o poskytnutie peňažného
príspevku na opatrovanie matky p. H. C., narodenej XX. E. XXXX
[k príslušnej žiadosti žalobkyňa doložila čestné vyhlásenie o tom, že nepoberá rodičovský príspevok,
materské, nie je spoločníkom, konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, osobou samostatne

zárobkovo činnou, nevykonáva zárobkovú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, nemá
rozhodnutím pozastavenú živnosť, nie je zamestnancom, nepoberá starobný dôchodok, invalidný
dôchodok,inýtypdôchodku,úrazovúrentu,dávkyvhmotnejnúdzi;fotokópiusobášneholistuz20.apríla
1985; rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo 04. decembra 2014 o zvýšení sumy starobného
dôchodku matky žalobkyne od 01. januára 2015 na sumu 170,10 eur mesačne; potvrdenie o tom, že

matke žalobkyne nie je poskytovaná opatrovateľská služba; vyhlásenie o majetku matky žalobkyne o
tom,ženevlastnímajetokvhodnotepresahujúcej39.833eur;lekárskynáleznaúčelykonaniavoveciach
kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu],
- rovnako dňa 10. februára 2016 žalobkyňa vlastnoručne podpísala „Upozornenie o povinnostiach a
zodpovednosti fyzickej osoby vo veciach peňažného príspevku na opatrovanie - poučenie“,

- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 18. marca 2016, Číslo: TO1/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2016/26985-0006 vyhovel žiadosti žalobkyne a priznal jej s účinnosťou od 01. februára 2016
peňažný príspevok na opatrovanie p. H. C. vo výške 220,52 eur mesačne,
- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 01. februára 2017, Číslo: TO1/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2017/22202-12 s účinnosťou od 01. januára 2017 zvýšil peňažný príspevok na opatrovanie p. H.

C. na sumu 247,62 eur mesačne,
- prvostupňový správny orgán na základe žiadosti žalobkyne o zrušenie opatrovania p. H. C. k 31. máju
2017 rozhodnutím z 29. mája 2017, Číslo: TO1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2017/22202-15 s účinnosťou od
01. júna 2017 odňal žalobkyni peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím a jeho výplatu od 01. júna 2017 zastavil.

23. Dňa 16. júna 2017, t.j. po odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na opatrovanie
rozhodnutím z 29. mája 2017 žalobkyni, požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie
p. H. C., narodenej XX. E. XXXX synovec žalobkyne; táto skutočnosť vyplýva z pripojeného
administratívneho spisu týkajúceho sa žiadosti synovca žalobkyne. Následne v priebehu poberania

príslušnéhopeňažnéhopríspevkunaopatrovanieboluopatrovanejosobyp.H.C.zistenýďalšípríjemza
rok 2015, ktorý nebol zdokladovaný. Na základe doloženého rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky z 01. júla 2015 bolo zistené, že opatrovaná osoba p. H. C. je poberateľkou aj vdovskéhovýsluhového dôchodku, pričom predmetným rozhodnutím bol menovanej opatrovanej osobe od 01. júla
2015zvýšenývdovskývýsluhovýdôchodokzosumy327,47eurmesačnenasumu330,59eurmesačne.

24. Na základe takto zistenej skutočnosti, prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 17. septembra
2019 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie za obdobie od
01. februára 2016 do 31. mája 2017 v sume 3.238,22 eur do 30 dní odo dňa nadobudnutia jeho
právoplatnosti. Na odvolanie žalobkyne druhostupňový správny orgán tu preskúmavaným rozhodnutím
zo 14. novembra 2019 zamietol odvolanie a prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. septembra 2019

potvrdil.

25. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych
spisov konštatuje, že je daný dôvod na zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu.

26. Najvyšší správny súd uvádza, že konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu (kam
v zmysle § 19 ods. 1 písm. n/ zákona č. 447/2008 Z.z. patrí aj peňažný príspevok na opatrovanie), sa
začína na základe žiadosti fyzickej osoby (alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo
fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu), tak ako to
predpokladá § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. K tomu zároveň zodpovedá povinnosť fyzickej osoby -

žiadateľavzmysle§57písm.a/zákonač.447/2008Z.z.preukázaťskutočnostirozhodujúcenapriznanie
peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu (§ 57 ods. 1 písm. a/ zákona č.
447/2008 Z.z.). Žalobkyňa v časti „C“ príslušnej žiadosti z 10. februára 2016 uviedla skutočnosť, že
opatrovaná osoba p. H. C. je vdova, avšak táto skutočnosť podľa názoru najvyššieho správneho súdu
bez ďalšieho nezakladá povinnosť prvostupňovému správnemu orgánu overovať či už pravdivosť tejto

žalobkyňou uvedenej informácie alebo odhaľovať ďalšie na to nadväzujúce skutočnosti spočívajúce
napríklad v možnom priznaní a poberaní vdovského (výsluhového) dôchodku. Samotný status vdovy
automaticky nezakladá záver o vzniku nároku na vdovský (výsluhový) dôchodok a rovnako tak jeho
výplatu,nakoľkotietopodmienkyupravujúosobitnéprávnepredpisy(zákonč.461/2003Z.z.osociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a

vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a iné), a teda nie
každej vdove môže automaticky len z tohto statusu vzniknúť nárok na vdovský (výsluhový) dôchodok,
a v prípade ak by aj vznikol, nemusí automaticky spĺňať zákonom predpokladané podmienky na jeho
výplatu. Bližšie objasnenie týchto skutočností však zaťažuje samotného žiadateľa a nie správny orgán. V
tomto smere bola zásadnou časť „F“ príslušnej žiadosti nazvanej „Príjmové pomery fyzickej osoby, resp.

fyzických osôb, ktoré majú byť opatrované a ďalších spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci
kalendárny rok“, v ktorej žalobkyňa ako príjmy opatrovanej osoby označila výlučne dávky dôchodkového
poistenia (o čom doložila aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo 04. decembra 2014 o zvýšení
sumy starobného dôchodku matky žalobkyne od 01. januára 2015 na sumu 170,10 eur mesačne), avšak
ďalšia položka označená „Dávky výsluhového zabezpečenia“ zostala nevyplnená i napriek tomu, že

žalobkyňa vedela, alebo minimálne s ohľadom na okolnosti vedieť mala a mohla tú skutočnosť, že jej
matka popri starobnom dôchodku poberá aj vdovský výsluhový dôchodok druhovo zaradený pod dávku
výsluhového zabezpečenia. Len pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že dňa 10. februára 2016,
teda v čase spísania príslušnej žiadosti o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyňa
vlastnoručne podpísala tlačivo „Upozornenie o povinnostiach a zodpovednosti fyzickej osoby vo veciach

peňažného príspevku na opatrovanie - poučenie“, v ktorom bola poučená o povinnosti plynúcej jej z §
57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z. preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného
príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu, a ak sa tak nestane, bola poučená zároveň
aj o následku, konkrétne spočívajúcom v uložení povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu
alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak nesplnila povinnosť

ustanovenú zákonom č. 447/2008 Z.z. a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť,
aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume,
ako patril.

27. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462

ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
28. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.29. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

30. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.