Uznesenie – Volebné veci ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 12Svp/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200221
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200221.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B.. D. B., narodený dňa XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX A. proti žalovanému: Hnutie SME RODINA, so sídlom Leškova 5, 811
04 Bratislava, vo veci ústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov do mestského zastupiteľstva mesta
Ružomberok vo volebnom obdobe č. 1 - Biely Potok, konaných 29. októbra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba a vyjadrenia

1. Dňa 7. novembra 2022 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „správny
súd“) doručená „Žaloba o určenie neplatnosti komunálnych volieb“, ktorou sa žalobca domáhal podľa
ust. 312a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) preskúmania zákonnosti
volieb do funkcie poslanca mestského zastupiteľstva mesta Ružomberok za volebný obvod číslo 1 -
mestská časť Biely Potok (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“), konaných dňa 29. októbra 2022.
2. Žalobca ako nezávislý kandidát na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva získal 257 platných

hlasov z celkového počtu 632 odovzdaných platných hlasovacích lístkov, t. j. viac ako 10% hlasov
oprávnených voličov, čím splnil požiadavku ustanovenia § 312c SSP o žalobnej legitimácií. Správny súd
tiež zistil, že žaloba vo veci zákonnosti volieb poslancov mestského zastupiteľstva bola podaná v lehote
podľa ustanovenia § 312e odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb.
3. Nezákonnosť volieb do funkcie poslanca mestského zastupiteľstva videl v tom, že dňa 27.10.2022,
teda v čase začiatku volebného moratória došlo k distribúcii neurčitého množstva listov s názvom „Milí

spoluobčania!“, čím podľa neho bolo porušené ust. § 2 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 181/2014
Z.z.ovolebnejkampaniaozmeneadoplnenízákonač.85/2005Z.z.opolitickýchstranáchapolitických
hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o volebnej kampani“). Žalobca má za to, že
porušením volebného moratória „došlo k skresleniu výsledku volieb, keďže už nemohol reagovať na
klamstvá a zavádzajúce informácie“. Poukázal na skutočnosť, že autorom uvedeného „pamfletu“ je
žalovaný, ktorý bol jeho jediným protikandidátom, a ktorý získal vo voľbách 375 platných hlasov. Podľa

názoru žalobcu „samotný pamflet, ktorý bol zaslaný počas moratória tak mohol rozhodnúť o tom, že časť
voličov sa na základe tohto listu otočila ku mne chrbtom a podporili môjho protikandidáta, čo znamenalo
zvrat v týchto voľbách a moju prehru nezákonným spôsobom. Keďže sme boli iba dvaja kandidáti, bol
som týmto konaním absolútne poškodený a okradnutý o hlasy mojich voličov.“
4. Žalobca ako dôkaz predložil predmetný list a uviedol, že v uvedenej veci podal aj trestné oznámenie
na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Ružomberku kvôli možnému spáchaniu trestného činu

ohovárania a poškodzovania dobrého mena. Obsah tejto tlačoviny, podľa priloženého trestného
oznámenia, žalobca považuje za poškodenie dobrého mena, nakoľko sa informácie v ňom nezakladajúna pravde a sú v ňom uvedené lži a nepravdivé informácie o jeho osobe s cieľom poškodiť jeho meno
a podnikateľské aktivity.
5. Z obsahu predmetného listu vyplýva, že autor najskôr všeobecne opisuje smerovanie a fungovanie

mestských častí mesta Ružomberok spolu s opisom svojich aktivít. Následne žalobcu obviňuje z
klamstiev, poukazuje na skutočnosť, že napriek opakovaným pokusom nebol zvolený ako poslanec
do mestského zastupiteľstva a opisuje jeho podnikateľské aktivity spojené najmä s „Detským centrom
Filipko“, ktoré bolo po pár mesiacoch zatvorené. Autor k osobe žalobcu tiež uvádza: „Bývalá mestská
budova, ktorú kúpil za veľkej pomoci jeho krstného otca a oklamaním poslancov svojimi plánmi detského

centra, predaná s nemalým ziskom do vrecka koho?“ Na záver autor listu vyzýva k voľbe JUDr. Ľubomíra
Kubáňa ako primátora mesta Ružomberok, k voľbe „len morálne zdatných ľudí so skúsenosťami a
výsledkami ich práce a spôsobu života“ a zároveň aby sa zástupcom v mestskom zastupiteľstve „nestal
nejaký okoloidúci“, ktorý s nimi má spoločný len „vlastný BIZNIS“. Neznáme osoby mali tento list s
uvedením mena žalovaného umiestňovať do schránok občanov v mestskej časti Biely Potok, mesto
Ružomberok.

6. V petite žaloby žalobca žiadal, aby správny súd vyhlásil voľby vo volebnom obvode číslo 1- Biely
Potok v Meste Ružomberok za neplatné.

II.
Súvisiaca právna úprava, posúdenie veci správnym súdom

7. Podľa § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia
o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.
8. Podľa § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani zverejňovať informácie o kandidujúcich politických
stranách, kandidujúcich koalíciách politických strán, kandidátoch na prezidenta a kandidátoch na

funkcie do orgánov územnej samosprávy v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom vysielaní,
v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických
publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve je 48 hodín predo dňom
konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania zakázané.
9. Podľa § 312a SSP sa žalobca môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o neústavnosti alebo

nezákonnosti napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl.
10. Podľa § 312h SSP správny súd môže žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby dôvody
uvedené v žalobe podľa § 312f písm. e) boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť; prijať
rozhodnutie o odmietnutí žaloby z tohto dôvodu možno len jednomyseľne. Ak správny súd žalobu
neodmietol alebo nezastavil konanie, doručí žalobu žalovaným a vyzve ich na vyjadrenie k nej; súčasne

si vyžiada všetky volebné dokumenty, a ak je to potrebné, vypočuje svedkov a zadováži potrebné
vysvetlenia a správy.
11. Správny súd ako súd vecne príslušný [§ 11 písm. f) SSP] skúmal, či nie sú dané dôvody na
odmietnutie žaloby.
12. Podľa § 312h ods. 2 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022 môže správny súd žalobu

odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa § 312f písm. e) boli
pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Toto ustanovenie nadväzuje na § 312f písm. e) SSP, podľa
ktorého sa v žalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody, pre ktoré
žalobca napáda neústavnosť alebo nezákonnosť volieb s označením dôkazov. V zmysle dôvodovej
správy k novele Správneho súdneho poriadku ustanovenia § 312a až § 312k neobsahujú osobitné

pravidlá o odmietaní žaloby, preto je potrebné použiť všeobecnú úpravu uvedenú v § 59 ods. 3 a §
98 Správneho súdneho poriadku, ktorá však ako dôvod odmietnutia nepozná dôvod obdobný zjavnej
neopodstatnenosti.
13. V prípade odmietnutia z dôvodu formulovaného ako „aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa
§ 312f písm. e) boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť“ pôjde o použitie nástroja na

odmietnutie takých žalôb vo volebných veciach, ktoré skutkovo a právne nemajú šancu na úspech za
žiadnych okolností. Pokiaľ ide o aplikovateľný právny štandard potrebný pre odmietnutie veci pre zjavnú
neopodstatnenosť bude celkom pochopiteľne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vychádzať z
ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky v týchto veciach.
14. Pri postupe podľa § 312h ods. 2 SSP tak správny súd skúma, aký výhľad na úspech žaloby dávajú

dôvody, ktoré žalobca v žalobe predniesol. Skúma teda, či uvedené dôvody sú prístupné dokazovaniu
(teda či ich je možné verifikovať dokazovaním), či by toto dokazovanie mohlo viesť k záveru, že tvrdené
dôvody spôsobujú nezákonnosť volieb, a či by táto nezákonnosť umožňovala vyhovieť žalobe, teda
rozhodnúť niektorým zo spôsobov, ktoré sú predpokladané v § 312j ods. 2 SSP.15. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že kľúčovú úlohu pri rozhodovaní podľa § 312h ods. 2 SSP hrajú
práve dôvody, ktoré žalobca uvedie v žalobe ako dôvody nezákonnosti a neústavnosti napadnutých
volieb. Ak žalobcom uvedené dôvody sú také, že je vylúčené, aby mohli zakladať „neústavnosť alebo

nezákonnosť volieb“, alebo je vylúčené, aby na základe takéhoto dôvodu mohol správny súd rozhodnúť
podľa § 312j ods. 2 SSP, potom sú splnené podmienky na odmietnutie takejto žaloby podľa § 312h ods.
2 SSP. Z účelu citovaného ustanovenia potom podľa správneho súdu vyplýva, že dôvody neústavnosti
a nezákonnosti uvedené v § 312f písm. e) SSP t. j. povinnosť „tvrdenia“ musia byť dostatočne konkrétne
skutkovo vymedzené tak, aby bolo zrejmé, pravdivosť akej konkrétnej skutočnosti sa má v následnom

konaní dokazovaním preverovať.
16. Správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu
sa porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, z ktorej vyplýva, že len ich hrubé alebo
závažné porušenie alebo opätovné porušovanie by umožňovalo správnemu súdu rozhodnúť podľa §
312j ods. 2 SSP. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať totiž priamy vplyv na
dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými

dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS
3/2010). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu
ich ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú
spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom
legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (v podobnom zmysle napr. uznesenia sp. zn. PL.

ÚS 3/2010, PL. ÚS 23/2017).
Súd v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; jeho úlohou je zvážiť hodnovernosť
a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťami a na tom základe rozhodnúť,
či vykoná vo veci dokazovanie, alebo vyvodí právne závery len na základe tvrdení účastníka (porov.
uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011). Funkcia súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb

nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahrádzať,
prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že
iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude súd podrobne rekonštruovať celý volebný
proces (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015, PL. ÚS 13/2019).
17. Z ustanovenia § 312a SSP vyplýva, že zmyslom a účelom konania o žalobe o neústavnosť a

nezákonnosť volieb je zabezpečenie slobodnej súťaže politických síl. Táto súťaž sa však sama osebe
nerealizuje v pojednávacích miestnostiach či kanceláriách súdu, ale nachádza svoj výraz predovšetkým
vo voľbách (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/98). Ak by sa nespokojnosť politických strán
ahnutí,resp.nezávislýchkandidátovzúčastnenýchnavoľbáchsvolebnýmivýsledkamiprejavilavždypo
voľbách iniciovaním konania pred súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a

inštitútu volieb (v tomto zmysle uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07 alebo PL.
ÚS 13/2019). Preto zásadne platí, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže
byť dôvodom zrušenia ich výsledkov (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp. už
cit. PL. ÚS 85/07). K uvedeným zaužívaným záverom správny súd v neposlednom rade uvádza, že
prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od správneho súdu okrem iného tiež rozumnú

zdržanlivosť. Inak povedané, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť
volieb alebo voľby kandidáta.
18. Na rozdiel od žalobcu, ktorý porušenie volebného moratória považuje za dôvod na vyslovenie
neplatnosti volieb do funkcie poslanca mestského zastupiteľstva, správny súd nepovažoval zistené
porušenie zákona o voľbách za také, ktoré malo priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Žalobca

v tomto ohľade neuniesol bremeno tvrdenia.
19. Neplatnosť volieb do funkcie poslancov mestského zastupiteľstva by v okolnostiach posudzovanej
veci mohlo spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré odôvodnene - teda nie
abstraktne a potencionálne - vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej
vôle voličov.

20. Uvedený názor si správny súd osvojil najmä z dôvodu, že žalobca nijakým spôsobom správnemu
súdu nepreukázal, že ak by namietaný list, ktorý bol doručený neurčitému poštu osôb v čase volebného
moratória nevznikol, bol by potom dosiahnutý kvalitatívne iný volebný výsledok volieb do funkcie
poslancov mestského zastupiteľstva.
21. Zákaz volebnej kampane v čase štyridsaťosem hodín pred začatím volebnej kampane a v deň volieb

aj obmedzenie zverejňovania informácií o kandidátoch v periodických aj neperiodických publikáciách
ustanovené § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani predstavuje zásah zákonodarcu do slobody prejavu
10 a práva na informácie (čl. 26 ods. 1 ústavy). Ustanovením uvedeného zákazu sa nastolila rovnováha
záujmov medzi osobami uplatňujúcimi práva zaručené čl. 30 ods. 4 a subjektmi práv zaručených čl.26 ústavy. Uchádzač o verejnú funkciu pri uplatnení práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy musí počítať s
tým, že vo volebnej kampani dôjde k uplatneniu slobody prejavu a práva rozširovať informácie tak,
že rozširované informácie a prejavy nebudú iba v prospech kandidáta na volenú funkciu, ale že budú

aj kritické alebo negatívne. Vnímanie a hodnotenie takých informácií kandidátom nie je samo osebe
dôkazom o nezákonnosti alebo neústavnosti prípravy alebo priebehu volieb. Je dôležité zdôrazniť, že
predmetný zákaz je potrebné vnímať reštriktívne v súvislosti s vyššie uvedenými závermi a teda, že
porušenie volebnej kampane, ktoré možno považovať za protiústavné a protizákonné, musí dosiahnuť
určitú závažnosť a intenzitu. Takéto závažné porušenia v posudzovanej veci zistené neboli.

22. K uvedenej veci správny súd tiež poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v
ktorom uvádza, že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane a nie každé porušenie volebného
moratória musí vyvolať právne dôsledky (PL. ÚS 64/2014). Vo vzťahu k rozširovaniu volebných letákov
alebo listov v čase moratória v konkretizácii na vec žalobcu, je dôležité posudzovať vec s primeranou
mierou zdržanlivosti a zohľadňovať všetky okolnosti. Nakoľko list, ktorý je predmetom posúdenia žaloby
podanej žalobcom bol rozposlaný alebo umiestnený do schránok neurčitému počtu obyvateľov danej

mestskej časti, ktorá má 1240 oprávnených voličov, a v ktorej sa množstvo obyvateľov navzájom pozná,
správny súd konštatuje, že spravidla sám osebe takýto list alebo leták nie je spôsobilý bezprostredne a
priamo ovplyvniť rozhodovanie voličov. Aj keby tvrdenie žalobcu o porušení volebného moratória bolo
pravdivé, nebolo by možné preveriť, či sa časť voličov práve na základe tohto listu „otočila k nemu
chrbtom“ ako tvrdí žalobca a či by inak získal dostatočný počet platných hlasov na získanie mandátu.

23. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti vo svojej judikatúre v obdobných veciach viackrát
zdôraznil, že nemožno podceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča prostredníctvom neférových
praktík, by mohol byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorej
dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledku volieb (m. m. PL. ÚS 78/2011).
Zároveň správny súd poukazuje na skutočnosť, že zo 632 odovzdaných platných hlasovacích lístkov,

rozdiel medzi platnými hlasmi získanými úspešným kandidátom a žalobcom nebol nepatrný. Správny
súd nemá za preukázané, že v prípade, ak by predmetný list neexistoval, žalobca by dostal potrebný
počet platných hlasov na zvolenie do funkcie poslanca mestského zastupiteľstva. Preto nie je možné
predpokladať, že by predmetný list mal závažný vplyv na slobodnú vôľu občanov a tým aj zákonnosť
volieb. V závere možno tvrdiť, že námietky žalobcu spočívajú len v špekulatívnych tvrdeniach, ktoré,

ako už bolo viackrát ozrejmené, samo o sebe nemôžu zakladať dôvod vyhlásenia volieb za neplatné.
Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení
zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).
24. Správny súd uzatvára, že ak žalobcom uvedené dôvody sú také, že je vylúčené, aby mohli naplniť
pojem „neústavnosť alebo nezákonnosť volieb“, alebo je vylúčené, aby na základe takéhoto dôvodu

mohol správny súd rozhodnúť podľa § 312j ods.2 SSP, potom sú splnené podmienky na odmietnutie
takejto žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd sumarizujúc
svoje závery konštatuje, že nezistil také nedostatky, ktoré by svojou intenzitou mohli spochybniť výsledky
volieb poslancov mestského zastupiteľstva. Preto vyhodnotil žalobu žalobcu o určenie neplatnosti volieb
do mestského zastupiteľstva tak, že žalobe by nebolo možné vyhovieť ani keby obsah žalobných tvrdení

bol pravdivý. Za týchto okolností tak je daný dôvod odmietnutia žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP v znení
účinnom od 18. novembra 2022.
25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP.
26. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n ý opravný prostriedok.