Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Anita Filová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 32Dz/25/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200127
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200127.2

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Anity
Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Mariána Fečíka,
v disciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenej: JUDr. U. L., sudkyni S. R. L. A., pre disciplinárne
previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a/ zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v konaní o námietke zaujatosti disciplinárne

obvinenej proti sudcovi Mgr. Michalovi Novotnému v konaní 31D/16/2022, takto

r o z h o d o l :

Sudca disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal
Novotný podľa § 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v
spojení s § 4 disciplinárneho súdneho poriadku a § 31 ods. 1 Trestného poriadku n i e je v y l ú č e n
ý z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom

súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 31D/16/2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov je s účinnosťou
od 1. decembra 2021 upravené zákonom č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonom [disciplinárny súdny
poriadok (ďalej len ako „DSP“)].

2. Na základe návrhu ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky zo 17. júna 2022, č.
11308/2022/151, prebieha disciplinárne konanie proti disciplinárne obvinenej JUDr. U. L., sudkyni
S. R. L. A.. Podľa rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„Najvyšší správny súd“ alebo „NSS SR“) na kalendárny rok 2022 bola vec elektronickou podateľňou
NSS SR pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom pridelená na

prejednaniearozhodnutiedosúdnehooddelenia31D,vzloženíriadiacipredsedadisciplinárnehosenátu
JUDr. Zdenka Reisenauerová a členovia senátu Mgr. Michal Novotný a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.,
prísediace sudkyne JUDr. Zuzana Čížová a doc. JUDr. Martina Jánošíková, Ph.D.

3. Senátu 31D bola dňa 7. decembra 2022 doručená námietka zaujatosti disciplinárne obvinenej sudkyni
proti sudcovi senátu 31D Mgr. Michalovi Novotnému (§ 24 DSP).

4. Disciplinárne obvinená námietku zaujatosti vo vzťahu k Mgr. Michalovi Novotnému odôvodnila tým, že
uvedený sudca bol štátnym tajomníkom Ministerstva spravodlivosti SR a to odo dňa 1. júna 2020, teda
aj v čase skutku, ktorý je predmetom danej disciplinárnej veci, až do jeho zaradenia na Najvyšší správny
súd. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a/ DSP v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001
Z.z. a článku 17 ods. 1 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 39/2015, Vestníka Ministerstva vnútra SR o

organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR dôvodila, že štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti
SR je jediným subjektom, ktorý je oprávnený na pojednávaní v jej disciplinárnej veci zastupovaťnavrhovateľa, teda ministra spravodlivosti SR. V tejto súvislosti poukázala na to, že jej právny zástupca
protestoval proti osobe, ktorá sa dostavila na pojednávanie za účelom zastupovania navrhovateľa,
pričom sudca Mgr. Novotný pri predmetnej námietke nesprávne použil analógiu so zákonom č. 153/2001

Z.z. a teda aj z uvedeného je zrejmá jeho zaujatosť voči jej osobe. Ďalej poukázala na to, že na
pojednávaní konanom dňa 25. novembra 2022 sa dozvedela o tom, že Ministerstvo spravodlivosti SR
malo na S. R. L. A. v dňoch 25.06.2021 a 30.06.2021 vykonať kontrolu podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
s tým, že dňa 1. decembra 2022 sa dozvedela, že sudca Mgr. Novotný bol v čase kontroly vykonávanej
zo strany Ministerstva spravodlivosti SR vo funkcii štátneho tajomníka, ktorú mal zastávať do 1. augusta

2021. S poukazom na túto skutočnosť mala za to, že nakoľko bol sudca Mgr. Novotný štátnym
tajomníkom Ministerstva spravodlivosti SR v čase skutku, ktorý je predmetom danej disciplinárnej
veci a teda bol nadriadeným svedkyni, ktorá má byť v konaní vypočutá, mal by byť z prejednania a
rozhodovania tejto disciplinárnej veci vylúčený. V tejto súvislosti ďalej poukázala na to, že sudca Mgr.
Novotný mal ako štátny tajomník vydať poverenie na vykonanie kontroly a na najbližšom pojednávaní má
ako sudca vypočúvať osobu, ktorú mal poveriť na vykonanie kontroly. Na podporu svojej argumentácie

poukázala na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 33Ds/2/2022, 33Ds/3/2022, 33Ds/4/2022
(správne malo byť uvedené Dz). Preto navrhla, aby bol sudca Mgr. Novotný vylúčený z prejednania a
rozhodovania danej disciplinárnej veci.

5. K námietke disciplinárne obvinenej sa dňa 19. decembra 2022 vyjadril sudca Mgr. Michal Novotný,

ktorý úvodom s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 DSP poukázal na to, že disciplinárne obvinená
sa dňa 25. novembra 2022 zúčastnila na ústnom pojednávaní, kde bol členom disciplinárneho senátu,
ktorý prejednáva danú disciplinárnu vec dodajúc, že namietané skutočnosti nastali dávno pred týmto
dňom (funkciu štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti SR vykonával do 1. augusta 2021), takže
k 25. novembru 2022 o nich disciplinárne obvinená takisto vedela. V tejto súvislosti poukázal na to,

že disciplinárne obvinená námietku vzniesla až 7. decembra 2022, teda po uplynutí siedmich dní od
25. novembra 2022. Za nepravdepodobné vyhodnotil, že sa o skutočnosti, že bol štátnym tajomníkom
dozvedela 1. decembra 2022 dodajúc, že okolnosť, kto je druhým najvyšším predstaviteľom rezortného
ministerstva, považuje minimálne v rezorte justície za všeobecne známu. Rovnako v tejto súvislosti
poukázal na to, že disciplinárne obvinená neuvádza z akého zdroja sa túto skutočnosť dozvedela práve v

tentodeň,keďvtomtočasenebolatátoskutočnosťširokoverejnepreberaná.Ktvrdeniu,žesamalpočas
pôsobenia na ministerstve zaoberať aj samotnou disciplinárnou vecou, resp. že sa mal podieľať nejakým
spôsobom na vyslaní JUDr. F. Š. uviedol, že túto žiadnym výkonom kontroly nepoveroval a rovnako, že
nemal žiaden priamy vplyv sa činnosť Sekcie dohľadu nad súdnictvom, ktorá bola v priamej riadiacej
pôsobnosti ministerky spravodlivosti SR, ktorej sa aj zodpovedal jej generálny riaditeľ. Tiež poukázal

na to, že úradný záznam JUDr. F. Š., ktorý sa stal podkladom konania bol spísaný 25. júna 2021,
pričom do podateľne ministerstva bol predložený až 8. júla 2021. Uviedol, že je pravdou, že mu, ako
štátnemu tajomníkovi, boli predkladané až konečné (vypracované) disciplinárne návrhy a jeho úlohou
bolo ministerke odporučiť alebo neodporučiť ich podanie, avšak samotný disciplinárny návrh vypracúva
samostatne odbor dohľadu nad súdnictvom, ktorý si aj samostatne obstarával podklady, na základe

ktorých ho vypracoval dodajúc, že v tunajšej veci bol návrh vypracovaný až 17. júna 2022, teda takmer
rok po skončení jeho funkcie. Preto je vylúčené, aby mu bol predložený a aby dával odporúčanie na jeho
podanie. S poukazom na uvedené navrhol, aby nebol vylúčený z vykonávania úkonov v disciplinárnej
veci sp.zn. 31D/16/2022.

6. Disciplinárne konanie vo veci sudcov procesne upravuje disciplinárny súdny poriadok s čiastočnou
subsidiaritou Trestného poriadku (§ 4 disciplinárneho súdneho poriadku), pričom podľa predmetného
ustanovenia sa na konania podľa disciplinárneho súdneho poriadku vzťahujú aj ustanovenia Trestného
poriadku o vylúčení súdu a iných osôb, a to v prípade „ak tento zákon [rozumej disciplinárny súdny
poriadok] neustanovuje inak a ak to povaha veci pripúšťa“ a ustanovenie § 4 disciplinárneho súdneho

poriadku zároveň definuje aplikáciu ustanovení Trestného poriadku „primerane“. Najvyšší správny súd
teda námietku zaujatosti preskúmal primerane aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku.

7. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší

súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť
o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k
obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto
konaní.8.NaúvodpovažujeNajvyššísprávnysúdzapotrebnéuviesť,žemalpochybnostiovčasnostiuplatnenej
námietky zaujatosti JUDr. U. L., ktorá mala, a to najneskôr na ústnom pojednávaní konanom dňa

25. novembra 2022 vedomosť o tom, že sudca Mgr. Novotný je členom disciplinárneho senátu, ktorý
prejednáva a rozhoduje danú vec. Námietku zaujatosti doručila Najvyššiemu správnemu súdu až 7.
decembra 2022 tvrdiac, avšak bez akýchkoľvek podrobnosti, že sa až 1. decembra 2022 dozvedela o
tom, že sudca Mgr. Novotný bol štátnym tajomníkom Ministerstva spravodlivosti SR a to práve v čase,
keď malo dôjsť k skutku a teda mal byť v nadriadenej pozícii vo vzťahu k JUDr. F. Š.. Samotné tvrdenie,

že sa o tejto skutočnosti dozvedela až 1. decembra 2022 sa zdá byť námietkovému senátu ako veľmi
málo pravdepodobné, avšak z dôvodu existencie pochybností o tejto skutočnosti, námietkový senát
dôvodnosťuplatnenejnámietkyzaujatostimeritórnepreskúmalatonaprospechzachovaniaprocesných
práv disciplinárne obvinenej.

9. Rovnako považuje Najvyšší správny súd za potrebné uviesť, že námietky smerujúce k „nesprávnemu

vyhodnoteniu“ oprávnenosti zastupovania ministra spravodlivosti Slovenskej republiky na ústnom
pojednávaní konanom dňa 25. novembra 2022 zo strany sudcu Mgr. Novotného nebudú posudzované
a to z dôvodu, že tieto sa týkajú procesného postupu súdu v konaní (§ 32 ods. 6 Trestného poriadku
v spojení s § 4 DSP).

10. Podstatou vznesenej námietky zaujatosti bolo tvrdenie disciplinárne obvinenej spochybňujúce
nestrannosť sudcu Mgr. Michala Novotného vo vzťahu k prejednávanej veci a to z dôvodov, že pôsobil
na poste štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v čase spáchania skutku,
ktorý je predmetom tohto konania a tiež preto, že mal vydať JUDr. F. Š., ktorá bude na ústnom
pojednávaní nariadenom na 28. február 2023 vypovedať ako svedkyňa, vydať poverenie na vykonanie

kontroly na Okresnom súde Bratislava II.

11. Účelom právnej úpravy vylúčenia z vykonávania úkonov disciplinárneho konania je prispieť k
nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom
a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska aplikovateľnej právnej normy je

právne významný vzťah sudcu, a to buď: (i) k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď
má sudca osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad
prostredníctvom médií alebo iným spôsobom, vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý
ohroziť jeho nestrannosť); (ii) k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu
charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo

relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho), pričom za takúto osobu sa
nepovažuje svedok]; (iii) k zástupcom účastníkov konania. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca
nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania.
O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti
sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch

sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť
alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych
skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity,
respektíve domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti
sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí

vyplývať z objektívnych okolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah
k účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce
zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol
námietku zaujatosti.

12. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva
vyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so
zreteľomnajehopomerkveci,kúčastníkomalebokichzástupcom(resp.inýmosobámalebodotknutým
orgánom), pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne
preukázateľných skutočností. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z
objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky
pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti
sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Nestrannosť sudcu nespočíva lenv hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe,
či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako
sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej

povahy, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci
pristupuje. Vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne
preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď. tiež
zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa
ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice

must not only be done, it must also be seen to be done")].

13. Podľa názoru námietkového senátu dôvod na vylúčenie sudcu Mgr. Michala Novotného nezakladá
sama o sebe tá skutočnosť, že uvedený sudca pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky v čase spáchania skutku, pretože mal byť nadriadený JUDr. F. Š.. JUDr. U. L. síce
tvrdila, že to bol sudca Mgr. Novotný, ktorý mal JUDr. F.X. Š. vydať poverenie na kontrolu, avšak toto

tvrdenie nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom. Na strane druhej sudca Novotný k uvedenému
tvrdeniu poukázal jednak na to, že, úradný záznam, ktorý sa stal podkladom pre dané konanie bol
spísaný dňa 25. júna 2021, teda približne jeden mesiac predtým, ako skončil výkon funkcie štátneho
tajomníka, pričom do podateľne bol predložený až 8. júla 2021 a tiež na to, že JUDr. Š. žiadnym výkonom
kontroly nepoveroval. Rovnako poukázal na to, že JUDr. F. Š. je zaradená na odbore dohľadu nad

súdnictvom, nad činnosťou ktorého nemal žiaden priamy vplyv.

14. S poukazom na bod 13 tohto uznesenia je preto dôvodné uzavrieť, že vo vzťahu k subjektívnemu
hľadisku zaujatosti neboli zo strany disciplinárne obvinenej uvedené a preukázané žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by spochybňovali vzťah namietaného sudcu k veci, účastníkom konania alebo

ich zástupcom. Namietaný sudca sa nezúčastňoval na spracovaní disciplinárneho návrhu, nebolo
preukázané, že by JUDr. F. Š. výkonom kontroly poveril a napokon disciplinárny návrh bol ministerkou
spravodlivosti podaný až po jeho odchode z funkcie štátneho tajomníka.

15. Dôvody na vylúčenie namietaného sudcu neboli zistené ani vo vzťahu k objektívnemu hľadisku

zaujatosti. Aj v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že namietaný sudca bol v
pozícií štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v čase spáchania skutku je
nedostačujúca pre záver, že sa jeho rozhodovanie nemusí javiť ako nezaujaté či nestranné. Námietkový
senát v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre záver o spochybnení zdania nezaujatosti u namietaného sudcu
by museli byť naplnené ďalšie relevantné okolnosti. Žiadne takéto však disciplinárne obvinená neuviedla

a ani námietkový senát takéto okolnosti nezistil a to ani vzťahu k subjektívnemu hľadisku a ani vo vzťahu
k objektívnemu hľadisku zaujatosti.

16. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktorými disciplinárne obvinená podporovala svoju argumentáciu, tak
k uvedeným Najvyšší správny súd uvádza, že tieto nie sú použiteľné na daný prípad, pretože sa

týkajú situácie, keď sudca Mgr. Novotný dával ministerke spravodlivosti odporúčanie na podanie
disciplinárneho návrhu.

17. Najvyšší správny súd preto dospel k záveru, že disciplinárne obvinenou tvrdené skutočnosti
nezakladajú dôvod na vylúčenie sudcu Mgr. Michala Novotného z vykonávania úkonov disciplinárneho

konania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom súde pod sp.zn. 31D/16/2022.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu (v zložení podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho
súdneho poriadku) v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.