Uznesenie – Volebné veci ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 18. december 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 12Svp/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200237
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200237.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: W.. E. Y., nar. XX. S. XXXX, D. č.
XXX, K. B., proti žalovanej: Mgr. C. C., nar. XX. I. XXXX, D. č. XXX, K. B., o žalobe vo veci ústavnosti a
zákonnosti volieb starostu obce Slopná konaných 29. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Najvyšší správny súd“) bola dňa
08. novembra 2022 doručená žaloba vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej
samosprávy (ďalej aj len ,,volebná žaloba“) v zmysle § 312a SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu ústavnosti a

zákonnosti volieb starostu obce Slopná konaných 29. októbra 2022 (ďalej aj len ,,voľby“). Žalobca sa
domáhal preverenia správnosti sčítaných hlasov na funkciu starostu a kontroly výsledkov volieb v súlade
so zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 180/2014 Z. z.“).

2. Nezákonnosť volieb odôvodňoval poukazom na to, že žalovaná (zvolená starostka) vyhrala s

rozdielom 3 hlasov a tým, že má podozrenie, že hlasy neboli správne spočítané volebnou komisiou,
pričom mohlo dôjsť aj k nedopatreniu pri sčítavaní počtu platných odovzdaných hlasov pre jednotlivých
kandidátov na funkciu starostu, keďže predpokladá, že členovia komisie sa pri mimoriadne náročnej
práci počas volieb mohli nedopatrením pomýliť. Ďalej uviedol, že má podozrenie aj z úmyselného
nesprávneho sčítania hlasov, pretože niektorí členovia volebnej komisie mu funkciu nepriali, o čom sa
vyjadrovali aj verejne.

3. Neústavnosť volieb namietal s odôvodnením, že žalovaná svoj volebný program postavila na
kresťanskom cítení v obci, pričom jej volebná kampaň bola založená na klamstve, ktorú viedli členovia
cirkevnej rady obce, ktorí sa snažia od r. 2017 delimitovať Základnú školu Slopná (ktorá bola v roku
1939 cirkevnou školou) na Rímsko-katolícku cirkev Slopná, čo bol aj ich presvedčovací úmysel v tejto
kampani. K tomu ďalej uviedol, že prísľubom bolo navrátenie Základnej školy Slopná na cirkev, pričom

nemali záujem počas klamlivej kampane občanov oboznámiť s povinnosťami a oprávneniami podľa
zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a zákona Slovenskej národnej
rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Ďalej dôvodil, že v tejto záležitosti sa protikampaňou angažoval
člen cirkevnej rady, ktorý získaval voličov nielen pre žalovanú, ale aj pre seba ako kandidáta na poslanca
obecného zastupiteľstva, pričom takto si obaja zabezpečili vysokú zvoliteľnosť, pretože v obci je viac
ako 90% kresťanov-katolíkov. Podľa žalobcu ich prísľubom bolo budúce porušenie zákonov v dôsledku

nevedomosti alebo úmyslu získať voličov a v tom vidí porušenie ústavnosti volieb.4. Navrhol, aby Najvyšší správny súd po zistení dôvodnosti žaloby vyhlásil voľby za neplatné, zrušil
napadnutý výsledok volieb, alebo zrušil rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásil za zvoleného toho, kto
bol riadne zvolený.

5. Po oboznámení sa s volebnou žalobou Najvyšší správny súd konštatuje, že žalobca sa výslovne
nevyjadril, či napáda voľby ako celok, alebo len v určitom volebnom obvode [§312f písm. b) SSP],
avšak z obsahu je zrejmé, že napáda voľby na funkciu starostu obce Slopná, pričom táto tvorí jeden
volebný obvod. Žalobca taktiež neuviedol právne predpisy a ich ustanovenia, ktoré boli podľa neho

porušené [§ 312f písm. d) SSP] a neoznačil dôkazy [§ 312f písm. e) SSP], avšak uviedol dôvody, pre
ktoré napáda ústavnosť a zákonnosť volieb a preto Najvyšší správny súd z dôvodu procesnej ekonómie
resp. s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania ešte pred pristúpením k postupu podľa § 59 ods.
1 SSP, kedy je potrebné vyzvať podávateľa na doplnenie podania, pristúpil k predbežnému posúdeniu
žalobcom uvedených dôvodov a to takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, či by tieto v prípade
preukázania ich pravdivosti boli spôsobilé mať vplyv na ústavnosť a zákonnosť volieb starostu v obci

Slopná. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd ešte pred realizovaním procesných úkonov preskúmaval,
či v danej veci neexistujú dôvody pre jej odmietnutie.
Podľa § 312h ods. 2 SSP, v znení účinnom od 18. novembra 2022, správny súd môže žalobu odmietnuť
aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa § 312f písm. e) boli pravdivé, nebolo by
možné žalobe vyhovieť; prijať rozhodnutie o odmietnutí žaloby z tohto dôvodu možno len jednomyseľne.

6. Vyššie citované ustanovenie predstavuje nástroj na odmietnutie takých žalôb vo volebných veciach,
ktoré skutkovo a právne nemajú šancu na úspech za žiadnych okolností, pričom samotný zákonodarca
predpokladá, že pokiaľ ide o aplikovateľný právny štandard potrebný pre odmietnutie veci pre zjavnú
neopodstatnenosť,Najvyššísprávnysúdbudecelkompochopiteľnevychádzaťzustálenejrozhodovacej

praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky v týchto veciach, ako aj z vlastnej rozhodovacej praxe, ktorá
sa aktuálne formuje. Ustanovenie § 312h ods. 2 SSP je potrebné vnímať v súvislosti s § 312f písm. e)
SSP, podľa ktorého sa v žalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
dôvody, pre ktoré žalobca napáda neústavnosť alebo nezákonnosť volieb, spolu s označením dôkazov
na podporu žalobcom namietanej neústavnosti a nezákonnosti.

7. Najvyšší správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 11Svk/12/2022 z
28. novembra 2022, podľa ktorého ,,Pri postupe podľa § 312h ods. 2 SSP tak správny súd skúma, aký
výhľad na úspech žaloby dávajú dôvody, ktoré žalobca v žalobe predniesol. Skúma teda, či uvedené
dôvody sú prístupné dokazovaniu (teda či ich je možné verifikovať dokazovaním), či by toto dokazovanie

mohlo viesť k záveru, že tvrdené dôvody spôsobujú nezákonnosť volieb, a či by táto nezákonnosť
umožňovala vyhovieť žalobe, teda rozhodnúť niektorým zo spôsobov, ktoré sú predpokladané v § 312j
ods. 2 SSP“.

8. V tejto súvislosti má Najvyšší správny súd za to, že dôvody ako jedna z náležitostí volebnej žaloby [§

312f písm. e) SSP] sú kľúčovým determinantom pre posúdenie prípustnosti dokazovania a preto tieto
musia byť dostatočne konkrétne skutkovo vymedzené tak, aby bolo zrejmé, pravdivosť akej konkrétnej
skutočnostisamádokazovanímpreverovať.Najvyššísprávnysúdvtomtosmereopätovnepoukazujena
uznesenieNajvyššiehosprávnehosúdusp.zn.11Svk/12/2022z28.novembra2022,podľaktorého,,Len
všeobecné tvrdenie o tom, že vo voľbách došlo k nezákonnosti alebo ich výsledok je nesprávny, nie

je totiž prístupné žiadnemu konkrétnemu dokazovaniu. Takéto tvrdenie by bolo možné dokazovať len
tak, že by najvyšší správny súd v podstate zopakoval celý volebný proces. Taký výklad by viedol aj k
hodnotovému rozporu pri posudzovaní žalôb: žalobca, ktorý by opísal konkrétne, časovo a priestorovo
ohraničené nedostatky volebného procesu, ktorých eventuálnu nepravdivosť možno zistiť už na základe
samotnej žaloby a k nej pripojených dôkazov, by sa ocital v nevýhodnejšej pozícii než žalobca, ktorý

by do svojej žaloby poňal len najvšeobecnejšie tvrdenia o neústavnostiach a nezákonnostiach, ktoré by
bolo potrebné zisťovať len obsiahlou vyšetrovacou činnosťou správneho súdu.“.

9. Pokiaľ ide o namietanú nezákonnosť volieb starostu v obci Slopná, Najvyšší správny súd konštatuje,
že žalobca síce všeobecne namietal nesprávne sčítanie hlasov, toto však uviedol len v rovine podozrenia

a uvedené nepodporil žiadnou konkretizáciou dôvodov nesprávneho sčítania hlasov a ani žiadnym
dôkazom. Uvedené má za následok, že ide iba o všeobecné tvrdenie, o ktorého pravdivosti nie je ani
sám žalobca presvedčený, keďže ho sám označuje iba ako podozrenie. Vzhľadom na skutočnosť, že
uvedené nepodporil ani konkretizáciou dôvodov nesprávneho sčítania hlasov a ani dôkazmi, Najvyššísprávny súd vo vzťahu k namietanej nezákonnosti z dôvodu nesprávneho sčítania hlasov nezistil z
obsahu žaloby ani žiadnu indíciu, ktorá by mohla nasvedčovať tomu, že k chybnému sčítaniu hlasov
prišlo, resp. indíciu, na podklade ktorej by bolo možné bližšie vymedziť inak všeobecný dôvod.

10. Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich
ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú
spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o
inom legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (napr. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL.

ÚS 23/2017). Súd totiž v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; jeho úlohou je
zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťami a na tom
základe rozhodnúť, či vykoná vo veci dokazovanie, alebo vyvodí právne závery len na základe tvrdení
účastníka (uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011). Funkcia súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti
volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahrádzať,
prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba

nazákladešpekulatívneformulovanýchnámietokbudesúdpodrobnerekonštruovaťcelývolebnýproces
(uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015, PL. ÚS 13/2019). Len domnienka nesprávnosti
výsledku volieb ako takého nemôže byť dôvodom zrušenia ich výsledkov (uznesenia sp. zn. PL. ÚS
39/95, PL. ÚS 32/03, resp. už cit. PL. ÚS 85/07).

11. Najvyšší správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené konštatuje, že pokiaľ žalobca nezákonnosť
volieb odôvodňoval výlučne podozrením, že mohlo dôjsť k nesprávnemu sčítaniu hlasov, pričom k
uvedenému podozreniu nepredložil ani žiadne dôkazy, ktoré by mohli byť indíciou spôsobilou pre vznik
takého podozrenia, uvedené v podstate ani nemôže byť vnímané ako dôvod spôsobilý spochybniť
zákonnosť volieb. Iná situácia by nastala napr. v prípade ak by žalobca poukázal na nezrovnalosti

v zápisniciach, alebo poukázal na iné skutočnosti, ktoré by mohli objektívne vyvolávať pochybnosti
ohľadom sčítavania hlasov, či už priamo vo vzťahu ku konečnému výsledku, alebo postupu pri sčítaní.
Konkretizáciu týchto dôvodov pritom žalobca mohol realizovať len v lehote podľa § 312e SSP.

12. Skutočnosť, že žalobca bol neúspešný o tri hlasy, sama osebe nepredstavuje žiadnu konkrétnu,

dokazovaním overiteľnú neústavnosť alebo nezákonnosť volebného procesu. Takéto všeobecné
tvrdenie by bolo verifikovateľné len tým, že by Najvyšší správny súd v celom rozsahu nahradil svojou
činnosťou na to povolané volebné orgány. To však nie je úlohou volebného súdnictva, pretože by
sa tým zásadným spôsobom spochybňovali voľby ako prostriedok zastupiteľskej demokracie. Takto
všeobecne formulovaný dôvod nemôže byť sám osebe predmetom ďalšej verifikácie v konaní o

vyslovenie neústavnosti a nezákonnosti volieb. Aj keby teda toto všeobecné tvrdenie bolo pravdivé,
nebolo by ho možné v ďalšom konaní takýmto postupom preveriť a tak by nebolo možné žalobe žalobcu
vyhovieť. Za týchto okolností tak je daný dôvod odmietnutia žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP v znení
účinnom od 18. novembra 2022.

13. Pokiaľ ide o namietanú neústavnosť volieb zo žalobcom tvrdeného dôvodu, že žalovaná viedla
klamlivú resp. zavádzajúcu volebnú kampaň, Najvyšší správny súd uvádza, že okrem skutočnosti,
že žalobca k uvedenému nepredložil žiadny dôkaz na podporu týchto tvrdení, tak uvedené tvrdenie,
hoci by aj bolo pravdivým tvrdením, nemá vplyv na ústavnosť volieb. Podstatou ochrany ústavnosti
vo volebných veciach je ochrana základných práv zaručených v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky

(ďalej aj len „Ústava“), t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava garantuje
všetkým oprávneným voličom právo voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných orgánov verejnej
moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených
orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 Ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť
volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 Ústavy). Zároveň Ústava

garantuje predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám
orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30
ods. 1 druhá veta Ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca
obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo (PL. ÚS 18/07)].

14. V súvislosti s argumentáciou žalobcu Najvyšší správny súd poukazuje na judikatúru Ústavného
súdu SR, z ktorej vyplávajú závery týkajúce sa volebnej kampane aplikovateľné aj pre prejednávanú
vec, kedy hlavnou podstatou námietky žalobcu bolo, že išlo o zavádzajúcu volebnú kampaň. Je vecou
každého subjektu zúčastňujúceho sa volieb (či už jednotlivého kandidáta, alebo politickej strany), aby vrámci svojho priestoru, ktorý mu predvolebná kampaň poskytuje, ponúkol voličovi adekvátnu odpoveď
na argumentáciu súpera, pokiaľ ju považuje za skreslenú, zavádzajúcu alebo nesprávnu. (PL. ÚS
105/07 z 27. júna 2007). Vo vzťahu k možnosti ovplyvnenia voličov vo voľbách v súvislosti s volebnou

kampaňou Ústavný súd SR už v judikatúre taktiež uviedol, že pri posudzovaní volebných vád je potrebné
nepodceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je
volebnou vadou, ktorej dôsledkom môže byť zrušenie výsledku volieb (PL. ÚS 118/07). Sloboda volieb
totiž znamená slobodu rozhodovania každého jednotlivého voliča (PL. ÚS 87/2011). Voľby sú vecou
všeobecného (nie súkromného) záujmu, z čoho vyplýva povinnosť ich uskutočnenia inter alia slobodnou

voľbou na základe rovného volebného práva, pričom prístup k verejným funkciám majú mať občania za
rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 1, 3 a 4 Ústavy).

15. Posudzovanie iba férovosti volebnej kampane podľa doterajšej rozhodovacej praxe Ústavného súdu
SR nemalo spravidla dosah na vyhlásenie volieb za neplatné, resp. na ich zrušenie. Je vecou slobodnej
súťaže a občanov, aby sami a slobodne vyvodzovali dôsledky, hoci aj z neférovo vedenej volebnej

kampane. Podľa názoru Ústavného súdu SR, s ktorým sa najvyšší správny súd stotožňuje, je potrebné
princíp slobodných volieb radiť na rovnakú úroveň s princípmi všeobecnosti, rovnosti a priamosti volieb
s tajným hlasovaním. Zároveň ale platí, že bez uplatnenia tohto princípu aj to najdokonalejšie uplatnenie
ostatných princípov stráca svoj zmysel. Sloboda volieb znamená aj slobodu rozhodovania každého
voliča. Táto sloboda je zachovaná aj v prípade, ak je volič konfrontovaný s negatívnou, klamlivou, resp.

ostro vedenou volebnou kampaňou. (PL. ÚS 44/2018).

16. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší správny súd konštatuje, že pokiaľ by sa aj preukázala
pravdivosť tvrdenia žalobcu, že žalovaná viedla volebnú kampaň zavádzajúco, na základe tohto tvrdenia
by samo o sebe nebolo možné konštatovať neústavnosť volieb. Za týchto okolností tak je preto rovnako

daný dôvod odmietnutia žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší správny súd konštatuje, že aj keby všeobecné a domnelé
tvrdenie ohľadom chybného sčítania hlasov (teoreticky) bolo pravdivé, nebolo by ho možné v ďalšom
konanípreveriťvzhľadomnato,ževolebnážalobaneobsahovalažiadneindície(konkretizáciudôvodov),

ktoré by determinovali možný rozsah ich preverenia a tak by z tohto dôvodu nebolo možné volebnej
žalobe v tejto časti vyhovieť. Rovnako ani pokiaľ by bolo pravdou, že žalovaná viedla žalobcom tvrdenú
klamlivú kampaň, uvedené samo o sebe aj vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu nie je takou
volebnou vadou, ktorá by mala za následok žalobcom uvedené spochybnenie ústavnosti volieb. Za
týchto okolností tak bol daný dôvod odmietnutia žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP v znení účinnom od

18. novembra 2022.

Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba
bola odmietnutá.

18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože správna žaloba bola odmietnutá.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 5 : 0, teda jednomyseľne
tak, ako to požaduje § 312h ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.