Uznesenie – Volebné veci ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 12Svp/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200313
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200313.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD.,
JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., vo veci žalobcu T. Q., nar. XX. R. XXXX,
s adresou trvalého pobytu U. H. XX, XXX XX D. R. T., proti žalovanému: Ivan Bočko, nar, X. V. XXXX,
s adresou trvalého pobytu C. B. XX, XXX XX D. R. T., o ústavnosť a zákonnosť volieb starostu obce

Bohdanovce nad Trnavou, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu o d m i e t a .

II. Účastníci konania n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah žaloby

1. Dňa 11. novembra 2022 bola Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší
správny súd“) doručená žaloba vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce Bohdanovce
nad Trnavou podaná žalobcom.
2. Žalobca tvrdí, že mu boli upreté jeho práva pri pozorovaní sčítavania hlasov vo volebnej miestnosti,

čím mal byť porušený zákon č. 180/2014 Z. z. o spôsobe výkonu volebného práva a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“). Ako kandidát na starostu
obce Bohdanovce nad Trnavou bol 29. októbra 2022 prítomný vo volebnej miestnosti (jedinej pre celú
obec Bohdanovce nad Trnavou), pričom mu nebolo umožnené sedieť tak, aby mal možnosť nahliadať
do hlasovacích lístkov alebo počuť členov okrskovej volebnej komisie. Keď sa chcel k tejto priblížiť, bol
vyzvaný, aby sa „nepribližoval“.

3. Žalobca ďalej tvrdí, že členovia okrskovej volebnej komisie používali perá modrej farby, číselné údaje
si značili na nejaké hárky, a žalobca z miesta, na ktorom sa ako pozorovateľ nachádzal, nevedel zistiť, do
akýchlistínačojeznačené.Podľamienkyžalobcumohličlenoviaokrskovejvolebnejkomisiekedykoľvek
niečo dopisovať do hlasovacích lístkov.
4.Nadôkazsvojichtvrdenížalobcapripájaajobrazovéazvukovo-obrazovézáznamy,ktorésizpriebehu
spočítania hlasov v jedinej volebnej miestnosti v obci Bohdanovce nad Trnavou zhotovil.

II.
Splnenie procesných podmienok

5. Podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) musí byť žaloba vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy

podaná v lehote 10 (desať) dní od vyhlásenia výsledku volieb (§ 312e SSP v znení uplatniteľnom v čase
vykonanie volieb do orgánov samosprávy obcí 29. októbra 2022). Žalobu môže podať okrem iných ajkandidát na funkciu v orgáne územnej samosprávy, ktorý nebol zvolený, ak získal aspoň 10% platných
hlasov [§ 312c písm. a) SSP].
6. Žaloba bola podaná v listinnej podobe 8. novembra 2022 na poštovú prepravu, čím je zachovaná

lehota na jej podanie, ktorá by uplynula nie skôr ako 8. novembra 2022 a nie neskôr ako 9. novembra
2022.NajvyššísprávnysúdsaoboznámilsvýsledkamivoliebdoorgánovsamosprávyobceBohdanovce
nad Trnavou tak, ako boli sprístupnené na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky,
a zistil, že žalobca bol kandidátom na starostu obce Bohdanovce nad Trnavou, pričom získal 15,02%
platných hlasov v jedinom volebnom obvode na starostu obce Bohdanovce nad Trnavou, čím vyhovel

podmienke aktívnej procesnej legitimácie.

III.
Posúdenie Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

7. Najvyšší správny súd si najprv musel ustáliť, čoho sa žalobca domáha. Žalobca totižto uvádza, že

bol kandidátom na starostu obce Bohdanovce nad Trnavou, ďalej navrhuje vyhlásiť voľby do orgánov
samosprávy obce Bohdanovce nad Trnavou za neplatné, ale bližšie nešpecifikuje, či požaduje také
vyhlásenie vo vzťahu k voľbám starostu obce, alebo aj k voľbám do obecného zastupiteľstva. Najvyšší
správny súd tiež z už spomínaného webového sídla Štatistického úradu Slovenskej republiky zistil,
že osoba majúca rovnaké meno a priezvisko ako žalobca kandidovala aj na poslanca obecného

zastupiteľstva obce Bohdanovce nad Trnavou v jedinom volebnom obvode, v ktorom sa volilo 9
poslancov.
8. Žalobca však výslovne neuvádzal, že kandidoval aj na takúto funkciu, pričom Najvyšší správny súd
nemohol s istotou osobu majúcu rovnaké meno a priezvisko ako žalobca a kandidujúcu na funkciu
poslanca obecného zastupiteľstva obce Bohdanovce nad Trnavou stotožniť so žalobcom.

9. Vzhľadom na uvedené a na zásadu, že žalobou ako procesným úkonom disponuje primárne žalobca
a že Najvyšší správny súd je aj v konaní o žalobe vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov
územnej samosprávy viazaný vôľou žalobcu čo do žalobných bodov (dôvodov žaloby) (§ 134 ods. 1
SSP) [pre výnimky v konaní o ex post kontrole volieb do orgánov územnej samosprávy pozri napr. nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2010 sp. zn. PL. ÚS 17/09, s. 31-32], Najvyšší správny

súd vychádzal z vyjadrenia žalobcu, že voľby napáda ako kandidát na starostu obce, a teda, že cieľom
prieskumu Najvyšším správnym súdom sú voľby starostu obce Bohdanovce nad Trnavou.
10. Nech by to ale bolo akokoľvek, žalobu je potrebné odmietnuť.

III.A

Východiská

11. Podľa § 312h ods. 2 SSP môže Najvyšší správny súd žalobu vo veciach ústavnosti a zákonnosti
voliebdoorgánovúzemnejsamosprávyodmietnuť,akjezrejmé,žeajkebydôvodyuvedenévžalobeboli
pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Uvedené ustanovenie umožňuje Najvyššiemu správnemu

súdu po tom, čo vezme všetky tvrdenia žalobcu vo volebných veciach za bezo zvyšku pravdivé, keď
prezumuje, že skutočnosti tvrdené v žalobe nastali, odmietnuť jeho žalobu, ak by táto nemohla byť pri
existencii skutočností tvrdených žalobcom úspešná.
12. Najvyšší správny súd je povinný žalobné tvrdenia vykladať čo možno najviac v prospech žalobcu
a vo svetle najpriaznivejšom pre neho, a žalobu môže odmietnuť spôsobom podľa § 312h ods. 2 SSP

len vtedy, keď ani pri takomto čítaní žalobných bodov nie je možné prijať záver, že by žaloba mohla byť
niekedy v budúcnosti, po jej prerokovaní v príslušnom procesnom štandarde podľa § 312h ods. 2 druhej
vety a ods. 3 a 4 SSP, úspešná.
13. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že rozhodovanie v týchto veciach nadväzuje na predchádzajúcu
právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“), ktorý o ústavnosti a

zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy konal a rozhodoval do 31. júla 2021.
14. V zhode s tým, čo už uviedol veľký senát Najvyššieho správneho súdu vo svojom rozsudku z
24. februára 2022 sp. zn. 1Vs/1/2021 (mutatis mutandis body 30 až 33), Najvyšší správny súd nemá
dôvod nevychádzať z judikatúry Ústavného súdu vzťahujúcej sa na súdny prieskum volieb do orgánov
územnej samosprávy, a bude z nej vychádzať pri svojom rozhodovaní o žalobách vo veciach ústavnosti

a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
15. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že vychádza z judikatúry Ústavného súdu vzťahujúcej sa na súdny
prieskum volieb do orgánov územnej samosprávy najmä pre princíp kompetenčnej kontinuity pri súdnom
prieskume volieb do orgánov územnej samosprávy medzi Ústavným súdom a Najvyšším správnymsúdom, ako už bol tento princíp vyložený veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu (bod 33 už
citovaného rozsudku sp. zn. 1Vs/1/2021).
16. Najvyšší správny súd preto v zhode s judikatúrou Ústavného súdu pripomína, že predpokladom

vyhovenia žalobe vo volebných veciach je zväčša splnenie troch predpokladov a to: (i) neústavnosť
alebo nezákonnosť spočívajúca v porušení ústavy alebo zákonov upravujúcich spôsob vykonania
volieb, (ii) vzťah medzi touto neústavnosťou alebo nezákonnosťou a výsledkami volieb, a (iii) intenzita
protiprávnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb alebo spôsob ich zisťovania a ktorá odôvodnene
vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (napr. uznesenie

Ústavného súdu z 2. júla 2008 sp. zn. PL. ÚS 7/07, č. 78/2008 ZNaU, s. 20).
17. Najvyšší správny súd ďalej v zhode s judikatúrou Ústavného súdu pripomína, že nie každé porušenie
zákona má pritom nevyhnutne vplyv na vôľu voličov, či na zistenia výsledku volieb. Taký vplyv môže
spôsobiť len porušenie zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ich zistenie a ktoré odôvodnene
vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. Dôležitým
prvkom vo volebných veciach je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu

na výsledok volieb (nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/09, už citovaný, s. 29).
18. Ústavný súd v minulosti tiež judikoval, že prijatie opatrení okrskovou volebnou komisiou v súvislosti s
organizáciou pozorovania spočítavania hlasov ňou (napr. určením intervalov pre pozorovanie v prípade
väčšieho počtu záujemcov o pozorovanie) nepredstavuje porušenie zákona (nález Ústavného sudu z
11. februára 2015 sp. zn. PL. ÚS 53/2014, s. 22-23).

19. V súvislosti s prítomnosťou pozorovateľov vo volebnej miestnosti tiež Ústavný súd prijal záver, že
objektivita zisťovania výsledku volieb nie je zabezpečovaná iba takouto prítomnosťou, ale aj spôsobom
kreovaniavolebnýchkomisií(nálezÚstavnéhosúduz19.novembra2008sp.zn.PL.ÚS9/07,č.15/2008
ZNaU, s. 18). Neumožnenie pozorovať priebeh zisťovania výsledku volieb pozorovateľom nemôže samo
osebe bez ďalšieho dôkazu viesť ku konštatovaniu, že zistený volebný výsledok je nesprávny, resp. že

mal byť iný, než aký bol vyhlásený (uznesenie Ústavného súdu z 18. februára 2015 sp. zn. PL. ÚS
47/2014, s. 40).

III.B
Aplikácia týchto východísk v práve rozhodovanej veci

20.Jepravda,akototvrdížalobca,žepodľavolebnéhozákonamáktokoľvek,tedaajkandidátnafunkciu
vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, právo byť prítomný vo volebnej miestnosti pri sčítavaní
hlasov okrskovou volebnou komisiou (§ 27 ods. 3 volebného zákona). V obci Bohdanovce nad Trnavou
bol zriadený iba jeden volebný okrsok. Toto právo nebolo žalobcovi upreté, a žalobca to ani netvrdí.

21. Žalobca tvrdí, že mu nebolo umožnené sledovať (pozorovať) sčítavanie hlasov okrskovou volebnou
komisiou v ním požadovanej kvalite, teda v určitej blízkosti k okrskovej volebnej komisii.
22. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu však nie možné prijať záver, že by uvedená skutočnosť,
aj keby bola bezo zvyšku pravdivá, mohla viesť v budúcnosti Najvyšší správny súd k záveru, že by
bolo možné žalobe priznať úspech. Totižto neumožnenie žalobcovi pozorovať sčítavanie hlasov v určitej

blízkosti volebnej komisie, ale stále vo volebnej miestnosti, nie je možné považovať za porušenie
volebného zákona.
23. Okrsková volebná komisia nepochybne mohla regulovať, v akej vzdialenosti pozorovateľ sleduje
spočítavanie hlasov. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že do práva byť pozorovateľ nebolo zasiahnuté do
tej miery, že by bol žalobca zbavený jeho podstaty a súčasne že by to už spochybnilo riadny priebeh

zisťovania výsledku volieb. Z volebného zákona nie je možné odvodiť, že by sa pod pozorovaním
zisťovania výsledku volieb mala rozumieť možnosť stáť bezprostredne za členmi okrskovej volebnej
komisie.
24. Rovnako aj keby malo ísť (hypoteticky) o porušenie volebného zákona, uvedené porušenie nemá
takú intenzitu, aby mohlo viesť k záveru, že by bol výsledok volieb iný, nebyť tohto porušenia, alebo že

bol výsledok volieb zistený nesprávne. Neumožnenie žalobcovi pozorovať činnosť okrskovej volebnej
v ním požadovanej kvalite podľa názoru Najvyššieho správneho súdu bez ďalších dôkazov nesvedčí o
tom, že by bol výsledok volieb zistený nesprávne, alebo že by okrsková volebná komisia chcela pred
žalobcom a verejnosťou utajiť to, že výsledok volieb nezisťuje v súlade so zákonom. Najvyšší správny
súd tiež zdôrazňuje, že žalobca bol vpustený do volebnej miestnosti, resp. že nebol z nej vylúčený, a

teda priebeh spočítavania hlasov mohol bezprostredne sledovať, hoci nie úplne v takej blízkosti, v akej
by chcel.
25. Objektivita zisťovania výsledku volieb je zabezpečená aj spôsobom, akým je zložená okrsková
volebná komisia. Táto je tvorená zástupcami (potenciálne) všetkých kandidujúcich politických strán,politickýchhnutíaichkoalícií(§170ods.1,§195bods.2volebnéhozákona).Ajneumožneniepozorovať
priebeh spočítavania hlasov ešte nevyhnutne nevylučuje, že zisťovanie výsledku volieb bolo objektívne,
a to viac také objektívne zisťovanie nie je nevyhnutne vylúčené v prípade opísanom žalobcom, keď

mohol pozorovať priebeh spočítavania hlasov, no nemohol pozorovať priebeh spočítavania hlasov v ním
požadovanej kvalite.
26. Najvyšší správny súd napokon nemôže prisvedčiť ani námietke žalobcu o použití pier modrej farby
okrskovou volebnou komisiou, pretože použitie pier takejto farby nepredstavuje porušenie volebného
zákona ani iného zákona.

27. Preto Najvyšší správny súd žalobu odmietol podľa § 312h ods. 2 SSP, lebo aj keby tvrdenia uvedené
v žalobe podľa boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť.
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého platí, že ak bola žaloba
odmietnutá, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 5 : 0, teda jednomyseľne
tak, ako to požaduje § 312h ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.