Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sžfk/105/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201583
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1016201583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr.
Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Construction s.r.o., IČO: 31 106 064, Nadlice 64,
956 32 Nadlice, zastúpený: JUDr. Matej Valjent, advokát, Jesenského 232, 958 01 Partizánske, proti
žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: Slovenský
plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. záznamu: 90027/2016, č. spisu: 10289-9000/2016-
KR/12 zo dňa 08.07.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 6S/182/2016 zo dňa 24.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/182/2016
zo dňa 24.10.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej aj „verejný obstarávateľ“) zverejnil vo vestníku verejného
obstarávania výzvu na predkladanie ponúk podlimitnej zákazky č. 131/2015 zo dňa 06.07.2015, pod zn.

13808 - WYP, na predmet zákazky: „Zhotovenie stavby: BA, Výmena rozvodov úžitkovej vody AB VII.“
Predpokladaná hodnota zákazky bola stanovená na sumu 57.852,13 Eur bez DPH.

2. Úspešným uchádzačom sa v elektronickej aukcii konanej dňa 14.08.2015 stal žalobca s výslednou
cenovou ponukou vo výške 55.700 Eur. Následne bola dňa 16.09.2015 medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a verejným obstarávateľom ako objednávateľom uzatvorená zmluva o dielo č. 244/15/Sč
(ďalej aj „zmluva o dielo“).

3.Dňa18.12.2015vyhotovilverejnýobstarávateľreferenciusvýslednouhodnotiacouznámkou„0“(ďalej
aj „referencia“). V časti 4. „HODNOTENIE KVALITY PLNENIA“ verejný obstarávateľ uviedol, že žalobca
ako zhotoviteľ nezahájil stavebné práce, a to ani po viacerých opakovaných výzvach verejného
obstarávateľa. Poukázal na odstúpenie od zmluvy, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 19.11.2015 dňom jeho
doručenia žalobcovi. V stručnom odôvodnení referencie verejný obstarávateľ uviedol, že zhotoviteľ si
neplnil svoje zmluvné povinnosti, po odovzdaní staveniska nezahájil výkon prác, stavbu nerealizoval,

nepredložil harmonogram prác a neviedol stavebný denník na stavenisku. V zmluvne dohodnutom
termíne dielo neodovzdal.4. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza list žalobcu zo dňa 29.01.2016, adresovaný
verejnému obstarávateľovi, ktorým ho žalobca žiadal o úpravu predmetnej referencie. Súčasťou tohto
listu je podací list poštového doručovateľa.

5. Následne žalobca dňa 27.05.2016 doručil žalovanému žiadosť o odstránenie chýb v referencii a
úpravu referencie podľa § 12 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj „ZoVO“).
O tejto žiadosti rozhodol žalovaný (Rada Úradu pre verejné obstarávanie) rozhodnutím č. záznamu:
90027/2016, č. spisu: 10289-9000/2016-KR/12 zo dňa 08.07.2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)

tak, že nie sú dané dôvody na odstránenie chýb v referencii alebo úpravu referencie vyhotovenej
verejným obstarávateľom podľa § 12 ods. 12 ZoVO.

6. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal nasledovný skutkový stav:

- dňa 14.07.2015, t. j. v lehote na predkladanie ponúk, žalobca doručil verejnému obstarávateľovi

žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. b) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej
aj „pôvodný ZoVO“), ktorou žalobca namietal podmienky spôsobu určenia ceny v ponuke. Žalobca
verejného obstarávateľa žiadal o odstránenie ustanovení v súťažných podkladoch, ktoré prenášajú
zodpovednosť za súladné súťažné podklady na záujemcov/úspešného uchádzača;
- listom zo dňa 17.07.2015 verejný obstarávateľ žalobcovi oznámil výsledok vybavenia jeho žiadosti o

nápravu s tým, že k 17.07.2015 zmenil znenie súťažných podkladov;
- žalobca predložil svoju ponuku, pričom v elektronickej aukcii sa stal úspešným. Dňa 16.09.2015 bola
medzi žalobcom a verejným obstarávateľom uzatvorená zmluva o dielo s termínom ukončenia stavby
do 2 mesiacov odo dňa odovzdania staveniska. Žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal predložiť verejnému
obstarávateľovi harmonogram vykonávania diela na odsúhlasenie najneskôr do 5 pracovných dní po

podpise zmluvy;
- stavenisko verejný obstarávateľ odovzdal žalobcovi dňa 17.09.2015;
- dňa 06.10.2015 sa uskutočnilo rokovanie medzi zástupcami verejného obstarávateľa a žalobcu,
ktorého predmetom bolo vyriešenie nezahájenia prác na stavbe. Žalobca namietal zistené nedostatky v
projektovej dokumentácii a zaviazal sa nedostatky predložiť písomne;

- dňa 15.10.2015 verejný obstarávateľ e-mailom vyzval žalobcu na bezodkladné začatie prác s
odôvodnením havarijného stavu dotknutého vodovodu;
- dňa 23.10.2015 žalobca e-mailom verejného obstarávateľa informoval o tom, že projekt stavby je zle
vypracovaný a nerealizovateľný. Konkrétne popísal problémy, ktoré bolo nevyhnutné vyriešiť s tým, že
spôsobia navýšenie ceny diela;

- listom zo dňa 28.10.2015 verejný obstarávateľ opätovne vyzval žalobcu na okamžité začatie realizácie
diela s upozornením na odstúpenie od zmluvy. Žalobcu tiež upovedomil, že jeho pripomienky zo dňa
23.10.2015 k projektovej dokumentácii boli poslané projektantovi stavby a na základe jeho stanoviska
verejný obstarávateľ usúdil, že stavebné práce sú realizovateľné podľa projektu bez jeho podstatnej
zmeny;

- žalobca listom zo dňa 02.11.2015 trval na tom, že projekt je nevykonateľný a pripojil svoje pripomienky
k stanovisku projektanta;
- následne sa žalobca e-mailovými správami (13.11.2015, 16.11.2015 a 19.11.2015) opakovane
dožadoval informácie, ako sa verejný obstarávateľ vysporiadal s prácami naviac a nedostatkami
projektovej dokumentácie;

- listom zo dňa 18.11.2015 verejný obstarávateľ odstúpil od zmluvy o dielo z dôvodu podstatného
porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcu.

7. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil nasledovnými úvahami:
- k domnienke žalobcu o rozpornosti súťažných podkladov so zákonom uviedol, že žalobca nebol

povinný zúčastniť sa verejného obstarávania a nemal sa spoliehať na skutočnosť, že verejný
obstarávateľ potvrdí po uzavretí zmluvy pochybnosť žalobcu o projektovej dokumentácií a uzavrie
dodatok k zmluve;
- zdôraznil, že súťažné podklady predstavujú ponuku na strane verejného obstarávateľa a uchádzač
predložením ponuky preukazuje, že súťažné podklady akceptuje. Podľa žalovaného sa žalobca

vyjadrením súhlasu s podmienkami predmetnej zákazky a uzatvorením zmluvy o dielo slobodne zaviazal
k uskutočneniu stavebných prác podľa zmluvy o dielo, t. j. súhlasil, že zrealizuje predmet zákazky za
cenu, ktorá mala obsahovať celkové (všetky) náklady spojené s plnením predmetu zákazky. Podľažalovaného neodsúhlasenie naviac prác nemožno považovať za neposkytnutie súčinnosti zo strany
verejného obstarávateľa;
-poukázalnačl.XXI.bod2.zmluvyodielo,podľaktoréhosazapodstatnéporušeniezmluvyokreminého

považuje aj porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, ak k náprave nedôjde ani po uplynutí dodatočnej
primeranej doby poskytnutej na odstránenie tohto porušenia. Žalovaný považoval za nepochybné, že
verejný obstarávateľ odstúpil od zmluvy v súlade so zmluvou;
- poukázal na znenie § 12 ods. 6 ZoVO, podľa ktorého je výsledná hodnotiaca známka vždy nula, ak
dôjdekpredčasnémuskončeniuzmluvyzdôvodupodstatnéhoporušeniapovinnostídodávateľa,kčomu

v danom prípade aj došlo. Uviedol, že číslo výslednej hodnotiacej známky (0-100) je v zmysle tohto
ustanovenia automaticky pridelené v rámci funkcionality vzoru referencie. Verejný obstarávateľ teda
podľa žalovaného nemohol vyhotoviť referenciu s inou hodnotiacou známkou, než akú vyhotovil;
- dôvodil, že referenciou sa na účely zákona rozumie elektronický dokument obsahujúci potvrdenie o
dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služieb. Nakoľko k plneniu podľa zmluvy
o dielo vôbec nedošlo, žalovaný mal za to, že nie je možné vyhotoviť referenciu, ktorá by potvrdzovala

uskutočnenie stavebných prác;
- konštatoval, že žalobca bol povinný podľa § 12 ods. 12 ZoVO k návrhu na úpravu referencie pripojiť
dôkazy o uskutočnení prác, prípadne iné dôkazy deklarujúce skutočnosť, že referencia nezodpovedá
skutočnému stavu, čo žalobca nepredložil a ani predložiť nemohol, keďže k plneniu podľa zmluvy o dielo
vôbec nedošlo.

II.
Konanie pred krajským súdom

8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj

„krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

9. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 6S/182/2016 zo dňa 24.10.2019 žalobu ako nedôvodnú podľa §
190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)

zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že (v konaní úspešnému) žalovanému
a pribratému účastníkovi právo na ich náhradu nepriznal.

10. Krajský súd uzavrel, že žalovaný rozhodol správne, keď nevidel dôvody na odstránenie chýb v
referencii alebo úpravu referencie vyhotovenej verejným obstarávateľom. V odôvodnení napadnutého

rozsudku uviedol nasledovné právne úvahy:

- referenciou sa podľa pôvodného ZoVO i platného ZoVO rozumie elektronický dokument, ktorý
obsahuje potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby na základe
zmluvy uzatvorenej medzi objednávateľom (verejný obstarávateľ) a zhotoviteľom (úspešný uchádzač).

Vyhotovenie referencie v zákonom stanovenej lehote považoval krajský súd za zákonnú povinnosť
verejného obstarávateľa, ktorú si v uvedenom prípade aj splnil;
- podstata sporu medzi žalobcom a verejným obstarávateľom podľa krajského súdu spočívala v tom, že
žalobcatrvalnatom,žekukončeniuzmluvynedošlovdôsledkuporušeniajehopovinností,alezdôvodov
na strane žalovaného. Považoval pritom príslušnú projektovú dokumentáciu za nesprávne vypracovanú

v kontexte prác požadovaných verejným obstarávateľom a skutkového stavu na stavenisku. V zásade
išlo o spor o údajné nutné práce naviac, ktoré neboli zahrnuté vo víťaznej ponuke žalobcu, zmluvne
dohodnutej cene diela. Krajský súd konštatoval, že v danej veci ide o posúdenie platnosti odstúpenia
od zmluvy o dielo uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, ide teda o obchodný spor medzi dvoma
obchodnými spoločnosťami upravený Obchodným zákonníkom;

-vnadväznostinauvedenékrajskýsúduviedol,žeaksažalobcadomnieval,žeodstúpenieodzmluvyzo
strany verejného obstarávateľa je v rozpore so zákonom, mal sa domáhať jeho neplatnosti na civilnom
súde, kde by sa okrem iného skúmal aj súlad súťažných podkladov so zákonom. Ak by žalobca takýto
spor inicioval, toto konanie by muselo byť považované za konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka
majúca podstatný vplyv na rozhodnutie orgánu verejnej správy. Pokiaľ by teda počas konania o návrhu

na úpravu referencie bolo vedené, alebo začaté civilné sporové konanie vo veci platnosti odstúpenia
od zmluvy, žalovaný by mal konanie prerušiť. O civilnom charaktere sporu medzi žalobcom a verejným
obstarávateľom svedčia podľa krajského súdu aj všetky rozhodnutia súdov, na ktoré žalobca poukázal
v žalobe a ktoré sú výsledkom civilných žalôb v obchodných sporoch;- krajský súd uzavrel, že pokiaľ sa žalobca nedomáhal neplatnosti odstúpenia od zmluvy pred príslušným
súdom, žalovaný sám nemohol skúmať platnosť, či neplatnosť odstúpenia od zmluvy, aj keď jej uzavretie
bolo výsledkom verejného obstarávania. Rovnako tak uvedenú otázku nemôže skúmať ani správny súd

v konaní o preskúmaní napadnutého rozhodnutia (úprava referencie);
- krajský súd skonštatoval, že keďže dôvodom zániku zmluvy bolo odstúpenie od zmluvy pre podstatné
porušenie zmluvných povinností žalobcom ako zhotoviteľom, došlo k naplneniu hypotézy právnej
normy § 9a ods. 6 veta druhá pôvodného ZoVO účinného v čase vyhotovenia referencie, a preto
nemal verejný obstarávateľ inú možnosť, ako vyhotoviť referenciu s výslednou hodnotiacou známkou

„0“. Toto ustanovenie zákona upravuje prípad, kedy dôjde k predčasnému skončeniu zmluvy z
dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa. Podstatným porušením povinností dodávateľa
bezpochyby môže byť aj nezačatie vykonávania zmluvne dohodnutých prác;
- záverom krajský súd podotkol, že zákon o verejnom obstarávaní obsahuje inštitúty, ktoré môže
uchádzačvyužiťvprípadenejasnejponukyamátiežprávosaslobodnerozhodnúť,čisasúťažezúčastní
alebo nie. Aj v prípade ako je tento (sporné odstúpenie od zmluvy zo strany verejného obstarávateľa)

existujú zákonné prostriedky, ktorými sa úspešný uchádzač môže brániť v prípade, keď považuje postup
verejného obstarávateľa za nezákonný. Tým prostriedkom, v prípade ak už je uzatvorená zmluva o dielo,
bude potom civilná žaloba, nakoľko iba civilný (obchodný) súd je oprávnený posúdiť platnosť odstúpenia
od obchodnej zmluvy.

III.
Konanie na kasačnom súde

A. Kasačná sťažnosť

11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť podaním zo
dňa 27.12.2019 a doplnením podania zo dňa 22.04.2020.

12. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Žiadal, aby kasačný súd (používajúc nesprávny

termín „odvolací súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie krajskému súdu.

13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu uviedol najmä tieto
sťažnostné body:

- ak krajský súd uvádza, že v danej veci ide o posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy o dielo
uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, žiadne ustanovenie Správneho súdneho poriadku nebráni
správnemu súdu takúto otázku riešiť ako predbežnú. Krajský súd preto mohol túto otázku riešiť a
následne by sa musel zaoberať aj tým, či bola referencia s nulovým počtom bodov vystavená oprávnene

a správne alebo nie;
- verejný obstarávateľ musí súťažné podklady vypracovať dôsledne, podľa možnosti čo najpresnejšie
tak, aby boli dodržané základné zásady procesu verejného obstarávania, osobitne zásada rovnosti
účastníkov konania a zásada transparentnosti, pričom verejný obstarávateľ v tomto prípade pripravil
verejné obstarávanie nedôsledne, neúplne a tým spôsobil nemožnosť realizácie diela podľa vyhlásenej

verejnej súťaže. Súťažné podklady a projektovú dokumentáciu spracoval verejný obstarávateľ tak
nesprávne, že nebolo možné na ich základe vykonať dielo podľa zmluvy o dielo;
- poukázal na § 34 pôvodného ZoVO a § 42 ZoVO, podľa ktorých za obsah súťažných podkladov, tzn.
aj za súlad výkazu výmer s projektovou dokumentáciou zodpovedá verejný obstarávateľ.

14. V doplnení kasačnej sťažnosti poukázal najmä na nasledovné skutočnosti:
- po rokovaní zmluvných strán dňa 06.10.2015 dal žalobca dobromyseľne vypracovať alternatívny
projekt, zakúpil potrebný materiál a zaviedol stavebný denník, v dôsledku čoho k plneniu zmluvy o dielo
došlo, a vyzýval verejného obstarávateľa k vyjadreniu;
- dôsledkom vyhotovenia referencie s výslednou známkou 0 má byť nielen poškodenie dobrého mena

sťažovateľa, ale aj začatie správneho konania pre správny delikt podľa § 149 ods. 3 písm. c) bod 3
pôvodného ZoVO, ktoré malo byť začaté ex offo na základe zverejnenia referencie v evidencii referencií
dňa 18.12.2015. Správne konanie má byť prerušené do právoplatného ukončenia správneho súdneho
konania. Sťažovateľovi môže byť uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokovz dôvodu, že došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany verejného obstarávateľa z dôvodu podstatného
porušenia povinností dodávateľa, čo by pre neho malo existenčné následky;
- nestotožnil sa s argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej ide primárne o obchodnoprávny spor

o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ktorý patrí do právomoci civilného súdu. Podľa sťažovateľa ide
primárne o posúdenie súladu postupu verejného obstarávateľa a súťažných podkladov so zákonom o
verejnom obstarávaní, teda predpisom verejného práva, čo posudzujú správne súdy. Otázka neplatnosti
zmluvy je podľa sťažovateľa marginálnou a mohol si ju posúdiť krajský súd ako predbežnú otázku;
- podľa sťažovateľa krajský súd tiež nesprávne právne posúdil otázku vyhotovenia referencie, kedy

sa stotožnil so žalovaným v tom, že v prípade predčasného skončenia zmluvy z dôvodu podstatného
porušenia povinnosti žalobcom je výsledná hodnotiaca známka generovaná automaticky a nie je možné
ju zmeniť. Rozhodnutie žalovaného i krajského súdu vychádza podľa neho z formalistického prístupu k
právnej norme, pričom akcentoval judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej dikcia zákona nemôže
byť interpretovaná mimo zmyslu a účelu zákona (8Sžf/43/2015);
- poukázal na skutočnosť, že dielo bolo napokon zadané priamym rokovacím konaním vybranému

subjektu, pričom vo výkaze výmer došlo k úpravám, ktoré požadoval aj sťažovateľ v žiadosti o nápravu
i v rokovaniach po podpise zmluvy o dielo.

B. Vyjadrenie pribratého účastníka

15. Pribratý účastník (verejný obstarávateľ) vo svojom vyjadrení vyslovil súhlas s napadnutým
rozsudkom a kasačnú sťažnosť žiadal zamietnuť. Poukázal na nepravdivé alebo zavádzajúce tvrdenia
sťažovateľa v súvislosti s vyhotovením referencie. Uviedol, že žiadosť o úpravu referencie mu nikdy
nebola doručená, pričom žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie bez toho, aby si túto skutočnosť u neho
preveril.

16. Verejný obstarávateľ tiež uviedol, že sťažovateľ sa nezúčastnil ani jednej z dvoch obhliadok miesta
uskutočnenia stavebných prác pred predložením ponúk, ktorými chcel uchádzačom umožniť predložiť
ponuky s náležitou odbornou starostlivosťou. K žiadosti o nápravu sťažovateľa zo dňa 9.7.2015 uviedol,
že vykonal úpravu niektorých ustanovení v súťažných podkladoch i zmluve o dielo.

17. Verejný obstarávateľ vo vyjadrení rozporoval aj tvrdenie sťažovateľa, že k plneniu zmluvy o
dielo došlo. O nákupe materiálu sa mal dozvedieť až na základe doručenia platobného rozkazu
dňa 02.05.2019, proti ktorému podal odpor (konanie vedené pred Okresným úradom Bratislava II v
samostatnom konaní 22Cb/95/2019) a stavebný denník mu nemal byť sprístupnený.

18. Trval na tom, že pri realizácii verejného obstarávania postupoval transparentne a nediskriminačne.
Dal do pozornosti podmienku B.2.2. zo súťažných podkladov: „Pri oceňovaní jednotlivých položiek
výkazu výmer záujemca zohľadní nielen popis uvedený pri danej položke, je povinný vziať do úvahy
obsah oceňovanej položky v kontexte celej projektovej dokumentácie.“, pričom poskytol projektovú

dokumentáciu uchádzačom a umožnil výkon obhliadky. Ocenenie položiek uvedených vo výkaze výmer
považoval za nedostatočné.

19. Stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu o obchodnoprávnom charaktere sporu. Pokiaľ ide o
následnú realizáciu zákazky iným zhotoviteľom, poukázal na havarijný stav rozvodov a nutnosť konať

urýchlene. Pripustil, že uchádzačom poskytol projektovú dokumentáciu a výkaz výmer s upravenými
položkami, ale údajne nie presne tými, ktoré požadoval sťažovateľ, nakoľko už išlo o iné obstarávanie.

C. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti

20. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom. Uviedol,
že sťažovateľ nebol povinný zúčastniť sa verejného obstarávania a nemal sa spoliehať, že verejný
obstarávateľ potvrdí po uzavretí zmluvy jeho pochybnosť o projektovej dokumentácii. Uviedol, že
súťažné podklady predstavujú ponuku na plnenie zmluvy a uchádzač predložením ponuky túto
akceptuje, analogicky ako pri uzavieraní kúpnej zmluvy. Sťažovateľ sa slobodne zaviazal k realizácii

predmetu zákazky za cenu, ktorá mala obsahovať všetky náklady.21. Považoval za nepochybné, že verejný obstarávateľ odstúpil od zmluvy o dielo oprávnene z dôvodu
podstatného porušenia povinností dodávateľa po opakovaných výzvach najmä preto, že sťažovateľ
nezahájil stavebné práce.

22. Zdôraznil, že predmetom posúdenia vystavenej referencie z jeho strany nebola správnosť či
nesprávnosť súťažných podkladov v predmetom verejnom obstarávaní, ale tá skutočnosť, či boli
naplnené podmienky na odstránenie chýb v referencii alebo na úpravu referencie. Referencia reflektuje
výlučne spôsob zmluvného plnenia zo strany dodávateľa, t. j. či dodávateľ plnil svoje zmluvné povinnosti

riadne a včas. Podľa žalovaného bolo v tomto prípade nepochybne preukázané, že žalobca si neplnil
svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho sa dopustil podstatného porušenia zmluvných povinností, čo
viedlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany verejného obstarávateľa a k vystaveniu referencie s výslednou
hodnotiacou známkou „0“.

23. Stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu, že ak sa sťažovateľ domnieval, že odstúpenie od

zmluvy zo strany verejného obstarávateľa je v rozpore so ZoVO, mal sa domáhať jeho neplatnosti na
civilnom súde.

IV.
Právny názor kasačného súdu

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať
svojučinnosťododňa01.08.2021(§101eods.1zákonač.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplnení
niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo
dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho

súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená
Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 8Sžfk/105/2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto
veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S
Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia

pod pôvodnou spisovou značkou.

25. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443

ods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo
veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

26. Kasačný súd vychádzal z kasačnej sťažnosti zo dňa 29.12.2019 doručenej krajskému súdu dňa

30.12.2019. Na doplnenie kasačnej sťažnosti zo dňa 22.04.2020 doručenej krajskému súdu toho istého
dňa neprihliadol z dôvodu, že sťažovateľom citované ustanovenie § 1 písm. b) zákona č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa na podanie kasačnej sťažnosti
sťažovateľa nevzťahuje, pretože lehota na podanie kasačnej sťažnosti neuplynula po 12.03.2020, ale už

dňa 30.12.2019. Titulom aplikácie tohto ustanovenia preto nemohlo dôjsť k predĺženiu lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

27. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu,
ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný rozhodol, že nie

sú dané dôvody na odstránenie chýb v referencii alebo úpravu referencie vyhotovenej verejným
obstarávateľom dňa 18.12.2015 na plnenie zo zmluvy o dielo medzi verejným obstarávateľom a
sťažovateľom.

28. Podľa § 9a ods. 2 pôvodného ZoVO: „Referenciou je na účely tohto zákona elektronický dokument,

obsahujúci potvrdenie o dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby na základe
zmluvy alebo rámcovej dohody, uzatvorenej podľa tohto zákona. Referencia obsahuje ... e) hodnotenie
kvality plnenia podľa kritérií, ustanovených v odseku 4, f) výslednú hodnotiacu známku podľa odseku
6 ...“29. Podľa § 9a ods. 4 pôvodného ZoVO: Kritériami hodnotenia kvality podľa odseku 2 písm. e) sú a)
predčasné ukončenie zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody verejným obstarávateľom alebo

obstarávateľom z dôvodu porušenia povinností dodávateľa, b) celkové trvanie omeškania dodávateľa,
ku ktorému došlo z dôvodov na strane dodávateľa, v dňoch, c) počet dôvodne uplatnených reklamácií, s
uvedením v akej časti bol dodaný tovar, stavebné práce alebo služba reklamovaná, a to v percentuálnom
vyjadrení voči celkovému objemu zákazky, d) dodržanie povinností dodávateľa dohodnutých v zmluve,
koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode vo vzťahu k spôsobu a kvalite plnenia, ktoré je možné

objektívne vyjadriť alebo kvantifikovať.“

30. Podľa § 9a ods. 6 pôvodného ZoVO: „Výsledná hodnotiaca známka je celé číslo od nula do sto,
ktoré je automaticky pridelené v rámci funkcionality vzoru referencie. Výsledná hodnotiaca známka je
vždy nula, ak dôjde k predčasnému skončeniu z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa;
v iných prípadoch je vypočítaná spôsobom váženia jednotlivých hodnotiacich kritérií a posudzovania ich

poradia dôležitosti v zostupnom poradí od kritéria podľa odseku 4 písm. a/ po kritérium podľa odseku
4 písm. b/.“

31. Podľa § 34 ods. 1 pôvodného ZoVO: „Súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady
obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. Uvedú sa v nich všetky okolnosti, ktoré budú

dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Predmet zákazky musí byť opísaný jednoznačne,
úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 5.“

32. Podľa § 12 ods. 10 ZoVO (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia): „Dodávateľ
je oprávnený požiadať verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa o odstránenie chýb v referencii,

ako aj o úpravu referencie, ak nezodpovedá skutočnému stavu, a to do troch mesiacov odo dňa
zápisu referencie do údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov; na odstránenie chýb v
referencii a úpravu referencie sa použijú ustanovenia odsekov 4 až 8 primerane a verejný obstarávateľ
a obstarávateľ ich vykonajú do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ
sú oprávnení postupovať podľa prvej vety aj z vlastnej iniciatívy.“

33. Podľa § 12 ods. 12 ZoVO (v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia): „Ak verejný
obstarávateľaleboobstarávateľnevyhoviežiadostidodávateľapodľaodseku10,jedodávateľoprávnený
podať návrh rade na odstránenie chýb v referencii alebo úpravu referencie, ku ktorému pripojí dôkazy o
dodaní tovaru, uskutočnení stavebných prác alebo poskytnutí služby. Ak rada dospeje k záveru, že sú

dôvody na odstránenie chýb v referencii alebo úpravu referencie, náležite upraví referenciu namiesto
verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a to do 15 pracovných dní.“

34. Kasačný súd pre lepšie pochopenie problematiky úvodom poukazuje na samotný zmysel a následky
(negatívnych) referencií v oblasti verejného obstarávania: „Evidencia referencií a následky spojené

s referenciami, ktoré vyjadrujú neuspokojivé plnenie uzavretých zmlúv, predstavujú odraz negatívnej
historickej skúsenosti s dodávateľmi vo vzťahu k budúcim možnostiam takýchto dodávateľov uchádzať
sa o verejné zákazky. Voči hospodárskym subjektom sa existencia negatívnych referencií v evidencii
referencií môže prejaviť dokonca až v deliktuálnej zodpovednosti a zodpovedajúcej sankcii vo forme
zákazu účasti vo verejnom obstarávaní... Aj napriek zrušeniu správneho deliktu podľa § 182 ods. 3

písm. b) bod 1 v znení účinnom do 31. decembra 2018, táto úprava stále predstavuje mimoriadne
prísne následky neuspokojivého plnenia dodávateľov. ... Drakonické následky negatívnych hodnotení
dodávateľov v praxi viedli a zrejme stále budú viesť k obozretnosti verejných obstarávateľov a
obstarávateľov pri vyhotovovaní negatívnych referencií.“ (Azud, J., Plaváková, L., Bartoš, P. Zákon o
verejnom obstarávaní. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 1816).

35. Dôvodom zamietnutia žaloby sťažovateľa krajským súdom bolo, že krajský súd podstatu predmetu
sporu vyhodnotil ako spor o (ne)platnosť odstúpenia od zmluvy o dielo verejným obstarávateľom, ktorý
mal posúdiť civilný súd. Súčasne však konštatoval, že dôvodom zániku zmluvy bolo odstúpenie od
zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných povinností sťažovateľom ako dodávateľom, a teda došlo v k
naplneniu hypotézy právnej normy § 9a ods. 6 veta druhá pôvodného ZoVO, kedy verejný obstarávateľ

nemal inú možnosť, ako vyhotoviť referenciu s výslednou hodnotiacou známkou „0“.

36. S uvedeným právnym posúdením krajského súdu sa kasačný súd nestotožňuje. Je pravdou, že
v zmysle § 9a ods. 6 druhá veta pôvodného ZoVO je výsledná hodnotiaca známka vždy nula, akdôjde k predčasnému skončeniu zmluvy z dôvodu podstatného porušenia povinností dodávateľa. Avšak
v prvom rade je potrebné ustáliť si, či je naplnená hypotéza tejto právnej normy, teda či skutočne
došlo k predčasnému skončeniu zmluvy pre podstatné porušenie povinností dodávateľa alebo nie, čo

bolo úlohou verejného obstarávateľa, žalovaného a v konečnom dôsledku aj krajského súdu. Podľa
kasačného súdu je kľúčová práve otázka existencie či neexistencie podstatného porušenia povinností
dodávateľom, pretože referencia je vo svojej podstate hodnotením osoby dodávateľa a jeho prístupu k
plneniu povinností zo zmluvy s verejným obstarávateľom.

37. Údaj o tom, či došlo k podstatnému porušeniu povinností dodávateľa alebo nie a z tohto dôvodu
k predčasnému ukončeniu zmluvy je povinnou obsahovou náležitosťou referencie a premieta sa do
výslednej hodnotiacej známky referencie (§ 9a ods. 2 písm. e) v spojitosti s § 9a ods. 4 písm. a), ods. 5
a ods. 6 prvá veta pôvodného ZoVO). Tak tomu bolo aj v prejedávanej veci, kedy referencia vystavená
verejným obstarávateľom obsahovala závery, že (i) sťažovateľ podstatne porušil svoje povinnosti zo
zmluvy o dielo, (ii) akým (ne)konaním k tomuto porušeniu dospel, (iii) že toto porušenie viedlo k

odstúpeniu od zmluvy o dielo verejným obstarávateľom a (iv) že sťažovateľovi sa udeľuje výsledná
hodnotiaca známka 0. Následne, ak záver o porušení povinností zo strany dodávateľa, ku ktorému
dospel verejný obstarávateľ, dodávateľ namietne v návrhu na úpravu referencie, žalovaný si v rámci
výkonu jeho revíznej právomoci v konaní o úpravu referencie uvedenú otázku musí zodpovedať tiež.
Žalovaný v konaní o úpravu referencie koná v postavení správneho orgánu, kedy rozhoduje o právach,

právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, a z tohto dôvodu sa
musí riadiť zásadou objektívnej pravdy a skutkový stav musí riadne zistiť a následne správne právne
posúdiť. Uvedená povinnosť žalovaného zahŕňa aj povinnosť preveriť, či dodávateľom namietaný záver
verejného obstarávateľa o porušení povinností dodávateľom je dôvodný, a či zodpovedá skutočnému
stavu (§ 9a ods. 11 pôvodného ZoVO). Ak námietka dodávateľa obsahuje tvrdenie o porušení povinností

alebo ustanovení ZoVO zo strany verejného obstarávateľa, ktoré by vylučovalo porušenie zmluvy
dodávateľom, mal by sa žalovaný vysporiadať aj s touto námietkou (viď bod 41 odôvodnenia tohto
rozsudku).

38. Kasačný súd nepopiera, že o platnosti a účinkoch právnych úkonov, a teda aj o neplatnosti
odstúpenia od zmluvy rozhoduje v prvom rade všeobecný súd. „Právny poriadok ale predpokladá, že v
určitých prípadoch rozhoduje o právach a povinnostiach vplývajúcich zo súkromnoprávnych zmlúv iný
orgán, resp. iná entita. K „nesúdnym“ zásahom do zmlúv dochádza v mnohých odvetviach. Napríklad
v súťažnom práve je rozhodnutie súťažnej autority (Európska komisia, Protimonopolný úrad SR) často

jediným autoritatívnym posúdením konkrétnej otázky. Podobné prípady nájdeme aj v tzv. regulovaných
odvetviach, či v rôznych ochranných odvetviach, napríklad v práve na ochranu spotrebiteľa.“ (Csach, K:
Nesúdnaingerenciadozmlúvamožnostijejsúdnejkorekcie,In:Ingerenciasúdovdosúkromnoprávnych
zmlúv, JA SR, 2014, s. 52 - 66 ). Obdobne aj Úrad pre verejné obstarávanie SR má právomoc
posudzovať otázku odstúpenia od zmluvy verejným obstarávateľom pre podstatné porušenie povinností

dodávateľom, pričom tak robí napríklad v rámci prejedávania správnych deliktov na úseku verejného
obstarávania.Preilustráciu:„Druhostupňovýsprávnyorgántedanemápochybnostiotom,žepredmetné
odstúpenie od Rámcovej dohody bolo plne v súlade s Rámcovou dohodou a k naplneniu znaku
správneho deliktu, teda ku konaniu spočívajúcom v odstúpení od zmluvy pre podstatné porušenie
zmluvných povinností zo strany účastníka konania ako dodávateľa jednoznačne došlo (rozhodnutie

predsedníčky ÚVO z 22. mája 2017, číslo spisu: 10509-P/2017, bod 36).

39. Kasačný súd teda nevidí dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal v rámci výkonu svojej právomoci
v konaní o úpravu referencie posudzovať, či došlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné porušenie

povinností zo strany dodávateľa alebo nie, pričom negatívna referencia je spôsobilá negatívne zasiahnuť
do právnej sféry dodávateľa obdobne ako rozhodnutie o správnom delikte. Podľa kasačného súdu tak
žalovaný v prejednávanej veci dokonca aj urobil, pretože skonštatoval, že v danom prípade verejný
obstarávateľ odstúpil následkom podstatného porušenia povinností zo strany dodávateľa. Následne ak
túto otázku posudzuje žalovaný, potom tak môže urobiť aj správny súd, ktorý rozhodnutie žalovaného v

správnom súdnom konaní preskúmava. Kasačný súd sa preto nestotožňuje so záverom krajského súdu
o absencii jeho právomoci posudzovať predmetnú otázku. Podľa kasačného súdu správnemu súdu nič
nebránilo posúdiť si danú otázku ako predbežnú (prejudiciálnu) v zmysle § 132 ods. 1 SSP (otázku,
o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správnysúd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť; o prípad § 131 SSP pritom nejde). Teda krajský súd
si mohol posúdiť, či došlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné porušenie povinností dodávateľom
na účely preskúmania rozhodnutia o úprave referencie, keďže táto otázka sa do obsahu a výsledku

referencie priamo premieta, avšak odstúpenie od zmluvy vyhlásiť za neplatné nemôže, pretože toto má
v právomoci civilný súd.

40. Na vyššie uvedenom závere nemení nič ani argument krajského súdu, že rozhodnutia citované
sťažovateľom boli vydané v obchodnoprávnych sporoch. Nie je totiž vylúčené, že rovnaké skutkové

a právne otázky (či došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o dielo dodávateľom) by sa riešili aj pred
civilným súdom (napr. v konaní o náhradu škody či ušlý zisk, o neplatnosť odstúpenia) a nakoľko
dané zmluvy sú výsledkom verejného obstarávania, tak aj pred správnym súdom (napr. v konaní o
preskúmanie rozhodnutia o úprave referencie, či správnych deliktoch). Podanie žaloby o neplatnosť
odstúpenia od zmluvy o dielo dodávateľom treba preto v tomto prípade vnímať ako právo, nie ako
nevyhnutnú podmienku pre výkon právomoci správnym súdom. Tzn. ak takáto žaloba nebola podaná,

správny súd si nielen mohol ale aj mal túto otázku posúdiť sám, nakoľko ide o otázku podstatnú a majúcu
vplyvnazákonnosťpostupuarozhodnutiažalovaného,ktoréjepredmetomsprávnehosúdnehokonania.
V prípade žeby rozhodnutie civilného súdu bolo vydané, správny súd naň prihliadne a vysporiada sa s
ním v odôvodnení rozhodnutia (§ 131 ods. 2 SSP). Takto bude môcť, resp. musieť správny súd po vrátení
veci prihliadnuť na rozhodnutie civilného súdu v konaní vedenom pred Okresným úradom Bratislava II

sp.zn.22Cb/95/2019,naktorépoukazovalpribratýúčastníkvovyjadreníkukasačnejsťažnosti.Nakoľko
v tomto konaní sa podľa vyjadrenia pribratého účastníka má posudzovať nárok sťažovateľa na úhradu
nákladov vynaložených na plnenie zmluvy o dielo, mala by sa v ňom posudzovať aj otázka porušenia
povinnosti dodávateľom, resp. verejným obstarávateľom. Ak v tejto civilnej veci ešte nebolo rozhodnuté
a posudzujú sa v nej rozhodujúce otázky, tak konanie pred ním krajský súd preruší s cieľom zabrániť

protichodným záverom.

41. Kasačný súd ďalej považuje za príliš formalistickú argumentáciu žalovaného, ktorý tvrdí, že nie
je možné vyhotoviť referenciu, ktorá by potvrdzovala uskutočnenie stavebných prác, ale zároveň
ako správnu potvrdzuje vystavenú referenciu so známkou 0. Takýto výklad a aplikácia ZoVO totiž

nezohľadňuje špecifickú situáciu, ku ktorej môže v praxi dôjsť, a to neuskutočnenie prác bez toho, aby
svoje povinnosti porušil dodávateľ. Neuskutočnenie prác môže totiž rovnako spočívať aj v dôvodoch na
strane verejného obstarávateľa. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka dlžník nie je v omeškaní, ak
nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Nepôjde teda o omeškanie, ak je spôsobené
nedostatkom súčinnosti alebo porušením povinností zo strany verejného obstarávateľa.

42. V prípade, že omeškanie dodávateľa je spôsobené porušením povinností zo strany verejného
obstarávateľa, nemôže byť na mieste vystaviť dodávateľovi referenciu s výslednou známku 0. O
referencii s výslednou známkou 0 totiž nemožno povedať, žeby mala nulovú (žiadnu) výpovednú

hodnotu. Naopak takáto referencia má výrazne negatívnu (dokonca najhoršiu možnú) výpovednú
hodnotu, keďže výsledná známka sa pohybuje v rozmedzí od 0 do 100. Referencia s hodnotiacou
známkou 0 potom predstavuje negatívny zásah do subjektívnych práv hodnoteného dodávateľa. Tento
zásah v prejednávanej veci podľa sťažovateľa spočíva v poškodení jeho dobrého mena, ale aj v zahájení
konania o správnom delikte, za ktorý možno uložiť pre podnikateľa pomerne prísnu sankciu - zákaz

účasti vo verejnom obstarávaní na vymedzené obdobie (kasačný súd pre úplnosť podotýka, že správny
delikt podľa § 182 ods. 3 písm. b) bod 1, ktorý viedol k obligatórnemu uloženiu zákazu účasti vo verejnom
obstarávaní, bol zrušený).

43. Kasačný súd si je vedomý istej automatizácie v procese vystavovania referencií, avšak táto
automatizácia nemôže byť na ujmu dodávateľa. Tvrdosti tohto spôsobu určovania si bol vedomý
aj zákonodarca, pričom „aj preto zaznamenal tento inštitút od 1. januára 2019 významné zmeny,
ktoré spočívali predovšetkým v eliminácii matematického hodnotenia plnenia formou výslednej
hodnotiacej známky a v zjednodušení povinností verejných obstarávateľov a obstarávateľov súvisiacich

s vyhotovovaním referencií.“ (Azud, J., Plaváková, L., Bartoš, P. Zákon o verejnom obstarávaní.
Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 1816). Tvrdosť v individuálnom prípade ešte za aplikácie
pôvodnej právnej úpravy by sa dala odstrániť napríklad tým, že by došlo k neuplatneniu § 9a ods.
6 pôvodného ZoVO a keďže kritériami hodnotenia kvality je aj dodržanie povinností dodávateľadohodnutých v zmluve vo vzťahu k spôsobu a kvalite plnenia, za toto dodržanie je možné považovať
aj pripravenosť dodávateľa dielo dodať, keď nesúčinný je verejný obstarávateľ (§ 9a ods. 4 písm. d)
pôvodného ZoVO).

44. Kasačný súd uvádza, že závery prezentované v tomto rozsudku v žiadnom prípade neznamenajú, že
sťažovateľovi má byť vyhovené v merite veci. Kasačný súd nekonštatuje, že sťažovateľ sa podstatného
porušenia zmluvy nedopustil, a preto mal žalovaný jeho návrhu na úpravu referencie vyhovieť. Kasačný
súd uvedené ani posúdiť nemohol, pretože nemôže suplovať právomoc krajského súdu, ktorého

úvahy v tomto smere absentovali. Konštatuje však existenciu právomoci žalovaného a správneho
súdu posúdiť a zodpovedať si otázku, či sťažovateľ v predmetnom prípade podstatne porušil svoje
povinnosti a či verejný obstarávateľ odstúpil z tohto dôvodu oprávnene, pričom toto posúdenie by
malo obsahovať aj vysporiadanie sa s námietkami neposkytnutia súčinnosti zo strany verejného
obstarávateľa, nejednoznačnosti súťažných podkladov a možného vplyvu tejto nejednoznačnosti na
výsledok (ne)plnenia zmluvy sťažovateľom. Rozhodnutie žalovaného v tomto smere obsahovalo isté

právne úvahy (žalovaný nevyhodnotil konanie verejného obstarávateľa ako neposkytnutie súčinnosti
z dôvodu, že účasť sťažovateľa bola dobrovoľná, keďže súhlasil, že dielo zrealizuje za cenu,
ktorá mala obsahovať všetky náklady spojené so splnením predmetu zmluvy, čím implicitne potvrdil
súlad so súťažnými podkladmi, ktoré obsahovali takúto požiadavku na určenie ceny diela). Bude
teda úlohou krajského súdu, aby sa s uvedenými skutočnosťami vysporiadal a aby následne buď

žalobu sťažovateľa zamietol alebo rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu nepreskúmateľnosti alebo z iných dôvodov. Prihliadne však tiež na rozhodnutie vo veci
vedenej Okresným úradom Bratislava II sp. zn. 22Cb/95/2019, ak bude obsahovať posúdenie otázok
relevantných vo veci.

45. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je
dôvodná. Kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie

46. Nakoľko kasačný súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, krajský
súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.