Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/106/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200273
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200273.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina
Tisa, v právnej veci žalobcu: M.. Z. C.T., bytom T. U.Ň. XXXX/XX, U., zastúpeného JUDr. Darinou
Porubänovou, bytom ako žalobca, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave,
Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovanej z 22. júna 2020, číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 11. mája 2022, č.k. 26Sa/1/2022-18, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v

Trenčíne z 11. mája 2022, č.k. 26Sa/1/2022, z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") rozsudkom z 11. mája 2022, č.k. 26Sa/1/2022-18
postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") v poradí
druhým rozhodnutím zamietol správnu žalobu v sociálnej veci, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X z 22. júna
2020. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.

2. Odvolací správny orgán rozhodnutím označeným v bode 1 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.") zamietol v celom rozsahu
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 13. februára 2020, číslo: XXX XXX
XXXX X, ktorým prvostupňový správny orgán priznal žalobcovi invalidný dôchodok od 27. marca 2016

v sume 207,20 eur mesačne podľa § 70 ods. 1, § 293ax, § 82 a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z.; súčasne rozhodol o zvýšení priznanej sumy invalidného dôchodku podľa príslušných zákonných
ustanovení o zvýšení invalidného dôchodku postupne od: 1. januára 2017, 1. januára 2018, 1. januára
2019 a 1. januára 2020.

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70, § 71, §
72, § 153 ods. 5, § 293ax zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom

a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

4. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, žeby sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov uvedených v
prvostupňovom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku od 27. marca 2016 so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú

dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.

5. Mal preukázané, že žalobca požiadal o invalidný dôchodok (žiadosťou z 25. októbra 2019, poznámka
kasačnéhosúdu).Invalidnýdôchodokžiadalpriznaťod9.januára2009.Popodanížiadostibolposúdený
jeho zdravotný stav v priebehu administratívneho konania posudkovými lekármi sociálneho poistenia.

Podľa odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín z 18. decembra
2019 bol žiadateľ uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly X, oddiel
D, položka 1 písm. c/ so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšenú o 10
% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.). Dátum vzniku invalidity bol určený na 1. január 2010.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 13. februára 2020 bol žalobcovi

priznaný invalidný dôchodok od 27. marca 2016. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že invalidný
dôchodok sa žalobcovi priznal najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že invalidný dôchodok žiadal priznať od 1. januára
2009 s vyššou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotný stav
žiadateľa o invalidný dôchodok tak bol opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne,

ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne dňa 8. apríla 2020. Na základe predložených lekárskych
nálezov posudkový lekár nezistil diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením
posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Subjektívne ťažkosti žiadateľa o invalidný dôchodok boli
dokázanýmidiagnózamivysvetlené.PrerozhodujúcezdravotnépostihnutiekapitolaX,oddielD,položka
1 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. určil 60 % mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, ktorú o 10 % zvýšil pre ostatné zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona.
Dátum vzniku invalidity bol určený od 9. januára 2009 (v zmysle žiadosti o invalidný dôchodok spísanej
dňa 25. októbra 2019). Pre úplnosť krajský súd poukázal na ustanovenie § 153 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzujú
posudkoví lekári.

6. Uzavrel, že napriek odborným posudkom o invalidite bol žalobcovi dátum vzniku invalidity určený
na 9. január 2009, ale invalidný dôchodok mu nemohol byť od tohto dátumu priznaný z dôvodu platnej
právnej úpravy, lebo nesplnil podmienku, aby v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity (v období
od 9. januára 1999 do 8. januára 2009) získal potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia. Žalobca

v tomto období nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia. Naposledy bol zamestnaný v
roku 1992. Podľa § 293ax ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistencovi, ktorému nevznikol nárok na
invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľapredpisovúčinnýchpred1.januárom2010
zdôvodunezískaniapotrebnéhopočturokovdôchodkovéhopoisteniaaktorýnesplnilpodmienkynároku
na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa

na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný
dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010. Na základe citovaného zákonného
ustanovenia správne orgány opätovne posúdili nárok žiadateľa o invalidný dôchodok (na základe
žiadosti o invalidný dôchodok spísanej 18. decembra 2019, ktorou žiadal dôchodok priznať od 1. januára
2010, poznámka kasačného súdu) a správne ustálili, že pred vznikom invalidity žalobcu opätovne

určenej po 31. decembri 2009 žalobca získal 7 752 dní (21 rokov a 87 dní) obdobia dôchodkového
poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

7. Námietky žalobcu týkajúce sa určenej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, alebo určenie iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia krajský súd nepovažoval za

dôvodné. Zdôraznil, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť
žiadateľa o invalidný dôchodok vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti. Vo vzťahu k
namietaným podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovanej krajský súd uviedol, že o objektívnosti,
o odbornej úrovni a o úplnosti záverov lekárskych posudkov zhodujúcich sa vo svojich záveroch,
vypracovaných posudkovými orgánmi žalovanej, krajský súd nemal dôvod pochybovať.

8. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.9. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

II.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

11. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

12. Dôvody kasačnej sťažnosti v prvom rade odôvodnil okolnosťami týkajúcimi sa spísania žiadosti/
žiadostí o invalidný dôchodok, ktoré s ním boli opakovane spísané napriek možnosti ako uvádza
„čokoľvek pripomienkovať". Opakovanej žiadosti bolo vyhovené a bol mu priznaný „čiastočný" invalidný
dôchodok s dátumom od 27. marec 2020. Tento dátum považuje za vymyslený, ničím nepodložený

a nevysvetlený. S rozhodnutiami nesúhlasil, v obidvoch prípadoch podal proti nim odvolanie, o
ktorom nebolo rozhodnuté, preto podal v roku 2020 sťažnosti. Prvá žiadosť o invalidný dôchodok z
8. novembra 2019 bola zamietnutá, lebo nesplnil podmienky dĺžky dôchodkového poistenia, pričom
sociálna poisťovňa sa snažila navodiť stav, že žiadosť podával v roku 2009. Následná druhá žiadosť
využívajúca § 293ax zákona účinného od 1. januára 2010 bolo ideálne riešenie pre definovanie nového

dátumu podania žiadosti v réžii Sociálnej poisťovne, ktorý určila na 27. marca 2019. Neprerušenie
konania vo veci žiadosti o invalidný dôchodok tak bolo skrátené o temer desať rokov. Termín vzniku
invalidity bol určený dňom 1. januára 2010. V súvislosti so spísaním samotnej žiadosti o dôchodok
uviedol, že za deň uplatnenia nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia sa považuje deň, keď
sa oprávnený prvý raz obrátil na príslušnú organizáciu alebo na príslušný orgán so žiadosťou o jej

priznanie. S poukazom na uvedené rozhodnutie mal sťažovateľ za to, že Sociálnu poisťovňu, pobočka
Trenčín požiadal o invalidný dôchodok v roku 2010. Ak mala žiadosť nedostatky, mal byť vyzvaný na
ich odstránenie. Prílohou žiadosti bola správa od obvodného lekára MUDr. K. X.. Po napísaní sťažnosti
v júni 2020 vo veci odvolania z 27.12.2019 bolo potvrdené podanie žiadosti o invalidný dôchodok v roku
2011. V marci 2012 bola celá dokumentácia vrátená - údajne na doplnenie. Po sedem a pol roku v októbri

2019 nič nechýbalo a zdravotný stav žiadateľa bol posúdený posudkovým lekárom v októbri 2019.

13. V kasačnej sťažnosti v druhom rade nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu počnúc od roku
2010. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/83/2016, v ktorom sa riešila právna
otázka, od akého konkrétneho dátumu bol požiadaný invalidný dôchodok. Skutkový stav bol na tom

základe, že žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku od dátumu podania tlačiva „Žiadosť
o dávku sociálneho poistenia", ktorej obsah slúžil iba na preskúmanie zdravotného stavu. Sociálna
poisťovňa argumentovala tým, že priznanie invalidného dôchodku závisí od spísania žiadosti o priznanie
invalidného dôchodku. Podľa uvedeného rozsudku sa súd meritom právneho rozporu medzi stranami
sporu nezaoberal s odôvodnením, že nárok na dávku závisí od dátumu vzniku invalidity, ktorý musí

správny orgán určiť aj riadne odôvodniť. Súd dôvodil ustanovením § 185 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z.z. a priklonil sa k neformálnemu výkladu príslušných ustanovení, podľa ktorého sa konanie môže
začať aj na podklade žiadosti nevypísanej na stanovenom tlačive, aj keď ho Sociálna poisťovňa určila.
Dôvody kasačnej sťažnosti sa týkali nesúhlasu s určenou hodnotou miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 70 % pre ochorenie pečene kapitola 4 oddiel D položka 1 písm. c/ ťažkého

stupňa s mierou poklesu pracovnej činnosti 60-70 % s tým, že posudkový lekár zdravotný stav nehodnotil
podľa písm. d/ napriek predloženej lekárskej správe, pričom cirhóza pečene sú v posudku uvádzané
chaoticky a nie je zrejmé, aký majú význam pre posúdenie stupňa choroby. V prípade sťažovateľa
dekompenzovaná cirhóza pečene zahŕňa komplikácie uvedené v písm. d/. Preto určená 60 % miera
poklesu schopnosti pracovať voči zdravému nezodpovedá medicínskym zisteniam a diagnostikovaným

stavom ochorenia.

14. Ostatné ochorenia - hluchota a amputácia dvoch prstov dominantnej ruky by samotné znamenali 60
% zníženie pracovnej schopnosti vrátane liečenej astmy v komplexnom posúdení s hlavnou diagnózou
neumožňujú širšie uplatnenie na pracovnom trhu. Krajský súd sa s otázkou miery určenia hodnoty

neschopnosti pracovať podrobne nezaoberal, len sa stotožnil so stanoviskom žalovaného a nebral zreteľ
na jeho vyjadrenie. V uvedenej súvislosti zdôraznil, že mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k vyjadreniu
žalovaného, ktoré bolo doručené súdu 28.10.2020.15. K samotnému konaniu na krajskom súde dňa 11. mája 2022 potvrdil, že právna zástupkyňa meškala
na pojednávanie cca 15 minút. Za tento čas v neprítomnosti žalobcu, resp. jeho právnej zástupkyne
krajský súd oboznámil obsah spisu. Pred vyhlásením rozhodnutia právna zástupkyňa požiadala o

znalecký posudok bezvýsledne.

16. Sťažovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vrátiť vec na nové konanie.

III.

Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

17. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 1. augusta 2022. Dôvody uvedené
v kasačnej sťažnosti považovala za neopodstatnené.

IV.

18. Vyjadrenie žalovanej z 1. augusta 2022 ku kasačnej sťažnosti nebolo právnej zástupkyni žalobcu
listinne doručené z dôvodu, že adresátka si zásielku neprevzala v odbernej lehote.

V.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11
písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti sťažovateľa nemožno priznať úspech.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

25. Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a
poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

26. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je

žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.

27. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský
súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej z 22. júna 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupompodľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil
prvostupňové správne rozhodnutie z 13. februára 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným
rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1, § 293ax, § 82 a § 114 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznal žalobcovi invalidný dôchodok od 27. marca 2016 v sume
207,20 eur mesačne.

29.Podľa§70ods.1zákonač.461/2003poistenecmánároknainvalidnýdôchodok,aksastalinvalidný,
získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky

nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznal predčasný starobný dôchodok.

30. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z.z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik
nároku na invalidný dôchodok vo veku poistenca nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa § 72 ods. 2
zákona sa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťuje z obdobia
pred vznikom invalidity.

31. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

32. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

33. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

34.Podľa§196ods.6zákonač.461/2003Z.z.,účastníkkonaniajepovinnýnavrhnúťdôkazynapodporu
svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania
nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

35. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

36. Podľa § 293ax ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. poistencovi,

ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia
a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný
dôchodok Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a
rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010.

37. Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na výplatu dávky alebo jej časť sa premlčí
uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo časť patrili.

38. Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom spisov kasačný súd zistil, že so žalobcom

boli na pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne v roku 2019 spísané dve žiadosti o invalidný dôchodok,
prvá žiadosť dňa 25.10.2019 a druhá žiadosť dňa 18.12.2019. V oboch žiadostiach je rovnaký dátum
uplatnenia nároku na invalidný dôchodok 27.03.2019 s tým, že v žiadosti spísanej dňa 25.10.2019 je
na strane 4 uvedený dátum, odkedy žalobca žiadal dôchodok priznať 09.01.2009 a v žiadosti spísanej
dňa 18.12.2019 je na strane 4 uvedený dátum 01.01.2010. Obe žiadosti spísané so žalobcom v roku

2019 boli spísané na predpísanom tlačive a žalobca ich na strane 4 a na strane 5 vlastnoručne
podpísal. Na strane 5 žiadateľ o dôchodkovú dávku vlastnoručne podpísal aj prehlásenie, že k
31.12.1992 nikdy nepracoval, nemal sídlo zamestnávateľa zapísaného do obchodného registra ku
dňu rozdelenia republiky na území ČR a nikdy nepracoval v zahraniční. V prílohe č. 1 k žiadosti odôchodok XXXXXXXXXX opäť vlastnoručným podpisom potvrdil, že od 01.08.1981 do 31.01.1991 bol
jeho zamestnávateľom U. v Trenčíne, od 01.11.1985 do 31.01.1986 K. Trenčín, od 01.02.1991 do
20.11.1992 bol samostatne zárobkovo činnou osobou a v neposlednom rade potvrdil, že od 21.11.1992

je nezamestnaný a neevidovaný. Nakoľko, ako to aj sám žiadateľ o invalidný dôchodok v písomnej
žiadosti o dávku potvrdil, že naposledy bol zamestnaný v roku 1992, z dôvodu, že za posledných 10
rokov pred dňom obdobia, od ktorého požiadal o priznanie invalidného dôchodku (invalidný dôchodok
žiadal priznať od 9. januára 2009), nezískal v období spätne pred týmto dátumom, t.j. od 9. januára
1999 do 8. januára 2009 žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil podmienku nároku

potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a
pretobolajehožiadosťrozhodnutímč.XXXXXXXXXXzodňa08.11.2019zamietnutá.Rozhodnutiebolo
žalobcovi doručené 27.11.2019. V poradí druhou žiadosťou zo dňa 18.12.2019 (spísanou po rozhodnutí
Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 08.11.2019) žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku od
01.01.2010. Na základe tejto žiadosti bol žalobca uznaný invalidným od 01.01.2010, avšak z dôvodu, že
podľa predpisov účinných pred 01.01.2010 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového

poistenia na nárok na invalidný dôchodok, jeho žiadosť musela byť posúdená Sociálnou poisťovňou,
ústredie podľa § 293ax zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. V rozhodujúcom období
kalendárnych rokov 1984 až 2009 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu žalobca nezískal
aspoň 22 kalendárnych rokov, a tieto nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred
01.01.1984, musel byť priemerný osobný mzdový bod vypočítaný z nižšieho počtu kalendárnych rokov

(§ 63 ods. 8 druhá veta zákona č. 461/2003 Z.z.). Do vzniku nároku na invalidný dôchodok tak získal
21 rokov a 87 dní obdobia dôchodkového poistenia.

39. Predpokladom vzniku nároku na invalidný dôchodok je súčasné splnenie dvoch podmienok -
podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia a podmienky invalidity (§ 70 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z.z.). Z odborného posudku o invalidite, ktorý bol prílohou rozhodnutia č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 08.11.2019, kasačný súd zistil, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli posudkovým
lekárom sociálneho poistenia určené choroby tráviacej sústavy podľa kapitoly X, oddiel D - choroby
pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, položka 1 - písm. c/ choroby pečene ťažkého stupňa so
60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z posudku vyplynulo, že posudzovaný

má od roku 2009 zistenú cirhózu pečene etyltoxickej etiológie, s opakovanými stavmi metabolickej a
vaskulárnej dekompenzácie, v priebehu roku 2009 bol 4x hospitalizovaný na internom oddelení, 10
rokov abstinuje od alkoholu, ochorenie pečene je pri takejto životospráve kompenzované bez zvýšených
hodnôt v laboratórnych parametroch bez poruchy hemokoagulácie či proteosyntézy, upravená je
anémia, nie sú prejavy hypersplenizmu ani metabolickej encefalopatie. Prítomné sú malé krvácajúce

ezofageálne varixy a portálna gastropatia. Ochorenie pečene je ťažké, ale pre dlhodobú kompenzáciu a
etiológiu ochorenia bola určená miera poklesu na dolnej hranici rozpätia, teda 60 %. Uvedená hodnota
bola zvýšená pre ostatné ochorenia o 10 % (pre komplex všetkých ochorení vrátane straty sluchu na
100 %, ktorej zodpovedá 50 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly
VII, oddiel B položka 1 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.) na celkových 70 %. Z dôvodu, že pre

chorobu strata sluchu bolo možné priznať (maximálnu 50 %) percentuálnu mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť ako pre choroby tráviacej sústavy, v danom prípade 60 %, boli choroby
tráviacej sústavy správne určené za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Invalidita bola uznaná od
09.01.2009. Proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2020 o priznaní invalidného dôchodku
od 27. marca 2016 podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne

preskúmavaným rozhodnutím.

40. Kasačný súd na základe dôkazov označených v bode 38 a 39 tohto rozhodnutia dospel k záveru,
že žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok od 9. januára 2009 v súlade s predpisom o sociálnom
poistení nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity pred

09.01.2009 žiadateľ nezískal žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia a tým nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Za
invalidného bolo možné žalobcu uznať až od 01.01.2010 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 70 % (60+10) v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodujúce zdravotné
postihnutie bolo určené podľa kapitoly X oddiel D položka 1 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003

Z.z. so 60 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 71 ods. 8 zákona túto
zvýšili o zo zákona možných 10 % pre ostatné choroby. Invalidita ako taká bola uznaná od 09.01.2009.41. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol naposledy zamestnaný v roku 1992. Skorší
dátum vzniku právneho nároku na invalidný dôchodok (9. január 2009) žalobcovi nebolo možné podľa
zákona o sociálnom poistení určiť z dôvodu, že podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2009

žalobca nesplnil podmienku, že by v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity (v období od 9.
januára 1999 do 8. januára 2009) získal potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia. Pokiaľ sa žalobca
domáhal právneho nároku na invalidný dôchodok od skoršiemu dátumu ako 1. január 2010, musel byť
spolu s právnou zástupkyňou - manželkou byť vedomý toho, že nezískal zo zákona potrebných 5 rokov
dôchodkového poistenia, lebo nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia podľa vtedy platnej

právnej úpravy. Napriek tomu, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nezákonnosť rozhodnutia o
priznaní invalidného dôchodku od 27. marca 2016, splnenie zákonnej podmienky získania potrebného
obdobia na vznik nároku na invalidný dôchodok žiadnym spôsobom nerozporoval a neuviedol žiadnu
okolnosť, ktorou by nesprávnosť určenia tejto podmienky spochybnil.

42. Z dôvodu, že predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej z 22. júna 2020, č. XXX XXX XXXX X, ďalšie dôvody kasačnej sťažnosti
neboli spôsobilé byť predmetom konania. Zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok bol posúdený
posudkovými lekármi sociálneho poistenia dostatočne a objektívne na základe dostupných lekárskych
nálezov a správ. Ich závery o zachovanú schopnosť zárobkovej činnosti žiadateľa o invalidný dôchodok,

ktorý od roku 1992 nikde nepracuje, sú logické a presvedčivo odôvodnené. Kasačný súd teda v zásade
preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu k skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia. Ani námietka, ktorou žalobca argumentoval rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9So/83/2016, v ktorom sa riešila právna otázka, od akého konkrétneho dátumu bol požiadaný
invalidný dôchodok, nebola spôsobilá na zmenu rozsudku správneho súdu. Kasačný súd v bode 38 sa

podrobne zaoberal žiadosťami o invalidný dôchodok, ktoré žalobca vlastnoručne podpísal a podrobne
odôvodnil aj okolnosti, v dôsledku ktorých došlo k spísaniu aj druhej žiadosti dňa 18.12.2019 po tom,
čo správny orgán vydal rozhodnutie o zamietnutí skoršej žiadosti o invalidný dôchodok pre nesplnenie
podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia.

43. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za
dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej

ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá
SSP).

45. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.