Uznesenie – Volebné veci ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 14Svp/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200286
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Potásch
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200286.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu prof. JUDr. PhDr. Petra
Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana, JUDr. Petry Príbelskej, PhD., JUDr. Mariána
Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, LL.M., PhD., v právnej veci žalobcu: T.. M. A., O.. G.. XX.XX.XXXX,
K. I. XXX/XX, XXX XX C., proti žalovanému: koalícia politických strán Sloboda a Solidarita, Progresívne
Slovensko, ZA ĽUDÍ, OBYČAJNÍ ĽUDIA, a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ),

ZMENA ZDOLA, splnomocnená osoba Ing. Michal Demo, G. L. G. XXXX/X, XXX XX C. - A. M., o
žalobe vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy - miestne zastupiteľstvo
mestskej časti Košice - Západ, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa o d m i e t a .

Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10. novembra 2022 bola Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako
„správny súd“) doručená žaloba žalobcu zo dňa 08.11.2022 vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb do
orgánov územnej samosprávy - zastupiteľstvo Košice Západ (ďalej aj ako „žaloba“), ktorou sa žalobca
domáhal, aby správny súd rozhodol tak, že zruší príslušné rozhodnutie volebnej komisie mestskej časti
Košice- Západ „..a za zvoleného poslanca do Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Západ

vo volebnom obvode č. 1 sa vyhlasuje ten, kto bol riadne zvolený“. Žalobca v správnej žalobe ako dôvod
nezákonnosti volieb označil to, že má „pochybnosti o správnom sčítaní hlasov", a to s ohľadom na:
(i)náročnosťvoliebdosamosprávyobcí,ktoréboliprvýkrátspojenésvoľbamidosamosprávnychkrajov;
(ii) skutočnosť, že občania volili v meste Košice poslancov a starostov mestských častí, ako aj poslancov
do mestského zastupiteľstva a primátora;
(iii) poradie počítania hlasov poslancov zastupiteľstiev mestských častí a starostov mestských častí sa

realizovalo ako posledné v poradí, čo mohlo viesť k nepozornosti členov okrskových volebných komisií,
ktoré začali pracovať už pred 6. hodinou ráno;
(iv)

to, že kandidát, ktorý bol vo volebnom obvode č. 1 mestskej časti (Košice - Západ) zvolený ako 6.
poslanec z celkového počtu 6 poslancov za tento volebný obvod (Ing. Matiaščik) získal 631 platných
hlasov, kým žalobca získa 617 platných hlasov. Na strane druhej, v rámci volieb do mestského
zastupiteľstva mesta Košice (vo volebnom obvode č. 7) získal ten istý kandidát - Ing. Matiaščik -
len 433 platných hlasov, kým žalobca v týchto voľbách získal 706 platných hlasov (t.j. viac ako Ing.
Matiaščik). Tento rozdiel (spolu 273 platných hlasov v prospech žalobcu v mestských voľbách) je podľa

žalobcu tak významný, že u žalobcu vyvoláva pochybnosti o správnosti spočítania hlasov vo voľbách
do miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Košice - Západ, resp. o správnom zaznamenaní údajov opočte získaných hlasov do jednej, prípadne viacerých zápisníc okrskových volebných komisií v priebehu
volieb do orgánov obcí.

2. Žalobca uviedol, že „nedisponuje konkrétnymi dôkazmi podporujúcimi jeho podozrenia na nesprávne
sčítanie hlasov“, a to z dôvodu, že ako nezávislý kandidát nemal svojich zástupcov v okrskových
volebných komisiách. Má za to, že jediný dôkaz, ktorý môže potvrdiť jeho predpoklad, je zapečatená
volebná dokumentácia.

3. Má za to, že „pri nesprávnom spočítaní hlasov, resp. nesprávnom zápise zistených výsledkov v
zápisniciach okrskových volebných komisií o výsledku volieb [...] mohlo dôjsť vzhľadom na malé rozdiely
v počtoch získaných hlasov medzi žalobcom a žalovaným k tak zásadnej volebnej vade, ktorá mohla
mať za následok vyhlásenie nesprávneho volebného výsledku“.

4. Žalobca ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“),

konkrétne na uznesenie sp.zn. PL. ÚS 98/07, sp.zn. PL. ÚS 18/99, sp.zn. PL. ÚS 1/07, PL. ÚS
16/99, PL. ÚS 9/2011 a PL. ÚS 17/09 a v závere žaloby uvádza, že „neobviňuje žiadnu osobu z
vedomého protiprávneho konania, iba sa domáha nestrannej a objektívnej revízie zistených výsledkov,
a to zákonným spôsobom prepočítania odovzdaných hlasov a posúdenia platnosti hlasovacích lístkov
v zmysle platnej právnej úpravy”.

II.
Posúdenie veci správnym súdom

5. Po oboznámení sa s volebnou žalobou správny súd konštatuje, že žalobca neoznačil žalovaných

podľa § 312d SSP v znení účinnom od 18.11.2022, t.j. v znení účinnom v čase rozhodovania správneho
súdu (žalobca v žalobe neoznačil ako žalovaného aj nezávislého kandidáta, ktorý bol zvolený za
poslanca miestneho zastupiteľstva za volebný obvod č. 1 v mestskej časti Košice - Západ). Vzhľadom
na to, že žaloba bola odmietnutá, správny súd pre účely rozhodovania o podanej žalobe nemenil
vymedzenie žalovaného, ale zachoval vymedzenie obsiahnuté v texte žaloby, ktoré prevzal aj do

záhlavia tohto rozhodnutia. Správne vymedzenie subjektov, resp. osoby žalovaného by bolo relevantné
v prípade, keby správna žaloba nebola odmietnutá. Správny súd ďalej dopĺňa, že žalobca v žalobnom
návrhu zároveň neuviedol meno poslanca, ktorého navrhuje vyhlásiť ako riadne zvoleného podľa § 312j
písm. c/ SSP. Nakoľko však žalobca uviedol dôvody, pre ktoré napáda ústavnosť a zákonnosť volieb (a
tieto nie je podľa § 62 SSP po uplynutí lehoty na podanie volebnej žaloby rozširovať o ďalšie dôvody,

ktoré žalobca v žalobe neuviedol), správny súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania [pred
aplikáciou postupu podľa § 59 ods. 1 SSP, kedy je potrebné vyzvať podávateľa na doplnenie podania],
pristúpil k predbežnému posúdeniu žalobcom uvedených dôvodov, a to takým spôsobom, aby bolo
dostatočne zrejmé, či by tieto dôvody v prípade preukázania ich pravdivosti boli spôsobilé mať vplyv
na ústavnosť a zákonnosť volieb poslancov miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Západ vo

volebnom obvode č. 1. Správny súd preto ešte pred realizáciou iných procesných úkonov preskúmaval
- z dôvodov procesnej ekonómie - či v danej veci neexistujú dôvody pre odmietnutie žaloby.

6. V súdenej veci žalobca uvádza v žalobe v zásade jediný dôvod údajnej nezákonnosti volieb, a to
ten, že mohlo dôjsť k nesprávnemu sčítaniu hlasov volebnou komisiou. Uvedené však - ako sám tvrdí -

nepreukazujekonkrétnymidôkazmi,avšaknapriektomupožaduje,abysprávnysúdhlasyvpredmetnom
volebnom obvode prepočítal.

7. Podľa § 312h ods. 2 prvá veta SSP v znení účinnom od 18. novembra 2022 (porov. § 493d SSP),
správny súd môže žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa

§ 312f písm. e) SSP boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť; prijať rozhodnutie o odmietnutí
žaloby z tohto dôvodu možno len jednomyseľne.

8. Vyššie citované ustanovenie predstavuje - podľa dôvodovej správy k zákonu č. 375/2022 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov - nástroj

na odmietnutie takých žalôb vo volebných veciach, ktoré skutkovo a právne nemajú šancu na úspech
za žiadnych okolností, pričom samotný zákonodarca predpokladá, že pokiaľ ide o aplikovateľný právny
štandard potrebný pre odmietnutie veci pre zjavnú neopodstatnenosť, Najvyšší správny súd Slovenskejrepubliky bude celkom pochopiteľne vychádzať z ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu v týchto
veciach, ako aj z vlastnej rozhodovacej praxe, ktorá sa aktuálne formuje.

9. Ustanovenie § 312h ods. 2 prvá veta SSP tak nadväzuje na § 312f písm. e/ SSP, podľa ktorého sa
v žalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody, pre ktoré (žalobca)
napáda neústavnosť alebo nezákonnosť volieb s označením dôkazov. Z ustanovenia § 312h ods. 2 SSP
tak vyplýva, že žalobu správny súd odmietne v prípade, ak by dokazovanie nemohlo viesť k záveru, že
tvrdené dôvody spôsobujú nezákonnosť volieb. Kľúčovú úlohu pri rozhodovaní podľa § 312h ods. 2 SSP

plnia práve dôvody, ktoré žalobca uvedie v žalobe ako dôvody nezákonnosti a neústavnosti napadnutých
volieb. Súčasne pritom platí, že žalobca dôvody žaloby už nemôže rozširovať o ďalšie, ktoré v podaní
neuviedol (§ 62 SSP), keďže tieto je možné meniť len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie
žaloby. Ak žalobcom uvedené dôvody nemôžu naplniť pojem „neústavnosť alebo nezákonnosť volieb“,
alebo je vylúčené, aby na základe takýchto dôvodov mohol správny súd rozhodnúť podľa § 312j ods.
2 SSP, potom sú splnené podmienky na odmietnutie takejto žaloby podľa § 312h ods. 2 SSP. „Z účelu

citovaného ustanovenia potom podľa správneho súdu vyplýva, že dôvody neústavnosti a nezákonnosti
uvedené v § 312f písm. e) SSP (t. j. povinnosť „tvrdenia“) musia byť dostatočne konkrétne skutkovo
vymedzené tak, aby bolo zrejmé, pravdivosť akej konkrétnej skutočnosti sa má v následnom konaní
dokazovaním preverovať. Len všeobecné tvrdenie o tom, že vo voľbách došlo k nezákonnosti alebo
ich výsledok je nesprávny, nie je totiž prístupné žiadnemu konkrétnemu dokazovaniu. Takéto tvrdenie

by bolo možné dokazovať len tak, že by najvyšší správny súd v podstate zopakoval celý volebný
proces. Taký výklad by viedol aj k hodnotovému rozporu pri posudzovaní žalôb: žalobca, ktorý by
opísal konkrétne, časovo a priestorovo ohraničené nedostatky volebného procesu, ktorých eventuálnu
nepravdivosť možno zistiť už na základe samotnej žaloby a k nej pripojených dôkazov, by sa ocital
v nevýhodnejšej pozícii než žalobca, ktorý by do svojej žaloby poňal len najvšeobecnejšie tvrdenia

o neústavnostiach a nezákonnostiach, ktoré by bolo potrebné zisťovať len obsiahlou vyšetrovacou
činnosťou správneho súdu“ (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
11Svp/12/2022 zo dňa 28. novembra 2022).

10. Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Realizuje sa nimi

kľúčový princíp slobodného demokratického štátu: princíp vlády na čas. Voľby sa vyznačujú tým,
že sú jedinečnou udalosťou, ktorej predchádza istá spoločenská mobilizácia celoštátna, aj lokálna.
Sú podstatou demokracie a legitimity, majú svoj rytmus či trajektóriu, ktoré súvisia so zákonom
ustanovenými volebnými procedúrami a s politickým životom. Z týchto dôvodov je možné súdne
zasahovať do výsledku volieb len zo závažných dôvodov (PL. ÚS 20/2015).

11. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie, alebo
opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na zrušenie
výsledku volieb alebo vyhlásenia volieb za neplatné. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie
musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať,

ale aj doložiť dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03,
PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s
označením dôkazov (§ 312f písm. e/ SSP). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a
z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby v záujme meritórneho
prejedania jeho žaloby správnym súdom kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom

na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb
sú reálne možné, prípadne pravdepodobné a zároveň spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách
odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že
funkcia správneho súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak
extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na

to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne
formulovanýchnámietokbudesprávnysúdpodrobnerekonštruovaťcelývolebnýproces(PL.ÚS3/2010,
PL. ÚS 22/2015).
12. Ako žalobca poukazoval aj v žalobe, voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež
podľa teórie ústavného práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej

chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne
sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku
hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej kampane).13. Zároveň musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1.
protizákonnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a
neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky

volieb, a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej
vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07).

14. Žalobca namieta, že pri voľbách do miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Západ „mohlo
dôjsť k nepozornosti členov okrskových volebných komisií“, t.j. mohlo dôjsť k volebnej chybe pri sčítavaní

volebných hlasov v podstate z toho dôvodu, že sa jednalo o spojené voľby s voľbami do samosprávnych
krajov, výsledky volieb do miestneho zastupiteľstva boli spočítané ako posledné v poradí a v porovnaní
so zvoleným kandidátom do miestneho zastupiteľstva mal žalobca vo voľbách poslancov mestského
zastupiteľstva viac hlasov.

15. V konaní o volebných veciach sa neuplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá je jednou z vedúcich

zásad trestného konania (PL. ÚS 52/2011, PL. ÚS 3/2018). Súd (správny, resp. pôvodne ústavný) v
konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“, ktorý zisťuje (môže zisťovať) skutkový
stav metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní. Jeho
úlohou je predovšetkým zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s
ďalšími konkrétnymi okolnosťami posudzovanej veci a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci

ďalšie dokazovanie alebo vyvodí v predmetnej veci právne závery len na základe tvrdení predložených
účastníkmi konania (PL. US 66/2011, PL. ÚS 3/2015, PL. ÚS 2/2018).

16. Aplikujúc uvedené, správny súd vo veci žalobcu dospel k týmto záverom:

K namietanej náročnosti volieb

17. Žalobca namietal náročnosť volieb, a to z dvoch hľadísk - že tieto (i) boli prvý krát spojené s voľbami
do samosprávnych krajov a (ii) občania v meste Košice volili poslancov do miestneho zastupiteľstva a

mestského zastupiteľstva, starostu mestskej časti a primátora mesta.

18. Uvedené však nespôsobuje nezákonnosť ani neústavnosť volieb, naopak jedná sa o zákonom
predpokladanú situáciu.

19. Pokiaľ ide o spojenie volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov,
ustanovenia § 195a - 195d zákona č. 180/2014 Z.z. sú výslovne označené ako „Konanie volieb do
orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov v rovnaký deň a v rovnakom čase“.
V zmysle § 195a ods. 1 zákona č. 180/2014 Z.z. sa voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby do
orgánov samosprávnych krajov konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase.

20. Spojenie volieb poslancov do miestneho zastupiteľstva a mestského zastupiteľstva, starostu
mestskej časti a primátora v meste Košice (s výnimkou volieb vyhlásených podľa § 149 ods. 3 zákona
č. 180/2014 Z.z.) vyplýva z toho, že všetky tieto orgány sú orgánmi samosprávy obce v zmysle § 163
a nasl. zákona č. 180/2014 Z.z. v spojení s § 6 ods. 1 a § 7 ods. 7 zákona č. 401/1990 Zb. o meste

Košice v platnom znení.

21. Takéto spojené voľby teda nielenže nie sú nezákonnosťou dopadajúcou na ich výsledok, ale bez
ďalšieho nie sú ani indíciou ich údajnej náročnosti, od existencie ktorej žalobca odvíja predpoklad
nesprávnych výsledkov volieb. Tvrdeniu žalobu, že voľby boli náročné z dôvodu, že boli spojené, čo

mohlo viesť k údajnej - možnej chybe v počítaní hlasov, správny súd nemohol prisvedčiť, keď spojené
voľby boli zákonom predpokladaný postup, ktorý bez ďalších faktorov nevyvoláva dôvodné pochybnosti
napr. o tom, že by v rámci ich realizácie došlo ku chybe v počítaní hlasov.

Počítanie hlasov za mestskú časť ako posledné v poradí a faktor ovplyvňujúci výsledok

22. Žalobca tiež poukázal na poradie počítania hlasov poslancov zastupiteľstiev mestských častí a
starostov mestských častí, ktoré sa realizovalo ako posledné v poradí, čo podľa neho mohlo viesť k
nepozornosti členov okrskových volebných komisií.23. Pokiaľ ide o poradie počítania hlasov, znova sa jedná o zákonodarcom aprobovanú skutočnosť,
pretože podľa ustanovenia § 195a ods. 2 zákona č. 180/2014 Z.z. sa ako prvé zisťujú výsledky volieb

do orgánov samosprávnych krajov. Čo sa týka neskorého času počítania výsledku volieb, na rozdiel
od ostatných volieb konaných na území Slovenskej republiky, ktoré sa v zmysle ustanovenia § 20 ods.
3 zákona č. 180/2014 Z.z. konajú v čase od siedmej do dvadsiatej druhej hodiny, spojené voľby do
orgánov samosprávy obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa končia o dve hodiny skôr. Podľa
ustanovenia § 195a ods. 1 tohto zákona sa totiž spojené voľby do orgánov samosprávy obcí a voľby

do orgánov samosprávnych krajov konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase od siedmej do dvadsiatej
hodiny. Dôvodom skoršieho ukončenia hlasovania o dve hodiny je práve zákonodarcom aprobovaná a
predpokladaná vyššia náročnosť sčítavania hlasov - oproti iným typom volieb.

24. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že žalobca nijakým osobitným spôsobom náročnosť pri
počítaní hlasov vo volebnom obvode č. 1 mestskej časti Košice - Západ nenamietal: uvádza len vo

všeobecnej rovine, že hlasy boli spočítané „v neskorších hodinách“ (konkrétny časový údaj neuviedol).
Tiež nekonkretizoval, v súvislosti s ktorou okrskovou komisiou k tejto nepozornosti mohlo dôjsť. Žalobca
tak nešpecifikoval a ani neuviedol osobitné okolnosti, z ktorých by vyplýval objektívny predpoklad, že by
došlo ku chybe pri počítaní hlasov, dokonca túto chybu ani netvrdil, ale len uviedol, že „mohlo dôjsť k
nepozornosti členov okrskových komisií“. Uvedené má za následok, že ide iba o všeobecné tvrdenie, o

ktorého pravdivosti nie je ani sám žalobca presvedčený, keďže ho sám formuluje iba ako podozrenie,
resp. predpoklad.

25. Z uvedených dôvodov správny súd konštatuje, že predmetnou námietkou žalobca nenapadol
nezákonnosť ani neústavnosť volieb. Naopak, jedná sa o zákonom predpokladanú situáciu a svoju

domnienku o tom, že mohlo dôjsť k nepozornosti pri sčítavaní hlasov, žalobca neosvedčil.

Rozdiely hlasov so zvoleným kandidátom vo voľbách do mestského zastupiteľstva a miestneho
zastupiteľstva

26.Žalobcaďalejuvádzahypotézu,žerozdielvpočtehlasov,ktorézískalžalobcaap.Matiaščik(zvolený
poslanec) vo voľbách do miestneho zastupiteľstva a mestského zastupiteľstva je tak výrazný (t.j. 14
hlasov v prospech p. Matiaščika vo voľbách do miestneho zastupiteľstva a 273 hlasov v prospech
sťažovateľa vo voľbách do mestského zastupiteľstva), že toto vyvoláva pochybnosť o tom, či nemohlo

dôjsť vo volebnom obvode č. 1 vo voľbách do miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Západ
k nesprávnemu spočítaniu hlasov.

27. V súvislosti s predmetným predpokladom žalobcu je potrebné ustáliť, že tento je založený výlučne
na rozdieloch hlasov žalobcu a p. Matiaščika vo voľbách do miestneho zastupiteľstva mestskej časti

Košice - Západ a mestského zastupiteľstva mesta Košice. Správny súd je toho názoru, že rozdiel v
počte získaných hlasov v prospech týchto kandidátov vo voľbách do dvoch rozdielnych samosprávnych
orgánov prezentovaný žalobcom sám osebe porušenie ústavy a ani volebného zákona nepredstavuje
a ani len dostatočne neindikuje. Žalobcom zdôraznený rozdiel hlasov vo voľbách do mestského
zastupiteľstva medzi ním a zvoleným kandidátom - p. Matiaščikom - pritom mohol byť generovaný

aj pri riadnom priebehu volieb, a teda uvedené neopodstatňuje „dôvodnosť pochybností o správnom
spočítaní hlasov odovzdaných v prospech žalobcu“ - ako to tvrdí žalobca. Naopak, návrh predstavuje
snahu žalobcu vzhľadom na relatívne nízky počet chýbajúcich hlasov pre získanie mandátu v miestnom
zastupiteľstve mestskej časti Košice - Západ zistiť, či sa tieto hlasy nenájdu dôkazným preverovaním
hypoteticky možných, skutkových verzií týkajúcich sa možnosti pochybenia dotknutých orgánov pri

spočítavaní hlasov (tzv. preverenie „pre istotu“).

28. Rozdielne výsledky hlasovania v prospech žalobcu a p. Matiaščika vo voľbách do dvoch odlišných
samosprávnych orgánov - podľa názoru správneho súdu - nevedú k dôvodnému záveru o možnosti
existencie volebnej chyby. Správny súd poukazuje na to, že takáto generalizácia zo strany žalobcu

opomína autonómnosť každého voliča, ktorý má právo toho istého kandidáta vo voľbách do rôznych
zastupiteľských orgánov voliť alebo nevoliť.29. Rozdielne výsledky týchto kandidátov vo voľbách do mestského zastupiteľstva a miestneho
zastupiteľstva (v predmetnej veci) môžu byť pritom podľa názoru správneho súdu podmienené aj
viacerými objektívnymi faktormi, ktoré potom dôvodnosť argumentácie žalobcu negujú už v počiatočnej

fáze konania.

30. Prvým faktorom je rôzna veľkosť volebných obvodov. Volebný obvod č. 7 vo voľbách poslancov do
mestského zastupiteľstva zahŕňal celú mestskú časť Košice - Západ, pričom vo voľbách do miestneho
zastupiteľstva mestskej časti Košice - Západ boli tri volebné obvody, t.j. to, že žalobca získal vo voľbách

do mestského zastupiteľstva o 89 viac hlasov ako získal vo voľbách do miestneho zastupiteľstva, mohlo
spôsobiť to, že za neho hlasovali voliči, ktorí vo voľbách do miestneho zastupiteľstva mestskej časti
Košice - Západ volili vo volebných obvodoch č. 2 a 3.

31. Ďalším potenciálnym faktorom je predpoklad, že vo väčšom meste, resp. mestskej časti - na rozdiel
od malých obcí - nie je pravdepodobné, že každý volič, resp. že značná časť voličov kandidátov

osobne pozná. Voliči vo voľbách do orgánov samosprávy obce mohli voliť kandidáta aj podľa podpory
konkrétneho politického subjektu (strany, resp. volebnej koalície), za ktorý kandidoval. Individualizácia
kandidáta sa môže stať sekundárnou práve v prípadoch, keď tento nie je nezávislým kandidátom, ale
má politickú afiliáciu, pod ktorou je ako kandidát prezentovaný v rámci príslušných volieb.

32. V tejto súvislosti z priloženej kópie Zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v mestskej
časti Košice - Západ vyplýva, že s výnimkou jedného zvoleného poslanca (ktorý bol zároveň nezvoleným
kandidátom na starostu mestskej časti) do miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Západ boli
vo volebnom obvode č. 1 zvolení kandidáti, ktorí patrili do rovnakej koalície politických strán [Sloboda a
Solidarita, Progresívne Slovensko, ZA ĽUDÍ, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA,

Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA]. Za túto koalíciu vo volebnom obvode č. 1 kandidovali len títo
piati kandidáti, ktorí boli všetci zvolení. Zvolený poslanec miestneho zastupiteľstva p. Matiaščik bol
vo voľbách v mestskej časti jedným z piatich kandidátov pri šiestich volených poslancov vo volebnom
obvode č. 1.

33. Naviac, neušlo pozornosti správneho súdu, že Ing. Richard Matiaščik v zmysle priloženej kópie
Zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb
v meste Košice, ako aj Zoznamu zaregistrovaných kandidátov pre voľby
do mestského zastupiteľstva v Košiciach, uverejneného na stránke https://static.kosice.sk/s/
c73b700d1b7630c0a8adf83c/show, kandidoval za volebný obvod č. 7 vo voľbách poslancov do

mestského zastupiteľstva za iný politický subjekt - koalíciu SPOLU - občianska demokracia,
Demokratická strana, ŠANCA, ODS - Občianski demokrati Slovenska. Pravdepodobne sa jedná o
tú istú osobu kandidáta (rovnaký titul, meno, priezvisko, vek aj zamestnanie), s podporou dvoch
odlišných politických subjektov vo voľbách do miestneho zastupiteľstva a mestského zastupiteľstva.
Zjednodušene povedané, p. Matiaščík vo voľbách v mestskej časti a vo voľbách v rámci celomestských

volieb kandidoval s odlišnou politickou afiliáciou. Aj z tohto dôvodu sa mohli u jedného kandidáta,
ktorý kandidoval do dvoch rôznych zastupiteľských orgánov s podporou rôznych politických subjektov,
preukázať trend inej volebnej podpory v tých-ktorých voľbách.

34. Pokiaľ teda žalobca odôvodňoval podozrenia na nesprávne sčítanie hlasov rozdielom hlasov medzi

ním a p. Matiaščikom vo voľbách do miestneho zastupiteľstva a mestského zastupiteľstva, táto indícia
z vyššie uvedených objektívnych dôvodov sama osebe nenasvedčuje tomu, že k chybnému sčítaniu
hlasov naozaj došlo. Už len samotná skutočnosť, že žalobca a zvolený kandidát kandidovali v dvoch
právnych režimoch (t.j. neboli obaja nezávislými kandidátmi, resp. neboli obaja kandidátmi s politickou
podporou), ako aj to, že zvolený kandidát (Ing. Matiaščik) kandidoval s inou politickou podporou vo

voľbách do mestskej časti a s inou do mestských volieb, bez ďalšieho neguje predpoklad žalobcu o tom,
že rozdiely v počtoch hlasov (na ktoré odkazuje v žalobe) indikujú chybu pri počítaní hlasov. Napokon,
rozdiel v počte hlasov mohol byť nepochybne determinovaný veľkosťou volebných obvodov pre tie-ktoré
voľby.

35. Žalobné tvrdenie žalobcu, od ktorého odvíja predpoklad chyby pri počítaní hlasov a potrebu ich
prepočítania správnym súdom, teda nielenže nemožno považovať za dostatočne legitímnu indíciu chyby
v počítaní hlasov, ale - naopak - skutkové okolnosti jednotlivých volieb podľa názoru správneho súdu
vylučujú, aby žalobcu a zvoleného kandidáta bolo možné kvalifikovane porovnávať z hľadiska počtuzískaných hlasov. Komparatívne premenné vo veci sú totiž natoľko odlišné, že neumožňujú analogické
vnímanie kandidátov.

36. Vychádzajúc z trojbodového testu (bod 13), musí správny súd posúdiť, či v okolnostiach danej veci
vôbec došlo k protiprávnosti. Správny súd na tomto mieste odpovedá záporne. Z citovaných ustanovení
zákona o voľbách vyplýva, že spojenie volieb aj poradie počítania hlasov je zákonom aprobovaná
skutočnosť. Zároveň namietaný rozdiel hlasov medzi žalobcom a Ing. Matiaščikom vo voľbách do
miestnehozastupiteľstvaamestskéhozastupiteľstvaniejepodľasprávnehosúdurelevantnýmdôvodom

opodstatňujúcim záver o volebnej chybe. Z uvedených dôvodov v danej veci ani nedošlo k porušeniu
zákona č. 180/2014 Z.z. a následne k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Správny
súd ďalej poznamenáva, že žalobca vo svojej žalobe vôbec netvrdí, ale iba predpokladá, že „mohlo
dôjsť“ k pochybeniu pri sčítavaní hlasov vo voľbách do miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice
- Západ. Žalobca na preukázanie prípadného pochybenia nešpecifikovaných okrskových volebných

komisií už vonkoncom neoznačuje dôkazy. Podozrenia žalobcu sú potom založené iba na domnienke
o nesprávnom výsledku volieb do miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice - Západ, ktorú však
nie je možné hodnotiť ako kvalifikovaný žalobný bod.

37. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonanie dokazovania prostredníctvom prepočítania hlasov správnym

súdom na preukázanie jeho domnienky, že vo veci mohlo dôjsť k nesprávnemu sčítaniu hlasov volebnou
komisiou, toto je v rozpore s ustálenou praxou ústavného súdu.

38. Pri namietanej volebnej chybe totiž ústavný súd spravidla pristúpil k prepočítavaniu hlasov pri
splnení dvoch podmienok: (i) za dostatočnej konkretizácie situácie, pri ktorej malo dôjsť k namietanej

volebnej chybe, (ii) pri poukázaní na ďalší dôkaz o existencii volebnej chyby, a to najmä na základe
svedectva okrskovej komisie alebo jeho člena, zástupcu nezávislého kandidáta alebo pozorovateľa.
Ústavný súd tak pristúpil k prepočítavaniu hlasov v situácii, keď na základe svedectva členov volebnej
komisie, resp. zástupcu nezávislého kandidáta malo dôjsť k pochybeniu pri sčítavaní hlasov, resp. k
zámene sčítaných hlasov medzi konkrétnymi kandidátmi (PL. ÚS 28/2018, PL. ÚS 32/2018) alebo ak

pri sčítavaní hlasov došlo k neúmyselnému zahodeniu volebnej obálky, ktorú člen volebnej komisie
našiel na zemi (PL. ÚS 79/2011), ďalej keď po zistení, že kandidáti získali rovnaký počet hlasov, došlo k
opätovnému prepočítaniu odovzdaných hlasov dotknutých kandidátov, ktoré však bolo vykonané len na
základe čiarok na pomocnom papieri (PL. ÚS 46/2018), keď žiadny z členov komisie pri sčítavaní hlasov
nemohol nahliadať do hlasovacích lístkov (PL. ÚS 68/2018) alebo pri namietanom posúdení konkrétnych

neplatných hlasov (PL. ÚS 61/2018, PL. ÚS 33/2018). Naopak, ústavný súd nepristúpil k prepočítavaniu
hlasov, ak žalobca poukazoval len na neštandardnosť výsledku vo volebnom okrsku, ktoré sa výrazne
odlišujú od výsledkov v ostatných okrskoch spolu s nadpriemerným počtom neplatných hlasov (PL. ÚS
108/07), pokiaľ žalobca mal výhrady týkajúce sa možného nezapočítania ním nešpecifikovaného počtu
hlasov, ktoré sa pohybujú v rovine domnienok a úvah (PL. ÚS 2/2018), ak žalobca namietal zakrývanie

výhľadu pozorovateľke pri spočítavaní hlasov zo strany zapisovateľky a „údajné pripočítanie hlasu
inému kandidátovi, než bol kandidát uvedený na hlasovacom lístku“(PL. ÚS 33/2018) a pri námietke, že
nebola vykonaná dostatočná kontrola správnosti spočítania hlasovacích lístkov (PL. ÚS 33/2015, PL.
ÚS 39/2018).

39. Preto správny súd, zohľadniac judikatúru ústavného súdu, konštatuje, že len nepodložené
domnienky, resp. predpoklady žalobcu o nezákonnosti a neústavnosti volieb nepostačujú na rozhodnutie
správneho súdu, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatné, resp. by bol zrušený ich výsledok (k tomu
pozri PL. ÚS 20/2015).

40. Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich
ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú
spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom
legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (napr. uznesenia sp.zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS
23/2017). Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže byť dôvodom zrušenia ich

výsledkov (uznesenia sp.zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp. už cit. PL. ÚS 85/07).

41. Správny súd na základe uvedeného uzatvára, že žalobcom uvedené skutočnosti nemajú taký
charakter, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby - aj v prípade, že by boli pravdivé - bolomožné žalobe vyhovieť, t.j. aby správny súd vyhlásil voľby poslancov do miestneho zastupiteľstva vo
volebnom obvode č. 1 mestskej časti Košice - Západ za neplatné alebo zrušil ich výsledok, čo je pri
volebných sťažnostiach dôvodom na odmietnutie žaloby v zmysle § 312h ods. 2 prvá veta SSP v znení

účinnom od 18. novembra 2022 („Správny súd môže žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby
dôvody uvedené v žalobe podľa § 312f písm. e/ boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť; prijať
rozhodnutie o odmietnutí žaloby z tohto dôvodu možno len jednomyseľne. [...]“)

42. Citované zákonné ustanovenie vo svojej podstate upravuje prípad odmietnutia žaloby správnym

súdom pre jej zjavnú neopodstatnenosť. Materiálne sa pritom jedná o ekvivalent odmietnutia žaloby
Ústavným súdom Slovenskej republiky pre zjavnú neopodstatnenosť v zmysle § 56 ods. 2 písm. g/
zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, resp. § 25 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

43. Poukazujúc na žalobné dôvody, správny súd uvádza, že skutkovým popisom priebehu volieb v meste
Košice žalobca žiadnu nezákonnosť nenamietal (k tomu pozri body 17-25 tohto uznesenia) a vo finálnej
časti žaloby žalobca poukázal na domnienku, že pri počítaní hlasov mohlo dôjsť ku chybe, avšak túto
domnienku žiadnym relevantným spôsobom argumentačne nepodložil. Tak, ako správny súd už vyššie
uviedol (k tomu pozri bod 40 tohto uznesenia), v súlade s rozhodovacou praxou ústavného súdu, len

domnienka o nesprávnosti výsledku volieb nepostačuje. Argumentácia žalobcu o údajne nesprávnom
spočítaní hlasov je hypotetická, dôkazmi nepodložená a už len v základných líniách uvedených v bodoch
26 a nasl. tohto uznesenia, je vylúčené, aby ich správny súd bez ďalšieho akceptoval ako právny základ
pre meritórny prieskum podanej žaloby. V zmysle uvedeného, správny súd jednomyseľne dospel k
záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť v zmysle § 312h ods. 2 v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP.

44. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôraznil, že v konaní vo volebných veciach
nemôže nahrádzať funkciu okrskových volebných komisií, ktoré s ohľadom na spôsob svojho kreovania
plnianielenúlohugarantazákonnostisamotnéhovolebnéhoaktu,aleajprvotnéhosčítaniahlasov(m.m.
PL. ÚS 36/03). Zároveň prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb od správneho súdu vyžaduje okrem

iného tiež rozumnú zdržanlivosť (k tomu pozri PL. ÚS 11/2020). Aplikujúc uvedené, „bianco žalobe“
žalobcu, ktorá vo svojej podstate smeruje k prepočítaniu hlasov, nebolo možné vyhovieť, keď toto nie je
úlohou súdov vo volebnom súdnictve (k tomu pozri napr. aj bod 38 tohto uznesenia).

45. Pre úplnosť správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca poukazoval na to, že ako nezávislý kandidát

nemal svojich zástupcov k okrskových komisiách, správny súd dodáva, že zákon č. 180/2014 Z.z.
mu podľa § 27 umožňuje delegovať si zástupcu, ktorý má právo byť prítomný v priebehu volieb a
sčítavania hlasov vo volebnej miestnosti. Využitie tohto oprávnenia by nepochybne mohlo prispieť k
zisteniam, na základe ktorých by žalobca buď disponoval konkrétnymi dôkazmi o reálnych podozreniach
o nesprávnom sčítaní hlasov v konkrétnych okrskových komisiách, čím by sa nedostal do stavu dôkaznej

núdze alebo by dospel k presvedčeniu o správnosti tohto sčítania.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože správna žaloba bola odmietnutá.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.