Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sžk/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201090
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1018201090.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobkyne: L. Y., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom T.. D. XXXX/X, XXX XX U. X, N. D. proti žalovanému:
Centru právnej pomoci, kancelárii Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/121/2018-50 zo dňa 3. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.
6S/121/2018-50, zo dňa 3. decembra 2020 a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žalobkyňa doručila žalovanému dňa 16. mája 2016 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Keďže
žiadosť nebola úplná, žalovaný rozhodnutím, sp. zn. 8475/2016, zo dňa 26. mája 2016 prerušil konanie,
vyzval žalobkyňu na predloženie chýbajúcich dokladov a poučil ju o následkoch ich nedoručenia.
Rozhodnutím sp. zn. 8475/2016-KaBA zo dňa 26. augusta 2016 následne žalovaný zastavil konanie
o nároku na poskytnutie právnej pomoci, nakoľko žalobkyňa v lehote neodstránila nedostatky svojho

podania.
2. Voči rozhodnutiu o zastavení konania podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté
rozhodnutím Právneho odboru Centra právnej pomoci, sp. zn. 13022/2016-PO-DB, zo dňa 25. októbra
2016 tak, že odvolanie bolo zamietnuté. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu.
3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, č. k. 1S/318/2016-23, zo dňa 5. októbra 2017 zrušil rozhodnutie
Právneho odboru Centra právnej pomoci a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na jeho základe následne
riaditeľka Centra právnej pomoci rozhodnutím sp. zn. PO 11304/2018 zo dňa 18. apríla 2018 zrušila

rozhodnutie žalovaného, sp. zn. 8475/2016-KaBA, zo dňa 26. augusta 2016 a vec mu vrátila na nové
prejednanie a rozhodnutie.
4. Žalovaný dňa 1. júna 2018 opäť konanie prerušil a rozhodnutím, sp. zn. KaBA 15001/2018
(8475/2016) vyzval žalobkyňu, aby odstránila nedostatky podania a k žiadosti doplnila v rozhodnutí
uvedené dokumenty. Následne rozhodol rozhodnutím sp. zn. KaBA 15001/2018 (8475/2016-KaBA)
zo dňa 13. júla 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) o nepriznaní nároku na poskytnutie
právnej pomoci. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa nespĺňala zákonom stanovenú podmienku stavu

materiálnej núdze a žalovaný zároveň nevzhliadol nijaké okolnosti na priznanie právnej pomoci podľa
ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o poskytovaní právnej pomoci“).

II. Konanie pred správnym súdom

5. Dňa 3. augusta 2018 bola Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) doručená správna
žaloba proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola dňa 2. mája 2019 doplnená tak, aby spĺňala zákonom
predpokladané náležitosti. Žalobkyňa napádala, že žalovaný pri posudzovaní jej ekonomickej situácie
nezobral do úvahy jej finančný záväzok súvisiaci so zabezpečovaním ťažko chorej matky. Keďže
uvedené mohlo podľa žalobkyne súvisieť so skutočnosťou, že ju Centrum právnej pomoci posudzuje ako
cudzinku, priložila k správnej žalobe aj osvedčenie o slovenskom štátnom občianstve. Žalobkyňa tiež

nesúhlasila s právnym záverom žalovaného, že nepriznanie právnej pomoci neznamená jej neúspech v
súdnom konaní, nakoľko jej zdravotný stav jej neumožňuje aktívne sa zúčastňovať potrebných úkonov
v rámci súdneho konania. Navrhla preto, aby súd uložil Centru právnej pomoci Bratislava povinnosť
prehodnotiť svoje rozhodnutie tak, že žalobkyni prizná nárok na poskytnutie právnej pomoci.
6. Dňa 5. februára 2020 bolo uznesením č. k. 6S/121/2018-43 žalobkyni priznané oslobodenie od

súdnych poplatkov a rozsudkom správneho súdu č. k. 6S/121/2018-50 zo dňa 3. decembra 2020 (ďalej
len „rozsudok správneho súdu“) bolo napadnuté rozhodnutie správnym súdom zrušené a vec vrátená
žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd právne posudzoval, či žalovaný rozhodol správne, keď
vzhľadom na okolnosti prípadu žalobkyni nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. Správny súd
dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko

žalovaný postupoval v rozpore so zásadami správneho konania ustanovenými v § 3 zákona č. 71/1967
Zb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „SP“), konkrétne v § 3 ods. 2 a § 3 ods.
4 SP. Porušenie uvedených zásad podľa správneho súdu viedlo k nezákonnosti rozhodnutia, keďže
žalovaný sa svedomite nezaoberal predmetnou vecou a nebral do úvahy okolnosti uvedené žalobkyňou.
Správnemu súdu je zrejmé, že žalobkyňa dosahuje príjem vyšší ako je ten stanovený Zákonom

o poskytovaní právnej pomoci, avšak z podaní žalobkyne jednoznačne vyplýva, že nemá právne
povedomie a že nie je schopná sama sa domáhať súdnej ochrany. Tieto okolnosti, spolu s tvrdeniami
žalobkyne o nepriaznivej finančnej situácii, najmä s ohľadom na dlh, rozvod ako aj starostlivosť a pohreb
ťažko chorej matky, mal žalovaný vziať do úvahy a riadne sa s nimi vysporiadať pri posudzovaní nároku
žalobkyne na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci.

Čo sa štátneho občianstva týka, správny súd dal v tejto otázke za pravdu žalovanému a túto námietku
vyhodnotil ako právne irelevantnú.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanoviská účastníkov

7. Žalovaný s rozsudkom správneho súdu nesúhlasil, a z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) podal kasačnú sťažnosť. Žalovaný namietal
záver správneho súdu o tom, že konal v rozpore s § 3 ods. 2 SP a upozornil na výpočty príjmu žalobkyne

v posudzovaných mesiacoch, ktoré ho viedli k nepriznaniu nároku na bezplatnú právnu pomoc. V
bode IV. kasačnej sťažnosti ďalej rozporuje záver správneho súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s
možnosťou aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný uviedol,
že primeranými okolnosťami podľa dostupnej judikatúry (bez konkrétneho odkazu na rozhodnutia súdov)
a čl. II ods. 5 Usmernenia Centra právnej pomoci č. 2/2015 zo dňa 15. júna 2015 je taká sociálna

situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie
právnej pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote,
zdraví alebo právach žiadateľa. Konanie, v ktorom žalobkyňa požiadala o priznanie nároku na bezplatnú
právnu pomoc, bolo právoplatne skončené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 1Cdo/203/2017, zo dňa 18. decembra 2017. Podľa žalovaného teda nejde o situáciu, v ktorej by

neposkytnutie právnej pomoci malo za následok vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa.
Navyše, ako uviedol žalovaný, priznať nárok na poskytovanie právnej pomoci do už skončeného
konania nie je možné. Žalovaný nesúhlasil ani s názorom správneho súdu, že sa nedostatočne zaoberal
finančnou situáciou žalobkyne s ohľadom na jej dlh tvrdený v čestnom prehlásení. Má za to, žeriadne individuálne posúdil všetky okolnosti prípadu a že ani existencia uvedeného dlhu nemá vplyv
na rozhodnutie o nároku. V tejto súvislosti sťažovateľ opätovne poukázal na samotnú právnu vec, do
ktorej žalobkyňa požiadala o právnu pomoc, najmä na skutočnosť, že jej žaloba na náhradu škody

bola zamietnutá pre neunesenie dôkazného bremena rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.
14C/170/2011, zo dňa 23. januára 2015, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5CO/328/2015 zo dňa 1. decembra 2015. Žalovaný navrhol rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.
8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa e-mailom zo dňa 1. februára 2021 tak, že v právnych

záležitostiach sa neorientuje, a preto by chcela len zopakovať, že jej žaloba bola zamietnutá v dôsledku
toho, že jej Centrum právnej pomoci neposkytlo právnu pomoc a ona sa nemohla aktívne podieľať
na predmetnom súdnom procese vzhľadom na jej zdravotný stav a sociálnu situáciu. Rozhodnutie
správneho súdu si váži a dúfa, že nebude zmenené.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)
preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto

konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení.
10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou,
včas a od súdneho poplatku je žalovaný oslobodený na základe § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
12. Kasačný súd následne preskúmal rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť žalovaného a

vyjadrenie žalobkyne. Uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku.
Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV.I Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 3 ods. 2 SP správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

Podľa § 3 ods. 4 SP správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou,
ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán
vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne
a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu
materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak
je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

IV.II Posúdenie kasačných námietok13. Kasačný súd sa zaoberal námietkou žalovaného, že správny súd nesprávne právne vyhodnotil, že
žalovaný porušil zásady ustanovené v § 3 ods. 2 a ods. 4 SP a že toto porušenie malo za následok
nezákonnosť rozhodnutia. Uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú, nestotožnil sa

s právnym záverom správneho súdu a má za to, že žalovaný nekonal v rozpore so zásadami
správneho konania, a teda že rozhodnutie žalovaného nie je nezákonné. Svoj právny záver kasačný
súd odôvodňuje nasledovne.
14. V zmysle zásady aktívnej súčinnosti podľa § 3 ods. 2 SP je správny orgán povinný zabezpečiť
priestor na realizáciu práv a právom chránených záujmov účastníka konania, najmä umožniť mu

navrhovať dôkazy či vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Zo spisového materiálu kasačnému súdu
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mala dostatočný priestor navrhovať dôkazy, ktoré v konaní aj
predkladala, príkladmo: potvrdenie o zvýšení invalidného dôchodku, rozsudok o rozvode manželstva,
čestné prehlásenie, že nepoberá prídavky na dieťa, príspevok na bývanie ani dávku v hmotnej núdzi,
čestné prehlásenie o majetkových pomeroch, čestné prehlásenie o súhrnnom dlhu (všetky doručené
žalovanému e-mailom dňa 18. júna 2018), predpis záloh na elektriku, zmluva o pôžičke (obe doručené

žalovanémue-mailomdňa9.mája2018aďalšie.Súčasnejezospisovéhomateriáluzrejmé,žežalovaný
zabezpečil žalobkyni priestor vyjadriť sa a uplatniť jej práva, čo vyplýva z podaní žalobkyne: vyjadrenie v
e-maile doručenom žalovanému dňa 9. mája 2018, doplnenia žiadosti v e-mailoch zo dňa 5. júla 2016 a
5. októbra 2016, ako aj z rozhodnutia žalovaného, sp. zn. KaBA 15001/2018 (8475/2016), zo dňa 1. júna
2018 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení konania“). Týmto rozhodnutím vyzval žalobkyňu o doručenie

potrebných dokladov pre riadne rozhodnutie vo veci. Žalovaný v ňom na 3. strane tiež výslovne ponúkol
žalobkyni možnosť kontaktovať ho telefonicky alebo osobne v prípade akýchkoľvek nejasností alebo
otázok k dokladom, ktoré má žalobkyňa doložiť. Z vyššie uvedeného je kasačnému súdu zrejmé, že
žalobkyňa mala v konaní dostatočný priestor vyjadrovať sa a predkladať dôkazy, a teda že žalovaný
nekonal v rozpore s § 3 ods. 2 SP.

15. Druhou zložkou zásady aktívnej súčinnosti je povinnosť správneho orgánu poskytovať účastníkovi
konania poučenia tak, aby účastník konania neutrpel na svojich hmotných právach v dôsledku neznalosti
tých procesných. Kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný konal v súlade s touto zásadou, keď
pred vydaním napadnutého rozhodnutia najprv rozhodnutím o prerušení konania vyzval žalobkyňu, aby
žalovanému doručila potvrdenia preukazujúce jej finančnú situáciu a právnu stránku veci, v ktorej žiada

poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný na 3. strane rozhodnutia o prerušení konania žalobkyni jasne
vysvetlil, že bez uvedených dokladov nemôže o jej nároku riadne rozhodnúť. Žalovaný pritom vypísal
zoznam vyžadovaných dokladov zrozumiteľne a tiež vysvetlil, že ich potrebuje za účelom vyhodnotenia
finančnej situácie a možnej „zrejmej bezúspešnosti sporu“ podľa § 6 ods. 1 písm. b) Zákona o
poskytovaní právnej pomoci. Kasačný súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že predmetným

rozhodnutím žalovaný tiež žalobkyňu informoval, že pokiaľ má k výzve alebo k dopytovaným dokladom
akékoľvek otázky, môže sa na žalovaného obrátiť tak telefonicky ako aj osobne. Sprievodným listom zo
dňa 13. júla 2018 zas žalovaný žalobkyni stručne a zrozumiteľne vysvetľoval, že v právnej veci o náhradu
škody už využila všetky vnútroštátne prostriedky právnej ochrany a že žalovaný nemá pôsobnosť v
konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva. Vyhodnotením vyššie opísaného postupu žalovaného

v konaní je nutné konštatovať, že nedošlo k porušeniu zásady aktívnej súčinnosti ani vo vzťahu k
poučovacej povinnosti správneho orgánu.
16. S ohľadom na porušenie § 3 ods. 4 SP, správny súd vyčítal žalovanému, že sa nedostatočne
zaoberal vecou. Žalovaný sa na 4. a 5. strane napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal s dokladmi
preukazujúcimi príjem žalobkyne za obdobie od novembra 2017 do mája 2018, uviedol výpočet

mesačného príjmu žalobkyne, ako aj presné sumy presahujúce hornú hranicu materiálnej núdze za
jednotlivémesiace.Zo4.stranynapadnutéhorozhodnutiapritomvyplýva,žežalovanýzobraldoúvahyaj
čestné prehlásenie žalobkyne zo dňa 8. júna 2018 o tom, že nepoberá žiadne prídavky na deti, príspevky
nabývaniečiinédávkyvhmotnejnúdzi,atonapriektomuževrozhodnutíoprerušeníkonaniažalobkyňu
za účelom preukázania uvedeného vyzýval na predloženie potvrdenia od príslušného orgánu. Z vyššie

uvedeného vyplýva, že žalovaný sa riadne zaoberal vecou s ohľadom na vyhodnotenie, či žalobkyňa
spĺňa zákonnú podmienku materiálnej núdze, ktorá je jednou z troch kumulatívnych podmienok pre
priznanie právnej pomoci. Nie je preto možné stotožniť sa s názorom správneho súdu o potrebe zrušiť
napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho nezákonnosť v dôsledku porušenia zásady ustanovenej v
§ 3 ods. 4 SP.

17. Kasačný súd na záver posúdil kasačnou sťažnosťou namietaný právny záver správneho súdu,
že sa žalovaný riadne nezaoberal vecou a okolnosťami prípadu vo vzťahu k možnosti aplikácie § 6b
ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, žalovaný sa
touto možnosťou zaoberal. Je pravdou, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej saotázky aplikácie citovaného ustanovenia mohlo byť podrobnejšie. Žalovaný totiž nekonkretizoval všetky
úvahy o všetkých okolnostiach uvádzaných žalobkyňou, ako jej dlh, rozvod, starostlivosť a zabezpečenie
pohrebu svojej ťažko chorej matke atď. Nemožno však konštatovať, že by sa žalovaný predmetnou

vecousvedomiteazodpovednenezaoberal,žebyporušilzásadyustanovenév§3SPažebynapadnuté
rozhodnutie bolo preto nezákonné.
18. To, že sa žalovaný nevyjadril ku každej jednej okolnosti tvrdenej žalobkyňou nemôže spôsobiť
nezákonnosť rozhodnutia, pokiaľ existujú iné, závažnejšie okolnosti, v dôsledku ktorých poskytnutie
právnej pomoci priznať nemožno. Kasačný súd nerozporuje, že pri vyhodnocovaní, či je možné aplikovať

ustanovenie § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, je potrebné do úvahy brať práve
okolnosti, aké sú dané v prejednávanom prípade (t.j. zdravotný stav žiadateľa, finančné záväzky
aj v podobe dlhov, rozvod, starostlivosť o ťažko chorého člena rodiny, právne povedomie žiadateľa
a jeho schopnosť domáhať sa svojich práv pred súdmi bez právneho zastúpenia atď.) Súčasne
však upozorňuje, že tieto nie sú jediné a že (ako žalovaný správne vyhodnotil) aj pri posudzovaní
možnosti aplikácie § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci je potrebné sledovať podmienku

zrejmej bezúspešnosti sporu. Pokiaľ je daná zrejmá bezúspešnosť sporu, nie je možné priznať právo
na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Takéto
poskytnutie právnej pomoci by totiž bolo absolútne bezúčelové, vytvárajúce zbytočné trovy konania a
bezdôvodnezaťažujúcepotenciálnychžalovaných.AkokonštatovalajNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
na 11. strane rozsudku, sp. zn. 5Sžo/66/2015, zo dňa 28. apríla 2016, štát na seba prebral pozitívny

záväzok zabezpečenia uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie
právnej pomoci, ale v obmedzených prípadoch. Bolo by neúnosné poskytovať právnu pomoc v
úplne všetkých prípadoch (t. j. systémom „každému vo všetkom“). Účelom ustanovenia § 6b ods. 2
Zákona o poskytovaní právnej pomoci nepochybne je, aby sa právna pomoc dostala aj tým, ktorí
nespĺňajú zákonné predpoklady na jej poskytnutie, ale sa nachádzajú v nepriaznivej finančnej, sociálnej,

zdravotnej, či inak vážnej situácii. Zároveň však toto ustanovenie neotvára možnosť automaticky priznať
predmetný nárok všetkým osobám v ťažkej životnej situácii, ktoré o právnu pomoc požiadajú.
19. To, že sa žalovaný nevyjadril ku každej jednej okolnosti tvrdenej žalobkyňou nemôže spôsobiť
nezákonnosť rozhodnutia aj preto, lebo procesné chyby majú negatívny vplyv na zákonnosť rozhodnutia
najmä v prípade, že v ich dôsledku je nesprávny aj výsledok rozhodovacej činnosti s ohľadom

na hmotnoprávnu stránku rozhodnutia. V prejednávanom prípade však správny orgán, rovnako ako
kasačný súd, dospeli k totožnému záveru a právnemu posúdeniu, že žalobkyňa nemala právo na
poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Dovolacie konanie, do ktorého o právnu pomoc požiadala
bolo v čase rozhodovania o jej žiadosti už právoplatne skončené, bez možnosti podať ďalšie opravné
prostriedky. Okresný súd Prešov o jej žalobe pritom rozhodol rozsudkom, sp. zn. 14C/170/2011-113,

zo dňa 23. januára 2015 tak, že žalobu zamietol, nakoľko mal súd za preukázané, že žalobkyňa
nepreukázala splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to: porušenie
právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení a
preukázania základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a z týchto dôvodov preto súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Prešove uvedené rozhodnutie potvrdil rozsudkom sp. zn.
5Co/328/2015-142, zo dňa 1. decembra 2015. Pri vyhodnocovaní zrejmej bezúspešnosti sporu pritom
žalovaný musel prihliadnuť aj na uvedené závery súdov, keďže mu zákonodarca v ustanovení § 8
Zákona o poskytovaní právnej pomoci uložil povinnosť prihliadať na to, či je žiadateľ schopný označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. To, že sa žalovaný zrejmou bezúspešnosťou sporu zaoberal,

vyplýva aj zo skutočnosti, že v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b)
Zákona o poskytovaní právnej pomoci, v zmysle ktorého nemožno priznať poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, pokiaľ je daná zrejmá bezúspešnosť sporu a § 8 Zákona o poskytovaní právnej
pomoci upravujúceho jej posudzovanie.
20. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem poukazu na zrejmú bezúspešnosť sporu tiež vysvetlil,

že podľa neho nie sú dané také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať nárok na poskytnutie
právnej pomoci v zmysle ustanovenia § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci. Týmito
okolnosťami sú napríklad skutkový stav či sociálna situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že
neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví
alebo právach žiadateľa. Žalovaný stručne a jasne vysvetlil, že okolnosti dané v predmetnom prípade

nie sú okolnosťami spĺňajúce vyššie uvedené kritériá. v ktorých by žalovaný využíval svoju možnosť
priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 2 Zákona o poskytovaní právnej pomoci.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa možnosťou aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 Zákonao poskytovaní právnej pomoci zaoberal, a to vo vzťahu k zrejmej bezúspešnosti sporu a vo vzťahu k
osobitosti okolnostiam prejednávaného prípadu a že záver správneho súdu bol teda nesprávny.
21. Nad rámec kasačný súd uvádza, že s ohľadom na zásady hospodárnosti a efektívnosti konania

nie je účelné zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného len z toho dôvodu, že sa žalovaný v rozhodnutí
dopodrobna nezaoberal všetkými okolnosťami uvádzanými žalobkyňou (dlh, rozvod, starostlivosť
a zabezpečenie pohrebu pre matku). Vyhodnotením skutočností: a) záver súdov o neschopnosti
žalobkyne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, b) úzko ohraničených možností podania
dovolania a dôvodov jeho úspešnosti, c) právoplatného skončenia dovolacieho konania a d) následkov

neposkytnutia právnej pomoci, by žalovaný opätovne musel dospieť k záveru o nemožnosti priznať
žalobkyni právo na právnu pomoc.
22. Vzhľadom na uvedené vyššie má kasačný súd za to, že nedošlo k takému porušeniu zásad
správneho konania ustanovených v § 3 ods. 2 a ods. 4 SP, ktoré by malo za následok nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného. Kasačný súd sa preto stotožnil s kasačnou námietkou žalovaného, že správny
súd nesprávne právne vec posúdil, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

IV.III Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

23. Kasačný súd s ohľadom na všetky skutočnosti považuje sťažnosť za dôvodnú, a preto rozhodol
spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku podľa § 462 ods. 1 SSP.
24. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 SSP správny súd.
25. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.