Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sžr/1/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200398
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200398.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M.,
v právnej veci navrhovateľa: X33 s.r.o., so sídlom Mikulášska č. 1, Bratislava, IČO: 44 613 679, proti
odporcovi: Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, so sídlom Severná č. 15, Martin, za účasti: JUDr. Ing.
Vladimír Neuschl, správca úpadcu FAKTUM trade, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad č. 5, Bratislava,
IČO: 35 864 729, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 28Sa/30/2020-31
zo dňa 15. decembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 28Sa/30/2020-31 zo

dňa 15. decembra 2020 p o t v r d z u j e .

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 18.01.2010 bol odporcovi doručený návrh na vklad vlastníckeho práva na základe Zmluvy o
predaji časti podniku uzavretej medzi predávajúcim FAKTUM trade, s.r.o. a kupujúcim - navrhovateľom.
Jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území T. zapísaných

na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX ako pozemky parc. č. 1883/424 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 454 m2, parc. č. 1883/471 zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2 a stavba
administratívna budova súpisné číslo 150 postavená na pozemku parc .č. 1883/424 (ďalej len ako
„Nehnuteľnosti“).

2. Konanie bolo dňa 10.02.2010 prerušené z dôvodu, že na rovnaký predmet konania, ako bol
predmetom tejto veci vedenej pod sp.zn. V 122/2010, boli vedené ďalšie administratívne konania, ktoré

napadli na správny orgán skôr, a to konkrétne dňa 08.06.2017 napadol návrh na vklad vlastníckeho
práva na základe Zmluvy o predaji podniku pod V 2200/2007, dňa 04.12.2009 napadol návrh na zápis
záznamom na základe Osvedčenia o verejnej dražbe pod Z 3620/2009 a dňa 11.12.2009 napadol
návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy pod V 4745/2009. Až následne dňa
18.01.2010 napadol návrh na vklad vlastníckeho práva na základe Zmluvy o predaji časti podniku, ktorý
je predmetom tohto administratívneho konania pod V 122/2010.

3. Keďže odporca je poradím návrhov viazaný, vyššie uvedené katastrálne konania posúdil ako
predbežnú otázku voči konaniu V 122/2010. Po ich právoplatnom skončení pokračoval v konaní pod V
122/2010 a zistil, že dňa 02.03.2015 bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy
podV4745/2009,nazákladektorejsavýlučnýmvlastníkompredmetnýchnehnuteľnostistalaspoločnosťFARMAVET s.r.o. Odporca konštatoval, že predávajúci FAKTUM trade, s.r.o. nie je prostredníctvom
správcu konkurznej podstaty oprávnený previesť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu podľa
predloženej zmluvy na kupujúceho, nie je oprávnený s predmetom prevodu disponovať, nakoľko

nie je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a podmienky na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností tak nie sú splnené. Na základe vyššie uvedeného rozhodnutím č. V 122/2010 zo dňa
05.10.2015 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „katastrálny zákon“) návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol.

II. Konanie pred krajským súdom

4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok. Namietal, že nakoľko
nehnuteľnosti tvoriace predmet prevodu boli zaradené do súpisu konkurznej podstaty predávajúceho na
základe rozhodnutia konkurzného súdu sp.zn. 3K/1/2007 dňa 24.10.2008, s poukazom na § 76 ods. 1

zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov(ďalej len „zákon o konkurze“) neuvedením dôvodov a následným nepodaním
excindačnejžalobyvzákonnejlehotedošlokzákonnejfikcii,ženehnuteľnostisúzaradenédokonkurznej
podstaty úpadcu oprávnene. V dôsledku § 93 ods. 3 zákona o konkurze navrhovateľ nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zmluvy uzavretej so správcom konkurznej podstaty

predávajúceho v rámci speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu, a to bez ohľadu na skutočnosť,
či predávajúci bol vlastníkom nehnuteľností alebo nie. Ďalej namietal, že rozhodnutie, ktorým došlo k
údajnému nadobudnutiu vlastníctva v prospech osoby zapísanej na LV, bolo zo zákona prerušené, to
znamená ide o nulitný právny akt.

5. Krajský súd rozsudkom uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa
§ 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „O.s.p.“) napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdil . Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

6. V odôvodnení uviedol, že právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia

okresného úradu o jeho povolení. Správne teda konštatoval odporca, že v čase vydania napadnutého
rozhodnutia FAKTUM trade, s.r.o. nedisponoval vlastníckym právom ohľadne týchto nehnuteľností,
pretože v tom čase vlastnícke právo na základe právoplatného rozhodnutia o vklade svedčalo
spoločnosti FARMAVET s.r.o.. Preto len táto samostatná skutočnosť bola dôvodom na to, aby
došlo k zamietnutiu návrhu na vklad vlastníckeho práva, pretože bolo nepochybne preukázané, že

predávajúci ako prevodca v čase vydania napadnutého rozhodnutia nedisponoval právom nakladať s
nehnuteľnosťou v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

7. K námietkam vo vzťahu k oprávneniu spoločnosti Storex Piešťany, s.r.o. ako prevodcu nakladať s
týmito nehnuteľnosťami uviedol, že skúmanie oprávnenosti prevodcu spoločnosti Storex s.r.o. nakladať

s týmito nehnuteľnosťami bolo predmetom administratívneho konania pod sp. zn. V 4745/2009. Ak
následne po právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu (v danom prípade V 4745/2009) tretia
osoba (účastník nového administratívneho konania V 122/10) rozporuje právo prevodcu nakladať s
nehnuteľnosťou a tvrdí, že sám je vlastníkom nehnuteľností, správny orgán v rámci administratívneho
konania o povolení vkladu ako nesporového konania nie je oprávnený riešiť túto spornú otázku. Tieto

námietky bolo potrebné uplatniť v sporovom súdnom konaní.

8. Odporca v konaní V 122/10 vychádzal len z konkrétnych listín predložených do administratívneho
konania a z popisnej časti katastra nehnuteľností, z ktorých dôkazov vyplývalo, že v čase vydania
napadnutého rozhodnutia bola na základe právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu v zmysle § 28

ods. 3 katastrálneho zákona vlastníkom tretia osoba, rozdielna od predávajúceho FAKTUM trade, s.r.o.,
čo v konečnom dôsledku znamená, že prevodca uvedený v posudzovanej zmluve FAKTUM trade, s.r.o.
nemal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona oprávnenie nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou.
Okrem toho s totožnými námietkami navrhovateľa sa vysporiadal Okresný súd Bratislava I v rozsudku
č.k. 2Cbi/3/2010-169 zo dňa 03.02.2014 (ďalej len ako „civilný rozsudok“) a vyhodnotil ich ako

nedôvodné.

9. K námietke, že majetok bol zapísaný do súpisu a nebola podaná excindačná žaloba na vylúčenie
zapísania tohto majetku, čím sa majetok stal majetkom podliehajúcim konkurzu, krajský súd opätovnepoukázal na civilný rozsudok ktorý určil, že predmetné nehnuteľnosti (ktoré sú totožné s predmetom
tohto administratívneho konania) sú vylúčené zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu FAKTUM trade,
s.r.o.. Námietka navrhovateľa teda nie je pravdivá, naopak z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že

Storex Piešťany, s.r.o. sa touto žalobou doručenou súdu 18.02.2010 domáhal vylúčenia Nehnuteľností
zo súpisu všeobecnej podstaty.

10. K námietke, že s poukazom na § 47 ods. 1 a 3 zákona o konkurze bolo prerušené aj konanie,
ktorým došlo k údajnému nadobudnutiu vlastníctva v prospech FARMAVET s.r.o. a v takom prípade

ide o nulitné rozhodnutie, uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je súdu zrejmé, že rozhodnutie o
povolení vkladu bolo vydané kompetentným orgánom štátnej správy. Prípadná vada, ktorú navrhovateľ
uvádzal ako dôvod jeho nulity nie je takej intenzity, ktorá by mohla zakladať nulitu, teda takú vadu,
že by vôbec nebolo možné o správnom akte hovoriť. Pokiaľ teda rozhodnutie o povolení vkladu nie je
ničotným právnym aktom, správny súd musí vychádzať zo správnosti a zákonnosti tohto právoplatného
rozhodnutia.

11. K tvrdeniu ďalšieho účastníka v jeho vyjadrení k odvolaniu zo dňa 09.10.2020 kde poukazoval na
výzvu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/1/2007 bez uvedenia dátumu, súd uviedol, že súčasťou
administratívneho spisu je uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/1/2007 zo dňa 24.10.2008
o povinnosti zaradiť do konkurznej podstaty úpadcu FAKTUM trade, s.r.o. aj predmetné nehnuteľnosti,

avšak toto uznesenie bolo vydané niekoľko rokov predtým, ako v tejto spornej veci bolo právoplatne
rozhodnuté civilným rozsudkom.

12. K tvrdeniu ďalšieho účastníka v jeho vyjadrení zo dňa 09.10.2020, že v zmysle § 93 ods. 3
zákona o konkurze navrhovateľ nadobudne nehnuteľnosti do vlastníctva okamihom povolenia vkladu

v katastri nehnuteľností bez ohľadu na to, kto je aktuálne vedený ako vlastník nehnuteľností zapísaný
LV, krajský súd poukázal na to, že údaje katastra vymenované v ustanovení § 70 ods. 2 katastrálneho
zákona sú záväzné a každý je povinný ich používať pri vyhotovovaní verejných a iných listín (§ 71
ods. 2 katastrálneho zákona). Ak listina predložená ako príloha návrhu na vklad nevychádza z údajov
katastra,nemožnojudokatastranehnuteľnostízapísať.Zmluvaoprevodenevychádzazúdajovkatastra

vtedy, ak prevodcom v zmluve je iná osoba ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Pokiaľ
by chceli účastníci zmluvného vzťahu docieliť evidenčný zápis vlastníckeho práva vyplývajúci z takto
uzavretej zmluvy, nemôžu ho docieliť v tomto nesporovom administratívnom konaní. Deklarovanie
takto nadobudnutého vlastníctva (od osoby nevlastníka) by muselo byť výsledkom sporového súdneho
konania. Touto otázkou sa v posudzovanom prípade už zaoberal Okresný súd Bratislava I v civilnom

rozsudku, ktorý sa s právnym názorom ďalšieho účastníka nestotožnil.

13. Ako nedôvodnú tiež vyhodnotil tvrdenie ďalšieho účastníka, že správny orgán vôbec nemal povoliť
prevod nehnuteľností zo spoločnosti Storex Piešťany, s.r.o. na FARMAVET s.r.o., pretože táto námietka
sa týka právoplatne skončeného konania o povolení vkladu vlastníckeho práva V 4745/2009, ktoré nie

je predmetom súdneho prieskumu.
III. Argumentácia účastníkov konania

14. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť
argumentov krajského súdu, že:

I. nehnuteľnosti boli právoplatným rozhodnutím súdu vylúčené z konkurznej podstaty FAKTUM trade s.r.
o. a teda sa v nej viac nenachádzajú.
II. FAKTUM trade s.r.o. nie je vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a preto kataster nemôže povoliť
prevod vlastníctva z uzatvorenej kúpnej zmluvy.

15. Nesprávnosť argumentu I. odôvodnil tým, že civilný rozsudok bol zrušený rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 3CoKR/35/2016-232 zo dňa 31.01.2018. Je teda zrejmé, že nebol nikdy
právoplatný ani vykonateľný. Nehnuteľnosti sú v konkurznej podstate dodnes riadne zapísané a
nachádzajú sa v štádiu po speňažení. Krajský súd v napadnutom rozsudku civilný rozsudok neustále
označuje za právoplatný a vychádza z neho, akoby doposiaľ existoval. Z tohoto dôvodu dospel k

mylnému názoru, že Nehnuteľnosti sa v konkurznej podstate FAKTUM trade s.r.o. nenachádzajú a o
tento svoj názor potom opiera viaceré body svojho odôvodnenia, s poukazom na bod 16 a 18 rozsudku.
Omyl súdu vo veci právoplatnosti civilného rozsudku je základnou alebo tzv. rozhodnou príčinou, pre
ktorú súd vo výroku rozhodol tak ako rozhodol.16. K nesprávnosti argumentu II. uviedol, že FAKTUM trade s.r.o. ani správca konkurznej podstaty
nikdy netvrdili, že úpadca je vlastníkom Nehnuteľností, naopak, od počiatku uvádzali, že Nehnuteľnosti

sú v konkurznej podstate zapísané ako majetok tretej osoby. Krajský súd v rozpore s § 76 ods. 1
ako aj v rozpore s § 93 ods. 3 zákona o konkurze, v rozpore s judikatúrou (napr. rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 10 Co/329/2008 zo dňa 14.04.2009) a nálezom Ústavného súdu (nález II. ÚS
289/09-18 zo 17.09.2009) uviedol, že kataster nemôže povoliť vklad vlastníckeho práva zo zmluvy, ak
prevádzajúci nie je vlastník Nehnuteľností, nakoľko takáto zmluva by nevychádzala z údajov katastra.

Pritom skutočnosť, že v tomto prípade ide o prevod z konkurznej podstaty a s Nehnuteľnosťami nakladá
správca konkurznej podstaty, ktorý je k tomu oprávnený už len z titulu, že má Nehnuteľnosti zapísané v
súpise (teda nie z titulu ich vlastníctva) krajský súd úplne odignoroval. Samotný súpis je listinou, ktorá
potom správcu oprávňuje uvedený majetok speňažiť.

17. S poukazom na bod 19 rozsudku namietal, že ak by mal platiť tento právny názor krajského súdu,

tak by už z princípu nikdy nebolo možné speňažiť v konkurze majetok zapísaný do konkurznej podstaty
na základe ustanovení § 67 c), § 67d), §79, § 80 ods. 1, § 80 ods. 2 a ďalších ustanovení zákona o
konkurze, nakoľko v prípade citovaných ustanovení ide vždy o majetok osôb odlišných od úpadcu a teda
listina o ich speňažení nikdy nebude vychádzať z údajov katastra. Je zrejmé, že uvedený právny názor
je absurdný a nemôže obstáť. A rovnako potom aj názory súdu uvedené v bode 12.

18. K doručovaniu listín uviedol, že o žiadnom rozsudku priloženom k vyjadreniu odporcu vedomosť
nemal, nakoľko vyjadrenie odporcu k odvolaniu, z ktorého by bolo zrejmé, že odporca poukazuje na
akýkoľvek zrušený rozsudok okresného súdu, nebolo totiž navrhovateľovi nikdy doručené. Krajský súd
zaslal navrhovateľovi na vyjadrenie len vyjadrenie ďalšieho účastníka. Ak by mal navrhovateľ vedomosť

o tom, že odporca k svojmu vyjadreniu priložil rozsudok, ktorý bol zrušený a o ktorom tvrdí, že je
právoplatný, tak mohol na túto skutočnosť súd upozorniť.

19. Záverom navrhol, aby súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie alt. aby zmenil rozhodnutie odporcu tak, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa

povoľuje.

20. Ďalší účastník vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na stanovisko zo dňa 12.10.2020 kde bol podrobne
rozpísaný jeho právny názor. Mal za to, že krajský súd v odôvodnení nesprávne opakovane poukazoval
na údajne právoplatný civilný rozsudok. Argument, že kataster nemôže povoliť prevod vlastníctva, ak

úpadca nie je vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti (bod 19 rozsudku) je popretím jednej zo základných
zásad konkurzného konania. Argument je v rozpore aj s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného
súdu SR (nález II. ÚS 289/09-18 zo 17.09.2009) a stovkami ďalších rozhodnutí slovenských a českých
súdov. Stotožnil sa so záverečným návrhom navrhovateľa.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

21. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny
súd“ alebo „odvolací súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021
konal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g

ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetné odvolanie bolo predložené
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 12. marca 2021 a zaregistrované v jeho správnom kolégiu
pod sp.zn. 8Sžr/1/2021. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd.
Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej

rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

22. Najvyšší správny súd, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a

že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p.
odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhláseniarozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

23. Odvolací súd sa v prvom rade zameral na posúdenie námietky nesprávneho posúdenia
veci krajským súdom, spočívajúcom v tvrdení, že nakoľko úpadca nie je vlastníkom prevádzaných
nehnuteľností kataster nemôže povoliť prevod vlastníctva z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Túto námietku
Najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

24. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na samotnú podstatu a účel konania o návrhu na vklad,
ktorým je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami. O návrhu na
vklad možno rozhodnúť troma spôsobmi a to povolením vkladu, zastavením konania alebo zamietnutím
návrhu. Dôvody zastavenia katastrálny zákon taxatívne vymedzuje v ustanovení § 31b ods. 1. Ak
nemožnovkladpovoliťaniejedôvodnazastaveniekonania,jepotrebnénávrhzamietnuť.Spoukázaním
na ustanovenie § 31b ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona, dôvodom na zamietnutie návrhu sú

nedostatky uvedené v ustanovení § 31 ods. 1, teda nedostatok oprávnenia prevodcu nakladať s
nehnuteľnosťou alebo neplatnosť zmluvy.

25. Vychádzajúc z obsahu administratívneho a súdneho spisu a pochopiteľne z obsahu podaného
odvolania má odvolací súd za preukázané, že

- dňa 08.06.2007 pred začatím katastrálneho konania pod V 2200/2007 bol podaný návrh na vklad
vlastníckeho práva na základe Zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi predávajúcim GLOBE s.r.o.
a kupujúcim FAKTUM Trade, s.r.o. týkajúcej sa rovnakých Nehnuteľností, aké sú predmetom prevodu
podľa predloženej Zmluvy o predaji časti podniku. Návrh na vklad bol rozhodnutím č. V 2200/2007 zo
dňa 09.07.2007 zamietnutý. Hlavným dôvodom bolo, že nakoľko na predmet prevodu bolo vydaných

niekoľko exekučných príkazov, v súlade s Exekučným poriadkom teda povinný GLOBE s.r.o. mal
zakázané nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. Správnosť rozhodnutia bola potvrdená rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 23Sp/40/2007-117 zo dňa 05.12.2011 a následne rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/27/2012 zo dňa 16.10.2012.
- dňa 04.12.2009 bol doručený pod Z 3620/2009 návrh na zápis záznamom Osvedčenia o verejnej

dražbe týkajúcej sa rovnakých Nehnuteľností. Vlastníkom Nehnuteľností sa udelením príklepu na dražbe
EX 418/2002 dňa 05.05.2006 stala spoločnosť Storex Piešťany, s.r.o. Príklep bol schválený uznesením
Okresného súdu Bratislava I č.k. Er 1754/2002-415 zo dňa 4.11.2009, právoplatným dňa 24.11.2009.
- dňa 11.12.2009 bol doručený pod V 4745/2009 návrh na vklad vlastníckeho práva na základe
kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Storex Piešťany, s.r.o. (právny nástupca GLOBE s.r.o.) a

spoločnosťou FARMAVET s.r.o., týkajúcej sa rovnakých Nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva na
základe kúpnej zmluvy V 4745/2009 bol dňa 02.03.2015 povolený a výlučným vlastníkom Nehnuteľností
sastalaspoločnosťFARMAVETs.r.o.UvedenévyplývaajzvýpisuzLVč.XXXXkat.úz.T.,podľaktorého
vlastníkom predmetných Nehnuteľností je FARMAVET s.r.o. v 1/1 s titulom nadobudnutia V 4745/2009
- kúpna zmluva, vklad zo dňa 02.03.2015.

- dňa 18.01.2010 napadol návrh na vklad vlastníckeho práva na základe Zmluvy o predaji časti podniku,
ktorý je predmetom tohto administratívneho konania pod V 122/2010.

26. Vo vzťahu k účinkom zápisov v katastri nehnuteľností možno uviesť, že zákonodarca vymedzuje
ich materiálnu publicitu prostredníctvom dvoch normatívne zadefinovaných právnych inštitútov, a to

hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona) a záväznosti údajov
katastra nehnuteľnosti (§ 70 ods. 2, § 71 katastrálneho zákona), Z pohľadu materiálnej publicity je
nesporne najdôležitejším momentom inštitútu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností
skutočnosť, že takúto povahu majú aj údaje o právach k nehnuteľnostiam. Údaj o vlastníckom práve
zapísaný v katastri nehnuteľností tak má povahu hodnoverného i záväzného údaja, ktorý je všeobecne

známy a ktorý sú povinní všetci rešpektovať. (FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert. Katastrálny zákon. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 955)

27. Hodnovernosť údajov katastra treba interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom
ustanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov a ten, kto ich používa,

koná v dobrej viere (ak mu nie je známe niečo iné). Záväznosť údajov katastra zase znamená
povinnosť používať tieto údaje podľa ustanovenia § 71 katastrálneho zákona. Osoby, ktoré spochybňujú
hodnoverné údaje katastra, sú povinné preukázať opak, t.j. vyvrátiť ich. Rovnako to platí aj prispochybnení správnosti záväzných údajov katastra (obdobne Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Sžr/8/2017 z 16. januára 2018).

28. Nakoľko údaje o právach k nehnuteľnostiam nadobúdajú záväznosť v zmysle § 41 ods. 1
katastrálneho zákona zápisom na list vlastníctva a do súboru popisných údajov katastra nehnuteľností,
správny orgán v predmetnej veci nemal inú možnosť ako návrh na vklad zamietnuť aj vzhľadom
na právoplatné rozhodnutia správy katastra o skorších návrhoch na vklad týkajúcich sa rovnakých
Nehnuteľností. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že vklad vlastníckeho práva na základe Zmluvy

o predaji podniku týkajúcej sa rovnakých Nehnuteľností nebol nikdy povolený, vecnoprávne účinky
kúpnej zmluvy nenastali a úpadca sa nestal vlastníkom Nehnuteľností, nakoľko spoločnosť GLOBE
s.r.o. uzatvorila scudzovaciu zmluvu v čase keď jej právo nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami bolo
obmedzené prebiehajúcim exekučným konaním, v ktorom nadobudol vlastnícke právo Storex Piešťany,
s.r.o. a následne na základe kúpnej zmluvy spoločnosť FARMAVET s.r.o., ktorá je ako jediný vlastník
Nehnuteľností evidovaná v katastri nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia č. V 4745/2009

o povolení vkladu vlastníckeho práva dodnes.

29. V tejto súvislosti je nevyhnuté poznamenať, že správny orgán z úradnej povinnosti neprešetruje
správnosť skorších zápisov vlastníckeho práva do listu vlastníctva dotknutého návrhom na vklad a
zároveň nemôže pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad ani preskúmavať zákonnosť svojich skorších

právoplatných rozhodnutí, pričom týmito rozhodnutiami je viazaný a je povinný tieto rozhodnutia
rešpektovať.Preukázaniechybnéhoobsahuzapísanéhoprávaknehnuteľnosti možnouskutočniťnajmä
na podklade súdnych rozhodnutí o určení práva k nehnuteľnosti, prípadne súdnych rozhodnutí o určení
neplatnosti právneho úkonu alebo dobrovoľnej dražby alebo rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktorými
boli zrušené alebo nahradené rozhodnutia, na podklade ktorých bol predtým vykonaný zápis vecne

nesprávneho údaja o práve k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. (FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ,
Róbert. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 954)

30. Základnou úlohou katastra nehnuteľností je predovšetkým chrániť práva k nehnuteľnostiam (§ 2,
§ 71 ods. 1 katastrálneho zákona). V predmetnej veci ide o spor o vlastníctvo bez ohľadu na to ako

to vníma navrhovateľ, nakoľko vlastnícke právo svedčí spoločnosti FARMAVET s.r.o.. pričom ide o
skutočnosť hodnovernú, kým sa nepreukáže opak. Správny orgán v tomto konaní nemôže spochybniť
vlastnícke právo vyplývajúce z údajov na aktuálnych LV, keďže žiadnym právnym predpisom nebola
orgánu katastra zverená právomoc rozhodovať spor o vlastníctvo, ako to vyplýva zo znenia § 3 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.

31. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10 Co/329/2008, na ktorý poukazoval navrhovateľ
nepredstavuje ustálenú judikatúru, nakoľko ustálenú judikatúru tvoria významné rozhodnutia súdov
najvyššej súdnej inštancie, nie jedno rozhodnutie súdu nižšieho stupňa. Zároveň predmetom konania
vo veci sp. zn. 10 Co/329/2008 a na neho nadväzujúceho uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.

ÚS 289/09-18 zo 17.09.2009 bola žaloba o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a
hnuteľným veciam, teda, že tieto patria do podielového spoluvlastníctva sťažovateľov. Je preto zjavné,
že nejde o obdobnú právnu vec aj s poukazom na to, že išlo o civilné konanie o otázkach, ktoré riešil
civilný súd, nie správa katastra či správne súdy v rámci správneho súdnictva.

32. Vo vzťahu k námietke, že omyl súdu vo veci právoplatnosti civilného rozsudku je základnou
príčinou, pre ktorú súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil, odvolací súd uvádza, že síce krajský
súd pochybil keď nezistil aktuálny stav konania v civilnej veci, avšak aj vzhľadom na prechádzajúce
body odôvodnenia, nejde o vadu ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku. Podstata
právnych argumentov súdu, ktorými odôvodňuje správnosť rozhodnutia odporcu nie je založená na

civilnom rozsudku, ale krajský súd hneď v úvode právneho názoru v bode 12 rozsudku správne
konštatoval, že nakoľko v čase vydania napadnutého rozhodnutia úpadca nedisponoval právom
nakladaťsNehnuteľnosťami,pretoževtomčasevlastníckeprávonazákladeprávoplatnéhorozhodnutia
o vklade svedčalo spoločnosti FARMAVET s.r.o., tak už len táto samostatná skutočnosť bola dôvodom
na to, aby došlo k zamietnutiu návrhu na vklad vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 3 katastrálneho

zákona.
33. Krajský súd v bodoch 16. a 18. napadnutého rozsudku nad rámec predmetu preskúmavacieho
konania poukázal na civilný spor v súvislosti s vylúčením Nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu,
pričomakoboloužvyššieuvedenéišlooskutočnosti,ktorénemalinarozhodnutiesprávykatastražiadnyvplyv. Poukazom na civilný rozsudok v závere bodov 15. a 19. odôvodnenia potvrdzoval len správnosť
svojho záveru, že ide o sporné otázky týkajúce sa vlastníckeho práva, ktoré je oprávnený riešiť len súd
v rámci sporového konania a nie správny orgán v rámci katastrálneho konania, s ktorým záverom sa

odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

34. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že po tom, čo Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.
3CoKR/35/2016-232 zo dňa 31.01.2018 civilný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie,
prvostupňový súd rozsudkom sp.zn. 2Cbi/3/2010 zo dňa 13.05.2021 rozhodol tak, že žalobu zamietol.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2021.

35. Navrhovateľ ako posledný bod odvolania uviedol, že vyjadrenie odporcu, z ktorého by bolo zrejmé,
že poukazuje na civilný rozsudok, o ktorom tvrdí, že je právoplatný, mu nebolo nikdy doručené, v
opačnom prípade mohol súd na túto skutočnosť upozorniť. Odvolací súd konštatuje, že síce krajský súd
nepostupoval správne, keď vyjadrenie navrhovateľovi nedoručil, avšak vzhľadom na vyššie uvedené,

toto pochybenie preukázateľne nemohlo mať vplyv na výsledok konania. V predmetnej veci do úvahy
prichádza len krajským súdom zvolené právne riešenie, ktoré považuje odvolací súd za správne a
na ktoré by prípadné vyjadrenie navrhovateľa nemalo žiaden dopad. Uvedený záver je súladný aj s
právnym názorom Ústavného súdu SR, ktorý v náleze sp. zn. I. ÚS 155/2020 zo dňa 16.12.2020
konštatoval že: „ochrana základných ľudských práv a slobôd by mala byť praktická, účinná a funkčná. Aj

z tohto dôvodu ústavný súd nie je bezvýhradným zástancom formalistického prístupu pri posudzovaní
kontradiktórnosti konania. Preto je potrebné určiť kritériá, kedy nie je potrebné, aby súd strane doručil
podanie protistrany na prípadné vyjadrenie. Tieto kritériá sa môžu vyvíjať a formovať aj v závislosti od
typu konania. Nepochybne však medzi ne patrí situácia, ak je vyjadrenie bezobsažné, ak sa v ňom len
opakujú už uvedené argumenty alebo ak v danej veci do úvahy prichádza len určité súdom zvolené

riešenie, na ktoré vyjadrenie strany nemôže mať žiadny vplyv.“

36. Záverom odvolací súd poznamenáva, že dňa 04.11.2021 mu bolo doručené Oznámenie o vstupe
vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania od spoločnosti FARMAVET s.r.o. Uvedené
oznámenie vyhodnotil odvolací súd ako bezpredmetné, nakoľko vstup vedľajšieho účastníka v tomto

štádiu súdneho konania už nie je možný.

V. Záver

37. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností nebolo možné postupovať inak ako súhlasiť so

záverom krajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom a
preto odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s
§ 250ja ods. 3 O.s.p.).

38. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom

ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi náhrada trov nepatrí zo zákona.

39. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok).

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.