Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 10Sžfk/48/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200741
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci
žalobcu (sťažovateľ): REVITAL PLUS, s.r.o., so sídlom Koromľa 42, IČO: 36 693 847, právne zastúpený:
JUDr. Valéria Brečková, advokátka so sídlom Daľkovská 470/14, Snina, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.101787793/2017 zo dňa 18. augusta 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.6S/43/2017-75 zo dňa 25. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/43/2017-75 zo

dňa 25. októbra 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101787793/2017 zo dňa 18. augusta
2017 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov
kasačného konania, ako aj na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd" alebo „správny súd") rozsudkom č.k. 6S/43/2017-75 zo
dňa 25. októbra 2018 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len ,,S.s.p.") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 101787793/2017 zo dňa 18. augusta 2017. O trovách konania rozhodol s poukazom na
§ 168 a nasl. S.s.p. tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal.

2. Rozhodnutím č. 101787793/2017 zo dňa 18. augusta 2017, žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu
Prešov č. 100778900/2017 zo dňa 10. mája 2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového

poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4000 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj
ako ,,DPH") za zdaňovacie obdobie júl 2015, t.j. znížil nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie
obdobie zo sumy 16 678,49 € na sumu 12 678,49 €.

3. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2015 bola začatá
u žalobcu dňa 22. októbra 2015 na základe oznámenia č. 20926647/2015 zo dňa 5. októbra 2015.

4. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúry č.
2015022 zo dňa 24. júla 2015, s dátumom dodania dňa 24. júla 2015 v celkovej sume 6 000,- €, v tomDPH vo výške 1 000,- €, za vyúčtovanie zálohy prijatej dňa 24. júla 2015 na základe čl. 4 bod 4.5 zmluvy
o dielo zo dňa 23. júla 2015 od spoločnosti M&D REALM s.r.o.

5. Kontrolou bolo zistené porušenie ustanovenia § 19 ods. 4 a § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH") tým, že si žalobca
neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúry č. 2015022 v sume 1000 eur,
predmetom ktorej v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 23. júla 2015 je zaplatenie úverového limitu. Podľa
zmluvy bol tento úverový limit zaplatený za účelom zabezpečenia peňažitého plnenia. Uvedené plnenie

je v zmysle § 39 zákona o DPH oslobodeným plnením od dane z pridanej hodnoty. Daňová povinnosť pri
platbách pred dodaním tovaru alebo služby vzniká, ak je platba prijatá na dodávky tovarov alebo služieb,
čo v zmysle zmluvy nebolo naplnené, pretože účelom platby bolo zabezpečenie peňažného plnenia.

6. Ďalej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 20150183 zo dňa 28. júla 2015. č. 2015022
s dátumom dodania 26. júla 2015 v celkovej sume 24 000,- €, v tom DPH vo výške 4 000,- € eur za

vykonanie reklamy na automobilových podujatiach v mesiaci júl 2015 na základe rámcovej zmluvy o
reklame č. 05/01/15 zo dňa 10. januára 2015 od spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o..

7. Kontrolou bolo zistené porušenie ustanovení § 2, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH
tým, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 4 000,- € z faktúry č.

20150183 zo dňa 28. júla 2015 od spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o. z dôvodu. že neprijal v
kontrolovanom zdaňovacom období deklarovanú reklamu podľa faktúry a predmetu zmluvy. Predmet
zmluvy nebol naplnený, pretože reklamný nápis nezahŕňal propagáciu činnosti objednávateľa. Finančná
podpora pretekárskej činnosti nie je predmetom dane v zmysle § 2 zákona o DPH a zároveň ju nemožno
považovať za dodanie služby v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Podľa rámcovej zmluvy o reklame

č. 05/01/2015 zo dňa 10. januára 2015 predmetom zmluvy je záväzok dodávateľa zabezpečiť pre
objednávateľa vykonanie reklamy - uverejnenie reklamného nápisu, ktorý podľa bodu II. 2. zmluvy bude
umiestnený na súťažnom automobile o rozmere 40 x 30 cm na oboch bokoch vozidla a podľa bodu
II. 3. zmluvy bude reklamný nápis pre účely tejto zmluvy zahŕňať propagáciu obchodného mena a
činnosti objednávateľa. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že reklamný nápis bol umiestnený

iba na zadnej strane súťažného automobilu, t.j. na oboch bokoch vozidla reklamný nápis umiestnený
nebol. Ďalej je z predloženej fotodokumentácie súťažného vozidla vidieť, že na vozidle bolo umiestnené
obchodné meno a sídlo spoločnosti, avšak bez propagácie činnosti objednávateľa.

8. Na základe zistení z daňovej kontroly dospel správca dane ako i žalovaný vo svojom rozhodnutí k

záveru, že zdaniteľný obchod - vykonanie reklamy nebol dodaný tak, ako to bolo zmluvne dohodnuté
medzi žalobcom a spoločnosťou DROTÁR Autošport, s.r.o., reklamný nápis nezahŕňal propagáciu
činnosti objednávateľa, predložené správy o vykonaní reklamy sú z obsahovej stránky správami
informujúcimi o športovom podujatí spolu s poďakovaním za pomoc a v správe sa neuvádza, ako
bola propagovaná činnosť objednávateľa. Zároveň správca dane po vyhodnotení všetkých zistených

skutočností vyjadril svoje úvahy o tom, že v danom prípade išlo o finančnú podporu súťažného
tímu Igora Drotára v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2015 (súťažiaci Igor Drotár je zároveň
jedným z konateľov spoločnosti DROTÁR Autošport, s.r.o.). Navyše dodávateľ v správe neuviedol,
ako propagoval činnosť objednávateľa, a či sa podujatia zúčastnila aj široká verejnosť a v akom
rozsahu jej boli odovzdané informácie, resp. správa o spoločnosti a jej obchodnej činnosti (napr. predaj

liekov). Dodávateľ nedodal pre žalobcu reklamné služby, ktorými by šíril informácie a správy, za účelom
informovania o existencii a kvalitách jednotlivých služieb poskytovaných objednávateľom reklamy s
cieľom šíriť ich predaj. V danom prípade bol na súťažnom automobile na pretekoch Pezinská Baba 2015
umiestnený len názov daňového subjektu a jeho sídlo, a takúto aktivitu nemožno chápať ako reklamnú
službu, pretože neinformuje verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom zvýšiť ich predaj, čo vyplýva

aj z rozsudku C-68/92 ESD, podľa ktorého, ak akákoľvek hospodárska aktivita zahŕňa šírenie správy za
účelom informovať verejnosť o produktoch a ich kvalite s cieľom zvýšiť ich predaj, je potrebné ju chápať
ako reklamnú službu.

9.Krajskýsúdvodôvodnenísvojhorozsudkupoukázalnato,žepodstatažalobnýchnámietoksmerovala

proti nesprávnej argumentácii žalovaného o tom, že k dodaniu služby zdaniteľnou osobou DROTÁR
Autošport s.r.o. na základe zmluvy o reklame nedošlo, jednalo sa len o prijatie finančnej podpory, teda
išlo o nesprávne právne posúdenie veci žalovaným z pohľadu zákona o reklame, prekročenie rámca
oprávnení žalovaným vymedzeného v Daňovom poriadku, nesprávny výklad právneho úkonu, vôlezmluvných strán, prejavu ich vôle, nerešpektovanie návrhov žalobcu na vykonanie výsluchu svedkov na
preukázanie a dokázanie skutočnej vôle pri uzatváraní zmluvy o reklame, ktorou bolo dodanie reklamy.

10. Pre posúdenie veci správny súd vzal do úvahy obsah rámcovej zmluvy o reklame č. 05/01/15 zo
dňa 10. januára 2015 uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom reklamy a subjektom DROTÁR
Autošport s.r.o. ako dodávateľom reklamy. Predmetom zmluvy bolo zabezpečenie reklamy - a to
uverejnenie reklamného nápisu obsahujúceho propagáciu obchodného mena a činnosti objednávateľa
na oboch bokoch vozidla počas podujatí, ktoré sú taxatívne vymenované v zmluve, pričom je zrejmé, že

súčasovorozvrhnuténacelýkalendárnyrok2015.Cenaboladohodnutánasumu240000,-€.Splatnosť
ceny bola dohodnutá za vykonanie reklamy mesačne po poslednom podujatí v mesiaci v sume 20 000,-
€ bez DPH na základe vystaveného daňového dokladu (faktúry).

11. Správny súd mal za to, že v súvislosti s odpoveďou na otázku, či došlo k realizácii reklamy je
dôležité, že zo správ o vykonaní reklamy (predloženie ktorých bolo povinnosťou dodávateľa reklamy)

vyplýva, že v konkrétnych dátumoch na konkrétnych pretekárskych podujatiach bolo na pretekárskych
vozidláchpropagovanéobchodnémenožalobcubezuvedeniaakejkoľvekčinnostiobjednávateľa,abolo
umiestnené len na zadnej časti vozidiel bez umiestnenia na bokoch vozidla. Pre vyriešenie otázky, či v
tomto prípade ide o reklamu, je dôležité ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o reklame, podľa
ktoréhojereklamouprezentáciascieľomuplatniťproduktnatrhu,pričomproduktomjeokreminýchajlen

obchodné meno. Teda je zrejmé, že prezentácia obchodného mena objednávateľa - žalobcu na zadnej
strane pretekárskych vozidiel je reklamou. V tomto smere teda tvrdenie žalobcu, že takéto predvedenie,
prezentácia obchodného mena objednávateľa je reklamou, je správne a možno sa s ním stotožniť.

12. Správny súd mal ďalej za to, že musel preskúmať záver správcu dane i žalovaného, že vo veci

nedošlo k dodaniu služby. Záver o dodaní služby totiž nemusí byť obsahovo identický so záverom, že
došlo k akémukoľvek dodaniu reklamy a nemusí automaticky a bezpodmienečne nadväzovať na záver
o dodaní reklamy. Pre vyriešenie otázky, či došlo k dodaniu služby, je v tejto veci podstatný obsah
zmluvy, podstatné posúdenie naplnenia rámcovej zmluvy o reklame, ktorá upravovala zabezpečenie
reklamy uverejnením reklamného nápisu obsahujúceho propagáciu obchodného mena a činnosti

objednávateľa na oboch bokoch vozidla. Ak je v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH predmetom
dane poskytnutie služby za protihodnotu, a druh a rozsah poskytnutia služby a protihodnota za jej
poskytnutie je upravená dvojstranným právnym úkonom - zmluvou, je relevantné, či za konkrétnych
vo veci zistených okolností došlo k dodaniu zmluvou klasifikovanej dohodnutej služby za dohodnutú
protihodnotu, ktorá by bola predmetom dane. Nepochybne bolo vo veci žalovaným i správcom dane

správne zistené, že došlo k prezentácii, propagácii obchodného mena na zadnej časti vozidiel na
konkrétnych pretekárskych podujatiach. Vzhľadom na povahu prezentácie, ktorá bola grafická, teda
vizuálne vnímateľná, a bola precízne zdokumentovaná dodávateľom reklamy formou správ, bolo zistenie
rozsahu a spôsobu prezentácie jednoduché. Záver o spôsobe a rozsahu prezentácie si bolo možné
urobiť prostým prezretím predložených správ o realizácii reklamy obsahujúcich detailnú fotografickú

prílohu. Potom pri porovnaní dohodnutého predmetu zmluvy, ktorý je (mal byť) vlastným obsahom
dodania služby, a výsledkom činnosti dodávateľa s následnou fakturáciou dodania reklamy je zrejmé,
že k plneniu dojednaného predmetu zmluvy, a teda k dodaniu fakturovanej služby nedošlo. Nejaké
následné argumenty žalovaného alebo správcu dane, ktorými sa tieto orgány snažili dospieť k jasnému
záveru, o akú činnosť v skutočnosti išlo, akú povahu malo platenie finančných prostriedkov žalobcom

zmluvnémudodávateľovi,akýmaloskutočnýcieľ,kčomusmerovalavôľaúčastníkovzmluvy,čizastierali
nejaký iný právny úkon, už nemohli mať vplyv na vyššie uvedený správny a rozhodujúci právny záver.
Preto ani rozsiahle žalobné námietky žalobcu v súvislosti s právnymi otázkami zastieraného právneho
úkonu a nesprávnymi závermi orgánov verejnej správy v tomto ohľade nie sú dôvodné, pretože nimi nie
je spochybnený záver o nedodaní služby. V týchto súvislostiach potom argumentácia žalobcu s oporou v

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/33/2007, ktoré sa týkalo bezprostredného
hospodárskeho dôvodu vynaloženia nákladov na reklamu, nie je použiteľná, lebo evidentne riešilo
situáciu kedy k dodaniu služby reklamy došlo, avšak náklady boli vynaložené na reklamu v inom odbore,
než zodpovedal predmetu činnosti žalobcu. Výsluch svedkov k iným, hoci súvisiacim okolnostiam, by
presahoval rámec dokazovania v miere nevyhnutnej pre vydanie zákonného rozhodnutia.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/,
g/, h/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ predovšetkým namietal nesprávnu a nezákonnú interpretáciu
o tom, že k dodaniu služby zdaniteľnou osobou DROTÁR Autošport s.r.o. na základe zmluvy oreklame nedošlo. V tejto súvislosti poukázal na jednotlivé ustanovenia zákona o reklame a Obchodného
zákonníka, z ktorých vyplýva, že reklamou je prevedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej
podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou, alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť

produkty na trhu, pričom produktom sa rozumie okrem iného aj obchodné meno súvisiace s podnikaním.
Ďalej uviedol, že hoci dodávateľ nedodržal časť predmetu zmluvy o reklame, tak vzhľadom na túto
zmluvu, dodatku k nej, dodanie reklamných služieb, ale najmä výsledkov propagácie obchodného mena
a sídla spoločnosti sťažovateľa a šírenie povedomia o sťažovateľovi, ktorý získal nových obchodných
partnerov začal vykonávať novú podnikateľskú činnosť, vďaka ktorej sa zvýšili jeho tržby. Zdôraznil,

že boli naplnené obsahové znaky reklamy tak, ako ich definuje zákon o reklame, a túto skutočnosť je
nevyhnutné zohľadniť pri posudzovaní nároku na odpočet DPH. Sťažovateľ ďalej poukázal na vnútorný
rozpor v rozhodnutí krajského súdu, keď na jednej strane dal za pravdu sťažovateľovi a uznal, že
posudzované plnenie predstavuje reklamu, avšak na druhej strane uviedol, že k plneniu dojednaného
predmetu zmluvy, a teda k dodaniu fakturovanej služby nedošlo. Mal za to, že po objektívnom posúdení
všetkých podstatných skutočností došlo k poskytnutiu zdaniteľného plnenia podľa zákona o DPH a to

reklamných služieb a preto krajský súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Vzhľadom na to, že daňové orgány spochybňovali, že dodávateľom nebola
naplnená zmluva o reklame tak, aby bolo možné uplatniť § 19 ods. 2 zákona o DPH, tak sťažovateľ
viackrát navrhoval vykonanie ďalších dôkazov, napr. výsluch svedkov - konateľov dodávateľa za účelom
preukázania skutočnej vôle pri uzatváraní zmluvy o reklame, t.j. že skutočným obsahom zmluvy bolo

dodanie služby - reklamy pre sťažovateľa. Uvedené návrhy na vykonanie dokazovania však neboli
daňovými orgánmi akceptované s poukazom na výsledky už vykonaného dokazovania. Uvedeným
postupom došlo k porušeniu základných zásad daňového konania, medzi ktoré patri okrem iných napr.
zásada súčinnosti v zmysle § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Záverom poukázal na výsledky daňovej
kontroly za iné zdaňovacie obdobia, v rámci ktorých bolo posudzované dodanie služby - reklamy tým

istým dodávateľom vyhodnotené tak, že u sťažovateľa nebol zistený rozdiel v sume dane, ktorú mal
zaplatiť, vykázať, resp. na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. Navrhol preto, aby kasačný
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby ho zmenil
tak, že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že dôvody kasačnej sťažnosti sa zhodujú s
dôvodmi, ktoré sťažovateľ už uviedol vo svojej žalobe. Rozsudok krajského súdu považoval za správny
a preto kasačnú sťažnosť žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

15. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal

konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods.
2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky. Predmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví
tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej

sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným
subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalojehovydaniuadospelkzáveru,žekasačnásťažnosťjedôvodná.Rozhodolbeznariadenia
pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na

úradnejtabulianainternetovejstránkeNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikywww.nssud.sk
(§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

17. Zo skutkových zistení popísaných vyššie vyplýva, že dodávateľ sťažovateľa - DROTÁR Autošport
s.r.o. mal na základe zmluvy so sťažovateľom za dohodnutú odplatu zabezpečiť propagáciu/reklamu -

uverejnenie reklamného nápisu obsahujúceho propagáciu obchodného mena a činnosti objednávateľa
na oboch bokoch vozidla počas podujatí, ktoré sú vymenované v zmluve. Dodávateľ sťažovateľa plnenie
poskytol a vystavil mu faktúru s daňou, ktorú sťažovateľ uhradil a uplatnil si odpočítanie DPH. Daňové
orgány v posudzovanej veci sťažovateľom uplatnené odpočítanie dane neuznali a to z dôvodu, žedodávateľom poskytnutá služba nespĺňala kritéria reklamy, ale išlo o finančnú podporu pretekárskej
činnosti, ktorá nie je predmetom dane v zmysle § 2 zákona o DPH a zároveň ju nemožno považovať
za dodanie služby v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Daňové orgány v tejto súvislosti konštatovali,

že reklamný nápis nezahŕňal propagáciu činnosti sťažovateľa, resp. propagácia obchodného mena a
činnosti sťažovateľa nebola dodávateľom (aj vzhľadom na spôsob umiestnenia reklamného nápisu na
motorovom vozidle) zabezpečená, tak ako bolo dohodnuté v zmluve a teda, že sťažovateľovi nebolo
dodané fakturované plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočítanie dane. Zároveň tak daňové orgány
vyslovili pochybnosti o skutočnom splnení predmetu zmluvy, resp. či takto zmluvne dohodnutým a

uskutočneným plnením bol zmluvnými stranami skutočne sledovaný cieľ, ktorý sa s poskytnutím reklamy
spája, ako aj jeho ekonomickým využitím na účely uskutočňovania zdaniteľných plnení sťažovateľa.

18. Kasačný súd poukazuje na to, že napriek tomu, že zákon o DPH na účely odpočítania dane z
prijatých služieb posudzovaného druhu nerobí rozdiel medzi reklamou, sponzoringom či inou mediálnou
prezentáciou, pristaví sa kasačný súd pri uvedených pojmoch. Podľa zákona č. 147/2001 Z.z. o

reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o reklame") reklamou sa rozumie
predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou
alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom za produkt sa považuje aj
obchodnémenopodnikateľa(§2ods.1písm.a/,b/zákonaoreklame).Pojemsponzoringdefinujezákon
č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní

a retransmisii") ako plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej
služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné
meno,ochrannúznámku,dobrúpovesť,tovaryaleboaktivityprávnickejosobyalebofyzickejosoby,ktorá
také plnenie poskytla. Je zrejmé, že sponzoring je taktiež spojený s mediálnou prezentáciou sponzora
napĺňajúcou znaky reklamy, hoci primárnym cieľom sponzorovania je podpora sponzorovanej aktivity,

zatiaľ čo ekonomickým cieľom reklamy je umiestňovanie produktov na trhu (§ 38 ods. 1 zákona o
vysielaní a retransmisii).

19. Je potrebné uviesť, že odplatné zabezpečenie priestoru na propagáciu sťažovateľa (jeho
obchodného mena a sídla) platiteľom dane je na účely zákona o DPH nepochybne ekonomickou

činnosťou - podnikaním, z ktorého bol dosiahnutý príjem. Na účely odpočítania DPH je nepodstatným,
či posudzované plnenie je s ohľadom na svoje osobitostí reklamou, sponzoringom, alebo ním zmluvné
strany sledovali iný účel, keďže pri uplatnení režimu DPH mohlo ísť len o dodanie služby, pri ktorej
vznikla daňová povinnosť, pretože služba bola sťažovateľovi poskytnutá za protihodnotu v tuzemsku
zdaniteľnou osobou, ktorá konala v postavení zdaniteľnej osoby ( § 2 ods. 1 písm. b/, § 3 ods. 2, § 9

ods. 1, § 19 ods. 1 zákona o DPH). So zreteľom na okolnosti danej veci možno konštatovať, že služba,
ktorú poskytol dodávateľ sťažovateľovi, zodpovedá legálnej definícii reklamy, pretože išlo o prezentáciu
sťažovateľa ako podnikateľského subjektu a jeho spojením s propagovanými športovými podujatiami
bezpochyby mohol byť vo verejnosti vytvorený pozitívny vnem o existencii sťažovateľa a jeho podnikaní,
čo mohol byť zjavne ekonomický dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom transakcie.

20. Z odôvodnenia rozsudku napadnutého kasačnou sťažnosťou vyplýva, že krajský súd (opierajúc sa
predovšetkým o ust. § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona o reklame ) vyhodnotil povahu posudzovaného
plnenia ako reklamu, čím v podstate konštatoval nesprávnosť právneho posúdenia veci daňovými
orgánmi, t.j. ako dôvodnú uznal námietku sťažovateľa o tom, že vo vzťahu sťažovateľ - dodávateľ malo

ísť o poskytnutie plnenia, pri ktorom vzniká daňová povinnosť a s tým spojený nárok na odpočítanie
dane. Krajský súd však zároveň vyslovil názor, že pre posúdenie otázky, či došlo k dodaniu služby
bolo potrebné vychádzať z obsahu zmluvy a preto pokiaľ nedošlo k plneniu spôsobom sťažovateľom
požadovaným, resp. zmluvne dojednaným, nemožno aj s poukazom na § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o
DPH konštatovať, že došlo k poskytnutiu služby, a teda, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia

- vzniku daňovej povinnosti tak, ako to vyžaduje zákon o DPH na účely odpočítania dane.

21. Kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na to, že napriek zisteniam daňových
orgánov i krajského súdu (ktoré ani sťažovateľ nepopieral) o tom, že zo strany dodávateľa nedošlo
k splneniu predmetu zmluvy tak, ako to bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté (keď namiesto

propagácie obchodného mena a činnosti sťažovateľa, bolo propagované jeho obchodné meno a sídlo,
vrátane umiestnenia reklamného nápisu na inej ako dohodnutej časti motorového vozidla) ich závery
sa nezakladajú na tom, že by sa plnenie dodávateľa neuskutočnilo (bolo fiktívne), alebo že by ho dodal
iný subjekt ako deklarovaný dodávateľ. Nebolo tak spochybnené, že dodávateľ reklamný priestor presťažovateľa (aspoň sčasti) zabezpečil. Ak teda dodávateľ v postavení platiteľa dane reálne poskytol
sťažovateľovi zdaniteľnú službu, vznikla jej poskytnutím daňová povinnosť, ktorú si dodávateľ v súlade
s režimom DPH uplatnil u sťažovateľa. Súčasne so vznikom daňovej povinnosti vzniklo sťažovateľovi

podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane, avšak iba za predpokladu splnenia ďalšej
podmienky stanovenej v § 49 ods. 2 zákona o DPH, že službu použije na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ.

22. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že v danom prípade nevznikla daňová

povinnosť, nakoľko služba nebola dodaná, sťažovateľ nesplnil podmienky pre odpočítanie dane, a preto
bolo vyhodnotenie nárastu tržieb sťažovateľa a získanie nových zákazníkov v zmysle § 49 ods. 2 zákona
o DPH, t.j., posúdenie splnenia podmienky, že službu použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ
bezpredmetné. Sťažovateľ pritom poukazoval na to, že jeho obchodné meno a sídlo bolo propagované
na športovom podujatí, ktorého sa zúčastňuje verejnosť, a teda aj potencionálni obchodní partneri,
čo malo byť prínosom pre jeho podnikateľskú činnosť a vyústiť tak do získania nových obchodných

partnerov a s tým spojeného nárastu tržieb. Je teda zrejmé, že daňové orgány (a napokon i krajský súd,
ktorý síce správne vyhodnotil povahu posudzovaného plnenia) splnenie tejto ďalšej podmienky podľa §
49 ods. 2 zákona o DPH bližšie neskúmali, pretože uzavreli, že priznaniu práva na odpočítanie dane
u sťažovateľa bráni to, že jeho dodávateľovi nevznikla pri dodávke daňová povinnosť v zmysle § 49
ods. 1 zákona o DPH. K podstatnej otázke, ktorou je v danej veci posúdenie použiteľnosti prijatej služby

na vlastné dodávky tovarov alebo služieb, t.j. či služba dodávateľa priamo a bezprostredne súvisí s
ďalšími zdaniteľnými obchodmi sťažovateľa a či sa investícia do takejto prezentácie mohla premietnuť
do všeobecných ekonomických nákladov daňové orgány a v nadväznosti na to ani na to ani krajský súd
neuviedli žiadnu právne relevantnú argumentáciu, ktorej súlad so zákonom by bolo možné preskúmať
v súdnom preskúmavacom konaní.

23. Otázkami odpočítania dane z reklamných služieb sa v minulosti zaoberal aj Súdny dvor EÚ, ktorý
v jednom z rozhodnutí (C-334/20 zo dňa 25.11.2021 Amper Metal Kft.) vyslovil záver, že „zdaniteľná
osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb
transakciou, ktorá podlieha DPH v zmysle článku 2 smernice o DPH, a priamo a bezprostredne súvisí s

jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovou hospodárskou činnosťou
zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť skutočnosť,
že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou určenou
vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto zdaniteľnej
osoby" (bod 40). Konštatoval tiež, že „skutočnosť, že sa nezvýšil obrat zdaniteľnej osoby, nemôže

ovplyvniť výkon práva na odpočítanie. Spoločný systém DPH, ako bolo pripomenuté v bode 23 tohto
rozsudku, totiž zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností,
bez ohľadu na ich účely a výsledky, pod podmienkou, že uvedené činnosti v zásade podliehajú DPH.
Okrem toho, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane, zostáva zachované aj vtedy, ak sa zamýšľaná
hospodárska činnosť napokon neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným plneniam,

alebo ak zdaniteľná osoba nemohla používať tovary alebo služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v
rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle (rozsudok z 12. novembra 2020,
Sonaecom, C-42/19, EU:C:2020:913, body 38 a 40, ako aj citovaná judikatúra)" (bod 35).

24. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušuje preskúmavané

rozhodnutie žalovaného podľa § 462 ods. 2 S.s.p., z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania DPH z reklamných služieb dodaných
sťažovateľovi. Žalovaný bude pri svojom ďalšom konaní a rozhodovaní vo veci viazaný právnym
názorom kasačného súdu (i Súdneho dvora) a opätovne vyhodnotí právny stav veci v súvislosti s
interpretáciou a aplikáciou § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH naprejednávaný prípad. Kasačný súd zároveň

upozorňuje, že v prípade konštatovania naplnenia hmotnoprávnych podmienok je možné odpočet DPH
nepriznať jedine ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal na daňovom podvode alebo
vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

25. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. a

vzhľadom na úspech sťažovateľa - žalobcu v konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania pred krajským súdom, ako aj trov kasačného konania. O výške náhrady trov rozhodne
osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p.26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 S.s.p. v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.