Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 10Sžfk/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200771
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200771.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca), v právnej
veci žalobcu (sťažovateľ): Pavol Kočmároš, s miestom podnikania Cirošská 572/6, Dlhé nad Cirochou,
IČO: 37 781 367, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, Košice,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102136354/2018 z 2. novembra 2018, konajúc o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/35/2018-78 z 26. mája
2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/35/2018-78 z
26. mája 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,správny súd“) rozsudkom č.k. 1S/35/2018-78
z 26. mája 2020, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej len ,,SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102136354/2018 z 2. novembra 2018. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167
a nasl. S.s.p. tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.

2. Rozhodnutím č. 102136354/2018 z 2. novembra 2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Prešov
č. 101070030/2018 z 30. mája 2018, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku
vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2016
v sume 4 166,- €.

3. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,zákon o DPH“), nakoľko neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním
toho, že k dodaniu tovaru (sadeníc) došlo dodávateľom z dodávateľských faktúr od spoločnosti Crawen
s.r.o. (prostredníctvom spoločností M ER SPOL, s r.o. a M lines s.r.o.) a teda, že dodávateľovi Crawen
s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane skonštatoval, že
spoločnosť Crawen s.r.o. (deklarovaný dodávateľ) ani spoločnosti M ER - SPOL, s.r.o. a M lines,

s.r.o. (subdodávatelia sadeníc pre spoločnosť Crawen s.r.o.) neboli držiteľmi osvedčenia o odbornej
spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom; žiadny z dodávateľov sadeníc v reťazci
dodávania sadeníc až po žalobcu nevystavoval sprievodný list reprodukčného materiálu; generálna
plná moc predložená svedkom C. F. na zastupovanie spoločnosti Crawen s.r.o. je neplatná; Národnélesnícke centrum nemá informáciu o tom, že by na Slovensku bol evidovaný subjekt, ktorý má lesnú
škôlku na Ukrajine, dovoz môže vykonať len držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s
lesným reprodukčným materiálom a dovoz môže centrum povoliť len z krajín uvedených v rozhodnutí

Rady 2008/971/ES, j. Kanady, Nórska, Srbska, Švajčiarska, Turecka a Spojených štátov amerických;
preverovaním na Colnom úrade Michalovce a Košice bolo zistené, že spoločnosti M ER - SPOL, s.r.o. a
M lines s.r.o. nerealizovali v roku 2016 žiadny dovoz tovaru z územia Ukrajiny na Slovensko a v prípade,
ak tieto spoločnosti takýto tovar prepravovali na územie Slovenskej republiky z Ukrajiny, boli by povinné
predložiť colnému úradu príslušné doklady z dôvodu, že ide o obchodný dovoz, ktorý podlieha zákazom

a obmedzenia; odberateľ žalobcu mal za to, že mu boli dodané sadenice vypestované žalobcom;
spoločnosti Crawen s.r.o., M lines s.r.o. a M - ER SPOL, s.r.o. na adrese uvedenej v obchodnom registri
nesídlia a podľa zistení správcu dane tam nesídlili ani v roku 2016; ani jedna dodávateľská spoločnosť
nemá na podnikanie v tejto oblasti oprávnenie, nakoľko v predmete činnosti nemajú zber, spracovanie,
skladovanie, pestovanie a uvádzanie do obehu reprodukčného materiálu lesných drevín. Správca dane
napokon konštatoval, že žalobca v priebehu kontroly nepredložil, okrem faktúr a dokladov o spôsobe

úhrady predmetných faktúr, daňovej kontrole žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že tovar bol dodaný
spoločnosťou Crawen s.r.o.

4. Žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí k námietke žalobcu, že správca dane tvrdí, že tovar
neexistoval, a teda že išlo o fiktívne dodanie, teda daňový podvod, s čím sa mal správca dane

vysporiadať, uviedol, že správca dane v daňovej kontrole nezisťoval, či sa daňový subjekt zúčastnil
podvodného konania, či sa zúčastnil v reťazci plnení poznačených daňovým únikom, ale vykonal
dokazovanie za účelom preverenia, či deklarované zdaniteľné obchody majú materiálny podklad, či
deklarovaný tovar reálne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Tvrdenie žalobcu, že produkcia z jeho
vlastných škôlok nemohla reálne naplniť dodávky pre odberateľa U.. H., podľa žalovaného vzbudzuje

pochybnosti o pravdivosti, keď žalobca uviedol zamestnancom správcu dane množstvo pestovaných
sadeníc - 1.360.000 ks, pričom v kontrolovanom zdaňovacom období dodal U.. H. 1.277.550 ks. Podľa
žalovaného teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že ním deklarované zdaniteľné
obchody sa uskutočnili a že mu tovar bol dodaný subjektom uvedeným na faktúre.

5. Žalobca sa žalobou podanou na Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „krajský súd“) domáhal zrušenia
druhostupňového rozhodnutia pre nezákonnosť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/, a g/
Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

6. Žalobca v správnej žalobe najmä namietal, že ak správca dane netvrdí, že tovar neexistoval, a teda, že

išlo o fiktívne plnenie, len konštatoval, že tovar nedodala spoločnosť Crawen, s.r.o., potom mal v danom
prípade správca dane preukázať, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom a mal za to, že zistenie, že medzi spoločnosťou
Crawen,s.r.o.ažalobcomnebolreálnyobchodnývzťah,eštenepostačujekprijatiuzáveru,žesažalobca
zúčastnil podvodného konania v zmysle citovanej judikatúry. Žalobca ďalej namietal, že odberateľ

U.. H. oznamoval správcovi dane konkrétne poznatky vzťahujúce s k žalobcovi, jeho vypočutie bolo
vykonávané za účelom získania takýchto poznatkov a bez ohľadu na označenie procesného inštitútu
ako „miestne zisťovanie“ išlo o svedeckú výpoveď, pri ktorej bolo žalobcovi odňaté právo klásť svedkom
pri ústnom pojednávaní otázky. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uviedol,
že produkcia z vlastných škôlok by nemohla reálne naplniť dodávky pre U.. H.. Žalobca uviedol, že

bez ohľadu na platnosť, či neplatnosť generálnej plnej moci C.. F., tento v postavení svedka potvrdil
dodanie tovaru spoločnosťami DESING AGENTÚRA, s.r.o. a Crawen, s.r.o. pre žalobcu, uviedol, že
faktúry vystavoval a podpisoval, a to aj v období, kedy už nebol konateľom uvedených spoločností,
uviedol, že tovar nakúpil od spoločností M - ER spol., s.r.o. a M. lines, s.r.o., čo sa dá overiť v kontrolnom
výkaze a uviedol s kým, z uvedených spoločností rokoval.

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe označil námietky žalobcu za nedôvodné a navrhol, aby súd
žalobu zamietol. Uviedol, že sa stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca okrem faktúr na dodávku
lesného reprodukčného materiálu, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola spochybnená, nepredložil
žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že k dodaniu tovaru došlo dodávateľom uvedeným na faktúrach.

Spoločnosť Crawen s.r.o. ani jej dodávatelia - spoločnosti M ER - SPOL, s.r.o., M lines s.r.o. nemali
ekonomické zázemie na vykonávanie činnosti, na adresách označených ako sídlo spoločnosti nesídlili,
nemali potrebné osvedčenia na obchodovanie s lesným reprodukčným materiálom. Uviedol, že netvrdí,
že tovar neexistoval, resp. že išlo o fiktívne obchody, ale tvrdí, že žalobca nepreukázal, že mu bol tovardeklarovaný faktúrami od spoločnosti Crawen s.r.o. reálne dodaný. K vykonaniu miestneho zisťovania
u odberateľa U.. H. a nemožnosti žalobcu klásť F.. H. otázky žalovaný uviedol, že má za to, že výsledok
konania by nebol iný, ak by správca dane vypočul p. H. ako svedka za účasti žalobcu, nakoľko p.

H.O., či už v postavení svedka alebo nie, nemohol objasniť zdaniteľné obchody medzi žalobcom a jeho
dodávateľmi.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28. marca 2019 mal za to, že skutkový stav uvedený v rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/76/2016 nie je rovnaký, keď v predmetnom konaní dodávateľ žalobcu

dodanie tovaru nespochybnil a potvrdil vyhotovenie faktúr. Uviedol, že ak daňové orgány tvrdia,
že spoločnosti DESIGN AGENTÚRA, s.r.o. a Crawen, s.r.o. tovar nedodali, potom je možné len
vyvodiť záver, že tovar v obchodných vzťahoch neexistoval. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne
interpretuje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžf/31/2016 a mal za to, že daňové orgány môžu
neuznať právo na odpočítanie dane len z dôvodu zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode.
Žalobca ďalej namietal, že v rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného absentuje skutočný opis

skutku, ktorým sa žalobca dopustil porušením právnej povinnosti. Uviedol, že správca dane mal
povinnosť zistený stav správne pomenovať. Ak podľa správcu dane a žalovaného tovar nebol dodaný
dodávateľmi, potom skutok, ktorého sa žalobca dopustil, spočíval v tom, že si uplatnil daň z faktúr, kde
plnenie neexistovalo, a teda konal s vedomým úmyslom podieľať sa na daňovom podvode. Absencia
skutočného opisu uvedeného skutku potom viedla k tomu, že daňové orgány nesprávne posúdili

rozloženie dôkazného bremena. K vyjadreniam p. H.Š. žalobca namietal, že mu bolo odňaté právo klásť
svedkoviotázky,čojenevyhnutnépovažovaťzapodstatnéporušenieustanoveníokonanípredorgánom
verejnej správy. Žalobca mal za to, že ak by sa mohol zúčastniť výsluchu svedka H., tak by došlo k
objasneniu otázky pôvodu tovaru a objasneniu toho, či škôlka žalobcu mohla reálne naplniť dodávky
pre p. H..

9. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k.1S/35/2018-78 z 26. mája 2020 (ďalej aj ako „napadnutý
rozsudok“) žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Krajský súd v Prešove v
zmysle § 140 SSP poukázal na totožný rozsudok sp.zn. 1S/34/2018 z 26. mája 2020 týkajúci sa žalobcu,
totožného predmetu konania (zdaňovacieho obdobia máj 2016).

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm.
f/ a g/r SSP kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ v prvom rade zdôraznil, že nie je možné zamieňať inštitút
dokazovania s vyriešením právnej otázky daňového podvodu. Mal za to, že skutkové závery daňových
orgánovneobstojavosvetlepožiadavieknahodnoteniedôkazovpodľa§3ods.3a§63ods.2Daňového

poriadku. Taktiež poznamenal, že už v žalobe poukazoval na to, že daň pravdepodobne neodviedli
subdodávatelia. Sťažovateľ v nadväznosti na to a odvolávajúc sa na judikatúru Súdneho dvora EÚ, napr.
vo veciach C-439/04 a C/440-04 konštatoval, že daňové orgány pri existencii tovaru v snahe vyhnúť
sa dôkaznému bremenu a preukázať, že sťažovateľ vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa
podieľalnaplneníspojenýmsdaňovýmúnikomneobjasniliskutočnýmechanizmuspodvodnéhokonania

a účelovo vylúčili túto alternatívu.

11. Sťažovateľ krajskému súdu vytýkal aj nedostatočné odôvodnenie jeho záverov, keď sa nevysporiadal
s jeho námietkou absencie úvahy, na základe ktorej daňové orgány dospeli k záveru, že identický tovar
mohol bez faktúry a zaplatenia dodať iný dodávateľ. Ďalej tvrdenie krajského súdu, že vyjadrenie U.. H.

nemalo vplyv na závery o uskutočnenom obchodnom vzťahu medzi sťažovateľom a jeho dodávateľom
je nekompetentné, pretože aj táto alternatíva potvrdzuje daňovými orgánmi vopred zvolenú verziu
skutkového stavu založenú na tom, že tovar v obchodnom vzťahu neexistoval, pričom je nepochybné že
táto alternatívna je založená výlučne na výpovedi U. . H. počas ,,miestneho zisťovania“. Sťažovateľ mal
za to, že výsluch U.. H. bez ohľadu na jeho procesné označenie bol vykonávaný za účelom oznámenia

poznatkov vo vzťahu k sťažovateľovi pričom ho bolo nutné považovať za svedeckú výpoveď. V tejto
spojitosti sa krajský súd nezaoberal ani judikatúrou, na ktorú sťažovateľ poukazoval. Ďalej namietal,
že pokiaľ bola pravdivosť výpovede C.. F. colnými orgánmi vyvrátená, správca dane mal menovaného
opätovne vypočuť. Sťažovateľ ďalej poukazoval na to, že až do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa
29. mája 2015 (z ktorej vyplynulo, že nebola spochybnená existencia tovaru) nebolo zrejmé, na čom

sú závery správcu dane založené a teda, či mal preukázať existenciu plnenia, alebo preukázať osobu
dodávateľa. S poukazom na uvedené žiadal, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil a
rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ okrem sporných faktúr
nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný tovar mu bol reálne
dodaný dodávateľom a že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Správca dane pritom vykonal

rozsiahledokazovanie,ktorýmpreukázal,žekdodaniufakturovanéhotovarudodávateľomuvedenýmna
faktúre sťažovateľovi nedošlo a preto ním uplatnené odpočítanie dane bolo neoprávnené. K miestnemu
zisťovaniu, resp. vypočutiu p. F. žalovaný odkázal na svoje argumenty uvedené v jeho rozhodnutí, resp.
vo vyjadrení k žalobe. Vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora EÚ týkajúcej sa podvodného konania
žalovaný poznamenal, že táto sa uplatní iba v prípade, ak sú preukázané vecné a formálne podmienky

na odpočítanie dane, čo však nebolo splnené v posudzovanej veci. Ako nedôvodnú označil žalovaný
aj námietku sťažovateľa, ktorú mal uplatniť až v kasačnom konaní, konkrétne týkajúcu sa toho, že
nebol zo strany správcu dane náležite oboznámený s pochybnosťami o správnosti a úplnosti dokladov
predložených sťažovateľom. Podľa žalovaného k porušeniu namietaných procesných práv nedošlo, o
čomsvedčíajzápisnicazodňa5.marca2018.Žalovanýpretonavrholkasačnúsťažnosťakonedôvodnú
zamietnuť.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta
2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa
01.augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s §
101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná
vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 10Sžfk/62/2020. Od 1.
augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola
náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,

ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) bez nariadenia
pojednávania podľa § 455 SSP preskúmal napadnutý rozsudok, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť
bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná

sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
je dôvodná.

15. Zo súdnych registrov bolo zistené, že kasačné konanie za účasti rovnakých účastníkov konania,
o rovnakom predmete kasačnej sťažnosti toho istého sťažovateľa, kedy správnou žalobou toho istého

žalobcu boli napadnuté rozhodnutia toho istého žalovaného, bolo vedené na Najvyššom správnom súde
Slovenskej republiky pod sp.zn. 1Sžfk/109/2020 (rozsudok z 14. apríla 2022). V uvedenej veci kasačný
súd rozsudkom rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok. S týmto rozsudkom Najvyššieho správneho
súdu SR sa kasačný súd stotožňuje a nižšie ho cituje (pre prehľadnosť je citovaný text šikmým písmom
a doplnené časti textu sú zvýraznené tučným písmom:

„30. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo v prvom rade posúdiť,
či krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. písm. f) SPP).

31. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na
spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (nález ÚS SR

sp.zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04.05.2010). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony
účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovaným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným právom (nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS 675/2014 zo dňa 22.10.2015). Požiadavka riadneho
odôvodnenia rozhodnutia je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie

povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov
a vylúčiť ľubovôľu.32. Rozsudok, tak ako bol vyhotovený a doručený účastníkom konania, nespĺňa zákonné požiadavky
uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP, a to najmä čo sa týka jeho zrozumiteľnosti. V zmysle tohto
ustanovenia má krajský súd v prvej časti odôvodnenia rozsudku stručne opísať obsah napadnutého

rozhodnutia alebo opatrenia. Napadnutý rozsudok už v časti označenej ako „závery správnych orgánov“
opísalobsahrozhodnutiažalovanéhozinéhozdaňovaciehoobdobia(marec2016)(máj2016vsúdenom
prípade), ktorý sa týka iného dodávateľa (DESIGN AGENTÚRA, s.r.o.). V častiach označených ako
„Argumentáciažalobcuvpodanejžalobe“,„Vyjadreniežalovanéhokpodanejžalobe“a„Replikažalobcu“
bolo úlohou krajského súdu zhrnúť skutkové a právne argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného.

Krajský súd v tejto časti opätovne uvádza iného dodávateľa sťažovateľa (spoločnosť DESIGN
AGENTÚRA, s.r.o.) a tu uvedené zhrnuté tvrdenia účastníkov konania sa nezhodujú s tvrdeniami
účastníkov konania, ktoré boli obsahom ich vyjadrení. Taktiež je potrebné vytknúť nezrozumiteľnosť aj
časti označenej ako „Posúdenie skutkových a právnych argumentov správnych súdom“, v ktorej krajský
súd zamenil skutkový stav, a konštatoval, že žalobca nepreukázal dodanie deklarovaného tovaru na
sporných faktúrach spoločnosťou DESIGN AGENTÚRA, s.r.o., pričom z obsahu administratívneho spisu

je zrejmé, že sporné faktúry v posudzovanom zdaňovacom období (november 2016) (december 2016 v
súdenom prípade) sa týkali dodávateľa Crawen, s.r.o. a dodávky od spoločnosti DESING AGENTÚRA,
s.r.o. neboli predmetom tohto konania.

33. Zhora definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá odôvodnenie

krajskéhosúdu,vktoromjeuvedenýnesprávnyskutkovýstav,naktoromkrajskýsúdzaložilsvojeprávne
závery. Krajský súd postupoval v posudzovanej veci nedôsledne a kasačný súd musí konštatovať, že
odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je súladne s § 139 ods. 2 SSP a teda nespĺňa zákonné
požiadavky. Kasačný súd má za to, že krajský súd svojím postupom porušil právo sťažovateľa na
spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

16. Kasačný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti pri splnení zákonných podmienok podľa § 464 ods. 1
Správnehosúdnehoporiadku,poukazujenavyššiecitovanézáveryrozsudkupodsp.zn.1Sžfk/109/2020
z 14. apríla 2022, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v konkrétnostiach na ne odkazuje.

17. Kasačný súd na základe zvoleného postupu preto považoval kasačnú sťažnosť za dôvodnú a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 469 Správneho súdneho
poriadku, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, správny súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu. Úlohou správneho súdu bude
svoje následné rozhodnutie odôvodniť vo vzťahu k súdenému zdaňovaciemu obdobiu december 2016

a k deklarovanému dodávateľovi Crawen, s.r.o.

18. O nároku na náhradu trov kasačného konania ako aj o nároku trov konania pred krajským súdom
rozhodne v súlade s § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku krajský súd.

19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.