Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Asan/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200674
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200674.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v
právnej veci žalobcu (sťažovateľa): MICRONIX spol. s r. o., IČO: 31 643 761, Jegorovova 14036/37,
Banská Bystrica, právne zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., IČO: 35 906 464, proti
žalovanému: Protimonopolný úrad SR, IČO: 00 699 063, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2014/KH/1/1/023 z 12. februára 2015, v konaní o kasačnej
sťažnostižalobcuprotirozsudkuKrajskéhosúduvBratislaveč.k.2S/92/2020-170z30.septembra2020,
takto

r o z h o d o l :

Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len ,,krajský súd“) rozsudkom č.k. 2S/92/2020-170 z 30. septembra
2020 (ďalej aj len ,,napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
Rady Protimonopolného úradu SR č. 2014/KH/1/1/023 z 12. februára 2015 (ďalej aj len ,,napadnuté
rozhodnutie“).

2. Rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2014/KH/1/1/023 zo 7. augusta 2014
(ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) v spojení s napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté okrem
iného tak, že konanie podnikateľov:
- MAHRLO, s.r.o., IČO: 36 318 132, Halalovka 2393/24, Trenčín (ďalej aj len ,,MAHRLO“), v čase
najneskôr od 3. marca 2011, minimálne do 5. augusta 2011,
- žalobcu - MICRONIX spol. s .r.o., IČO: 31 643 761, Jegorovova 14036/37, Banská Bystrica, v čase

najneskôr od 19. júla 2011, minimálne do 05. augusta 2011,
- SlovEuroasia, a.s., IČO: 36 631 752, Strieborné námestie 2, Banská Bystrica (ďalej aj
len ,,SlovEuroasia“), v čase najneskôr od 27. júla 2011, minimálne do 5. augusta 2011,
- Ing. Vladimír Karvacký - APRES, IČO: 43 314 406, Pravenec 309, Pravenec, v čase najneskôr od 3.
marca 2011, minimálne do 5. augusta 2011 a
- Ing. Adriana Ondríková, IČO: 41 520 700, Partizánska 138/131, Žiar nad Hronom v čase najneskôr od
3. marca 2011, minimálne do 5. augusta 2011,

spočívajúce v tom, že títo podnikatelia prostredníctvom výmeny informácií a kontaktov koordinovali svoj
postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky spoločností MAHRLO, žalobcu a SlovEuroasia v procese
verejného obstarávania verejného obstarávateľa Stredná odborná škola letecko-technická, IČO: 17 638
593, Legionárska 160, Trenčín s názvom zákazky Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb, dátumzverejnenia výzvy na predloženie ponuky a účasti vo verejnom obstarávaní 30. marca 2011, a tento
svoj zámer následne realizovali predložením zosúladených ponúk, je dohodou obmedzujúcou súťaž
spočívajúcou v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii

správania v procese verejného obstarávania, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu
dodania učebných pomôcok a ďalších potrieb určených na vzdelávacie účely na území Slovenskej
republiky a ktorá je podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. a/, c/ a f/ zákona č.
136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 136/2001 Z.z.“ alebo ,,zákon o ochrane
hospodárskej súťaže“), v znení účinnom do 31. decembra 2011, zakázaná. Podľa § 38 ods. 1 zákona č.
136/2001 Z.z. žalovaný za uvedené konanie uložil žalobcovi pokutu 62 139,- €.

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi
žalobcom a spoločnosťou MAHRLO, z ktorej vyplýva koordinácia ich postupu vo verejnom obstarávaní.

Ďalej poukázal na vykonanie analýzy cenových položiek uvedených v ponukách, ktoré boli jednotlivými
podnikateľmi postúpené do verejného obstarávania, z ktorej vyplynula mimoriadna konštantnosť
cenových indexov v prípade všetkých 158 položiek predložených do verejného obstarávania. Žalovaný
uviedol, že porovnaním ponúk uchádzačov vo verejnom obstarávaní MAHRLO a žalobcu sa potvrdila
mimoriadna zhoda ponúk aj pri výpočte výslednej cenovej ponuky, kedy sa existencia cenového indexu

potvrdila pri všetkých cenových položkách. Stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu v tom,
že spoločnosť MAHRLO bola vodcom, resp. iniciátorom daného porušenia, čo preukazuje e-mail zo
dňa 19. júla 2011, z ktorého vyplýva, že MAHRLO vypracovala pre žalobcu cenovú ponuku, ktorú
žalobca následne predložil do verejného obstarávania ako svoju vlastnú ponuku. V konaní nebolo
sporné, že MAHRLO bol na predloženie ponuky oslovený zo strany Strednej odbornej školy letecko-

technickej, pričom v dôsledku kartelovej dohody nedošlo k efektívnemu vynakladaniu verejných financií.
Poukázalnato,žefunkciatendrovspočívavovýberenajlepšejponukyscieľomšetriťverejnéprostriedky
a, že proces verejného obstarávania smeruje k efektívnemu využívaniu verejných prostriedkov iba
za predpokladu, že ponuky sú vypracované a predložené do tendra nezávisle. K tomu uviedol, že
koordinácia uchádzačov v procese verejného obstarávania tento súťažný proces úplne deformuje a

nahrádza ho dohodou obmedzujúcou súťaž. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že v tomto
prípade dohoda obmedzujúca súťaž má povahu cieľovej dohody, pričom v takýchto prípadoch nie
je potrebné skúmať reálny protisúťažný účinok (teda či dohoda spôsobila skutočné alebo možné
obmedzenie hospodárskej súťaže). Žalovaný preto neakceptoval námietky spoločnosti MAHRLO o tom,
že nedošlo prekročeniu predpokladanej hodnoty zákazky, ale stotožnil sa so závermi prvostupňového

orgánu o účasti spoločnosti MICRONIX na dohode obmedzujúcej súťaž na trhu dodávky učebných
pomôcok.

4. V žalovaným získanom e-maile zo dňa 19.07.2011 B.. C. G. pôsobiaci ako obchodný sprostredkovateľ
MAHRLO na základe zmluvy o sprostredkovaní žiadal B.. R., pracovníka žalobcu, aby vložil excelovskú

tabuľku, ktorá tvorí prílohu e-mailu, na svoj hlavičkový papier a zaslal na adresu MAHRLO. Prílohou e-
mailu bol elektronický dokument s názvom „ATT00873.xsl.,“ v ktorom sa nachádzala tabuľka s cenami
s nadpisom „Micronix ponuka“ so zhodnými položkami aké boli súčasťou súťažných podkladov v
predmetnom verejnom obstarávaní. Ceny uvedené v predmetnom dokumente sa zhodovali s cenami,
ktoré boli spoločnosťou MICRONIX predložené v predmetnom verejnom obstarávaní. V priebehu

inšpekcie v priestoroch spoločnosti žalobcu prvostupňový orgán získal elektronický dokument s názvom
„mahrlo,“ nájdený na lokálnom disku B.. R., ktorý obsahoval cenovú ponuku MICRONIX z 19. júla
2011, v ktorom sa ceny zhodujú s cenami vo vyššie uvedených dokumentoch (t.j. v cenovej ponuke
predloženej vo verejnom obstarávaní a v cenovej ponuke zaslanej zástupcom spoločnosti MAHRLO
a žalobcu). Cenová ponuka s cenami do predmetného verejného obstarávania, ktorá bola nájdená

v počítači B.. R., bola naposledy upravená o 15.50 hod a táto cenová ponuka bola následne
predložená za žalobcu aj vo verejnom obstarávaní, pričom bola riadne podpísaná žalobcom. Tabuľka
zaslaná B.. C. G. žalobcovi obsahovala rovnaké cenové položky v rovnakom členení a v rovnakom
počte (t.j. 158 cenových položiek) ako tabuľka zaslaná ako súčasť súťažných podkladov vo verejnom
obstarávaní. To nasvedčuje tomu, že obsahom e-mailu nebola ponuka spoločnosti MICRONIX ako

dodávateľa spoločnosti MAHRLO, ale išlo o cenovú ponuku, ktorá mala byť spoločnosťou MICRONIX
následne predložená do predmetného verejného obstarávania. Žalobcovi bolo dňa 10. augusta 2011
doručené Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslanie zápisnice, čo preukazuje podací hárok
Slovenskej pošty o odoslaní a doručenka podpísaná žalobcom.5. K uloženej pokute žalovaný uviedol, že sankcionoval žalobcu za dohodu obmedzujúcu súťaž v
súvislosti s jedným verejným obstarávaním a neposudzoval túto dohodu ako „celok“ a ozrejmil ako

sa vysporiadal s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami. K povinnosti vyhodnocovať efekt dohody
obmedzujúcej súťaž na hospodársku súťaž uviedol, že v tomto prípade išlo o cieľovú dohodu a
pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky a tiež nie je potrebné
skúmať geografický relevantný trh, na ktorý sa dohoda vzťahuje, a ani to, či bola dohoda skutočne
implementovaná alebo či bola dodržiavaná zo strany daného podnikateľa. K výpočtu relevantného

obratu poukázal na svoj Metodický pokyn.

6. Krajský súd poukázal na to, že vo veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 2S/94/2015-94 z 6. decembra
2017, ktorým žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Na podklade kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd
SR rozsudkom sp.zn. 5Asan/19/2018 z 27. februára 2020 zrušil uvedený rozsudok krajského súdu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkami

žalobcu, že mu nebol preukázaný protisúťažný cieľ jeho konania, ani škodlivý následok žalovaným
konštatovanej dohody medzi žalobcom a MAHRLO vo verejnom obstarávaní a nebolo preukázané
naplnenie niektorej zo skutkových podstát protisúťažných dohôd. Podľa Najvyššieho súdu SR sa
krajský súd riadne nezoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa postupu žalovaného pri ukladaní pokuty
žalobcovi a jej výškou. Podľa Najvyššieho súdu SR absentovali aj úvahy ohľadom uvedených námietok a

právne posúdenie krajského súdu, pričom v kontexte uvedeného Najvyšší súd SR konštatoval, že bude
úlohou správneho súdu odcitovať právnu normu a vysvetliť, ktoré zo skutkových okolností a právnych
argumentov odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy a zároveň sa má krajský súd vyjadriť, ako
predmetnú právnu normu interpretuje.

7. Krajský súd v bodoch 63 až 76 napadnutého rozsudku poukázal na všeobecné východiská týkajúce
sa napr. narušenia hospodárskej súťaže prostredníctvom spolupráce konkurentov vo vzťahu k určovaniu
pevných cien alebo rozdeľovaním trhu, ďalej na východiská týkajúce vymedzenia dohôd obmedzujúcich
hospodársku súťaž a dohôd podnikateľov. Súčasne poukázal na zadefinovanie tzv. hardcore kartelu a
charakteristiku zosúladeného postupu podnikateľov.

8. S poukazom na administratívny spis krajský súd uviedol, že žalobca bol vyzvaný, aby ceny oznámené
mu jeho konkurentom na trhu, spoločnosťou MAHRLO, uviedol vo svojej cenovej ponuke pod svojim
obchodným menom a spolu prílohami zaslal tento dokument späť spoločnosti MAHRLO. Skladba tovaru
bola pritom identická ako požadovaná verejným obstarávateľom Strednou odbornou školou letecko-

technickou v procese verejného obstarávania pri zadávaní zákazky „Dodávka učebných pomôcok a
ďalších potrieb“. K tomu krajský súd konštatoval, že žalobca neposkytol iné alternatívne vysvetlenie
uvedeného konania, napr. akému zákazníkovi, keď nie spomínaného verejného obstarávania, sa týkala
predmetná žalobcom tvorená cenová ponuka.

9. S poukazom na § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže krajský súd konštatoval, že
protisúťažný cieľ dohody a protisúťažné následky dohody sú alternatívne znaky skutkovej podstaty. Z
uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné
skúmať jej následky, a tiež pokiaľ sú zistené protisúťažné následky dohody, nie je potrebné skúmať jej
skutočné ciele. Aplikujúc na posudzovaný prípad, pokiaľ bol identifikovaný protisúťažný cieľ dohody, nie

je potrebné pre posúdenie aplikácie § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže brať do úvahy
následky dohody a je irelevantné, či vôbec táto dohoda mala za následok ovplyvnenie súťaže. Zároveň
z tohto dôvodu nie je potrebné skúmať geografický relevantný trh, na ktorý sa dohoda vzťahuje a ani
to, či bola dohoda skutočne implementovaná alebo či bola zo strany daného podnikateľa dodržaná.

10. Krajský súd poukázal na to, že výmena informácií nie je neobvyklým prejavom podnikateľov, avšak
aksajednáovýmenuinformácií,ktorápodnikateľomumožní,abyboliinformovaníotrhovýchstratégiách
svojich konkurentov, takáto výmena informácií o trhu, okrem toho, že sama o sebe nie je v poriadku,
môže tiež mať za následok obmedzenie hospodárskej súťaže. K tomu uviedol, že takto charakterizované
konanie je zákonom o ochrane hospodárskej súťaže zakázané, pričom zákonodarca osobitne definuje

ako jeden zo zakázaných správanie, ktorým podnikatelia vzájomne na seba vplývajú a koordinujú svoje
správanie v procese verejného obstarávania. Koluzívne správanie vo verejnom obstarávaní (tzv. bid
rigging) obsahujúce prvky priameho alebo nepriameho určenia cien a rozdelenia trhu patri´ medzi tzv.hard core (ťažke´) kartely, ktoré priamo obmedzujú hospodársku súťaž, a preto sa zaraďuje k protisu
´ťažným deliktom s najvyššou mierou závažnosti.

11. Krajský súd poukázal na dôkaz, ktorým bol e-mail z 19. júla 2011, z ktorého vyplynulo, že obchodný
sprostredkovateľ MAHRLO na základe zmluvy o sprostredkovaní adresoval pracovníkovi žalobcu
požiadavku, aby vložil excelovskú tabuľku, ktorá tvorila prílohu e-mailu, na hlavičkový papier žalobcu a
zaslal cenovú ponuku späť na adresu spoločnosti MAHRLO. Položky uvedené v prílohe boli zhodné s
položkami požadovanými na necenenie v súťažných podkladoch v predmetnom verejnom obstarávaní

a ceny uvedené v predmetnom dokumente sa zhodovali s cenami v cenovej ponuke žalobcu, ktorá bola
predložená v predmetnom verejnom obstarávaní. Okrem uvedeného v priestoroch žalobcu bol nájdený
na lokálnom disku elektronický dokument s názvom „mahrlo,“, ktorý obsahuje cenovú žalobcu z 19. júla
2011, pričom sa ceny zhodujú s cenami v cenovej ponuke zaslanej obchodným sprostredkovateľom
MAHRLO žalobcovi a v cenovej ponuke žalobcu predloženej vo verejnom obstarávaní. Z uvedeného
podľa krajského súdu vyplynulo, že obchodný sprostredkovateľ MAHRLO inštruoval žalobcu, že má

vypracovať pod svojim menom cenovú ponuku do verejného obstarávania, pričom však obsahom tejto
cenovej ponuky mali byť ceny určené zo strany MAHRLO, teda nie ceny určené z vôle žalobcu. Žalobca
túto požiadavku akceptoval, čo podľa krajského súdu vyplýva zo skutočnosti, že cenová ponuka (na
hlavičkovom papieri) žalobcu bola doručená verejnému obstarávateľovi, a to s tými istými cenami, ako
ich požadoval uviesť obchodný sprostredkovateľ MAHRLO.

12. Krajský súd mal na základe skutočnosti, že sa žalobca neohradil voči e-mailu od MAHRLO a
neohradil sa ani voči oznámeniu o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslaniu zápisnice, ktoré mu bolo
doručené verejným obstarávateľom dňa 10. augusta 2011, za preukázanú žalobcovu vedomú účasť na
vyššie opísanom koordinovanom postupe pri verejnom obstarávaní a preto neobstála námietka žalobcu,

že v konaní pred správnym orgánom nebolo preukázané, že prejavil svoju vôľu zúčastniť sa na dohode
alebo dohodu reálne aplikoval v praxi a že absentuje aj vôľa žalobcu zúčastniť sa údajnej dohody
obmedzujúcej súťaž.

13. Krajský súd poukázal na zistenú mimoriadnu zhodu ponúk žalobcu a MAHRLO vo verejnom

obstarávaní, kedy výsledná suma v prípade žalobcu zodpovedá 1,05 násobku výslednej sumy
uvedenej víťaznou spoločnosťou MAHRLO a uviedol, že dôkazy zhromaždené v spisovom materiáli
preukazujú záver, že cenová ponuka nebola pripravená nezávisle od ostatných účastníkov tohto
verejného obstarávania, ale bola výsledkom protiprávnej koordinácie. K námietke, že cenová ponuka
nebola podaná žalobcom, keďže nebola podpísaná konateľom žalobcu, krajský súd v zhode so

žalovaným konštatoval, že B.. R. ako zamestnanec žalobcu na pozícii vedúceho obchodného oddelenia
bol relevantnou osobou zastupujúcou žalobcu v obchodných záležitostiach, a teda i vo verejných
obstarávaniach, pričom z administratívneho spisu vyplynulo, že uvedený stav nebol pre žalobcu
výnimočný pretože B.. R. priamo spracúval ponuky za žalobcu a tiež ich aj podpisoval, a to aj pri
verejných obstarávaniach.

14. Krajský súd vyhodnotil ako veľmi nepravdepodobné tvrdenie žalobcu, že o svojej účasti v
predmetnom verejnom obstarávaní nevedel, pričom v tejto súvislosti poukázal okrem elektronického
dokumentu s nacenenou ponukou aj na výzvu obstarávateľa na predloženie ponuky k predmetnému
verejnému obstarávaniu (pod názvom „Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb“), ktorú si žalobca

aj so súťažnými pokladmi prevzal dňa 4. apríla 2011, čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou
administratívneho spisu. Podľa krajského súdu žalobca musel prinajmenšom vedieť, že excelovská
tabuľka zaslaná od MAHRLO je úplne zhodná s tabuľkou, ktorá bola prílohou súťažných podkladov
zaslaných obstarávateľom a teda že cenová ponuka, ktorú zaslal spoločnosti MAHRLO na svojom
hlavičkovom papieri môže byť použitá v predmetnom verejnom obstarávaní ako súťažná ponuka. Taktiež

muselo byť po prijatí emailu od MAHRLO žalobcovi zrejmé, že spoločnosť MAHRLO bola rovnako ako
žalobca vyzvaná na účasť v predmetnej súťaži a prípravu súťažnej ponuky. Okrem uvedeného bolo
žalobcovi doručené aj oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslanie zápisnice.

15. Krajský súd neakceptoval ani námietku žalobcu, že na jeho označenie ako účastníka protisúťažnej

dohodyanavyvodeniesankciívočinemumuselbyťskutkovýstavzistenýbezakýchkoľvekpochybností,
pričom si žalovaný nemôže domýšľať význam jednotlivých „dôkazov“ a odvodzovať z nich skutočnosti,
ktoré z nich priamo nevyplývajú. K tomu krajský súd uviedol, že dôkazy v administratívnom spise
poskytujújednoznačnýzáver,žeišlooparalelnésprávanie,prektoréneexistujeinéprijateľnévysvetlenietakéhoto správania sa žalobcu a spoločnosti MAHRLO ako to, ktoré uvádza žalovaný v rozhodnutiach
napadnutých správnou žalobou, pričom žalobca neposkytol iné alternatívne vysvetlenie uvedeného
konania, napr. komu mala byť určená predmetná žalobcom dotvorená cenová ponuka, prečo sa

neohradil voči vyššie uvedenému, ani prečo po prijatí oznámenia o vyhodnotení ponúk od verejného
obstarávateľa zostal pasívny a nezisťoval, ako je možné, že je účastníkom verejného obstarávania, keď
tvrdil, že o tom nemal vedomosť.

16. Krajský súd k námietke, že žalovaným musel byť zámer zúčastniť sa protisúťažného konania

preukázaný bez akejkoľvek rozumnej pochybnosti, poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
účastníkov Aalborg Portland a i./ Komisii Európskych spoločenstiev, podľa ktorého činnosti v rámci
protisúťažných postupov a dohôd sa uskutočňujú tajne, stretnutia sa uskutočňujú potajomky a na ne sa
vzťahujúca dokumentácia je obmedzená na minimum, pričom z toho vyplýva, že ak aj Komisia objaví
písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne naviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto
písomnosti obyčajne budú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, že je často nutné vyvodiť niektoré

detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo
dohody musí vydedukovať z určitého množstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok
môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel
hospodárskejsúťaže.OkremuvedenéhokrajskýsúdpoukázalajnarozsudokSúdnehodvoraEÚvoveci
BPB plc/ Komisii Európskych spoločenstiev, sp. zn. T - 53/03, v ktorom sa priamo uvádza, že „z uvedenej

judikatúry vyplýva, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého musí Komisia predložiť dôkaz „bez akejkoľvek
rozumnej pochybnosti“ (beyond reasonable doubt) o existencii porušenia v prípade, že ukladá prísne
pokuty, musí byť zamietnutý.“.

17. Krajský súd neakceptoval ani námietku, že žalovaný neurčil relevantný trh, pretože relevantný trh

je potrebné určiť len vtedy, ak je to potrebné pre určenie, či je dohoda schopná ovplyvniť trh medzi
členskými štátmi alebo ak nemožno stanoviť cieľ obmedzenia súťaže. V prípade tzv. cieľových dohôd
uvedené nie je potrebné, keďže tieto sú schopné už svojou podstatou narušiť hospodársku súťaž, a
to bez ohľadu na dopady týchto dohôd na relevantný trh a bez ohľadu na to, aký je podiel účastníkov
konania na relevantnom trhu.

18. K otázke uloženej pokuty krajský súd poukázal na zákon o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý
ukladá povinnosť žalovanému za porušenie § 4 ods. 1 uložiť pokutu, zároveň však ponúka možnosť
zohľadniť okolnosti konkrétneho prípadu a uložiť pokutu na základe vlastného uváženia do výšky až 10%
z obratu (podľa § 10 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže za predchádzajúce uzavreté účtovné

obdobie), pričom sa má riadiť kritériami v § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. K tomu
krajský súd uviedol, že uloženie sankcie predstavuje diskrečnú právomoc správneho orgánu, ktorá je
limitovaná len zákonom a zásadami zdravej logiky a preto je pre súd rozhodujúce, či rozhodnutie vydané
na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V tejto
súvislosti krajský súd po posúdení veci konštatoval, že výška pokuty nepresahuje zákonom stanovenú

hranicu a odôvodnenie uloženej sankcie zodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti. Poukázal na to,
že išlo o hard core kartel a teda nebolo potrebné posúdiť veľkosť relevantného trhu, ďalej na to, že
protiprávneho konania sa účastníci konania dopustili v súvislosti s účasťou a predkladaním ponúk vo
verejnom obstarávaní. Ďalej sa aj s poukazom na Metodický pokyn žalovaného (bod 6.2) stotožnil so
záverom žalovaného, že skutočnosť, že ostatní účastníci administratívneho konania boli zúčastnení na

viacerých protisúťažných dohodách nemôže vo vzťahu k žalobcovi vyznieť ako poľahčujúca okolnosť a
stotožnil sa aj s vylúčením možnosti uplatnenia programu zhovievavosti.

19. K žalobnej námietke nesplnenia povinnosti vyhodnocovať efekt v rozhodnutí konštatovanej
protisúťažnej dohody medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO krajský súd poukázal na skutočnosť,

že išlo o cieľovú dohodu a taká už sama o sebe zakladá predpoklad protisúťažného konania v rozpore
s § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a teda postačuje už len spôsobilosť hospodársku
súťaž nežiaduco obmedziť. Poukázal na to, že v zmysle Metodického pokynu žalovaného pri výpočte
relevantnéhoobratusprávnyorgánzvyčajnevychádzazúdajovopredajochrealizovanýchpodnikateľom
za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa podnikateľ zúčastnil na protisúťažnom konaní. V

prípade ak sú údaje neúplné, nedôveryhodné alebo neodrážajú postavenie podnikateľa na trhu, môže
žalovanýurčiťrelevantnýobratnazákladeinýchinformácií,ktorésúvdanomprípaderelevantné.Ktomu
krajský súd uviedol, že v súlade s vyššie uvedenou metodikou bol v prípade žalobcu, ktorý sa predajom
učebných pomôcok nezaoberá a nezaoberal sa ani v rozhodnom období (v roku 2011), pre výpočetzákladnej sumy pokuty ako východiskový braný obrat dosiahnutý z predaja meracej techniky. Krajský
súd konštatoval, že v súlade s Metodickým pokynom bola určená i výška pokuty 62 139,31 €, ktorá bola
výsledkom výpočtu zo sumy relevantného obratu žalobcu za rok porušenia (2011), ktorý predstavoval

1 242 786,25 €. Za vyššie opísané okolnosti porušenia určujúce závažnosť porušenia zákona bola v
súlade s relevantnou metodikou žalovaným určená sadzba 5% z obratu (bod 4. Závažnosť, odseky 12.
až 17. Metodického pokynu žalovaného). Za dĺžku porušovania zákona bol ako súčiniteľ určená 1. Ide o
koeficient odrážajúci dĺžku trvania porušovania zákona a pri určovaní dĺžky trvania porušovania zákona
žalovaný zohľadni´ cele´ roky a cele´ mesiace, kedy porušenie trvalo, najmenej však jeden mesiac.

Obdobie kratšie ako mesiac sa považuje za 1 mesiac (bod 5. Dĺžka porušovania zákona, odseky 18. až
19. Metodického pokynu žalovaného). Takáto výška pokuty podľa názoru krajského súdu bola určená v
intenciách určených zákonom o ochrane hospodárskej súťaže a bola vyčíslená v súlade s Metodickým
pokynom žalovaného. Taktiež pokuta v uvedenej výške spĺňa všeobecné požiadavky na jej represívnu
funkciu a zároveň funkciu individuálnej a generálnej prevencie.

20. Krajský súd konštatoval, že nemá pochybnosti o tom, že v posudzovanom prípade dotknutí účastníci
administratívneho konania koordinovali svoje správanie pri účasti a predkladaní ponúk v predmetnom
verejnom obstarávaní a svojim postupom tak vylúčili hospodársku súťažˇ o predmet zákazky, keďže
cieľom ich konania bolo vyhnúť sa skutočnej súťaži, resp. predstierať súťaž, aby zabezpečili víťazstvo
vopredurčenéhouchádzača.Konaniežalobcu,akovyplývazdôkazovvykonanýchsprávnymorgánomv

posudzovanom konaní, podľa krajského súdu naplnilo všetky definičné znaky zosúladený postup medzi
podnikateľmi, ktorý bol dohodou obmedzujúcou súťaž v zmysle § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b/ a § 4 ods.
3 písm. f/ zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení účinnom v čase rozhodnom pre posúdenie
predmetného skutku.
21. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440

ods. 1 písm. f/ a g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že
zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti žalovanému
na ďalšie konanie. Súčasne navrhol priznať sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania.

22. V súvislosti s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku

krajského súdu. Nedostatočné odôvodnenie namietal vo vzťahu k preukázanej účasti sťažovateľa na
koordinácii vo verejnom obstarávaní, kedy uvedené odôvodňoval tým, že krajský súd za dôkazy o
koordinácii správania sťažovateľa a MAHRLO v procese verejného obstarávania považoval e-mailovú
komunikáciu, voči ktorej sa sťažovateľ neohradil, ako aj to, že sa neohradil voči oznámeniu o výsledku
vyhodnotenia ponúk vo verejnom obstarávaní. Ďalej za taký dôkaz považoval zhodu položiek. K tomu

sťažovateľ namietal, že súťažné podklady do verejného obstarávania mu boli spolu s výzvou doručené
4. apríla 2011, avšak tabuľka, ktorá bola prílohou e-mailu mu bola doručená až 19. júla 2011 a za takéto
dlhé obdobie nie je objektívne možné požadovať od sťažovateľa, aby si pamätal detaily jednotlivých
cenových položiek a bol schopný si ich stotožniť s inými cenovými položkami a už vôbec nie, aby bol
sťažovateľ na základe toho schopný identifikovať účasť spoločnosti MAHRLO vo verejnom obstarávaní,

tak ako to tvrdí krajský súd. Súčasne sťažovateľ argumentoval, že poskytol vysvetlenie spočívajúce v
tom, že predmetná tabuľka obsahovala zoznam tovarov, ktoré na základe dohody s MAHRLO nacenil
pre účely podania ponuky zo strany MAHRLO jej zákazníkovi, čo nebolo vzhľadom na obchodné vzťahy
týchto spoločností ničím neobvyklým, keďže bežne pôsobil ako dodávateľ alebo odberateľ spoločnosti
MAHRLO. Ďalej k e-mailovej komunikácii uviedol, že tejto predchádzala žiadosť zo strany MAHRLO

o nacenenie položiek, pričom o tejto nemal žalovaný žiadne podklady, čo však nie je dôvodom, aby
predpokladal jej neexistenciu. Zachytená e-mailová komunikácia podľa sťažovateľa dokumentuje len
pokračovanie vyššie uvedenej komunikácie na základe predchádzajúcej žiadosti a išlo teda len o
oficiálne zaslanie už skôr spracovanej a vykomunikovanej ponuky, ktorá bola určená jednoznačne len
pre spoločnosť MAHRLO. Súčasne namietal, že doručenie oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk

vo verejnom obstarávaní ešte neznamená, že sa sťažovateľ aj oboznámil s jeho obsahom.

23. Sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie naplnenia skutkových podstát protisúťažných
dohôd, kedy sa krajský súd nevysporiadal s námietkou, že žalovaný v neuviedol, akým spôsobom
táto prezumovaná dohoda medzi sťažovateľom a MAHRLO napĺňa znaky určovania minimálnych alebo

fixných cien, tak ako to predpokladá § 4 ods. 3 písm. a/ zákona o ochrane hospodárskej súťaže a
skutkovú podstatu dohody o rozdelení trhu podľa § 4 ods. 3 písm. c/ cit. zákona. Súčasne sťažovateľ
namietal aj nedostatočné odôvodnenie správnosti postupu žalovaného pri stanovení výšky pokuty vo
vzťahu k námietke o likvidačnom charaktere pokuty, pretože nereagoval na to, že sťažovateľ v rámcižiadosti o odklad vykonateľnosti v žalobe poskytol detailný prehľad o obrate a zisku svojej divízie
„Meracia technika“ za účtovný rok 2014, ktorý predchádzal roku, kedy žalovaný uložil pokutu (spolu s
príslušnými účtovnými závierkami) a uviedol, že pokuta je na úrovni približne dvoch ročných čistých

ziskov divízie.

24. V súvislosti s § 440 ods. 1 písm. g) SSP namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťah k
vyhodnoteniu konania sťažovateľa ako koordinácie vo verejnom obstarávaní. K tomu namietal, že z e-
mailu nevyplýva akákoľvek dohoda, iniciácia dohody, znak koluzívneho správania alebo akýkoľvek iný

súhlasný prejav vôle sťažovateľa smerujúci k uzavretiu dohody v zmysle § 4 ods. 2 zákona o ochrane
hospodárskej súťaže. Uviedol,
že z e-mailu vyplýva, že odosielateľ (MAHRLO) žiada prijímateľa (sťažovateľa), aby tabuľku v prílohe
e-mailu preklopil na svoj hlavičkový papier a ten mu následne zaslal, keďže musel odniesť ponuky
zákazníkovi, avšak z uvedeného nevyplýva, o akého zákazníka sa jedná, ani že MAHRLO má v úmysle
zákazníkovi predložiť aj ponuku sťažovateľa a ani, že sťažovateľova ponuka má byť predložená do

verejného obstarávania. Poukázal na to, že o jeho nevedomosti ohľadom zaslania ponuky do verejného
obstarávania svedčí aj to, že cenovú ponuku zaslal bez vyplnenej adresy verejného obstarávateľa.
V súvislosti s vyvodzovaním záverov z nepriamych dôkazov pri súčasnej existencii iného možného
záveru poukázal na rozsudok Súdny dvor Európskej únie vo veci Aalborg Portland a i. proti Komisii
Európskych spoločenstiev zo dňa 07.01.2004, spojené veci C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P,

C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, bod 57. K tomu ďalej namietal, že nebolo preukázané, že by
Sťažovateľ splnomocnil MAHRLO na konanie v jeho mene v predmetnom verejnom obstarávaní alebo
že by Sťažovateľ čo i len neformálne poveril MAHRLO na predloženie ponuky do akejkoľvek súťaže.
Taktiež namietal, že nebolo preukázané, že B.. R. bol oprávnený konať v mene sťažovateľa.

25. S poukazom na § 4 ods. 2 písm. a/ zákon o ochrane hospodárskej súťaže namietal, že vo
veci absentoval prejav vôle sťažovateľa zúčastniť sa na verejnom obstarávaní a teda zúčastniť sa
aj na dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž. Z uvedeného dôvodu podľa sťažovateľa žalovaný
nepreukázal, že by konanie sťažovateľa predstavovalo zakázanú koordináciu v procese verejného
obstarávania.

26. Nesprávne právne posúdenie namietal aj vo vzťahu k posúdeniu konania sťažovateľa ako tzv.
cieľovej dohody s prvkami dohody o cenotvorbe a rozdelení trhu, pretože podľa sťažovateľa v
rozhodnutiach absentuje dôkaz o existencii akejkoľvek dohody, ktorej účastníkom by bol sťažovateľ,
ako aj jej spoločného cieľa. Posudzovanie protisúťažných dohôd z hľadiska cieľa je pritom podľa

aktuálnej európskej súťažnej judikatúry potrebné realizovať reštriktívne. Namietal, že žalovaný napriek
tomu, že nedokázal potvrdiť existenciu spoločného cieľa účastníkov konania a nemal akékoľvek dôkazy
o uzavretí dohody medzi všetkými účastníkmi vo výroku svojho napadnutého rozhodnutia uviedol,
že konanie účastníkov konania bolo dohodou obmedzujúcou súťaž, spočívajúcou v priamom alebo
nepriamom určení cien a v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného

obstarávania. V tomto kontexte mal sťažovateľ pocit, že žalovaný zámerne posúdil jeho konanie ako
dohodu obmedzujúcu hospodársku súťaž z hľadiska cieľa, aby sa vyhol vymedzeniu relevantného trhu
a materiálnemu posúdeniu následkov údajného protisúťažného konania na daný relevantný trh. Ďalej
namietal, že správne orgány ani krajský súd neuviedli, akým spôsobom dohoda medzi sťažovateľom a
MAHRLO napĺňa znaky určovania minimálnych alebo fixných cien tak ako to predpokladá § 4 ods. 3

písm. a/ zákona o ochrane hospodárskej súťaže ani ako napĺňa skutkovú podstatu dohody o rozdelení
trhu podľa § 4 ods. 3 písm. c/ cit. zákona. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný nebol v konaní schopný
preukázať, že by konanie sťažovateľa malo akúkoľvek protisúťažnú povahu tak ako mu to kladie za vinu.

27. Sťažovateľ namietal taktiež nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k uloženej pokute a

spôsobu jej vyčíslenia, pričom uloženú pokutu považuje za neprimeranú a likvidačnú. Namietal, že
pri určovaní pokút bol žalovaný povinný posudzovať závažnosť a dĺžku trvania porušenia ustanovení
zákona o ochrane hospodárskej súťaže a bol povinný vziať do úvahy aj iné skutočnosti, ako
opakovanosť porušenia, odmietnutie spolupráce, postavenie subjektu ako iniciátora porušovania,
získanie majetkového prospechu v dôsledku porušenia alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v

praxi. Súčasne poukázal na to, že žalovaný je povinný riadiť sa aj princípom individualizácie sankcie,
podľa ktorého má byť sankcia uložená v závislosti od individuálneho správania a charakteristík každého
podnikateľa a podnikateľ má byť sankcionovaný iba za skutky, ktoré mu možno preukázať, avšak podľa
sťažovateľa žalovaný neprihliadal na hodnotu tovarov a služieb, ktorých sa údajné porušenie týka (tedatovarov, ktoré boli predmetom verejného obstarávania), ani na špecifiká zistených okolností v súvislosti s
osobou sťažovateľa a ani na samotnú hodnotu zákazky vo verejnom obstarávaní. Namietal, že žalovaný
neprihliadol na to, že sťažovateľ mohol byť účastníkom prezumovanej dohody obmedzujúcej súťaž

iba v jednom verejnom obstarávaní (ktorého sa nezúčastnil z vlastnej vôle), na rozdiel od MAHRLO
a zvyšných účastníkov. Rovnako neprihliadol na to, že sťažovateľ nebol iniciátorom údajných dohôd,
pričom mu bola udelená pokuta v takej výške, akoby ním bol (najvyššia zo všetkých účastníkov konania,
pričom druhá najvyššia pokuta bola uložená MAHRLO vo výške 14 981 eur, teda menej ako 25 % z
výšky pokuty uloženej sťažovateľovi). Namietal, taktiež, že žalovaný uložil sťažovateľovi pokutu, ktorej

výšku kalkuloval z obratu vygenerovanom v divízii sťažovateľa s názvom „Meracia technika“, pričom
tento obrat nebol sťažovateľom vygenerovaný účasťou na trhu učebných pomôcok.

28. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského
súdu a uviedol, že jeho odôvodnenie rozsudku sa veľmi podrobne venuje zisteniu a vyhodnoteniu
skutkového stavu veci pokiaľ ide o protiprávne konanie sťažovateľa, ako aj jeho právnemu posúdeniu

a tiež veľmi podrobne odpovedá na námietky sťažovateľa. Žalovaný poukázal na to, že Najvyšší súd
SR rozsudkom pod sp.zn. 2Sžhk/2/2018 z 8. decembra 2020, o.i. potvrdil aj časť rozhodnutia úradu, v
ktorej úrad rozhodol o protiprávnom koordinácii spoločnosti MAHRLO s ostatnými podnikateľmi (vrátane
sťažovateľa), pokiaľ ide o verejné obstarávanie, ktorého sa zúčastnil aj sťažovateľ. Pokiaľ sťažovateľ
namietal vyhodnotenie dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, žalovaný poukázal na

to, že účasť sťažovateľa na dohode obmedzujúcej súťaž vyplýva z viacerých dôkazov, pričom ide
predovšetkým o e-mailovú komunikáciu a tiež zhodu cenových indexov, pokiaľ ide o ceny predložené
do verejného obstarávania. Tvrdenia sťažovateľa o tom, že ponuku zaslal pre účely MAHRLO v
rámci subdodávok považuje žalovaný za nelogické a nedôveryhodné, keďže v e-mailovej komunikácii
sťažovateľ obdržal ponuku, ktorú má predložiť do verejného obstarávania od spoločnosti MAHRLO

už nacenenú s požiadavkou, aby ju vložil na svoj hlavičkový papier a zaslal späť a teda z tohto
hľadiska nedáva zmysel vysvetlenie, že tejto e-mailovej „zachytenej“ komunikácii predchádzala žiadosť
zo strany MAHRLO o nacenenie položiek, a že sťažovateľ bol oslovený ako jej subdodávateľ. Takáto
„predchádzajúca“ komunikácia nebola počas inšpekcie nájdená, ak však existovala, nič nebránilo
sťažovateľovi takúto komunikáciu v rámci správneho konania predložiť úradu.

29. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval časovým rozmedzím, v rámci ktorého nie je možné požadovať
od neho, aby si pamätal detaily jednotlivých cenových položiek a bol schopný si ich stotožniť s
inými cenovými položkami, tieto tvrdenia žalovaný považuje za nedôveryhodné. Počas správneho
konania a aj v súdnom konaní sťažovateľ tvrdil, že o svojej účasti vo verejnom obstarávaní nevedel,

avšak z administratívneho spisu vyplynulo, že sťažovateľ, pokiaľ ide i predmetné verejné obstarávanie
prevzal, výzvu na predloženie cenovej ponuky spolu so súťažnými podkladmi dňa 4. apríla 2011.
Prílohou súťažných podkladov bola pritom tabuľka pre nacenenie všetkých 158 položiek (ako je
uvedené vyššie, ide o rovnakú tabuľku, ako bola tabuľka priložená vo vyššie uvedenej e-mailovej
komunikácii). Dňa 10. augusta 2011 bolo sťažovateľovi doručené Oznámenie o výsledku vyhodnotenia

ponúk a zaslanie zápisnice. Žalovaný poukázal na analýzu cenových položiek a uviedol, že porovnaním
ponúk uchádzačov MAHRLO a sťažovateľa sa potvrdila mimoriadna zhoda týchto ponúk aj pri
výpočte výslednej cenovej ponuky sťažovateľa. Žalovaný sa stotožnil so záverom krajského súdu, že
sťažovateľ neposkytol žiadne relevantné alternatívne vysvetlenie zhromaždených dôkazov. S poukazom
na § 4 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže žalovaný uviedol, že dané ustanovenie

obsahuje demonštratívny výpočet najtypickejších dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako uviedol žalovaný
v napadnutom rozhodnutí, v predmetnom prípade bolo správne konanie začaté vo veci dohôd
obmedzujúcich súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a/, b/ c/ a f/ zákona v znení účinnom do 31. decembra
2011 a táto kvalifikácia bola vo výzve pred vydaním rozhodnutia prvostupňovým orgánom zúžená na §
4 ods. 3 písm. f/ zákona v znení účinnom do 31. decembra 2011. Je zrejmé, podľa popisu protiprávneho

konania, že toto konanie okrem koordinácie podnikateľov vo verejnom obstarávaní zo svojej podstaty
zahŕňa aj znaky skutkových podstát podľa § 4 ods. 3 písm. a/ a c/ cit. zákona.

30. Pokiaľ ide o uloženú pokutu, žalovaný uviedol, že sťažovateľ pokutu zaplatil a je zrejmé, že jej
zaplatenie uvedenej pokuty jeho existenciu neohrozilo a nemalo na neho likvidačný dopad, keďže do

súčasnosti sťažovateľ podľa Registra účtovných závierok vykazuje zisk. Ďalej uviedol, že vyplýva z
postupu pri ukladaní pokút, ktorý bol popísaný rozhodnutiach, že v predmetnom prípade pri ukladaní
pokuty postupoval podľa príslušných ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže, a podľa
svojho Metodického pokynu účinného v čase vydania rozhodnutia. V rozhodnutiach úradu sú podrobnepopísané skutočnosti, ktoré úrad pri ukladaní pokút zohľadnil a ktoré kritériá sa podieľali na kalkulácii
pokút.

31. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004
Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie
vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.
Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR a bola zaregistrovaná pod sp.zn.

5Asan/7/2021. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti
príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade
s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou
technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR
pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v
záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h) SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a
2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a

kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

32. Kasačný súd v kontexte kasačných námietok považuje za kľúčové pre rozhodnutie veci posúdenie
toho, či skutkový stav zistený správnymi orgánmi preukazoval, že sťažovateľ svojim konaním porušil § 4
ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. a/, c/ a f/ zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

33. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. účinného v čase vyhlásenia verejnej súťaže, dohoda a
zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo
môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané,
ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z.z., na účely tohto zákona dohoda podnikateľov je
každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený
z ich konania.

35. Podľa § 4 ods. 3 písm. a/, c/, f/ zákona č. 136/2001 Z.z. zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca
súťaž, ktorá obsahuje
a) priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok,
c) rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania,
f) znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v

procese verejného obstarávania.

36. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu
súťaž, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž alebo podiel ani jedného z nich
nepresiahne 10 % celkového podielu tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike, okrem

a) dohôd obmedzujúcich súťaž uvedených v § 4 ods. 3 písm. a) až c) alebo
b) obmedzovania súťaže kumulatívnym účinkom dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré obsahujú obdobný
druh obmedzení súťaže a ktoré vedú k obdobným účinkom na relevantnom trhu, a ich spoločný podiel
presahuje 10 % celkového podielu tovarov na relevantnom trhu.

37. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, §
10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10% z obratu podľa § 10 ods. 3 za
predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné
obdobie dosiahol obrat do 330,- € alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat
nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000,- €.

38. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z. obrat na účely tohto zákona je súčet tržieb, výnosov alebo
príjmov z predaja tovaru, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá podnikateľovi.39. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že v súdenej veci žalovaný sankcionoval sťažovateľa za jeho
participáciu na dohode obmedzujúcou súťaž, ktorá spočívala v priamom alebo nepriamom určení cien
tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného obstarávania, ktoré malo

za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu dodania učebných pomôcok a ďalších potrieb určených
na vzdelávacie účely. Vzhľadom na charakter tejto cieľovej dohody obmedzujúcej súťaž ako kolúzie vo
verejnom obstarávaní, ktorá svojou povahou patrí medzi tzv. ťažké kartely a ktorá obsahuje tak znaky
dohody o cene podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z.z., ako aj znaky dohody o obmedzení
alebo kontrole odbytu podľa § 4 ods. 3 písm. b/ cit. zákona a dohody o rozdelení trhu podľa § 4 ods.

3 písm. c/ cit. zákona nie je možné aplikovať ustanovenia § 6 ods. 1 cit. zákona a teda posudzované
dohody obmedzujúce súťaž nie sú vyňaté zo zákazu podľa § 4 cit. zákona. Kasačný súd konštatuje, že
účastníci konania nepredložili dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že boli naplnené podmienky pre uplatnenie
ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z.z., pričom skutkové okolnosti prípadu ani nenaznačovali,
že by tieto podmienky mohli byť naplnené. Nebolo možné teda aplikovať ustanovenie § 6 ods. 3 zákona
č. 136/2001 Z.z.

40. Kasačný súd s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. uvádza, že cit. ustanovenie
obsahuje zákaz dohôd alebo zosúladených postupov podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať
za následok obmedzovanie súťaže, a to pokiaľ zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 4 ods.
3 písm. a/, c/ a f/ zákona v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. je zakázanou najmä dohoda

obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných
podmienok, rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania a znaky koluzívneho správania, v dôsledku
ktorého podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania. Pre aplikáciu
uvedeného je potrebné naplnenie podmienok protisúťažného charakteru dohody podnikateľov a to buď
preukázaním protisúťažného cieľa dohody bez nutnosti dokazovania negatívneho dopadu na trh alebo

preukázaním škodlivého následku dohody na trh obmedzením hospodárskej súťaže.

36. Kasačný súd uvádza, že ustanovenia zákona č. 136/2001 Z.z. týkajúce sa protisúťažného konania v
zásade reflektujú čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom príslušné vnútroštátne orgány aplikujú čl.
101 a 102 Zmluvy o fungovaní EÚ popri vnútroštátnych ustanoveniach, a vzhľadom na harmonizáciu v

tejto oblasti je pri výklade určitých pojmov, resp. pri posúdení postupov možno poukázať aj na judikatúru
SúdnehodvoraEÚ,keďženaúčelyefektívnejaplikácieeurópskychsúťažnýchpravidielbolivnútroštátne
ustanovenia harmonizované. Príslušné vnútroštátne orgány teda pri uplatňovaní čl. 101 a 102 Zmluvy
o fungovaní EÚ postupujú rovnako ako pri uplatňovaní vnútroštátnej právnej úpravy.

37. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ na to, aby vznikla „dohoda“ stačí, aby
predmetné podniky vyjadrili svoju spoločnú vôľu správať sa na trhu určitým spôsobom (rozsudky z
15. júla 1970, ACF Chemiefarme/Komisia, 41/69, EU:C:1970:71, bod 112, ako aj z 29. októbra 1980,
van Landewyck a i./Komisia, 209/78 až 215/78 a 218/78, neuverejnený, EU:C:1980:248, bod 86).
Pojem „zosúladený postup“ sa týka takej formy spolupráce medzi podnikmi, ktorá síce nedospela až

do realizácie prostredníctvom dohody v pravom zmysle slova, ale spôsobila, že dotknuté podniky sa
vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto toho, aby znášali riziko hospodárskej
súťaže (rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, C-609/13 P, EU:C:2017:46, bod 70). Kritériá
koordinácie a spolupráce, ktoré zakladajú „zosúladený postup“ je potrebné teda ponímať vo vzťahu ku
koncepcii ustanovení Zmluvy o fungovaní EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže, podľa ktorej si musí

každý hospodársky subjekt samostatne stanoviť politiku, ktorú chce viesť na vnútornom trhu (rozsudok
z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, C-609/13 P, EU:C:2017:46, bod 71). Čl. 101 ods. 1 Zmluvy
o fungovaní EÚ, na ktorý z hľadiska podstaty reflektuje aj zákaz uvedený v § 4 zákona č. 136/2001
Z. z., bráni akémukoľvek priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorý
môžebuďovplyvniťsprávanieskutočnéhoalebopotenciálnehokonkurentanatrhu,aleboodhaliťtakému

konkurentovi správanie, ktoré sa tieto subjekty rozhodli samy dodržiavať na trhu alebo ktoré zamýšľajú
prijaťnatomtotrhu,pokiaľjecieľomalebovýsledkomtýchtokontaktovobmedzeniehospodárskejsúťaže
(rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia, C-609/13 P, EU:C:2017:46, bod 72).

38. Kasačný súd uvádza, že žalovaný získal dôkazy, ktoré preukazovali účasť jednotlivých podnikateľov

na protisúťažnom konaní - na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž. Analýza žalovaného
preukázala, že súťažné ponuky jednotlivých uchádzačov vykazovali také znaky podobnosti, ktorý
nemohli vzniknúť náhodne, ale len na základe koordinovaného postupu. Neexistuje žiadne objektívne
vysvetlenie tejto zhody než to, že si podnikatelia už v procese prípravy súťažných ponúk vymieňaliinformácie o obsahu jednotlivých ponúk, a to s predpokladaným cieľom umožniť víťazstvo vopred
určenému uchádzačovi. Podľa názoru kasačného súdu, dôkazy zabezpečené zo strany žalovaného
hoci aj ide o nepriame dôkazy sú spôsobilými pre prijatie záveru, že sťažovateľ svojim konaním porušil

§ 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. a/, c/ a f/ zákona č. 136/2001 Z.z.,
pretože tieto vytvárajú vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych
dôkazov (nejde teda len o jeden nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich,
ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom
príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné spoľahlivo vyvodiť vyššie uvedený

záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru, ktorý by z hľadiska pravdepodobnosti
nedosahovalaniporovnateľnejintenzity.Sohľadomnauvedenésapretonemožnostotožniťsnámietkou
sťažovateľa, že musel byť zámer zúčastniť sa protisúťažného konania preukázaný bez akejkoľvek
rozumnej pochybnosti.

39. V tejto súvislosti je z pohľadu kasačného súdu potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ ide

o zosúladené postupy podnikateľov resp. kartelové dohody, tieto zo svojej povahy bývajú realizované
v tajnosti a iba účastníci poznajú nimi dohodnutý plán. Uvedená tajná povaha teda značne sťažuje
dokazovanie a pokiaľ by kasačný súd pripustil záver, že akceptovateľné by boli len priame dôkazy,
odhalenie týchto konaní by sa v praxi stalo takmer nemožným. Konkrétne v prípade koluzívneho
správania sa podnikateľov v oblasti verejného obstarávania existujú určité faktory, resp. indície, ktoré

signalizujú koordinovaný postup medzi účastníkmi verejného obstarávania. Tieto faktory súvisia hlavne
so správaním sa podnikateľov v procese predkladania ponúk a stanovovaním ceny. Vo vzťahu k
správaniu sa podnikateľov, ktoré môže vyvolávať podozrenie je možné badať určité modely správania,
ktoré môžu naznačovať kolúziu, pričom sa môže jednať napr. o situáciu, kedy návrhy alebo ponukové
formuláre predkladané rôznymi podnikateľmi obsahujú zhodné nepravidelnosti (napr. rovnaké chyby

v kalkuláciách) alebo podobný rukopis, typ písma alebo použitie rovnakých kancelárskych potrieb,
prípadne zhodné usporiadanie položiek, čo môže naznačovať, že víťazný uchádzač mohol pripraviť
niektoré alebo všetky ponuky neúspešných podnikateľov, alebo môže ísť taktiež aj o podávanie krycej
či symbolickej cenovej ponuky a pod. Ďalšou indíciou môže byť informácia, že došlo k stretnutiu alebo
komunikácií medzi uchádzačmi v procese prípravy ponúk. Úlohou žalovaného je v prípade existencie

takýchto indikátorov zabezpečiť analýzu indícií, prípadne zhromaždiť ďalšie dôkazy, aby na podklade
týchto overil a prípadne aj rozhodol, či došlo k protiprávnemu konaniu alebo nie.

40. Aplikujúc uvedené všeobecné východiská na súdenú vec kasačný súd poukazuje na to, že v
predmetnom verejnom obstarávaní možno protisúťažné konanie vyvodiť už zo samotného konania

účastníkov súťaže (záujemcov), ktoré spočívalo v predložení súťažných ponúk, ktorých obsahom
boli ponukové ceny vykazujúce mimoriadnu zhodu indexov pri všetkých cenových položkách, pričom
zhoda v tvorbe cien vychádza zo skutočnosti, že každý hospodársky subjekt by mal autonómne
určovať svoju obchodnú politiku, ktorú mieni uplatňovať na trhu, a to bráni akýmkoľvek priamym
alebo nepriamym kontaktom medzi podnikateľmi, ktorých predmetom alebo následkom je ovplyvniť

správanie konkurentov na trhu a dosiahnuť také podmienky hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú
normálnym podmienkam na trhu. Pri nezávislom stanovení cien preto objektívne nemôže dôjsť k takej
zhode ponukových cien ako došlo v rámci predmetnej verejnej súťaže. Porovnaním ponúk MAHRLO a
spoločnostisťažovateľažalovanýzistilmimoriadnuzhoduponúkajprivýpočtevýslednejcenovejponuky
sťažovateľa.

41. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že sťažovateľ v cenovej ponuke uviedol po sčítaní všetkých
cenových položiek výslednú sumu 54 648,69 €, ktorá nezodpovedá skutočnému súčtu všetkých
cenových položiek v sume 54 648,77 €, pričom zodpovedá 1,05-násobku výslednej sumy uvedenej
víťazným MAHRLO, čo znamená, že nielen ceny za jednotlivé cenové položky boli určené ako 1,05-

násobok ponuky víťazného žalobcu, ale aj pri určení výslednej sumy bol použitý index v hodnote 1,05
(výsledná suma MAHRLO je 52 046,37 € x index 1,05 = 54 648,69 €).

42. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný po zistení tejto indície zabezpečoval aj ďalšie
dôkazy, vedúce k potvrdeniu protisúťažného konania sťažovateľa, pričom za tieto je preukázala e-

mailová komunikácia prebiehajúca medzi dvoma účastníkmi predmetného verejného obstarávania
(sťažovateľ a MAHRLO), ktorá je detailnejšie už popísaná vyššie.
E-mailová komunikácia prebiehala ešte pred vyhodnotením súťaže a týkala sa podávania krycej
cenovej ponuky. Vzhľadom k obsahu tejto e-mailovej komunikácie žalovaný dospel k záveru, žepodnikateliasisprostredkovaliinformácietakéhocharakteru,ktoréimumožnilipredvídaťsvojesprávanie
v predmetnom verejnom obstarávaní.

43. Kasačný súd má z takto zabezpečených dôkazov za dostatočne preukázané, že účastníci
predmetného verejného obstarávania koordinovali svoje správanie pri účasti a predkladaní ponúk,
pričom týmto došlo medzi konkurenciou k nedovoleným kontaktom, ktoré viedli ku koordinácii
správania na trhu v oblasti, ktorá je bežne predmetom individuálneho rozhodovania podnikateľov a
predstavuje senzitívnu oblasť, ktorú si podnikatelia chránia pred konkurenciou. Posudzovaná dohoda,

ktorý vyplynula z e-mailu, mala bezpochyby potenciál obmedzenia súťaže. Kasačný súd v zhode s
krajským súdom ako aj žalovaným poukazuje na to, že funkcia verejných obstarávaní spočíva vo výbere
najlepšej ponuky s cieľom šetriť verejné prostriedky. Snaha podnikateľov získať zákazku vo verejnom
obstarávaní ich motivuje ponúknuť čo najlepšiu ponuku z hľadiska ceny a kvality. Proces verejného
obstarávania smeruje k efektívnemu využívaniu verejných prostriedkov, ale iba za predpokladu, že
ponuky sú vypracované a predložené do verejného obstarávania nezávisle. Koordinácia uchádzačov v

procese verejného obstarávania tento súťažný proces neprípustne deformuje a nahrádza ho dohodou
obmedzujúcou súťaž. Ceny predložené do verejného obstarávania, tak nie sú výsledkom súťaže,
ale výsledkom dohody, pričom účastníci dohôd obmedzujúcich súťaž vo verejnom obstarávaní sú
motivovaní k tomu, aby získali čo najvyšší prospech, čo vedie k negatívnym dôsledkom v podobe rastu
cien a k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií.

44. K sťažovateľovej námietke, že žalovaný v rozhodnutiach neuviedol, akým spôsobom dohoda
medzi sťažovateľom a MAHRLO napĺňa znaky určovania minimálnych alebo fixných cien tak ako to
predpokladá§4ods.3písm.a/zákonač.136/2001Z.z.kasačnýsúdpoukazujenato,ževychádzajúczo
zistených skutkových okolností týkajúcich sa protisúťažného konania sťažovateľa v procese verejného

obstarávania, toto konanie okrem samotnej koordinácie podnikateľov toto konanie okrem samotnej
koordinácie podnikateľov vo verejnom obstarávaní zo svojej podstaty zahŕňa aj znaky skutkových
podstát podľa § 4 ods. 3 písm. a/ a c/.

45. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že cenová ponuka nebola podaná žalobcom, keďže nebola podpísaná

jeho konateľom, ale ,,len“ jeho zamestnancom, kasačný súd v zhode s krajským súdom konštatuje,
že dotknutý zamestnanec bol v pozícii vedúceho obchodného oddelenia a teda bol relevantnou
osobou zastupujúcou sťažovateľa v obchodných záležitostiach, a teda i vo verejných obstarávaniach. K
uvedenému kasačný súd dopĺňa, že uvedený záver pripúšťa aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorý už
v minulosti vydal rozsudky (zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia 100/80 až 103/80,

EU:C:1983:158 a zo 7. februára 2013, Slovenská sporiteľňa C-68/12, EU:C:2013:71), vo veciach, v
ktorých bola podnikom pripísaná zodpovednosť na základe konania ich zamestnancov. Zamestnanec
pritom plní svoje úlohy v mene a pod vedením podniku, pre ktorý pracuje, a považuje sa tak za súčasť
hospodárskej jednotky, ktorú tento podnik tvorí (rozsudok zo 16. septembra 1999, Becu a i., C-22/98,
EU:C:1999:419, bod 26). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje i na ustanovenie § 15 zákona č.

513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.

46. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že mu súťažné podklady do verejného obstarávania boli spolu s výzvou
doručené 4. apríla 2011, pričom tabuľka, ktorá bola prílohou emailu bola sťažovateľovi doručená dňa
19. júla 2011 a vzhľadom na časový odstup si nemohol pamätať detaily jednotlivých cenových položiek

a stotožniť ich s inými cenovými položkami a taktiež nebol schopný identifikovať účasť spoločnosti
MAHRLO vo verejnom obstarávaní, kasačný súd poukazuje na zistenia žalovaného, podľa ktorých
prílohou súťažných podkladov bola pritom tabuľka pre nacenenie všetkých 158 položiek a išlo o rovnakú
tabuľku, ako bola tabuľka priložená vo vyššie uvedenej e-mailovej komunikácii. Okrem toho bolo
sťažovateľovi preukázateľne doručené oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslanie zápisnice,

voči ktorému sa neohradil.

47. K námietke sťažovateľa, že poskytol vysvetlenie spočívajúce v tom, že predmetná tabuľka
obsahovala zoznam tovarov, ktoré na základe dohody s MAHRLO nacenil pre účely podania ponuky zo
stranyMAHRLOjejzákazníkovia,žee-mailovejkomunikáciipredchádzalažiadosťzostranyMAHRLOo

naceneniepoložiek,ktomukasačnýsúduvádza,ževkonanínebolatátoskutočnosťpotvrdenánapríklad
tým, že by sťažovateľ zabezpečil identifikáciu spomínaného zákazníka, čo by prispelo k vierohodnosti
tohto tvrdenia a súčasne nepredložil ani žiadny relevantný dôkaz o tom, že by e-mailu predchádzala
nejaká žiadosť a preto aj táto časť argumentu ostala len v rovine nepreukázaného tvrdenia.48. Kasačný súd konštatuje, že pri uložení pokuty hodnotil žalovaný protiprávne konanie podľa kritérií
určených v § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z. a Metodického pokynu žalovaného, pričom hodnotenie

deliktu z pohľadu jednotlivých kritérií sa vykonáva na základe správnej úvahy a nemožno opomenúť,
že Metodický pokyn žalovaného je eurokonformným interným predpisom zohľadňujúcim všeobecne
akceptované a aplikované pravidlá pri ukladaní sankcií za daný typ správnych deliktov. V tomto smere
kasačný súd nezistil pochybenie žalovaného.

49.Sťažovateľovibolauloženápokutavovýškepribližne3%z celkovéhoobratuatedatátobolauložená
vspodnejpolovicizákonomč.136/2001Z.z.ustanovenejsadzby.Privýpočtepokutyžalovanývychádzal
z jeho relevantného obratu, pričom z tejto východiskovej hodnoty bola určená základná suma pokuty na
základe závažnosti (5% z relevantného obratu, rovnako ako v prípade ostatných účastníkov konania).
Pokiaľ sťažovateľ namietal nesprávne určenie relevantného obratu, kasačný súd uvádza, že pri výpočte
základnej sumy pokuty bol braný do úvahy obrat dosiahnutý z predaja meracej techniky, ktorá tvorila

časť ponuky predloženej sťažovateľom do verejného obstarávania, ktorého sa jeho porušenie týkalo
a celkový obrat bol použitý iba na zistenie, či nedošlo k prekročeniu maximálnej hranice pre uloženie
pokuty.

50. K námietke, že sťažovateľ nebol iniciátorom dohôd, kasačný súd konštatuje, že uvedené

nepredstavuje poľahčujúcu okolnosť, ktorá by mala vplyv na výšku pokuty, keďže táto okolnosť sa
naopak posudzuje ako priťažujúca v prípade, že by sťažovateľ iniciátorom bol. Kasačný súd súčasne
uvádza, že sťažovateľ nepreukázal existenciu objektívnych dôvodov, pre ktoré by uloženú pokutu bolo
možné považovať za likvidačnú a takáto skutočnosť ani z konania nevyplynula. Výška uloženej pokuty
neprekročila limit ustanovený v § 38 ods. 4 zákona č. 136/2001 Z.z. Na podklade uvedeného kasačný

súd konštatuje, že uložená pokuta, ako výsledok správnej úvahy (pri ktorej má správny súd stanovené
zákonné limity prieskumu) bola uložená vo výške zodpovedajúcej zákonnému rozpätiu stanovenému
pre relevantný obrat a súčasne takto uložená pokuta aj podľa kasačného súdu spĺňa účel tak z hľadiska
generálnej prevencie ako aj z hľadiska požiadavky represívny charakteru, dôsledkom čoho by do
budúcna mala motivovať sťažovateľa k rešpektovaniu právnych predpisov.

51. Kasačný súd nepovažuje za dôvodnú kasačnú námietku podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP vo
vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku. Kasačný súd uvádza, že si je vedomý požiadaviek
kladených zákonom, ústavou aj judikatúrou vnútroštátnych aj medzinárodných súdov na odôvodnenie
rozhodnutí súdu, ako jednej z garancie základného ústavného práva na prístup k súdu, avšak v kontexte

napadnutého rozsudku krajského súdu konštatuje, že zohľadňujúc skutočnosť, že sa jedná o rozsudok
z oblasti práva, vyznačujúceho sa skutkovou aj právnou náročnosťou ako aj osobitnou terminológiou,
krajský súd postupoval správne, keď pri formulovaní odôvodnenia poukázal aj na právne názory a
postupy žalovaného, s ktorými sa stotožnil. Nie je možné prisvedčiť sťažovateľovi, že krajský súd sa
jeho žalobnými dôvodmi dostatočne nezaoberal, pretože krajský súd uviedol relevantné právne závery,

ktoré správnosť žalobnej argumentácie vyvracajú.

52. Kasačný súd sa konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými
relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie
náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie

by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené
konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti tak neboli spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto
vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú
podľa § 461 SSP.

53. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 447 ods. 1 SSP priznal
kasačnej sťažnosti odkladný účinok. S ohľadom na § 446 ods. 2 písm. c/ SSP sa kasačný súd týmto
návrhom sťažovateľa osobitne nezaoberal.

54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal
úspech, ich náhradu podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalovanému ich náhrada
nevyplýva zo zákona.55. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.