Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/138/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5621203672
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5621203672.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcov: 1/ Q. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 2/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, obaja právne zastúpení:
ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251,
proti žalovanému: Q. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXXX/XX, N., právne zastúpený: MUDr. Michal

Vlkolinský, advokát, so sídlom A. X. XX/XX, N., o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11C/40/2021-112 zo dňa 26. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. z o s t á v n e d o t k n u t ý.

III. Žalobcom v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a žalovanému
ako úspešnej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby poukázal
na to, že žalobcovia tvrdili aj aj preukázali, že v návrhu „kúpnej“ zmluvy boli zahrnuté všetky tri

nehnuteľnosti tak, ako sa strany sporu dohodli v článku I. bod 4 dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, ktorá je zmluvou o budúcej zmluve. Naproti tomu žalovaný uvedené
tvrdenienepopral,naviacanihodnovernýmspôsobomnevysvetlil dôvodsvojhokonania,ktoréspočívalo
v tom, že v samotnej finálnej „kúpnej“ zmluve sporná nehnuteľnosť nefigurovala. Z vykonaného
dokazovania však nevyplynulo, že by žalobcovia uzatvárali hlavnú zmluvu v tiesni, pod tlakom, resp. že
by žalovaný chcel využiť ich omyl. Naopak z výpovede žalobkyne bolo zistené, že po podaní návrhu

na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor
mal dva krát prerušiť konanie, čím sa predĺžilo vkladové konanie a tým aj čas, počas ktorého mali
žalobcovia možnosť zistiť, že obsah „kúpnej“ zmluvy, ktorú podpísali sa nezhoduje s vôľou strán sporu
vyjadrenou v zmluve o budúcej zmluve. Takáto nepozornosť jednej zo zmluvných strán nemôže byť
sama o sebe považovaná za výkon práva proti dobrým mravom druhou zmluvou stranou. Na druhej
strane konanie žalovaného, ktorý v rozpore so svojou vôľou vyjadrenou v článku I. bod 4 dohody o

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nepreviedol všetky tam uvedené nehnuteľnosti na
žalobcov zakladá dôvody hodné osobitného zreteľa a v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“) nepriznal žalovanému ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania. Bol to práve
žalovaný, ktorý oslovil žalobcov s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ktorýmnadobudolucelenýpozemokanakoľkonadobudolviacakopredstavovaljehopodiel,prejavilvôľu
previesť na žalobcov iné nehnuteľnosti, čím by každý z podielovým spoluvlastníkov dostal to, čo mu z

vlastníctva prináleží. Žalovaný sám zabezpečil prípravu návrhov hlavnej zmluvy ako aj samotnej hlavnej
zmluvy, pričom bez akéhokoľvek logického vysvetlenia odmietol napraviť nedôslednosť v hlavnej zmluvespočívajúcej v neprevedení sporného pozemku. Za takéhoto skutkového stavu by bolo nespravodlivým
priznať mu náhradu trov konania.

2.Vzákonomstanovenejlehoteprotivýrokuonárokunanáhradutrovkonaniapodalodvolaniežalovaný.
Poukázal na to, že nové znenie § 257 CSP, oproti pôvodnej úprave (§ 150 ods. 1a 2 Občianskeho
súdneho poriadku) poskytuje väčší priestor pre voľnú úvahu súdu a súd je povinný skúmať, či v
prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania prihliadnuť. Preto súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní

o trovách konania prihliadať najmä na to, ktoré okolnosti viedli k samotnému začatiu súdneho konania
na oboch stranách, pričom s určitosťou možno konštatovať, že zavinenie začatia súdneho konania
nebolo spôsobené iba pričinením žalovanej strany. Je toho názoru, že v danom prípade sa nejedná
o dôvody hodné osobitného zreteľa, nejedná sa o výnimočný prípad spočívajúci v okolnostiach danej
veci, ako aj v okolnostiach spočívajúcich v správaní a konaní žalovanej strany, ktorá svojím správaním
nedala žalobcom dôvod na podanie žaloby. Bol to práve žalovaný, ktorý oslovil žalobcov s návrhom na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, s čím žalobcovia súhlasili, aktívne do utvárania
jeho obsahu vstupovali, s dohodou súhlasili, boli im známe všetky dojednania obsiahnuté v tejto zmluve
a nič nenamietali pri jej príprave, ani pri doručení rozhodnutia o povolení vkladu. Až odstupom niekoľkých
rokov si predmetnú parcelu svojvoľne oplotili a začali kosiť s tvrdením, že žalovaný mal previesť
vlastníctvo aj k tejto parcele, čo súd vyhodnotil tak, že je spravodlivé brániť oprávnenému vlastníkovi v

užívaní predmetnej parcely, ale nie je spravodlivé priznať mu náhradu trov konania. Nakoľko bol úspešný
v konaní, vzniklo mu právo na náhradu trov konania a ich nepriznanie by bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Navrhuje napadnuté rozhodnutie v časti trov konania zmeniť tak, že mu bude voči žalobcom
priznaný nárok na náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že jediný dôvod, pre ktorý boli nútení podať žalobu, bol
ten, že žalovaný nedodržal dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a dlhé roky ich zavádzal
v tom, že im sporný pozemok prevedie do ich vlastníctva v zmysle ich dohody, čo sa nestalo. Nikdy by
dohodu nepodpísali, keby vedeli, že sporný pozemok nikdy nezískajú tak, ako to bolo uvedené v dohode.
Žalovaný zneužil ich dôveru a pri prepisoch pozemkov ich uviedol do omylu a až odstupom času zistili, že

sporný pozemok nebol prepísaný, následne ich žalovaný ubezpečoval, že pozemok prepíše, avšak ich
iba zavádzal. Počas konania nevedel poskytnúť žiadne vysvetlenie o tom, že sa sporný pozemok nikdy
na žalobcov neprepísal. Aj samotnú dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva pripravil žalovaný,
ktorý spôsobil, že do dohody sa neuviedla doba, dokedy jeho žalovaný povinný previesť do vlastníctva
žalobcov sporný pozemok, a teda zavinením žalovaného nezískali sporný pozemok. Majú za to, že súd

prvej inštancie otázku trov konania vyhodnotil správne.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m/, § 359 a § 362 ods.
1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté

rozhodnutie v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na
náhradu trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní v súvislosti aplikácie § 257 CSP a

nepriznanie mu nároku na náhradu trov konania ako úspešnej strane.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil pokiaľ sa jedná o aplikáciu § 257 CSP.
Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov
konania zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie

skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez
zreteľanazákladnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania(zásadaúspechuvyplývajúcaz§255CSP),obzvlášť v situácii, keď sa jedná o sporové konanie. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné

zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu. Vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu a
je nutné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj
dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery z náhrady trov oprávnenej strany sporu. Významnými

z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán
sporu v priebehu konania a pod. Nepriznanie náhrady trov konania musí zároveň zodpovedať zvláštnym
okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči niektorej strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.

8. V preskúmavanej vec súd prvej inštancie videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania v okolnostiach, ktoré viedli
žalobcov k podaniu žaloby na súd. Správne vyhodnotil, že žalobcovia uplatnili svoj nárok na súde
práve pre správanie sa žalovaného, ktorý inicioval dohodu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, pričom v článku I. bod 4 tejto dohody sa žalovaný zaviazal previesť na žalobcov aj
sporný pozemok (KN-C parc.č. 1850/2 o výmere 78 m2), vo vzťahu ku ktorému sa domáhali nahradenia

prejavu vôle žalovaného uzatvoriť s nimi darovaciu zmluvu. K uvedenému sa žalovaný zaviazal z
dôvodu, že dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva získal ucelený pozemok,
ktorý predstavoval viac, ako pôvodne bol jeho spoluvlastnícky podiel. Dohoda o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva v článku I. bod 4 svojím obsahom bola zmluvou o budúcej zmluve, ktorú
pripravoval žalovaný, avšak v predmetnej zmluve nebola dohodnutá doba, do ktorej bude uzatvorená

hlavná zmluva, čo spôsobilo neplatnosť zmluvy o budúcej zmluve, a z toho dôvodu nemohli byť žalobe
vyhovené. Žalovaný rovnako následne pripravoval aj hlavnú zmluvu a žiadnym logickým spôsobom
nevysvetlil, prečo odmietol napraviť nedôslednosť v hlavnej zmluve, a to neprevedením všetkých
pozemkov, ktoré boli predmetom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového vlastníctva.

9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie vyhodnotil, že je spravodlivé brániť
oprávnenému vlastníkovi v užívaní predmetnej parcely, ale nie je spravodlivé priznať mu náhradu trov
konania, tak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taká skutočnosť nevyplýva, súd prvej inštancie
taký záver neuviedol. Iba konštatoval, že daného skutkového stavu, by bolo nespravodlivým priznať
žalovanému náhradu trov konania.

10. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že žalobcovia sa odstupom niekoľkých rokov svojvoľne sporný
pozemok oplotili, začali ho kosiť a v tejto súvislosti mal súd prvej inštancie vyhodnotiť, že je spravodlivé
brániť oprávnenému vlastníkovi v užívaní predmetnej parcely, odvolací súd považuje za nutné poukázať
na to, že predmetom konania nebolo užívanie spornej parcely a napokon ako už bolo konštatované v

predchádzajúcom bode odôvodnenia, súd prvej inštancie takýto záver ani nevyslovil.

11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc § 255
ods. 1 CSP, keď žalobcovia v rade 1/ a 2/ mali v odvolacom konaní plný úspech, bol im priznaný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nekoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
(§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)