Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. august 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 9Sžsk/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200041
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany
Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Z.. T. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom H., D. XX, právne
zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák, s.r.o. Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05.10.2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 19Sa/3/2019-134 zo dňa 08.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sa/3/2019-134 zo

dňa 08.10.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 19Sa/3/2019-134 zo dňa 08.10.2019 podľa § 191 ods. 1 písm.
c/ a ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie
žalovanejč.22119-3/2018-BAzodňa05.10.2018akoirozhodnutieSociálnejpoisťovne,pobočkaNitrač.
700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17.02.2017 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie,

poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné
poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra na
ďalšie konanie.
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra rozhodla o predpísaní poistného na nemocenské poistenie v
sume 454,23 eur, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie
v sume 1 860,27 eur, poistné na invalidné poistenie 619,26 eur a poistného do rezervného fondu
solidarity 311,37 eur, spolu v sume 3 245,13 eur, za každý mesiac obdobia január 2009 až september

2011. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha. Prvostupňový správny orgán rozhodol na tom
základe, že kontrolou odvodu poistného a príspevkov Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra zistila, že
žalobkyňa poistné a príspevky neodviedla vôbec za mesiace január 2009 až september 2011, čím
porušila ustanovenie § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona a §
20 ods. 1 písm. b/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.
43/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010.

3. Žalovaná príslušná na konanie podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne
proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17.02.2017,
vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondusolidarity odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočka Nitra. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Nitra mala za preukázané,
že žalobkyňa bola oprávnená na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského

listu s dátumom vzniku oprávnenia 01.11.1999. Menovaná mala pozastavené prevádzkovanie živnosti
v období od 01.05.2008 do 31.12.2012. Podnikateľskú činnosť ukončila k 31.12.2012. Slovenská
lekárska komora dňa 10.01.2006 vydala menovanej licenciu č. L1A/NR/0768/05 na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo. Slovenská lekárska komora
rozhodnutím z 08.12.2015 zrušila rozhodnutie z 10.01.2006. Menovaná je od 01.03.2005 sporiteľkou

podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
účastníčka konania mala príjem zo živnosti za rok 2007 v sume 564 657,00 Sk, za rok 2008 v sume 117
02,00 Sk, za rok 2009 v sume 4 008,00 eur, t. j. vyšší ako zákonom ustanovená suma pre rok 2007 (97
200,-- Sk), pre rok 2008 (106,827,00 Sk) a pre rok 2009 (3 834,96 eur). V prípade žalobkyne bol podaný
Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 30.04.2008 na základe ktorého

bola žalobkyňa registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v období do 30.04.2008, pretože Sociálna
poisťovňa o existencii licencie typu L1A účastníčky konania nemala žiadnu vedomosť, keďže účastníčka
konania licenciu typu L1A Sociálnej poisťovni nepredložila. Účastníčka konania mala informovať
Sociálnu poisťovňu o existencii licencie typu L1A. Účastníčka konania bola aj po 30.04.2008 (do

30.09.2011) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo
činnou osobou pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala právne postavenie samostatne
zárobkovočinnejosoby(LicenciaL1A)azároveňdosiahlapotrebnúzákonomustanovenúhranicupríjmu
za roky 2006 až 2009 (za rok 2006 v sume 1 045 242,00 Sk, za rok 2007 v sume 564 657,00 Sk, za rok

2008 v sume 117 002,00 Sk a za rok 2009 v sume 4 008,00 eur). V tejto súvislosti nie je rozhodujúce,
na základe akého oprávnenia účastníčka konania príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že
príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zákon v ustanovení § 178 ods. 1 písm. a/ prvý
bodustanovuje,žedopôsobnostipobočkySociálnejpoisťovnepatrírozhodovaťvprvomstupniovzniku,
prerušeníazánikusociálnehopoisteniavspornýchprípadoch.Nazákladepredmetnéhoustanoveniaaz

dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku poistenia
30.04.2008 bola Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra oprávnená dňa 23.05.2016 vydať rozhodnutie č.
14819-4/2016-NR, ktorým rozhodla vo veci zániku sociálneho poistenia účastníčky konania tak, že
účastníčke konania nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
30.04.2008. Účastníčka konania podala proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Sociálna poisťovňa,

ústredie rozhodnutím č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16.11.2016 v rámci odvolacieho konania rozhodnutím
č. 14819-4/2016-NR zo dňa 23.05.2016 potvrdila (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 08.12.2016).
Povinnosť odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným
zákonom účastníčke konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe vyplýva priamo zo zákona.
V odvolacom konaní neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti

napadnutého rozhodnutia. Námietku premlčania práva predpísať poistné a príspevky za obdobie január
2009 - september 2011 správny orgán neuznal s ohľadom na plynutie desaťročnej premlčacej lehoty
plynúcej odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa vydania napadnutého rozhodnutia. Poistné
a príspevky za mesiac január 2009 boli splatné dňa 09.02.2009, napadnuté rozhodnutie bolo vydané
dňa 17.02.2017, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty za mesiac január 2009.

4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal primárne s poukazom na
§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.10.2011, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1
písm. b/, § 21 ods. 1 a 4, zákona o sociálnom poistení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej
Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci.
5. Krajský súd po preskúmaní veci mal za preukázané, že skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä

vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (l1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 30.04.2006
neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa
ukončením výkonu zdravotníckeho povolania v povolaní lekár, ktorú ukončila ku dňu 31.08.2006 a od
01.09.2006 pôsobila ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti Z. s.r.o. stratila

postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako
držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (s prihliadnutím na príjem dosiahnutý
v období rozhodujúcom pre posudzovanie jej statusu). Krajský súd sa už zaoberal uvedeným právnym
posúdením, od ktorého závisí aj zákonnosť rozhodnutia v predmetnom konaní, pričom rozhodnutie otom, že žalobkyni zaniklo nemocenské a dôchodkové poistenie ku dňu 30.09.2011 krajský súd zrušil
a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie pod sp. zn. 19Sa/27/2018. Krajský súd sa so svojim
rozhodnutím v plnej miere stotožnil, preto bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP správnemu orgánu na ďalšie konanie.
6. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd s poukazom na úspešnosť žalobkyne tak, že jej priznal
právo na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

II.

7. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Krajský súd v napadnutom rozsudku
v odôvodnení bližšie neobjasňuje, len v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok vydaný pod sp. zn.
19Sa/27/2018 zo dňa 08.10.2019, ktorým sa rozhodlo v súvisiacej veci.
9. Sťažovateľka v prvom rade poukázala na ustanovenie § 3 ods. 4 písm. a/ až e/ zákona č.

578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
578/2004 Z. z.“), podľa ktorého sa zdravotnícke povolania vykonávajú v pracovnoprávnom vzťahu
alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu na základe licencie na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti
alebo na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. Z uvedeného ustanovenia
je zrejmé, že zákon č. 578/2004 Z. z. upravuje rôzne alternatívy, ako možno vykonávať zdravotnícke
povolanie. Taktiež z § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je
nielen fyzická osoba alebo právnická osoba, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, resp. na základe živnostenského
oprávnenia, ale aj fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe. S poukazom na uvedené sťažovateľka naďalej zastáva právny
názor, že žalobkyňa aj po 30.04.2008 spĺňa definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle
§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010, pretože aj po 30.04.2008

bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe číslo L1A/NR/0768/05, ktorú žalobkyni na jej žiadosť vydala Slovenská
lekárska komora).
10. Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. je

rozhodujúci až pri posudzovaní vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.07. kalendárneho roka (§ 21 ods.
1). V tejto súvislosti uvidela, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako „jedno poistenie“ a nie ako
niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského

poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce
na základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla samostatne
zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, rozhodujúca je
len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby
na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č.

595/2003 Z. z. Pri posudzovaní vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza sťažovateľka vždy z údajov jej
poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky.
11. Sťažovateľka v ďalšej časti kasačnej sťažnosti poukázala na rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo, že
žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2008,

nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravilo právne pomery
účastníkov konania.
12. Sťažovateľka navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.III.

13. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo 07.02.2020.

14.Poukázalanadôvodykasačnejsťažnostiuvedenéžalovanou.Poukázalanaznenieustanovenia§10
ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., podľa ktorého výkon zdravotníckej praxe je podmienený skutočnosťou,
žetátopraxsavykonávavprevádzkeinéhoposkytovateľa.Zákonsíceexplicitnenehovoríotom,želekár
sa licenciou L1A musí s týmto iným poskytovateľom uzatvoriť zmluvu alebo dohodu, no táto skutočnosť
jestanovenáimplicitne.Potrebauzatvoriťzmluvualebodohodumedzitýmtoposkytovateľomadržiteľom

licencie L1A je logická a je to podmienka sine qua non. Totiž nemožno vykonávať zdravotnícku prax,
resp. zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ bez jeho
vedomia a súhlasu. V tejto súvislosti žalobkyňa (poznámka: podľa názoru kasačného súdu žalovaná)
absolútne nevníma realitu a opiera sa o striktne formálne ustanovenie zákona, ktoré navyše nesprávne
interpretuje, čím sa jej závery rozchádzajú so skutočnosťou.
15. Žalobkyňa vo vyjadrení zdôraznila, že v stanovenom období reálne nevykonávala činnosť, na ktorú

sa vzťahuje licencia L1A. pokiaľ sa má vyrubiť sociálne poistenie na základe držby určitého oprávnenia
- licencie L1A musí sa vyrubiť toto sociálne poistenie z príjmu z činnosti podľa tohto oprávnenia. Bolo
by absurdné, ak by sa pripustila možnosť, že sa vyrubí sociálne poistenie z iného príjmu alebo dokonca
bez existencie tohto iného príjmu len na základe inej skutočnosti - držby oprávnenia.
16. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti bolo doručené na vedomie žalovanej 13.02.2020.

IV.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
18. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 423/2020 Z. z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

19. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 423/2020 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na
najvyšší správny súd vo všetkých veciach v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho
správneho súdu.
20. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti

s reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z. z. vyplýva, že zákonodarca
vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny
súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho
súdnictva, ktoré aj dokončí.
21. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a

rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších
osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).
22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušenéalebopriamodotknutérozhodnutímorgánuverejnejsprávy,opatrenímorgánu verejnejsprávy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy,sa môže za podmienok
ustanoevných týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
24.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
27. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.28. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie pobočky
o predpísaní poistného.
29. Kasačný súd mal z administratívneho spisu žalovanej v prvom rade za preukázané, že Sociálna

poisťovňa pobočka Nitra, právoplatným rozhodnutím č. 14819-4/2016-NR dňa 23.05.2016 rozhodla
vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa
30.04.2008. V poradí druhým rozhodnutím zo dňa 17.02.2017 číslo 9744-1/2017-NR rozhodla Sociálna
poisťovňa, pobočka Nitra podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej

osoby dňa 30.09.2011. Žalobkyňa žiadala rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 22117-3/2018-
BA zo dňa 05.10.2018 o potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 9744-1/2017-NR
zo dňa 17.02.2017 preskúmať súdom. Konanie o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ústredie č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05.10.2018 bolo na Krajskom súde v Nitre vedené pod
sp. zn. 19Sa/27/2018. Najvyšší správny súd o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre č. k. 19Sa/27/2018-202 zo dňa 08.10.2019 konal v konaní sp. zn. 7Sžsk/25/2020.

30. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok
dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále, a o zaradení
zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

31. Podľa § 144 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné
fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné
vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.
32. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku
sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach.

V prípade žalobkyne o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 30.09.2011 rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra
rozhodnutím č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17.02.2017. O predpísaní poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné
poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra

rozhodnutím č. 700-1110423817-GC04/17 (zhodne) dňa 17.02.2017.
33. Kasačný súd preskúmaním zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej a po oboznámení sa s
obsahomvyjadreníúčastníkovkonaniavrátenepripojenéhoadministratívnehospisumalzapreukázané,
že žalobkyňa bola oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe Živnostenského
listu č. T., s dátumom vzniku oprávnenia 1. novembra 1999. V období od 01.05.2008 do 31.12.2012

mala žalobkyňa pozastavené prevádzkovanie živnosti. Podnikateľskú činnosť menovaná ukončila k
31.12.2012. Kasačný súd mal ďalej za preukázané, že Slovenská lekárska komora dňa 10.01.2006
vydala žiadateľke licenciu č. L1A/NR/0768/05 (právoplatné 18.01.2006) na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo. Slovenská lekárska komora
rozhodnutímč.LYA/NR/0768/05zodňa08.12.2015(právoplatné12.01.2016)zrušilarozhodnutieč.L1A/

NR/0768/05 zo dňa 10.01.2006, ku dňu 18.01.2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia č. LZA/NR/0768/05. Podľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky mala
žalobkyňa príjem zo živnosti za rok 2007 v sume 564 657,00 Sk (daňové priznanie podané 31.03.2008),
zarok2008vsume117002,00Sk(daňovépriznaniepodané31.03.2009)azarok2009 vsume4008,00
eur (daňové priznanie podané 31.03.2010), t. j. vyšší ako zákonom ustanovená suma pre rok 2007 (97

200,00 Sk), pre rok 2008 (106 827,00 Sk) a pre rok 2009 (3 834,96 eur). Z obsahu spisov vyplynulo,
že v prípade žalobkyne bol podaný Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku
poistenia 30.04.2008, na základe ktorého bola menovaná registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná osoba v
období od 30.04.2008 . Z dôvodu, že Sociálna poisťovňa o existencii licencie L1A účastníčky konania

nemala žiadnu vedomosť, keďže účastníka konania licenciu typu L1A Sociálnej poisťovni nepredložila,
napriektomu,žemalainformovaťSociálnupoisťovňuoexistenciitejtolicencietypuL1A.Menvoanápreto
bola aj po 30.04.2008 (do 30.09.2011) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a
trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala postavenie

samostatne zárobkovo činnej osoby.
34. Napriek tomu, že žalobkyňa v posudzovanom období mala postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby,namietalanezákonnosťpostupuarozhodnutiažalovanejpriukladanejpovinnostizoprávneniana
vykonávanie zárobkovej činnosti na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A).Žalobkyňa vo svojich podaniach nesúhlasila s právnym posúdením charakteru oprávnenia na výkon
činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý tak, ako to uvádzala, bol
predmetom posudzovania Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1Vs/1/2019 dňa 30. apríla 2019. V súvislosti s uvedenými námietkami kasačný súd uvádza,
že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c)
zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký
senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020. Ústavná
sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej

republiky uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021.
35. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke
statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle
§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5
písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.,
§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z.

z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona
e. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu
[písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].“
36. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.

ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.
578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti
odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou L1C.
37. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.
ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia

na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ].
38. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné
vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa
rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti,
ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na

výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]
a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného
zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.
licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je

podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je
žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie
L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.
39. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom

iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez
ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho
vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy
o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,
v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom

sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú
starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o
tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým
lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,
medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na

vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho
zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky
pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je
naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár -

držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané
povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára
následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.
40. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností

v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť
povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom,
čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej
zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti
(licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na

existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je
iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany
verejnejmociudržiteľalicencieL1Ažiadnyďalšíúkon(napr.povolenievykonávaťčinnosťukonkrétneho
poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere
u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska
lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako

fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4
písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo
alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti,
ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010

- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti
založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti
odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c)
zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho

zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B,
požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú
starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru
s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A
naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne

zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude
prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12
ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s
licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv.
licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie

§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a
nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne
pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký
senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii
L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje

žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú
zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom
iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu
nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením
podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať

činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ
licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona
č. 461/2003 Z. z..
41. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že
je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či

licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.
548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.
c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)
zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie

na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A
považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie
zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý jesúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na
základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne
zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.

310/2006 Z. z.“
42. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs 3/2019, zo dňa 24.
novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia
z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2,

písm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval:
„Statussamostatnezárobkovočinnejosoby(ďalejaj„SZČO“)nazákladelicencieL1Aniejebezďalšieho
dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania
takého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže
byťpovinnepoistenýakoSZČOpodľa§5písm.c)zákonač.461/2003Z.z.,čiužnazákladelicencieL1A
alebo/ajakofyzickáosoba-držiteľlicencieL1Bnazákladepovolenianaprevádzkovaniezdravotníckeho

zariadenia;súčasnemôžebyťpovinnepoistenýajakozamestnanec,prípadneajakoináSZČOuvedená
v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
43. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje
ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

44. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru,
vktoromnavýkončinnostijepovinnýmaťoprávneniepodľaosobitnéhopredpisu(licenciuL1B),osobitne
upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
45. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej

v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v §
5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie
podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne
zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
46. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch

dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z.
47. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.
48. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku
pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To

znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom
lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A
zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228
ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke
Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť

samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva
činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).
49. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa
§ 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu -
odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

50. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna
poisťovňavydalaanasvojejwebovejstránkezverejnilatlačivo„Vyhláseniesamostatnezárobkovočinnej
osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na
ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne
zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru,

t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO
- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.
51. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže
zaniknúť tromi spôsobmi:

- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho
roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnouzárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo
- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení

platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo
- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon
činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a)
a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto
zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru

nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.“
52. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021, ktorým
odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.
1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie
je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený
na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v

predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“
53.Osvojvôliprivýkladeaaplikáciizákonnéhopredpisuzostranyvšeobecnéhosúdujemožnéuvažovať
len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich
účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého
rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a

využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade
využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.
54. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných
súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto
rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory,

nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže
zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii
najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018).
55. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu
príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej

istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného
právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru
veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta,
ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu
pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v

predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich
zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v
zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.
56. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky
postupnesalíšiacimirozhodnutiamiveľkéhosenátukolégiavinomzloženíjeeliminovanémechanizmom

prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
57. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba
ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi
najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.

Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by
vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie.
58. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

59. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami
sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia
označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“
60. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými

pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,
keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,
nevykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. a svoju právnu úvahu, na
základe ktorej ustálil svoj právny záver, zákonom predpísaným spôsobom nezdôvodnil.61. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnej sťažnosti vyhovel, keď mal za
preukázané, že krajský súd sa vecou náležite nezaoberal a svoje rozhodnutie o preskúmaní zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovanej o predpísaní poistného zákonným spôsobom neodôvodnil, preto v

súlade s § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
62.Akdôjdekzrušeniunapadnutéhorozhodnutiaakvráteniuvecinaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).
63. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

64. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.