Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/120/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6921201880
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:6921201880.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: C. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š.
XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanej: Univerzita Jána Selye, so sídlom Bratislavská cesta 3322, 945
01 Komárno, IČO: 37 961 632, o nejasnom podaní žalobkyne, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 22Sa/25/2021 - 32 zo dňa 16. novembra 2021, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.

k. 22Sa/25/2021 - 32 zo dňa 16. 11. 2021 o d m i e t a.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 22Sa/25/2021 - 32 zo dňa 16. novembra 2021 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol podanie žalobkyne zo dňa 18. 06. 2021 označené

ako „Návrh na exekúciu“, z ktorého vyplývalo, že žije v spoločnej domácnosti so svojim synom -
Q. K. - ktorý je študentom pedagogickej fakulty, odbor maďarský jazyk a literatúra, anglický jazyk a
literatúra od akademického roku 2018/2019. V podaní poukázala, že žiadosť o sociálne štipendium bola
podaná osobne alebo poštou za akademické roky 2018/2019, 2019/2020 a 2020/2021, ale žalovaná
nevyrozumela jej syna o výške sociálneho štipendia.

2. Správny súd v napadnutom uznesení najprv skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania.
Vzhľadom na to, že podanie žalobkyne zo dňa 18. 06. 2021 malo vady a žalobkyňa napriek výzve
správneho súdu (uznesenie č. k. 22Sa/25/2021-22 zo dňa 06. 09. 2021) neodstránila procesné vady
konania (t. j. označila konanie alebo vec, v ktorej sa žalobkyňa domáha odstránenia nečinnosti tak, aby
predmet prieskumu bol dostatočne a nezameniteľne identifikovaný; uviedla žalobné body, teda skutkové
a právne dôvody, z ktorých má vyplývať, prečo sa domnieva, že žalovaná je nečinná a prečo má byť

táto nečinnosť protiprávna; označila dôkazy, ak sa ich žalobkyňa dovoláva; doplnila žalobný návrh,
t. j. výrok rozhodnutia správneho súdu, ktorého vydania sa žalobkyňa domáha; pripojila oznámenie
o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom).
Podaniežalobkynezodňa18.06.2021nespĺňaloosobitnénáležitostisprávnejžalobypodľa§246ods.1
písm.c)ažf)aods.2zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“), apretosprávny
súd skonštatoval, že má také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať. Okrem iného ju poučil

aj o možnosti zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (Poučenie o procesných
právach a povinnostiach účastníkov konania). Správny súd preto odmietol podanie žalobkyne zo dňa
18. 06. 2021 podľa § 59 ods. 3 SSP z dôvodu, že žalobkyňa v lehote určenej správnym súdom svoje
podanie riadne nedoplnila a pre uvedený nedostatok správny súd nemohol v konaní pokračovať, pričom
bola žalobkyňa riadne poučená, že ak podanie nedoplní alebo neopraví, je to dôvod na odmietnutie
podania pre jeho neúplnosť, resp. nezrozumiteľnosť.3. Proti napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote podala podanie zo dňa 20. 12. 2021 žalobkyňa (ďalej
len „sťažovateľka“) označené ako „Vyjadrenie k uzneseniu“, v ktorom vo vzťahu k uzneseniu správneho
súdu, resp. výzvy správneho súdu na odstránenie vád konania uviedla, „ktorého sa zdržiavala lebo

nemáďalšiedôkazyasťažnosťprotinečinnostiverejnéhoorgánunebolopodané“.Žalobkyňauviedla,že
podala trestné oznámenie z dôvodu „zneužitie verejného činiteľa, subvenčný podvod, evidencia žiadosti,
slobodný prístup k informáciám“. Ďalej uviedla, že nedostala list od žalovanej, ani o nezložení skúšok,
ani o ukončení alebo prerušení štúdia jej syna. Z dôvodu tvrdenej nečinnosti žalovanej sťažovateľkou,
navrhla aby správny súd „vyzval školu rozhodnutím a zniesol rozsudok nasledovne: žalovaná strana

Univerzita Jána Selye v Komárne Bratislavská cesta 3322, 94501, je povinná preskúmať a vypočítať
sumu sociálneho štipendia za školské roky 2018/19, 2019/20, 2020/21m to je za tridsať mesiacov.
Potvrdiť to právoplatným rozhodnutím a uznanú výšku preukázať aj písomne na adresu žalobkyne
a vyplatiť sumu na účet Slovenskej sporiteľne: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia“.

4. Následne správny súd uznesením č. 22Sa/25/2021 - 44 zo dňa 22. 02. 2022 opätovne vyzval
žalobkyňu, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doplnila svoje podanie zo dňa 20. 12. 2021
tak, aby z neho bolo zrejmé, čo ním sleduje. Najmä, aby sťažovateľka doplnila, či toto podanie bolo
kasačnou sťažnosťou proti uzneseniu č. k. 22Sa/25/2021-32 zo dňa 16. 11. 2021 alebo bolo podaním
vyjadrenia v konaní vedenom pod sp.zn. 22Sa/25/2021. Na toto uznesenie reagovala žalobkyňa

podaním zo dňa 22. 03. 2022 označeným ako „Doplnenie - opravujem a doplňujem návrh v časti
Vyjadrenie na uznesenie - sťažnosťou“, ako dôvod uviedla „protiprávna nečinnosť/nepokračovanie v
administratívnej práci správneho orgánu UJS Komárno“. Žalobkyňa zopakovala obdobné tvrdenia ako
v predchádzajúcich podaniach.

5. Správny súd zaslal žalovanej kasačnú sťažnosť sťažovateľky - vyjadrenie k uzneseniu zo dňa
20. 12. 2021 v spojení s jej doplnením zo dňa 22. 03. 2022, s tým, aby sa k uvedenému vyjadrila.
Žalovaná využila svoje právo a na základe zaslanej výzvy správneho súdu, sa vyjadrila ku kasačnej
sťažnosti sťažovateľky podaním zo dňa 21. 04. 2022. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa je matkou Q.
K. (ďalej len „syn žalobkyne“), ktorý začal študovať na Pedagogickej fakulte žalovanej v akademickom

roku 2018/2019. Syn žalobkyne dňa 10. 10. 2018 podal žiadosť o priznanie sociálneho štipendia v
akademickom roku 2018/2019, ktorá nebola podpísaná. Konanie vo veci priznania sociálneho štipendia
bolo zastavené, keďže syn žalovanej nereagoval na výzvy (trikrát zaslané synovi žalobkyne cez
univerzitný systém) a neodstránil nedostatky svojho podania. Rozhodnutie prevzal syn žalobkyne
osobne. V akademickom roku 2019/2020 syn žalobkyne nepodal žiadosť o priznanie sociálneho

štipendia. Dňa 07. 09. 2020 podal syn žalobkyne žiadosť o priznanie sociálneho štipendia v
akademickom roku 2020/2021 (na žiadosti bola podpísaná aj matka ako „splnomocnená osoba“, ale
k podaniu nebolo priložené žiadne splnomocnenie), preto žalovaná opäť vyzvala syna žalobkyne, aby
doplnil svoju žiadosť, ale ten nereagoval. Žalovaná následne poslala opätovne výzvu na doplnenie
doporučeným listom, ktorý syn žalobkyne prevzal dňa 24. 11. 2020, ale opäť nereagoval, tak žalovaná

zastavila konanie vo veci a rozhodnutie zaslala synovi žalobkyne doporučeným listom, ktorý prevzal
dňa 15. 11. 2020, proti rozhodnutiu nepodal odvolanie. Následne dňa 23. 10. 2020 zaslala sťažovateľka
žalovanej žiadosť o uznesenie, v ktorej žiadala, aby jej žalovaná zaslala rozhodnutia o priznaní alebo
nepriznaní sociálneho štipendia, dňa 25. 11. 2020 sťažovateľka zaslala žalovanej výzvu na doplnenie
nedostatkov, v ktorej uviedla, že na svoju žiadosť o uznesenie nedostala od žalovanej odpoveď,

sťažovateľka viackrát telefonicky urgovala zaslanie rozhodnutí vo veci priznania sociálneho štipendia,
pričom v každom prípade ju referentka žalovanej poučila, že jej môže poskytnúť požadované údaje
len vtedy, ak žalovanej predloží úradne overené splnomocnenie od jej syna. Žalovaná poukázala,
že vo vzťahu k žiadosti o sociálne štipendium je žiadateľom študent vysokej školy, pričom v tomto
prípade, synovi žalobkyne zakaždým zaslala rozhodnutie doporučeným listom a syn žalobkyne sa

ani raz voči rozhodnutiam neodvolal. Syn žalobkyne mal tiež pri návšteve na študijnom oddelení
žalovanej uviesť, že on sociálne štipendium nechce a o škole sa s matkou (žalobkyňou) vôbec nebaví.
Toto tvrdenie syna žalobkyne sa žalovanej javilo ako pravdivé, keďže sťažovateľka v každom svojom
podaní uvádza, že jej syn chodí do 3. ročníka 1. stupňa v odbore maďarský jazyk a literatúry, anglický
jazyk a literatúry, napriek tomu, že syn žalobkyne v skutočnosti už tretí rok navštevuje 1. ročník

trojročného bakalárskeho študijného programu. Žalovaná dodáva, že splnomocnenie, ktoré doložila
sťažovateľka neobsahuje podpis syna žalobkyne. Žalovaná z toho dôvodu toto splnomocnenie zaslala
na posúdenie B.. A. M. - právnikovi spoločnosti osobnyudaj.sk - s ktorou má žalovaná uzatvorenú
zmluvu za účelom dohľadu nad ochranou osobných údajov spracovávaných prevádzkovateľom - poanalýze uvedeného splnomocnenia bolo skonštatované, že toto neobsahuje podstatné náležitosti,
ktoré by malo splnomocnenie obsahovať a neodporúča sa na jeho základe poskytovať požadované
údaje. Následne žalovaná zaslala sťažovateľke list s poučením, čo všetko by malo splnomocnenie

obsahovať, sťažovateľka nepredložila dodatočne doplnené splnomocnenie. Žalovaná záverom dodala,
že syn žalobkyne dňa 13. 09. 2021 prevzal Rozhodnutie dekana o povinnosti úhrady školného za
prekročenie štandardnej dĺžky štúdia v akademickom roku 2021/2022, pričom požiadal žalovanú o
odloženie splatnosti školného, dekan žalovanej mu odloženie splatnosti školného akceptoval, avšak
ani v dohodnutých splátkach syn žalobkyne nezaplatil školné, preto žalovaná dňa 02. 03. 2022 vydala

rozhodnutie o vylúčení zo štúdia, ktoré syn žalobkyne prevzal dňa 09. 03. 2022. Zhrňujúc vyššie
uvedené,žalovanánavrhlakasačnémusúdu,abykasačnúsťažnosťžalobkynezamietolakonedôvodnú.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený
ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992
Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a

doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h) SSP) prejednal vec
bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné
odmietnuť.

8. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

9. Podľa § 440 ods. 1 SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

10. Podľa § 440 ods. 2 SSP, dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

11. Podľa § 445 ods. 1, v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §

57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

12. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 459 ods. 1 písm. e) SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako
neprípustnú, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1
a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).14. Kasačná sťažnosť predstavuje osobitný opravný prostriedok majúci povahu mimoriadneho
opravného prostriedku, ktorým je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu vydané v
správnom súdnictve. Konanie o kasačnej sťažnosti je teda samostatné konanie, účelom ktorého je

posúdenie, či zo strany krajského súdu v konaní, respektíve pri jeho rozhodovaní, došlo k porušeniu
zákona.

15. Kasačná sťažnosť ako každé podanie, ktoré je adresované správnemu súdu musí obsahovať
zákonom predpísané všeobecné náležitosti ustanovené v § 57 SSP, teda ktorému správnemu súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Popri všeobecných náležitostiach,
musí kasačná sťažnosť obsahovať aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahuazakýchdôvodovvzmysle§440SSPsapodáva(sťažnostnébody)anávrhvýrokurozhodnutia
(sťažnostný návrh). V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť presný rozsah, v akom sa rozhodnutie
krajského súdu napáda, a to z dôvodu vymedzenia rozsahu prieskumnej činnosti kasačným súdom,

aby bolo možné vyvodiť, či sťažovateľ napadá rozhodnutie v celom rozsahu alebo ho napadá len pre
niektoré jeho výroky. Ďalej musí sťažovateľ vymedziť sťažnostné body, s prihliadnutím na zákonné
dôvody kasačnej sťažnosti uvedené v § 440 ods. 1 SSP. Sťažovateľ musí uviesť, pre ktoré dôvody
považuje rozhodnutie správneho súdu za vadné (§ 440 ods. 1 písm. a) až f) a písm. j) SSP) alebo pre
ktoré považuje rozhodnutie správneho súdu za nezákonné (§ 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP).

16. Z kasačnej sťažnosti musí byť jasné nielen to, z akých dôvodov sa rozhodnutie správneho súdu
napáda, ale sťažovateľ musí zároveň uviesť aj to, na základe akých skutočností má za to, že tento dôvod
kasačnej sťažnosti je daný. Dôvody musia byť dostatočne individualizované a špecifikované.

17. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľkou podaná kasačná sťažnosť nespĺňala vyššie uvedené
zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 445 ods. 1 SSP. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti
opomína zákonom ustanovené náležitosti a uvádza len jej subjektívny pohľad na priebeh konania
vo vzťahu k priznaniu/nepriznaniu sociálneho štipendia pre jej syna zo strany žalovanej. Kasačný
súd považoval za preukázané, že sťažovateľka napriek nejasne formulovaným podaniam a viacerým

výzvam zaslaných zo strany správneho súdu a poučeniam o jej procesných právach a povinnostiach
neodstránila vady podania, a v konečnom dôsledku aj vady kasačnej sťažnosti, čo malo za následok jej
odmietnutie. Sťažovateľka napriek doplneniu kasačnej sťažnosti, opätovne formulovala svoje podanie
nezrozumiteľne a nejasne, okrem iného v jej písomnom podaní absentovali najmä zákonné dôvody
vymedzené v § 440 ods. 1 SSP.

18. Vzhľadom na to, že sťažovateľkou podaná kasačná sťažnosť nespĺňala náležitosti kasačnej
sťažnosti v súlade s § 445 ods. 1 SSP, kasačný súd uznesením odmietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky
ako neprípustnú podľa § 459 písm. e) SSP.

19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 467 ods. 4 SSP a § 170 písm. a) SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal,
keďže výsledok konania je obdobný, ako pri odmietnutí žaloby.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 a § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.