Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. jún 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Svk/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200239
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v
právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Trenčianska č. 705/55, IČO: 47 545 674,
právne zast.: JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 27, proti
žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda č. 69, za účasti: 1/ Nitriansky
samosprávny kraj, so sídlom v Nitre, Rázusova č. 2A a 2/ Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s.,
so sídlom v Nitre, Štúrova č. 147, IČO: 35 960 736, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
z 02. marca 2020, číslo OU-NR-OVBP2-2020/009795-002, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 18. mája 2021, č.k. 11S/77/2020-293, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 18. mája 2021, č.k. 11S/77/2020-293
postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SPP“) zamietol
ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 02. marca 2020, číslo OU-NR-OVBP2-2020/009795-002, ktorým tento postupom podľa
§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej
len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie mesta
Nitra zo 07. októbra 2019, Číslo: 139/2018-015-Re. Predmetným rozhodnutím mesto Nitra postupom

podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) zamietlo žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania
reklamnej stavby.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a/, f/, ods. 2 písm. c/, ods. 3, ods. 7, § 8 ods. 1, § 11 ods. 5,
§ 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3, § 39a ods. 3 písm. e/, § 43 ods. 2, § 55 ods. 1, § 59 ods. 1,2, § 61

ods. 1-3, § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4, § 67 ods. 4, § 139 ods. 1 písm. a/, § 139b ods. 1 písm. f/, §
140, § 142d ods. 2 veta prvá zákona č. 50/1976 Zb., § 4 ods. 3 písm. d/, j/, ods. 4, § 6 ods. 1,2, § 11
ods. 4 písm. c/, g/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č.
369/1990 Zb.“), § 12 ods. 1, ods. 6 písm. a/, b/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskejrepubliky z 25. januára 2001, číslo 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej
dokumentácii (ďalej len „Vyhláška č. 55/2001 Z.z.“), § 3 ods. 1,5, § 21 ods. 1, § 23 ods. 1, § 32 ods.
1,2, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o

nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po preskúmaní veci mal za nesporne preukázané, že reklamná stavba, ktorá bola
predmetom tohto konania bola povolená ako stavba dočasná rozhodnutím z 28. januára 2015, číslo 17
373/2013-017-La na obdobie do 31. decembra 2017. Žalobca podal dňa 29. decembra 2017 žiadosť

o zmenu doby trvania reklamnej stavby, stavebný úrad vydal dňa 07. októbra 2019 rozhodnutie pod
číslom 139/2018-015-Re, ktorým zamietol žalobcovi vyššie uvedenú žiadosť podľa § 62 ods. 4 zákona
č. 50/19676 Zb. z dôvodu, že reklamná stavba je v rozpore s Územným plánom mesta Nitra schváleným
Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením z 22. mája 2003, číslo 169/03-MZ v znení neskorších
zmien a doplnkov.

4. Krajský súd v ďalšej časti rozsudku postupom podľa § 140 SSP odkázal na závery vychádzajúce
z jeho predchádzajúceho rozsudku z 15. januára 2020, sp. zn. 11S/225/2018 a týkajúce sa skutkovo
obdobnej veci, keď uviedol cit.:
„Správny súd sa teda prioritne zaoberal predmetným návrhom žalobcu na prerušenie konania v zmysle
ust.§100ods.1písm.b/SSP,t.j.návrhomnaprerušeniekonaniazdôvodu,žesúsplnenépodmienkyna

konanie o súlade právnych predpisov. V danom prípade žalobca namietal nesúlad časti (konkrétne bodu
8) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov s konkrétnymi
článkami Ústavy SR a s konkrétnymi ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, koncepcie rozvoja jednotlivých

oblastí života obce a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok na bývanie vyplýva z ust.
§ 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
pričom sa jedná o originálnu kompetenciu obce. Územné plánovanie je upravené v zákone č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,
konkrétne v ust. § 1 ods. 1 je obsiahnutá jeho legálna definícia, v zmysle ktorej „územným plánovaním

sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa
jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie,
ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s
princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Právny rámec územného plánovania je dotvorený vykonávacou
vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a

územnoplánovacej dokumentácii.
V predmetnej veci je súd toho názoru, že Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003,
ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy
(vrátane záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok
na umiestňovanie reklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením

mestského zastupiteľstva v Nitre č.169/2003 - MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5
a ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta. Ako súd už uviedol vyššie (20.
bod tohto rozsudku), v bode 8.2. bolo definované územné vymedzenie pre definovanie podmienok na
umiestňovanie reklamných stavieb tak, že v bode 8.1.3 boli definované koridory ulíc (vrátane W. - bod
8.1.3 písm. h/) vymedzené podľa grafickej prílohy č. 1, v ktorých sú v zmysle bodu 8.2.3.2 neprípustné

reklamnéstavby:-umiestnenévpásme200modhranicecestného(telesa)pozemku,pričommedzitieto
neprípustnéreklamnéstavbypatriaibillboardy.Skutočnosť,žemestoNitra,resp.mestskézastupiteľstvo
mesta Nitra využilo svoju kompetenciu vyplývajúcu z platných právnych predpisov (ust. § 4 ods. 3 písm.
j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ust. § 2 ods. 1 písm. f/, §
11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018 a ust. § 12 ods. 1, 6
písm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii)
a určilo podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb, podľa názoru súdu nemožno považovať za
porušenie zákona, ako to tvrdil žalobca.
V danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j.

na prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu.
K záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda
na konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, resp. so zákonom musí dospieť správny súd anie žalobca. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162
ods. 3 CSP zamietol ako nedôvodný.

24. K námietkam žalobcu uvedeným v jeho žalobe (III. časť, bod 7 písm. a/ tohto rozsudku), ktorých
podstata spočívala v tom, že mesto a mestské zastupiteľstvo nemá kompetenciu rozhodovať o regulácii
umiestňovania reklamných tabúľ na svojom území formou prijatia územného plánu, súčasťou ktorého
sú i záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia a že územný plán mesta Nitra,
resp. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov, ktorým sa

vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, prípadne časť
tohto nariadenia je v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov správny súd uvádza nasledovné.
V zmysle štvrtej časti SSP (osobitné konania), štvrtej hlavy (konanie vo veciach územnej samosprávy),
štvrtého dielu (konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva) sa žalobou možno domáhať
zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon

alebo iný všeobecne záväzný právny predpis, pričom žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti
uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené a v zmysle štvrtej časti SSP, štvrtej hlavy, piateho dielu
(konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho
kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy) sa žalobou možno domáhať vyslovenia nesúladu

všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom
alebo plnenia úloh štátnej správy so zákonom, s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom žalobcom je prokurátor,
ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, nebolo vyhovené a žalobcom
môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta,

mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Pokiaľ nedôjde k zrušeniu uznesenia zastupiteľstva alebo k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného
nariadenia so zákonom, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, pričom táto povinnosť sa
nepochybne vzťahuje i na správne orgány, vrátane staveného úradu.
V konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť SSP, prvá hlava) žalobcu zo

dňa 17. 05. 2020 nemôže správny súd preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a nemožno
sa domáhať ani vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo veciach
územnejsamosprávysozákonom.NesúladprávnejnormynižšejprávnejsilysÚstavouSRjeoprávnený
vysloviť len Ústavný súd SR, ale v predmetnej veci správny súd nevzhliadol dôvod, aby postupoval v
zmysle ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP a podal návrh na Ústavný súd SR na začatie takéhoto konania.

Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu v III. časti, v bode 7 písm. a/ tohto rozsudku súd považoval
za nedôvodné v celom rozsahu. Pre správne orgány v konaní o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania
reklamnej stavby ako i v nasledujúcom odvolacom konaní bolo záväzné Všeobecne záväzné nariadenie
mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov
č. 1, 2, 3, 4 a 5 a týmto sa museli riadiť a rešpektovať daný právny stav. Rovnako tak správny súd pri

posudzovaní predmetnej žaloby vychádzal z existencie tohto nariadenia v znení jeho dodatkov.

25. K námietkam žalobcu uvedeným v III. časti, bod 7 písm. b/ tohto rozsudku správny súd uvádza,
že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť žalobcu zo dňa
29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola

podaná oprávneným subjektom a včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce
právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok, ale posudzoval
ju i z hľadiska ust. 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, teda, či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby
mohlo ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom bol viazaný

platným a účinným Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3,
4 a 5, ktoré v koridore W. v Nitre nepripúšťa umiestnenie reklamných stavieb typu billboard v pásme 200
m od hranice cestného (telesa) pozemku a toto nariadenie pri svojom rozhodovaní musel akceptovať.
Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje
verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného

plánovania. V danom prípade išlo o stavbu umiestnenú v meste Nitra, pričom samotné mesto ako
základný orgán územného plánovania a zároveň stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale
aj povinné chrániť záujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy.Umiestnenie predmetnej reklamnej stavby typu billboard v koridore Q. ulice v Nitre v pásme 200 m od
hranice cestného pozemku je v danom prípade neprípustné a v rozpore s územným plánom mesta Nitra
schváleným mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení

jeho dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, pričom mestské zastupiteľstvo v Nitre sa uznieslo na vydaní dodatku č.
5 k VZN č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra dňa 11. 06. 2015
uznesením č.196/2015-MZ (kapitola I., body 8., 8.1, 8.1.3 písm. h/, 8.2.3.2).
Ustanovenie § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť

o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli
ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak je teda stavba v rozpore s
územným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným vyššie citovaným stavebným
zákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto
stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Správne orgány správne konštatovali,
že posudzovaná reklamná stavba je v rozpore s platným územným plánom, keďže spadá do zóny

(koridor W. v Nitre), pre ktorú je vo VZN č. 3/2003 v znení jeho dodatkov stanovený regulatív
neprípustnosti umiestňovania reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného
(telesa) pozemku. Rozmer reklamnej stavby žalobcu 5,1 x 2,4 m túto radí medzi veľkoplošné reklamné
stavby, nakoľko jej informačná plocha je väčšia ako 3 m2.
Územné plánovanie v zmysle ust. 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a

stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda
i v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003) zahŕňa i umiestňovanie stavieb a určuje
územno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie
a uskutočňovanie, pričom je nepochybné, že za stavbu sa považuje i reklamná stavba v zmysle
ust. § 43 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Jedným zo základných nástrojov územného plánovania

je územnoplánovacia dokumentácia (ust. § 2 ods. 7 vyššie citovaného zákona), ktorú okrem iného
tvorí i územný plán obce (§ 8 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona). Územný plán obce,
ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný
záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a
uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre

zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na
správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo
prijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na
ochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v
teste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný

plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne
vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.
K námietkam žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že tieto
sú nedôvodné. Správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
vyplývajúceho so žalobcom predložených dokladov (vrátane fotodokumentácie a zákresu do územia), z

platného územného plánu mesta Nitra ako i zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003
v znení jeho dodatkov. Predmetnú reklamnú stavbu správne posúdili prihliadnuc i na verejný záujem
chránený zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov a vyvodili i správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je z
dôvodu jej umiestnenia v koridore W. v Nitre, v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku

neprípustná. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa, rovnako ako i žalovaný dostatočne a
zrozumiteľneodôvodnili,pričomsprávneaplikovaliprávnenormyvzťahujúcesanadanýprípad.Správny
orgán prvého stupňa neporušil zákon, keď upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania,
pretože pomery staveniska mu boli dobre známe, nakoľko vyplývajú so žalobcom predložených listín,
ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Reklamná stavba tipu „billboard“ je umiestnená v koridore

W. v Nitre a podľa fotodokumentácie ako i podľa zákresu do územia, ktoré predložil žalobca je zrejmé a
nepochybné, že je umiestnená v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku, teda v oblasti, kde
podľa regulatívu je zakázané umiestňovanie reklamných stavieb typu „billboard“. Umiestnenie reklamnej
stavby v danej konkrétnej oblasti nenamietal ani žalobca, ktorý spochybňoval len vzdialenosť jej
umiestnenia od cestného pozemku a v tejto súvislosti namietal nevykonanie dokazovania. Z predloženej

fotodokumentácie a zákresu však jednoznačne vyplýva, že stavba sa nachádza takmer v tesnej blízkosti
komunikácie,atedavzdialenosť200mnemôžebyťdodržaná.Zistenýskutkovýstavobasprávneorgány
podrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí.26. Za nedôvodnú súd posúdil i námietku žalobcu uvedenú v III. časti, bod 7 písm. c/ tohto rozsudku.
Stavebný úrad je povinný oznámiť začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym
účastníkom administratívneho konania a nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.

Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak
sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie
navrhovanej stavby, pričom toto oprávnenie vyplýva stavebnému úradu z ust. § 61 ods. 2 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov. Z administratívneho spisu žalovaného, obsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa,

nespochybniteľnevyplýva,žežalobcovibolodňa .......doručenéoznámeniezodňa20.02.2018ozačatí
konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania, v ktorom mu bola stanovená lehota sedem pracovných dní od doručenia oznámenia na
uplatnenie námietok (inak na ne nebude prihliadnuté), resp. bolo mu oznámené, kedy môže nahliadnuť
do podkladov rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň bol žalobca upozornený na to, že umiestnenie

predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s územným plánom mesta Nitra, schváleným Všeobecne
záväzným nariadením mesta Nitry č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu
mesta Nitra v znení dodatku č. 5 a teda dobu trvania predmetnej reklamnej stavby nebude možné
predĺžiť. Žalobca na uvedené podanie správneho orgánu prvého stupňa nereagoval, žiadne námietky
a pripomienky nevzniesol, pričom o túto možnosť sa sám pripravil a nemôže teda namietať, že mu

bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom
rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.
27. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré odôvodnil nejasnosťou
a nejednoznačnosťou tvrdiac, že žalovaný sa nevyjadril ku všetkým tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v

podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. K uvedenej námietke správny
súd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne
rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými
vadamisprávnehokonania,ktorébyvosvojichdôsledkochmohlimaťvplyvnahmotnoprávnepostavenie
účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu,
ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého
je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania,

stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie
administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj
atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho
rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného
za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a

ustálil ich právny význam. Uviedol, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s
námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.
28. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle
ust. § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby zo dňa
29. 12. 2017 pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, prihliadnuc na
existujúcu územnoplánovaciu dokumentáciu, zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 10. 2019 potvrdil podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého

administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.“

5. Krajský súd ďalej aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára
2021, sp. zn. 5Sžk/10/2020 uviedol, že cit.: „V tejto súvislosti sa možno stotožniť s názorom krajského

súdu, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a
čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom
území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej
zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účastiverejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov
vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. Inými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti,
t.j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej dokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o

žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že ust.
§ 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu verejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné
zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto
zákonom a osobitnými predpismi zistenie orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným
plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii jej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným

zákonom.“

6. K námietke žalobu týkajúcej sa predpojatosti zamestnancov mesta Nitra krajský súd odkázal na
závery plynúce z jeho rozsudku sp. zn. 11S/62/2019 (vychádzajúceho z rozsudku z 23. februára 2021,
sp. zn. 11S/129/2019), podľa ktorého cit.:
„42. V súvislosti so žalobcom namietanou zaujatosťou zamestnancov obce (a aj ďalších osôb),

vytýkal žalobca, že žalovaný sa vôbec vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, preto správny súd
preskúmavajúc administratívny spis dodáva, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa
začalo dňa 14. 09. 2016 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, v rámci
svojho podania zo dňa 20. 09. 2017 dal oznámenie a výzvu na upustenie od neoprávneného konania.
Rozhodnutím č. 15192/2016-010-Re zo dňa 30. 10. 2017 stavebný úrad rozhodol tak, že námietka

predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom
úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým
zamestnancom stavebného úradu, najmä I.. J.. J. B. a L.. T. D.Á., sa zamieta. Po zrušení rozhodnutia
č. 15192/2016-014-Re zo dňa 09. 04. 2018 (v poradí druhého), rozhodnutím žalovaného č. OU-NR-
OVBP2-2018/26959-002 zo dňa 06. 09. 2018 prvostupňový správny orgán postupoval tak, že podaním

č. 15192/2016-017 zo dňa 17. 10. 2018 I.. J.. J. B. podal stavebnému úradu oznámenie o podaní
námietky a rovnako tak podala oznámenie o podaní námietky predpojatosti aj L.. T. D. a to podaním
č. 15192/2016-018 zo dňa 17. 10. 2018, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 18422/2018-002
zo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní
vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom

a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä I.. J.. J. B. sa zamieta,
a tiež rozhodnutím č. 18423/2018-002 zo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná
účastníkomkonania-žalobcomvkonanívedenomnatunajšomstavebnomúradepodspisovouznačkou
č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného
úradu, najmä L.. T. D. sa zamieta. Až následne stavebný úrad vydal ďalšie oznámenie o začatí

konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania č. 15192/2016-019-Re zo dňa 26. 11. 2018, doručené účastníkom administratívneho konania.
Zuvedenéhomožnovyvodiť,žesprávnyorgánprvéhostupňaožalobcomvznesenejnámietkezaujatosti
zamestnancov rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobca sa s týmito rozhodnutiami nestotožňuje a to
bez preukázania konkrétneho dôvodu, preukazujúceho vylúčenie dotknutých zamestnancov, je právne

irelevantná. Následne správny súd musel skonštatovať len to, že správny orgán prvého stupňa o
žalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol a čo sa týka odvolacieho konania, v tomto konaní
námietka zaujatosti vznesená nebola, preto sa s ňou žalovaný správne nezaoberal.
43. Rovnako tak neobstojí ani skutočnosť, že námietka zaujatosti smerovala aj voči primátorovi, pretože
v tomto ohľade správny súd dáva do pozornosti žalobcovi rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

8Sžao/15/2015 zo dňa 21. 05. 2015, z ktorého vyplýva, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným
správnym orgánom v stavebnom konaní nemôže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,
pretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by
vo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Sžo/43/2008 zo dňa 18. 03. 2009). Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca

sa problematikou správneho práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je
v pracovnom pomere k tomuto orgánu (prípad primátora mesta), tak na tieto prípady sa ustanovenia o
vylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú.
44. Pokiaľ išlo o námietku, že rozhodoval správny orgán, ktorý bol nesprávne obsadený, správny
súd ani v tejto námietke nevzhliadol jej dôvodnosť. Vychádzal pritom z toho, že podľa § 117 ods.

1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec, pričom ide o prenesený výkon štátnej správy.
Teda ako prvostupňový správny orgán správne rozhodlo mesto Nitra. V zmysle § 13 ods. 5 zákona
o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce a môže rozhodovaním o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správypísomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu
vymedzenom v písomnom poverení. Zamestnanci stavebného úradu - mesta Nitra I.. J.. J. B. a
L.. T. D. boli povereniami poverení oprávnením výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa

reklamných stavieb podľa § 98 až § 102 stavebného zákona. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,
že primátor mesta ako štatutárny orgán obce, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy v
rámci pôsobnosti stavebného úradu, poveril výkonom štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa
reklamných stavieb žalobcom namietaných zamestnancov, čo mu umožňuje vyššie citovaný zákon,
pretoaninámietkaonesprávneobsadenomprvostupňovomsprávnomorgáneneobstojí.Vtomtoohľade

správny súd dodáva, že každá obec, resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru, v rámci
ktorej vykonáva svoje kompetencie, čo v danom prípade je Organizačný poriadok Mestského úradu
Nitra (pozn. správneho súdu, v zmysle § 7 písm. b/ opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu,
nie sú predmetom prieskumu správneho súdu). Naviac, zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo
preukázané, že poverení zamestnanci obce, ktorí zabezpečujú činnosť stavebného úradu v rozsahu
reklamných stavieb, nespĺňali v čase rozhodovania, ktoré je preskúmavané správnym súdom, osobitné

kvalifikačné predpoklady, preto ani tejto námietke žalobcu správny súd nevyhovel.“

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd primárne odkazujúc na skôr vyslovené závery
v rozhodnutiach upravujúcich obdobné skutkové okolnosti vyhodnotil správnu žalobu žalobcu ako
nedôvodnú a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.

8. O trovách konania žalovaného a pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol tak, že im nepriznal
náhradu trov konania podľa § 168 SSP (žalovaný) a § 169 SSP (pribratí účastníci), nakoľko neboli
splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady.

II.

9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

11. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces žalobca namietal, že k takémuto
porušeniu došlo v podobe presvedčivého a pre priemerného adresáta pochopiteľného odôvodnenia
aplikácie noriem obsiahnutých v § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. v spojení
s námietkami žalobcu o nezákonnosti a protiústavnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb

vymedzenýchtypovoarozmerovovpodobeplošnéhozákazuobsiahnutéhovúzemnompláne.Uvedené
je zrejmé aj s ohľadom na povahu typu stavby v danom prípade jednoduchej stavebnej konštrukcie bez
napojenia na siete a inžinierskej stavby bez akéhokoľvek zisteného vplyvu na akýkoľvek záujem, ktorý
by mohol byť regulovaný územným plánom v rámci zákonných a ústavných limitov. Z toho istého dôvodu
súčasne žalobca namietal aj to, že nie je zrejmé ako sa vysporiadal krajský súd s návrhom na postup

podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, keď žalobca jasne uviedol konkrétny rozpor s normami obsiahnutými
v konkrétnych ustanoveniach Ústavy Slovenskej republiky.

12. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením namietal, že krajský súd nesprávne aplikoval
§ 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. ako aj článok 2 ods. 2 a 3 Ústavy

Slovenskej republiky, v rámci ktorého bez ďalšieho akoby vyvodzoval, že existuje oprávnenie plošne
regulovať umiestňovanie konkrétnych typov reklamných stavieb (vymedzených rozmermi a typmi -
stavebnotechnické požiadavky) v určitom území územným plánom obce práve s poukazom na citované
ustanoveniazákonač.50/1976Zb.Krajskýsúdsícevbode19rozsudkucitujeceléustanovenie§11ods.
5, avšak bez toho, že by z neho vyvodzoval akékoľvek preskúmateľné závery. Z citovaných ustanovení

nemôže vyplývať oprávnenie plošne regulovať / zakázať určité typovo a rozmerovo určené reklamné
stavby, ktoré sú navyše stavbami inžinierskymi. Súd nevysvetlil, akým spôsobom a s akým konkrétnym
ustanovenímv§11ods.5menovanéhozákonajemožnévyvodiť,žekonkrétnytypreklamnýchstaviebje
možné zakázať umiestňovať v určitom území, a rovnako tak nevysvetlil a neidentifikoval, ktorý konkrétnytyp zásady a/alebo regulatívu podľa § 13 ods. 3 písm. b/ menovaného zákona má byť základom pre
vyvodenie takéhoto zákazu. Z ustanovení územného plánu musia vyplývať len tie zásady a regulatívy,
ktoré stanovuje zákon, nie iné. Takto síce súd uvádzal, že aplikoval § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/

zákona, ale s ohľadom na nemožnosť identifikácie v prvom prípade presnej normy v § 11 ods. 5, ktorá je
základom pre jeho aplikáciu, keď všetky normy obsiahnuté pod jednotlivými písmenami asi nemôžu byť
základom pre plošný zákaz umiestňovať konkrétny typ reklamných stavieb rozmerovo určený v určitom
území územným plánom, a v druhom prípade asi typovo všetky zásady a/alebo regulatívy podľa § 13
ods. 3 písm. b/ zákona nemôžu byť základom pre plošný zákaz umiestňovať určitý typ stavieb rozmerovo

určený v určitom území územným plánom. Správna aplikácia uvedených ustanovení v súlade s článkom
2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mala predovšetkým spočívať v tom, že sa potvrdí správnosť
žalobného dôvodu žalobcu a vylúči obsahovú prípustnosť regulácie všeobecne záväzným nariadením
obce v podobe plošného zákazu umiestňovania typovo a rozmerovo určených reklamných stavieb v
určitom území na základe územného plánu. Taká aplikácia totiž nie je v súlade s článkom 2 ods. 2 a 3
Ústavy Slovenskej republiky ani s garanciou podľa článku 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

13. Ďalej uvádzal, že krajský súd nepovažoval za právne významné, že v súlade s § 39a ods. 3
zákona č. 50/1976 Zb. sa nevyžaduje na umiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení
stavby, ktoré konanie sleduje verejný záujem v územnom pláne, a teda tento záujem je pri reklamných
stavbách systematicky vylúčený z hľadiska jeho zohľadňovania pri umiestňovaní reklamných stavieb, a

teda logicky uvedené vylučuje aj reguláciu podzákonným predpisom v rámci originárnej normotvornej
právomoci obce v podobe obmedzenia základných práv a slobôd vlastníka pozemku a žalobcu ako
prevádzkovateľa reklamných stavieb podľa článku 20 ods. 1,4 a článku 35 ods. 1 mimo rámca článku
2 ods. 2 a 3 a článku 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z hľadiska systematického potom nedáva
zmysel, aby bolo vôbec možné regulovať určitý typ reklamných stavieb určených aj rozmerovo na

základe územného plánu v nadväznosti na vyššie uvádzané správnym súdom citované ustanovenia §
11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. Uvedené je o to významnejšie, že pre určité
typy reklamných stavieb sa nevyžaduje ani stavebné povolenie a pre väčšinu takto ani kolaudačné
rozhodnutie. Logicky a systematicky je zo zákona č. 50/1976 Zb. zrejmé, že zákonodarca presne
vymedzil o čom, o akých otázkach a o akých reklamných stavbách môže vydávať stavebný úrad

(nie obec alebo volené orgány obce) rozhodnutia o povolení stavby, či rozhodnutia o predlžení doby
trvania reklamnej stavby. A contrario nie je možné vyvodzovať, že v prípade reklamných stavieb,
respektíve v danom prípade určitého typu reklamných stavieb vymedzených rozmerom, je možné
zasiahnuť do systematiky zákona č. 50/1976 Zb. a vyhnúť sa vylúčeniu rozhodovacej činnosti o
umiestnení reklamnej stavby (práve tej typovo a rozmerovo významnej podliehajúcej stavebnému

povoleniu) v rámci preneseného výkonu štátnej správy v zmysle § 39a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.
tak, že sa toto vylúčenie nahradí normatívnou činnosťou orgánov územnej samosprávy. Krajský súd
tak pravdepodobne identifikoval ustanovenia obsahujúce normy na prijímanie zásad a regulatívov v
územnom pláne všeobecne, avšak neidentifikoval (a nič také neuvádza) konkrétne normy a ani typovo
zásady a regulatívy, ktoré by potvrdzovali správnosť aplikácie § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ zákona

č. 50/1976 Zb. v spojení s článkom 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky tak, že by to odôvodňovalo
možnosť vytvorenia verejného záujmu stanovením zákazu typovo a rozmerovo určených reklamných
stavieb v určitom území. Taká aplikácia uvedených ustanovení, potom nemôže byť správna, keď z
nej nemožno vyvodiť správnosť podzákonnej regulácie otázok, ktoré sú regulované aj na zákonnej
úrovni a ktoré priamo súvisia s obsahom podzákonnej regulácie v územnom pláne, ktorú žalobca

namietal ako nezákonnú a protiústavnú. Takto je zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal vôbec
do úvahy iné ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb., najmä § 39a ods. 3 písm. e/ v spojení s § 37 ods. 1
menovaného zákona, ktoré výklad o možnosti regulácie umiestňovania konkrétneho typu a rozmerov
reklamných stavieb v podobe jeho plošného zákazu v určitom území vylučujú. Podľa názoru žalobcu ide
o zmiešavanie funkcie reklamnej stavby a činnosti prevádzkovateľa s funkciami územia, čo nie je to isté.

14. Žalobca poukázal na to, že nemá vo všeobecnosti dôvod spochybňovať spôsob kreovania
verejného záujmu v obci, avšak má dôvod namietať, že verejný záujem kreovaný v obci nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom na dodržiavaní zákona a Ústavy Slovenskej republiky a nemôže
byť kreovaný samoúčelne opomínajúc základné práva garantované v zákone a Ústave Slovenskej

republiky. Pokiaľ súd konštatoval, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov
obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré
chce obec, respektíve mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať, a súčasne, že pokiaľ sa
obec, respektíve mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovaniareklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe veci verejných
na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu
určitého obsahu ... územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a

čase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť, nenaráža podľa názoru
žalobcu na stret súkromného a verejného záujmu; práve naopak naráža na stret verejného záujmu
deklarovaného zástupcami konkrétnej obce a verejného záujmu deklarovaného zástupcami všetkých
občanov Slovenskej republiky. Zákon a Ústava Slovenskej republiky a záujem na dodržiavaní noriem
v nich obsiahnutých na území Slovenskej republiky, teda aj na území mesta Nitra, totiž predstavujú

verejný záujem, s ktorým nemôže byť verejný záujem hoci aj vyhlásený zástupcami obce za verejný v
rozpore. Krajský súd potom podľa názoru žalobcu identifikoval len zástupný súkromný záujem žalobcu,
ktorého bránenie je odvodzované od legitímnych očakávaní dodržiavania zákonov a Ústavy Slovenskej
republiky aj v jeho prípade a žalobca poukazoval práve v terminológii použitej správnym súdom na
rozpor s verejným záujmom na ochrane vlastníckeho práva a práva podnikať garantovaného v Ústave
Slovenskej republiky a tak aj na záujem na základnom pravidle fungovania právneho štátu, ktorým

je dodržiavanie zákonov a Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň taký zákaz je v priamom rozpore s
článkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa vzťahuje aj na žalobcu a súd ho žiadnym
spôsobom pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy. Žalobca tiež poukázal na starú zásadu, že
z nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur), ako aj na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 05. apríla 2011, sp. zn. III. US 142/2011, podľa ktorého sa nemožno dovolávať

právnej istoty založenej na neústavnej alebo nezákonnej rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci.
Pokiaľsaodvolávasprávnyorgánprvéhostupňaapoňomajžalovanýna„regulatívy“prijatévÚzemnom
pláne mesta Nitra, ktorý názor prevzal aj súd, je potrebné uviesť, že aj prijímanie územného plánu a
jeho obsah, a o to viac rozhodnutí na základe neho prijatých, musí zodpovedať zákonným a ústavným
limitom a nesmie byť svojvoľný. Žalobca namietal, že „regulatívy“ prijaté v citovanom územnom pláne,

na ktorý poukazuje správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný a napokon aj krajský súd spolu
s aplikáciou správnym orgánom prvého stupňa, takou svojvôľou sú a žiaden akt orgánu verejnej moci,
nesmie bezdôvodne zasahovať do práva garantovaného v článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Stanoveniepriestorunasúkromnompozemku,kdenemožnoumiestniťkonkrétnytyparozmerreklamnej
stavby je arbitrárne, ničím neodôvodnené, bez akéhokoľvek zákonného podkladu a mimo limitov článku

2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30.
marca 1999, sp. zn. II. ÚS 16/1999, podľa ktorého cit.: „(...) K ústavným garanciám základných práv a
slobôd v Slovenskej republike nepatrí iba podmienka obmedziteľnosti základného práva alebo slobody v
súlade s čl. 13 ods. 4 ústavy. Ďalšiu podmienku ustanovuje čl. 13 ods. 2 ústavy: "Medze základných práv
a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom." Ústava v tejto norme

identifikuje subjekt a formu prameňa práva obmedzujúceho základné právo alebo slobodu. Ústava
nepriznáva orgánom územnej samosprávy právomoc prijať zákon. Orgány územnej samosprávy majú
normotvornú právomoc priznanú v čl. 68 a čl. 71 ods. 2 ústavy. (...) Pri uplatnení normotvornej právomoci
orgán územnej samosprávy môže ukladať povinnosti, ale nie spôsobom obmedzujúcim základné práva
a slobody nad rámec zákona. Obec teda ani v rámci svojej normotvornej právomoci nemôže obmedziť

základné práva a slobody nad rámec zákonov. V rámci zákona nemôže upraviť vzťahy, ktoré nepatria
do normotvornej právomoci orgánu územnej samosprávy vymedzenej ústavou.“ Je zrejmé, že mesto
Nitra postupovalo práve takým spôsobom, ktorý charakterizuje rozhodovacia prax Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako nezákonnú a neústavnú, ktorá sa vypuklo prejaví pri vydávaní individuálnych
správnych aktov pri rozhodovaní o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických

osôb. V celom tomto jednotlivom prípade navyše ide o situáciu, keď žalobca už povolenia v súvislosti s
predmetnou reklamnou stavbou získal, a teda zo strany správneho orgánu ide aj o zásah do legitímnych
očakávaní žalobcu ako účastníka konania, čo rovnako spadá pod ochranu majetku a vlastníckeho
práva ako ho garantuje článok 20 Ústavy Slovenskej republiky. Pojem majetok sa neobmedzuje na
vlastníctvo hmotného majetku, ale pod pojem majetok môžu spadať aj práva a záujmy predstavujúce

aktíva (napríklad rozsudok Európskeho sudu pre ľudské práva vo veci Beyeler proti Taliansku z r.
2000; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. mája 1999, sp. zn. Pl. US 37/99). V danom
prípade práve stav, keď už skôr bola povolená reklamná stavba, založil určitý právny stav a tento stav
sa nemôže zmeniť na základe neskoršej normotvornej pôsobnosti orgánu verejnej moci zasahujúcej
do základných práv a slobôd, správny orgán, ak sa súčasne zákonným spôsobom nevysporiadal s

vyššieuvedenýminámietkami.Dôvodypreobmedzovaniekonkrétnehotypuarozmerureklamnejstavby
na dobu určitú, ktoré nemajú základ v spoľahlivom zisťovaní skutkového stavu a správnom právnom
posúdení, ktorý vyplýva z nájomnej zmluvy a/alebo rozhodnutia o obmedzení vlastníckeho práva, čivyvlastnení prenajímateľa, preto nie sú dôvodmi zákonnými a napádané rozhodnutie preto nemôže byť
rozhodnutím zákonným, čo však z hľadiska vyššie uvedeného súd nevzal do úvahy.

15. Žalobca v ďalšom vyjadril súhlas s krajským súdom, že nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s
Ústavou Slovenskej republiky je oprávnený vysloviť len Ústavný súd Slovenskej republiky, avšak presne
návrh na taký postup žalobca navrhol, s ktorým sa však súd nestotožnil. Krajský súd vychádzal len z
prezumpcie zákonnosti Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra bez skutočného posudzovania
obsahu noriem v ňom obsiahnutých z hľadiska zákonnosti, ústavnosti a možného výkladu, ktorú však

v prípade spochybnenia je potrebné riešiť ako právnu otázku, nakoľko má význam pre rozhodnutie vo
veci a z rozhodnutia súdu nič podobné nevyplýva.

16. Ďalej žalobca vyjadril nesúhlas s tým, ako sa krajský súd vysporiadal s námietkou o predpojatosti
zamestnancov mesta Nitra. V tomto smere v prvom rade namietal, že krajský súd s touto námietkou
(pozri bod 6 tohto rozsudku) vysporiadal nesprávne, čiastočne a nepreskúmateľne. Súd postupujúc

pravdepodobne v intenciách § 106 ods. 1 SSP nezaslal vo veci, z ktorej preberal citáciu žalobcovi
na vedomie a ani na vyjadrenie žalovaného týkajúce sa predpojatosti. Uviedol, že vysporiadanie
sa s námietkou tak ako to učinil súd, nekorešponduje presne so žalobným dôvodom a dôkazmi
predloženými pred žalovaným a napokon aj k žalobe. Zamestnanci obce, ktorí vo veci žalobcu
konali, konali ako zamestnanci zabezpečujúci činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, ktorý

v zmysle rozosielaných listov podpísaných zamestnancami L.. D. a I.. J.. B., ktorí sa angažovali
a prvá menovaná aj zabezpečovala konanie vo veci žalobcu, má na starosti zjavne aj sledovanie
záujmu presadzovania politiky obce / územnej samosprávnej jednotky, ktorá je v priamom rozpore so
záujmami žalobcu. Rozosielanie listov zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvy so žalobcom v
súkromnoprávnejrovinejepretonielenobjektívnymdôkazompredpojatostizaloženejnasledovaníiného

záujmu, konfliktného k nestrannému a nepredpojatému výkonu štátnej správy, pričom rovnaké osoby
mali sledovať obidva záujmy. Z hľadiska teórie zdania nie je možné o týchto zamestnancoch uvažovať
ako nepredpojatých, pričom s ohľadom na svoje vlastné konanie, o ktorom mali vedomosť, sa mali
sami vylúčiť z konania, čo neučinili. Rozhodnutie o námietke predpojatosti, o ktorej nerozhodoval vedúci
stavebného úradu, ale priamo primátor mesta Nitra, je nepreskúmateľné ako z hľadiska právomoci

rozhodovať o takejto námietke, tak vecne s ohľadom na riadne identifikované konanie menovaných
zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, pričom napadnúť
ho nemohol žalobca samostatne a námietka preto súvisela so spravodlivosťou konania, ktorú musí
správny orgán zabezpečiť aj v správnom konaní.

17. Namietal tiež nesprávnu obsadenosť správneho orgánu prvého stupňa. Stavebným úradom v
meste Nitra je v zmysle organizačného poriadku (čl. 34) odbor stavebného poriadku, referát agendy
stavebných konaní, ktorý vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre
zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. a
súvisiacejlegislatívy,atopreagendupozemnýchainžinierskychstavieb,medziktorémožnopodľa§43a

ods. 3 písm. r/ zákona č. 50/1976 Zb. zaradiť aj reklamné stavby. Rovnako žalobca nerozumie tomu, ako
súvisia oprávnenia výkonu štátneho stavebného dohľadu s výkonom právomoci zamestnanca obce v
stavebnom konaní o predĺžení doby trvania reklamnej stavby. Zároveň nie je zrejmé, ako potom správny
orgán vychádzal z § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., keď v ustanovení je uvedené, že stavebným
úradom je obec, ale z § 117 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že ten, kto má spĺňať osobitný

kvalifikačný predpoklad je zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu. A práve
táto skutočnosť bola namietaná, teda že v danom prípade pri zamestnancoch konajúcich za stavebný
úrad,nešloozamestnancovobcezabezpečujúcichčinnosťstavebnéhoúradu,aleozamestnancovobce
zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, čo je úplne iný organizačný útvar než
je stavebný úrad. Podstatné preto nie je, či majú títo zamestnanci obce kvalifikačný predpoklad, ale že

nie sú zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, ale iného útvaru obce.

18. Nakoniec žalobca namietal, že krajský súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu, keď v tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžo/3/2011, 6Svzn/2/2013, 5Sži/1/2009, 1Sžo/23/2010, 1Sžd/18/2011.

19. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil
tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vráti
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.III.

20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo 17. septembra 2021; plne sa stotožnil so
závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu.

21. Ďalší účastníci konania 1/ Nitriansky samosprávny kraj a 2/ Regionálna správa a údržba ciest Nitra
a.s. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadrili.

IV.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný
(§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce
jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

29. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol

ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného z 02. marca 2020, číslo OU-NR-OVBP2-2020/009795-002, ktorým tento postupom podľa §
59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie
mesta Nitra zo 07. októbra 2019, Číslo: 139/2018-015-Re. Predmetným rozhodnutím mesto Nitra
postupom podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. zamietlo žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania

reklamnej stavby.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši
priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a
časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické

hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. 1)

31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý
súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie
ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných

zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.

32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, f/, j/ zákona č. 50/1976 Zb., územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a
činnosti:a/ určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
f/ rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a
environmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie,

j/ navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného prostredia,
dosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.

33. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., základnými nástrojmi územného plánovania sú
územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.

34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši
priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce
územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového
usporiadaniaafunkčnéhovyužívaniaúzemia.Územnoplánovaciadokumentáciasaspracúvaprestupeň
celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

35. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:

a/ Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b/ územný plán regiónu,

c/ územný plán obce,
d/ územný plán zóny.

36. Podľa § 11 ods. 5 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb., územný plán obce ustanovuje najmä
a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti

na okolité územie,
b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch;

37. Podľa § 139a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., regulatív priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého

objektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej
štruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení
alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia.
Regulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.

38. Podľa § 139a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia
je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka
v životnom prostredí.

39. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá zákona č. 50/1976 Zb., územnoplánovacia dokumentácia sa člení na

záväznú časť a na smernú časť.

40. Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie
sa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického

vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti
krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných
prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane
plôch zelene;

41. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány
územného plánovania.

42. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., orgánmi územného plánovania sú obce, samosprávne
kraje a krajské stavebné úrady.

43. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej
záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.44. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce

podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

45. Podľa § 39a ods. 3 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb., rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje

na reklamné stavby.
46. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a)
až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných
informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa

veľkosti informačnej plochy na

a/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,
b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a
c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.

47. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu
bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

48. Podľa § 55 ods. 2 písm. h/ zákona č. 50/1976 Zb., ohlásenie stavebnému úradu postačí pri
reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon
neustanovuje inak.

49. Podľa § 56 písm. j/ zákona č. 50/1976 Zb., stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri
reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených
na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu
pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.

50. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s
miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť
uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný

úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

51. Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho
pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť
poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

52. Podľa § 61 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad oznámi účastníkom začatie
stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho
pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť
námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

53. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb., v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma
najmä,

a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky

územného rozhodnutia,
b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a);54. Podľa§62ods.4zákonač.50/1976Zb.,akbysauskutočnenímaleboužívanímstavbymohliohroziť
verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť

práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

55. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej
stavbypreduplynutímtejtodoby,takpodanímžiadostidobatrvaniareklamnejstavbyaždonadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

56. Podľa § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb., obec pri výkone samosprávy najmä obstaráva
a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života
obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok
na bývanie v obci;

57. Podľa § 11 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie
rozvoja jednotlivých oblastí života obce;

58. Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky č. 55/2001 Z.z., dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú
časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.

59. Podľa § 12 ods. 6 písm. a/ a b/ Vyhlášky č. 55/2001 Z.z., záväzná časť obsahuje návrh
regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a

funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré
stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti
územného plánu obce sa začleňujú

a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické,

priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na
funkčné a priestorovo homogénne jednotky,
b/ určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch
a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne
zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia);

60. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného
mal preukázané, že:

- na základe nájomnej zmluvy z 28. decembra 2006 uzavretej medzi Nitrianskym samosprávnym krajom

(ďalší účastník konania 1/) ako prenajímateľom a Regionálnou správou a údržbou ciest Nitra, a.s. (ďalší
účastník konania 2/) dal prenajímateľ nájomcovi do nájmu hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorého
súčasť tvoril aj pozemok, na ktorom je zriadená a prevádzkovaná príslušná reklamná stavba
- na základe zmluvy o podnájme zo 14. augusta 2007 (v znení dodatku č. 1 z 05. decembra 2013)
nájomca (Regionálna správa a údržba ciest Nitra, a.s. - ďalší účastník konania 2/) dal do podnájmu

žalobcovi časť pozemku nachádzajúceho sa na parcele číslo 7186/1, kat. úz. M. popri Q. ulici, LV XXXX
za účelom zriadenia a prevádzkovania obojstrannej reklamnej tabule o rozmere 5100 x 2400 mm v počte
jeden ks
- mesto Nitra na žiadosť žalobcu rozhodnutím z 28. januára 2015, Číslo: 17 373/2013-017-La dočasne
povolilo žalobcovi ako stavebníkovi na obdobie do 31. decembra 2017 umiestnenie reklamného

zariadenia „1 ks obojstranného reklamného zariadenia o rozmeroch 5100 x 2400 mm, popri Q. ul. p.č.
7186/1 k.ú. M.“ /identifikačné číslo 57/
- žalobca podaním z 29. decembra 2017 požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby
- mesto Nitra ako prvostupňový správny orgán listom z 20. februára 2018, číslo 139/2018-003-Re
oznámilo začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania

a miestneho zisťovania
[v predmetnom liste boli zároveň účastníci upovedomení o tej skutočnosti, že môžu svoje námietky
uplatniť najneskôr v lehote do 7 pracovných dní od doručenia tohto listu, inak k nim nebude prihliadnuté]- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 21. marca 2018, číslo 139/2018-004-Re zamietol žiadosť
o zmenu doby trvania reklamnej stavby
- na odvolanie žalobcu odvolací správny orgán rozhodnutím z 20. júla 2018, číslo OU-NR-

OVBP2-2018/025011-002 zrušil rozhodnutie z 20. februára 2018 a vec vrátil prvostupňovému
správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie
[dôvod, pre ktorý odvolací správny orgán pristúpil zrušeniu prvostupňového správneho rozhodnutia
spočíval v procesnom pochybení, keď prvostupňový správny orgán v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho
poriadku neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu ich zistenia, čo vyjadruje

zákonný nárok účastníka konania a zúčastnených osôb, aby im výsledky zisťovania boli dané na
vedomie]
- prvostupňový správny orgán opätovne listom z 05. septembra 2018, číslo 139/2018-007-Re oznámilo
začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a
miestneho zisťovania
[v predmetnom liste boli zároveň účastníci upovedomení o tej skutočnosti, že môžu svoje námietky

uplatniť najneskôr v lehote do 7 pracovných dní od doručenia tohto listu, inak k nim nebude prihliadnuté]
- následne prvostupňový správny orgán listom z 12. júna 2019, číslo 139/2018-012-Re vyzval účastníkov
konania na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie
- žalobca na podklade vyššie uvedeného listu požiadal prvostupňový správny orgán o vyhotovenie kópie
relevantných častí administratívneho spisu, ktorej žiadosti bolo následne zo strany prvostupňového

správneho orgánu vyhovené
- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo 07. októbra 2019, Číslo: 139/2018-015-Re
postupom podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania
reklamnej stavby
[prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutie primárne na rozpore umiestnenej reklamnej

stavby s verejným záujmom, ktorý v tomto prípade predstavovala platná územnoplánovacia
dokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné
limity a regulatívy pre dané územie, konkrétne Územný plán mesta Nitra v znení neskorších zmien a
doplnkov]
- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 02. marca 2020, číslo OU-NR-OVBP2-2020/009795-002

podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne
rozhodnutie zo 07. októbra 2019.

61. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov
vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného

administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu
vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,
ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát
najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za

správne a súladné so zákonom.

62. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že v čase vydania rozhodnutia o dočasnom povolení
umiestnenia reklamného zariadenia platila právna úprava účinná do 01. januára 2015, s tým, že podľa
§ 71 ods. 1 písm. c/ (v spojení s § 142d ods. 1) zákona č. 50/1976 Zb. povolenie stavebného úradu

vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány informačné, reklamné
a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ
sú spojené so stavbou alebo pozemkom. K zásadnej zmene vo vzťahu k reklamným stavbám došlo
zákonom č. 293/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť od 02. januára 2015. Cieľ tejto novelizácie v prvom rade

sledoval zefektívnenie regulácie reklamných stavieb zabezpečením silných a zároveň spravodlivých
nástrojov pre mestá, obce a štát, keďže vizuálny smog predstavoval v Slovenskej republike dlhodobo
neriešený problém, ktorý negatívne vplýval nielen na bezpečnosť cestnej premávky, ale do veľkej miery
aj na vzhľad miest a obcí, ako aj scenériu krajiny. Pod pojmom vizuálny smog pritom treba chápať
umiestňovanie reklamných stavieb - bilboardov, bigboardov a iných reklamných zariadení. Zákon č.

50/1976 Zb. v znení zákona č. 293/2014 Z.z. zaviedol definíciu reklamnej stavby, pričom reklamné
stavby rozčlenil podľa veľkosti informačnej plochy (§ 43 ods. 2). Táto novela vyššie uvedené ustanovenie
§ 71 ods. 1 písm. c/ zrušila a zároveň doplnila § 55 ods. 2 o písm. h/, podľa ktorého ohlásenie
stavebnému úradu postačí pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšiaako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak a tiež § 55 ods. 6 o písm. j/, podľa ktorého pri
reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených
na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu

pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh. Predmetnú zmenu je zároveň potrebné
chápať v intenciách generálnej klauzuly plynúcej z § 55 ods. 1, podľa ktorého stavebné povolenie sa
vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania;
stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných

úpravách.

63. V súvislosti s konaním o povolení reklamnej stavby je preto nepochybné, že jeho výsledkom
je vydanie stavebného povolenia, na ktoré sa aplikuje všeobecný postup rozhodovania o žiadosti o
stavebné povolenie podľa § 58 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. Tým, že bola povolením stanovená
dočasnosť reklamných stavieb a zároveň zákonodarca predpokladá možnosť požiadať o predĺženie

trvania reklamnej stavby podaním žiadosti podľa § 67 ods. 4 menovaného zákona, najvyšší správny
súd má za to, že aj na procesný postup rozhodovania a posudzovania žiadosti stavebníka o predĺženie
doby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia systematicky obsiahnuté
vo Štvrtom oddiely Druhej časti zákona č. 50/1976 Zb. a zvlášť v rámci tohto oddielu ustanovenia
upravujúce postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie (§ 58 a nasl. zákona), nakoľko práve

dotknuté ustanovenie § 62 ods. 4 je systematicky zaradené medzi ustanoveniami upravujúcimi proces
rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie. Možno teda bezpečne uzavrieť, že konanie o žiadosti
o povolenie zmeny doby reklamnej stavby je stavebným konaním, na ktoré plne dopadajú účinky
ustanovení § 58 až 66 zákona č. 50/1976 Zb. V tejto súvislosti následne najvyšší správny súd odkazuje
na § 62 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad

preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo
podmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,
predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. S tým
zároveň korešponduje § 62 ods. 4, podľa ktorého, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby

mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane
obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v
územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Najvyšší správny súd
navyše zdôrazňuje, že stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným
výkonom štátnej správy (§ 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.).

64. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že stavebný úrad v rámci posudzovania žiadosti o predĺženie
doby trvania reklamnej stavby skúma (okrem iného) aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade
s verejným záujmom s tým, že v predmetnej veci verejný záujem predstavuje platná územnoplánovacia
dokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné

limity a regulatívy pre dané územie, konkrétne Územný plán mesta Nitra v znení neskorších zmien a
doplnkov. V tejto súvislosti možno poukázať tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
28. marca 2018, sp. zn. 7Sžo/42/2016, v ktorom sa súd v súvislosti s posudzovaním otázky legalizácie
stavby v stavebnom konaní stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave zo 06. mája 2014, č.k.
3S/68/2011, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou

dokumentáciou. Orgány verejnej správy preto boli nielen oprávnené, ale i povinné vychádzať z
relevantnej územnoplánovacej dokumentácie, ktorá komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a
ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.
Zároveň je potrebné dodať, že územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí aj územný plán obce (§ 8 ods.

1,2 zákona č. 50/1976 Zb.). V predmetnej veci teda zásadné postavenie predstavoval Územný plán
mesta Nitra v znení Zmien a doplnkov č. 5 schválených mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením
č. 195/2015-MZ z 11. júna 2015 s tým, že ich záväzná časť bola vyhlásená dodatkom č. 5 k všeobecne
záväznému nariadeniu č. 3/2003, schváleným uznesením mestského zastupiteľstva v Nitre z 11. júna
2015, číslo 196/2015-MZ. Zo všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa

vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatku č. 5 vyplýva, že v bode 8.1
(„Územné vymedzenie pre definovanie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb“) sa vymedzil
koridor Q. ulice a v bode 8.2 („Regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených
územiach“) ako neprípustné sa stanovili reklamné stavby umiestnené v pásme 200m od hranicecestného pozemku. Na základe porealizačného zamerania bolo zistené, že predmetná reklamná
stavba je umiestnená vo vzdialenosti 2,44 m od hranice cestného telesa pozemku - Q. ulice, a teda
nespĺňa požiadavku plynúcu zo záväznej časti príslušného územného plánu. Zároveň najvyšší správny

súd uvádza, že v tomto prípade mesto Nitra, respektíve jeho mestské zastupiteľstvo uplatnilo svoju
kompetenciu, ktorá mu vyplýva z platných právnych predpisov § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990
Zb., § 2 ods. 1 písm. f/, § 11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., ako i §
12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ Vyhlášky č. 55/2001 Z.z., keď zrozumiteľným spôsobom určilo podmienky pre
umiestňovanie reklamných stavieb.

65. Najvyšší správny súd ďalej poukazuje na to, že územné plánovanie je v § 2 ods. 1 písm. f/
zákona č. 50/1976 Zb. vymedzené tak, že jeho súčasťou je i umiestňovanie stavieb a určenie územno-
technických, urbanistických, architektonických a enviromentálnych požiadaviek na ich projektovanie a
uskutočňovanie. Keďže za stavbu je v súlade s § 43 ods. 2 menovaného zákona nutné považovať i
reklamnú stavbu, je zrejmé, že územné plánovanie stanovením regulatívov pokrýva i umiestňovanie

reklamných stavieb (a to bez ohľadu na skutočnosť, že v zmysle § 39a ods. 3 menovaného zákona sa na
umiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení reklamnej stavby nevyžaduje). V tejto súvislosti
sa možno stotožniť s názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v skutkovo obdobnej
veci vedenej pod sp. zn. 5Sžk/10/2020, že cit.: „(...) územný plán obce, ako výsledok normotvornej
činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom

hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp.
mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb
určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany
hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu.
Inými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t.j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej

dokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať
na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu
verejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo
užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie
orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii

jejrozporusverejnýmzáujmomchráneným stavebnýmzákonom.“Lenpreúplnosťnajvyššísprávnysúd
dodáva, že žalobca voči predmetnému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára
2021, sp. zn. 5Sžk/10/2020 podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 05. októbra 2021, sp. zn. IV. ÚS 480/2021 odmietnutá.

66. Žalobca tiež namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na nesúlad dotknutej
záväznej časti územného plánu mesta Nitra, vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra
č. 3/2003, s príslušnými ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. a Ústavy Slovenskej republiky. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že územnoplánovacia dokumentácia je normatívnym právnym aktom
prijímaným orgánom obce/mesta, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce či mesta ako

celku, alebo osobitne obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej
území. Z hľadiska jeho prijímania a neurčitého počtu zainteresovaných ním dotknutých subjektov,
je aktom hybridného charakteru, navyše stále živým, keďže zákon č. 50/1976 Zb. z dôvodu zmien
územných podmienok a potrieb spoločnosti stanovuje orgánom územného plánovania povinnosť v
pravidelných časových intervaloch jeho prehodnocovanie, čo nevylučuje, respektíve predpokladá aj jeho

zmeny (§ 30 zákona č. 50/1976 Zb.). S prihliadnutím na postupy súdneho prieskumu záväznej časti
územnéhoplánu,vyhlásenéhoformouvšeobecnezáväznéhonariadeniajevkonaníosúladevšeobecne
záväzného nariadenia obce/mesta s vyššou právnou normou aktívne legitimovaná zainteresovaná
verejnosť a prokurátor (v prípade, že nebolo vyhovené jeho protestu) podľa § 359 SSP. Tým dal
zákonodarca najavo, že všeobecne záväzné nariadenia normotvorných komunálnych zastupiteľstiev

bez výnimky podliehajú súdnemu prieskumu ich súladnosti s normami vyššej právnej sily len na základe
návrhu uvedených subjektov. Pokiaľ žalobca napadol rozhodnutie žalovaného všeobecnou správnou
žalobou v zmysle § 177 a nasl. SSP nemožno v tomto konaní (ani ako otázku predbežnú) posudzovať
súlad dotknutého územného plánu, respektíve všeobecne záväzného nariadenia, ktorým bola vyhlásená
jeho záväzná časť so zákonom, nakoľko na ich preskúmanie stanovil zákonodarca osobitný postup,

navyše spojený s aktívnou legitimáciou prináležiacou výlučne prokurátorovi, respektíve zainteresovanej
verejnosti, ktorých žaloba sleduje ochranu verejného záujmu. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 18. júna 2014, sp. zn. 6Svzn/2/2013, na ktorý poukazoval žalobca sa netýkal preskúmavania
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vydanom v stavebnom konaní, ale išlo o konanie začaténa návrh prokurátora (ako osoby aktívne legitimovanej) na preskúmanie súladu iného všeobecne
záväzného nariadenia. Vzhľadom na to, že najvyšší správny súd v predmetnom konaní, s poukazom na
vyššie uvedené nemohol posudzovať súladnosť záväznej časti územného plánu, vyhlásenej všeobecne

záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 s právnym normami vyššej právnej sily, nepovažoval za
dôvodné bližšie sa zaoberať ani závermi plynúcimi z rozhodnutia z 18. júna 2014, sp. zn. 6Svzn/2/2013.
Výhrady žalobcu k územnému plánu mesta Nitra bolo možné uplatniť či už prostredníctvom pripomienok
k územnému plánu v procese jeho prijímania, či podaním podnetu na prokuratúru. Pokiaľ sa týka
návrhu žalobcu na prerušenie konania a predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky za

účelom posúdenia súladu územného plánu, respektíve právnych aktov, ktorými bol vyhlásený s Ústavou
Slovenskej republiky, krajský súd správne uviedol, že nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s
Ústavou Slovenskej republiky je oprávnený vysloviť len Ústavný súd Slovenskej republiky. Pokiaľ teda
krajský súd s poukazom na nemožnosť posudzovania súladu uvedených normatívnych právnych aktov
s Ústavou Slovenskej republiky v konaní začatom žalobcom podaním všeobecnej správnej žaloby
aj s prihliadnutím na prezumpciu správnosti normatívnych aktov nemal pochybnosti o ich súladnosti

s Ústavou Slovenskej republiky, respektíve nezistil dôvod, aby postupoval v zmysle § 100 ods. 1
písm. b/ SSP, takýto postup nebolo možné vyhodnotiť ako nesprávny či arbitrárny (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2021, sp. zn. 6Sžk/1/2020 v spojení s uznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 02. decembra 2021, sp. zn. II. ÚS 581/2021, prípadne rozsudok
z 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžk/10/2020 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 05. októbra 2021, sp. zn. IV. ÚS 480/2021).

67. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zaujatosti zamestnancov stavebného úradu - mesta
Nitra najvyšší správny súd uvádza, že stavebný úrad o námietkach rozhodol a svoje rozhodnutia
odôvodnil v intenciách § 9 ods. 1 Správneho poriadku, upravujúceho dôvody možnej zaujatosti

svojich zamestnancov, pričom dospel k záveru, že žiadne takéto dôvody v súvislosti s namietanými
zamestnancami nevzhliadol. Navyše, všetky rozhodnutia vydané stavebným úradom boli podpísané
primátorom mesta Nitra ako jeho štatutárnym orgánom. Poverení zamestnanci v zmysle ich pracovného
zaradenia síce vec vybavovali, no ich úkony sa podľa administratívneho spisu obmedzovali na
administratívno-technické zabezpečenie konania, prípadne úkony plynúce z ich zaradenia na Útvare

hlavného architekta, referát urbanizmu a architektúry (napríklad predloženie odvolania odvolaciemu
orgánuzo07.januára2020,prípadne z18.mája2018,zaslaniezoznamureklamnýchstaviebnažiadosť
Nitrianskeho samosprávneho kraja z 02. mája 2018, výkon štátneho stavebného dohľadu na základe
poverenia, výzvy na ukončenie nájomných zmlúv).

68. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu obsadeniu stavebného úradu založenom na tom
tvrdení, že rozhodla neoprávnená osoba zabezpečujúca činnosť Útvaru hlavného architekta a nie
stavebného úradu najvyšší správny súd uvádza, že primátor mesta Nitra v súlade s § 13 ods. 4
písm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. vydal Organizačný poriadok Mestského úradu v Nitre predstavujúci
základnú organizačnú normu mestského úradu (článok 1) a upravujúci okrem iného aj organizačnú

štruktúru (článok 1 ods. 3 písm. f/). Podľa článku 7 ods. 3 sa pod „útvarom“ rozumie organizačná
jednotka úradu, ktorá patrí do priamej riadiacej pôsobnosti primátora mesta. Útvar je funkčne
zameraný na súhrn činností patriacich odborne do jedného celku, pričom útvar môže byť tvorený
z referátov. Podľa článku 7 odsek 8 písm. e/ v spojení s článkom 22 Útvar hlavného architekta
vnútorne pozostáva z referátu urbanizmu a architektúry, ktorý okrem obstarávania územnoplánovacej

dokumentácie a územnoplánovacích podkladov prostredníctvom odborne spôsobilých osôb podľa
zákona č. 50/1976 Zb., zabezpečovania a koordinácie procesu ich spracovania až po ich schválenie
a zabezpečenia aktuálnosti územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov, koordinácie
súčinnosti a súladu územnoplánovacích podkladov obstarávaných inými subjektmi so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou mesta vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného

úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na úseku povoľovania
reklamných stavieb a súvisiacej legislatívy. Žalobcom namietaní zamestnanci I.. J.. J. B. (referent
urbanizmu a architektúry) a L.. T. D. (referent pre reklamné stavby) sú zamestnanci stavebného úradu
mesta Nitra, ktorí sú organizačne začlenený na Útvare hlavného architekta - Referát urbanizmu a

architektúry.

69. Pokiaľ žalobca namietal, že už povolenia v súvislosti s predmetnou reklamnou stavbou získal, a teda
zo strany správneho orgánu išlo aj o zásah do legitímnych očakávaní žalobcu ako účastníka konania,najvyšší správny súd uvádza, že mesto Nitra na žiadosť žalobcu rozhodnutím z 28. januára 2015,
Číslo: 17 373/2013-017-La dočasne povolilo žalobcovi ako stavebníkovi na obdobie do 31. decembra
2017 umiestnenie reklamného zariadenia „1 ks obojstranného reklamného zariadenia o rozmeroch

5100 x 2400 mm, popri Q. ul. p.č. 7186/1 k.ú. M.“ /identifikačné číslo 57/. Skutočnosť, že v minulosti
správny orgán na časovo obmedzenú dobu povolil žalobcovi umiestnenie reklamnej stavby automaticky
nezakladá jeho oprávnené nároky na predĺženie, respektíve zmenu doby trvania reklamnej stavby čo
do budúcna. V prípade podania žiadosti v súlade s § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad v
konaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzuje okrem dokladov, ktoré oprávňujú stavebníka

predĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, aj skutočnosti, ktoré zabraňujú jej predĺženiu; správny orgán
je totiž v tomto smere povinný skúmať aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným
záujmom (bližšie pozri bod 64 tohto rozsudku).

70. Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal
nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, ako aj rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti aj

Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné
právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony

účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s
platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník
konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre
ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku

však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok
vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných
záverov možno potvrdiť, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v
okolnostiach veci (dajúc jednak zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho
súdnictva a jednak zreteľ na to, že v skutkovo obdobných veciach už bolo skôr rozhodnuté) postačujúcim

spôsobom (odkaz na skoršie rozhodnutia v súlade s § 140 SSP) reflektoval na žalobcom vznesené
tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia
všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali
v zmysle procesných zásad plynúcich zo Správneho poriadku, v konaní postupovali v úzkej súčinnosti s

účastníkmi konania, za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci si obstarali potrebné
podklady pre rozhodnutie. Z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú
tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako
sa správny orgán vyrovnal so zásadnými návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu,
uvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho správneho
súdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili
k zamietnutiu žiadosti o zmenu trvania konkrétnej reklamnej stavby na úseku povoľovania reklamných
stavieb a súvisiacej legislatívy.

71. V súvislosti s namietaným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (v
tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sžo/3/2011, 6Svzn/2/2013, 5Sži/1/2009, 1Sžo/23/2010, 1Sžd/18/2011) najvyšší správny súd uvádza,
že tieto rozhodnutia skutkovo a právne nekorešpondujú s tu prejednávanou vecou. V rozsudku z 18.

júna 2014, sp. zn. 6Svzn/2/2013 sa obec totiž rozhodla (nad rámec zákonných splnomocnení) regulovať
umiestňovanie reklamných stavieb samostatným všeobecne záväzným nariadením s odkazom na
jej samosprávnu pôsobnosť, čo nie je prípad Územného plánu mesta Nitra, v rozsudku z 15.
februára 2011, sp. zn. 4Sžo/3/2011 bolo predmetom preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veciprepustenia príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru, rozsudok z 03. novembra 2009, sp.
zn. 5Sži/1/2009 sa týkal veci slobodného prístupu k informáciám (sprístupnenie kompletného originálu
zmluvy o predaji akcií obchodnej spoločnosti vrátane všetkých jej príloh a dodatkov), rozsudok z 13.

decembra 2011, sp. zn. 1Sžd/18/2011 sa týkal priestupku spáchaného na úseku bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky; rozhodnutie vedené pod sp. zn. 1Sžo/23/2010 nie je dohľadateľné.

72. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne
správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

73. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1
SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalším účastníkom konania náhradu trov kasačného konania
nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy

kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).

74. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.