Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Asan/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200455
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej
veci žalobcu (sťažovateľ): František Uličný, PeFe servis, s miestom podnikania Víťaz 310, 082 38 Víťaz,
IČO: 45 399 379, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, Tyršovo nábrežie 1679/7,040 01
Košice, IČO: 31 309 909, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10,
040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/3015, O-34/2018 zo dňa
15.03.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/30/2018-52
zo 16. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a konania pred správnym súdom

1. Národný inšpektorát práce ako žalovaný rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017/3015
O-34/2018zodňa15.03.2018(ďalejajako„napadnutérozhodnutie“)postupompodľa§59ods.2zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“) potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice (ďalej aj ako „inšpektorát práce“ alebo „orgán
verejnej správy nižšieho stupňa“) č.k.: 458/16/O-1 zo dňa 27.11.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“) a súčasne zamietol odvolanie žalobcu. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 6 000,- € podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 125/2006
Z. z.“ alebo „zákon o inšpekcii práce“) za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2

ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z., konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnej
práci“alebo„zákonč.82/2005Z.z.“alebo„zákononelegálnejprácianelegálnomzamestnávaní“)natom
skutkovom základe, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že 23.08.2016 o 10,50
hod využíval závislú prácu fyzických osôb a to C. V., V.N. L. P. Z. V., ktorí pre žalobcu mali vykonávať
murárske výspravky okien a maliarske práce v objekte V. Š., W. X M. K., pričom mal s nimi založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (C. V. P. V. L. - dohoda o vykonaní práce, Z. V. -

dohodu o brigádnickej práci študenta) a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu [§ 231 ods.
1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z.z.“)]. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne
bolo zistené, že fyzická osoba C. V. bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 23.08.2016 o15.17 hod., fyzická osoba Z. V. bol prihlásený dňa 23.08.2016 o 15.13 hod. a fyzická osoba V. L. bol
prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dňa 23.08.2016 o 15.03 hod. teda po začiatku výkonu práce.

2. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho
zrušenia vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu práce a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie. preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach (ďalej len ako „správny súd“ alebo „správny súd“) po preskúmaní žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia, po oboznámení sa s
obsahom administratívnych spisov žalovaného a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa dospel k
záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny
poriadok“) zamietol.

4. Podľa názoru krajského súdu zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce pre záver inšpektorátu
práce, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona o sociálnom poistení
a to včasného prihlásenia zamestnanca. Inšpekciou práce bolo zistené, že zamestnanci boli žalobcom
prihlásení do registra Sociálnej poisťovne až po výkone inšpekcie práce a začatí ich dohodnutej

pracovnej činnosti.

5. V reakcii na žalobnú námietku procesnej povahy ohľadom absencie podpisov inšpektorov, ktorí
inšpekciu vykonali, krajský súd uviedol, že táto nie je dôvodná. Mal za to, že z obsahu protokolu vyplýva,
že bol vyhotovený po kontrole u žalobcu dňa 06.09.2016, podľa zákona inšpekcii práce a zákona o

nelegálnej práci. Na protokole je podpis V.. A. A. a žalobcu, pričom podľa názoru správneho súdu
postačuje podpis jedného z inšpektorov.

6. K námietke žalobcu, že nebol poučený o začatí správneho konania, nemal možnosť sa vyjadriť
k podkladom na vydanie rozhodnutia pred začatím správneho konania, krajský súd konštatoval, že

protokol vo forme už „spresneného dodatkom č. 1“ bol daný na žalobcovi na vyjadrenie. Žalobca
sa vyjadril písomne dňa 26.10.2017. Preto, ak žalobca poukázal na to, že tento dodatok nemožno
chápať ako konvalidovanie povinnosti kontrolného orgánu, tak k tomu správny súd uviedol, že správne
konanie začalo už 06.10.2016 oznámením tejto skutočnosti žalobcovi, ku ktorému sa z hľadiska začatia
správneho konania vo veci uloženia pokuty žalobca vyjadril písomným podaním doručeným inšpektorátu

práce dňa 18.10.2016. Vychádzajúc z obsahu protokolu, kontrola sa začala 23.08.2016 o 10:50 hod. a
uvedené osoby, ako sa to konštatuje v dodatku protokolu, boli prihlásené 23.08.2016 až od 15:03 hod.
do 15:17 hod. V zmysle stotožnenia údajov, toto je uvedené aj v listine o začatí správneho konania, ktorú
prevzal žalobca dňa 10.10.2016 a ktorá obsahuje zistenia v čase kontroly o troch osobách, ktoré sa na
pracovisku nachádzali bez prihlásenia do Sociálnej poisťovne, listina konštatuje aj zistenia od Sociálnej

poisťovne o prihlasovaných osobách, ktoré boli prihlásené po začatí kontroly, keď vychádzajúc z obsahu
protokolu, kontrola začala o 10:50 hod. a uvedené osoby, ako sa to konštatuje v dodatku protokolu, boli
prihlásené až od 15:03 hod., 15:13 hod. a 15:17 hod. Krajský súd zistil, že dotknuté osoby vypovedali
prečo sa na stavbe nachádzali, žalobca dokumenty o ich dohodách o vykonaní práce a brigádnickej
činnosti nepoprel. Správny súd skonštatoval, že žalobca objektívne zodpovedá za porušenie zákonnej

povinnosti a na tom sa nič nezmení ani s poukazom na pochybenie zamestnankyne žalobcu, ktorá
opomenula uvedené tri osoby prihlásiť a splniť povinnosť zamestnávateľa podľa § 231 ods. 1 písm. b/
zákona o sociálnom poistení.

7. Krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že ani žalobná námietka nedostatočného odôvodnenia

a nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie je dôvodná.

8. V spojení so žalobnou námietkou neprerokovania dodatku č. 1 k protokolu krajský súd zastal názor,
že zákonná dikcia § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce nestanovuje a ani neukladá inšpektorátu
práce ani možnosť a ani povinnosť prerokovať vyhotovený dodatok k protokolu. Povinnosť prerokovať

dodatok k protokolu nemá oporu v zákone aj z tohto dôvodu, že inšpekcia práce je ukončená doručením
protokolu o výsledku inšpekcie. Predmetom daného súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia
vydaného žalovaným a protokol o výsledku inšpekcie práce je len jedným z podkladov pre vydanie
napadnutého individuálneho správneho aktu, ktorý žalobca napadol posudzovanou správnou žalobou.9. Krajský súd, pokiaľ ide o záver o povinnosti nariadiť ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1 prvá
veta správneho poriadku, konštatoval, že takáto povinnosť existuje, ak je to potrebné a ustanovujú to

právne predpisy. V zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ide len o možnosť vyplývajúcu
z reálnej potreby zisťovania skutkového stavu, čo v posudzovanej veci nebolo potrebné, pretože
správne orgány mali skutkový stav vyjadrením žalobcu k protokolu za preukázaný. Krajský súd poukázal
na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžo/223/2015 z 23.02.2017 a sp.zn. 10Sžo/387/2015 z
27.02.2017. S poukazom na možnosť preskúmania rozhodnutí správnych orgánov vykonávajúcich

kontrolnú činnosť súdom, súd spĺňal požiadavky tribunálu podľa princípov uvedených v judikatúre k
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z vyššie uvedených dôvodov
krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

II. Argumentácia účastníkov konania

10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z
dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Podľa názoru sťažovateľa správny súd neposúdil, či
napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi a má za to, že odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu nebolo objektívne a dostatočné,
pretože správny súd posudzoval vec iba z hmotnoprávneho hľadiska a nebral do úvahy, že správny

orgán porušil procesné práva sťažovateľa.

11.Podľanázorusťažovateľa,výrokprvostupňovéhorozhodnutiainšpektorátupráceneobsahujepresné
označenie predpisu, podľa ktorého si nemal splniť povinnosti. V zmysle jeho názoru správny súd
neodôvodnil, z akých dôvodov neprihliadal na túto námietku. Sťažovateľ namieta aj nesprávnosť a

nezákonnosť postupu žalovaného, ktorá spočíva v tom, že inšpektorát práce nepostupoval zákonným
spôsobom, keď inšpektor práce vyhotovil dodatok k protokolu, v ktorom spresňoval znenie osobitného
predpisu, ktorého povinnosti si nemal splniť. Podľa sťažovateľa mohol byť dodatok vypracovaný až po
zhodnotení jeho písomného vyjadrenia.

12. Ďalej mal sťažovateľ za to, že žalovaný pri určovaní doby nelegálnej práce vychádzal len z
nevykonaných a hlavne v správnom konaní nedokázaných vyjadrení menovaných zamestnancov, čo
považoval za neprípustné.

13. Čo sa týka procesnoprávnych pochybení, podľa názoru sťažovateľa, protokol zo dňa 28.09.2017,

dodatok k protokolu neobsahoval povinné náležitosti, a to podpis kompetentných zamestnancov
inšpektorátu práce, a neobsahoval ani dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
resp. podľa jeho názoru zápisnice o podaní informácie spísaných so zamestnancami (Z. V., C. V. P.
V. L.) sú nezákonné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn.
6Ads/46/2013 zo dňa 13.02.2014, v zmysle ktorého v prípade, ak znaky závislej práce sú získavané len

z ústnych vyjadrení kontrolovaných osôb, tak musia byť zachované všetky ústavné práva kontrolovanej
osoby ako aj jej zamestnávateľa.

14. Na záver svojej kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného
neobsahovalo povinné náležitosti, a to podpis kompetentného zamestnanca inšpektorátu práce, resp.

odôvodnenie tohto rozhodnutia bolo príliš formalistické a nedostatočné. Na základe hore uvedených
skutočností sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie
prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
Alternatívne sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

15. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru rozsudok krajského súdu nemá žiadne
vady a považuje ho za legitímny a vecne správny.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

16. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny
súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd
Slovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákonač. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 21.12.2020 a
zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 6Asan/25/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na

konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho
senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.

17. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439

SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP),
rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom
dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

18. Úlohou kasačného súdu bolo v rozsahu uplatnených sťažnostných námietok posúdiť, či správny
súd nepochybil, keď správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Teda, či
si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie svojich
rozhodnutí, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia orgánov verejnej správy boli
vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi.

III. A) Posúdenie námietky týkajúcej sa „nedostatočného“ výroku prvostupňového rozhodnutia
inšpektorátu práce a dodatku č. 1 k protokolu

19. Sťažovateľ v prvom rade namietal, že výrok rozhodnutia inšpektorátu práce neobsahuje presné

označenie predpisu, podľa ktorého si nemal splniť svoje povinnosti.

20. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia musí kasačný súd skonštatovať, že táto kasačná
námietka nie je dôvodná. Vychádzajúc z výroku prvostupňového rozhodnutia mal kasačný súd
preukázané, že konkrétne ustanovenia, z ktorých sťažovateľovi plynuli povinnosti tento obsahuje, keď

výslovne z výroku vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosti zamestnávateľa podľa § 231 ods. 1 písm. b/
zákona o sociálnom poistení tým, že neprihlásil svojich zamestnancov do registra poistencov najneskôr
pred začatím výkonu ich pracovnej činnosti, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci, čím sťažovateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Podľa
výroku prvostupňového rozhodnutia porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania teda spočívalo v

tom, že sťažovateľ využíval závislú prácu fyzických osôb, s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah
podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce a nesplnil si svoje povinnosti v zmysle § 231 ods. 1
písm. b/ zákona o sociálnom poistení, pretože svojich zamestnancov neprihlásil do registra poistencov
najneskôr pred začatím výkonu ich pracovnej činnosti.

21. Je pravdou, že výrok neobsahuje odkaz na „bod 1“ ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o
sociálnom poistení, avšak skutočnosť, že ide porušenie povinnosti prihlásiť poistencov najneskôr pred
začatímvýkonučinnostizamestnancajepriamoslovneuvedenávovýrokuprvostupňovéhorozhodnutia.
Teda je bez akýchkoľvek pochybnosti zrejmé, že ide o bod 1 ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b/ zákona
o sociálnom poistení. S poukazom na uvedené kasačný súd uzatvára, že inšpektorát práce dostatočne

presne a určite označil ustanovenia, podľa ktorých si sťažovateľ nesplnil svoje povinnosti, čo malo za
následok uloženie sankcie.

22. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, v zmysle ktorej inšpektorát práce nepostupoval zákonným
spôsobom, keď inšpektor práce vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom inšpektor spresňoval znenie

osobitného predpisu, ktorého povinnosti si sťažovateľ nemal splniť, kasačný súd uvádza, že táto je
rovnako nedôvodná. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b/
zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní priamo odkazuje na ustanovenie § 231 ods. 1
písm. b/ zákona o sociálnom poistení a preto vydanie dodatku č. 1 k protokolu bolo z právnej stránky
nadbytočné a v zásade iba zabezpečilo väčšiu právnu istotu pre sťažovateľa.

23. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa neprerokovania dodatku č. 1 k protokolu, kasačný súd s odkazom
na ustanovenie § 14 ods. 3 písm. b) zákona o inšpekcii práce , v zmysle ktorého inšpektor práce aj
bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomíkontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, opakuje, že nakoľko ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní odkazuje priamo na § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení,

absenciu odkazu na tento právny predpis v rámci protokolu možno považovať za zrejmú nesprávnosť
protokolu, oprava ktorej nemusí byť prerokovaná s kontrolovaným subjektom (sťažovateľom).

III.B) Posúdenie námietky týkajúcej sa dokazovania

24. Podľa názoru sťažovateľa pri určovaní doby nelegálneho zamestnávania sa vychádzalo z
nevykonaných, a hlavne v správnom konaní nedokázaných vyjadrení menovaných zamestnancov, čo
považoval za neprípustné.

25. Z predloženého administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že pracovná činnosť
zamestnancov sťažovateľa mala charakter závislej práce a to nielen z dôvodu existencie dohôd o

vykonaní práce s C. V. P. H. L. a dohody o brigádnickej práci študenta s Z. V., ale aj vzhľadom
na charakter nimi popisovaných činností na stavbe a dohodnutých v ich pracovných dokumentoch.
Súčasťou administratívneho spisu sú zápisnice o podaní informácie týmito osobami zo dňa 23.08.2016,
v ktorých sú kontrolované osoby označené menami a popisom práce, dĺžkou trvania pracovného vzťahu
a jeho okolnosťami. Kasačný súd musí konštatovať, že skutočnosť, či zamestnanec začal vykonávať

pracovnú činnosť pre sťažovateľa dňa 23.08.2016 od 10:00 hod. alebo 9:00 hod. nemá žiadny vplyv na
zákonnosť rozhodnutia žalovaného, pretože zamestnanci boli prihlásení do registra Sociálnej poisťovne
23.08.2016 až od 15:03 hod. do 15:17 hod., t.j. po uplynutí lehoty stanovenej § 231 ods. 1 písm. b/
zákona o sociálnom poistení.

26. Nedôvodná je aj námietka, v zmysle ktorej správny súd, resp. žalovaný vychádzal iba z ničím
nepodložených vyjadrení zamestnancov. V tejto súvislosti sťažovateľ namieta, že sa nemohol svedkov
v priebehu svedeckej výpovede pýtať, resp. zamestnanci neboli poučení o svojich právach a inšpektor
prácekládolmenovanýmsugestívneotázky.Vsúvislostisuvedenýmkasačnýsúduvádza,žesťažovateľ
nenavrhol žiadne dôkazy na podporu tohto svojho tvrdenia. Podľa názoru kasačného súdu práve

vyžiadaním si vyjadrenia zamestnancov inšpektorát práce uniesol bremeno presného a úplného
objasnenia stavu veci, pričom sťažovateľ neuviedol žiadne tvrdenie, ktoré by vyvrátilo vierohodnosť
vyjadrení týchto osôb. Naviac tým, že sťažovateľ v deň vykonania kontroly prihlásil všetky tri osoby do
registra Sociálnej poisťovne v podstate potvrdil, že tieto pre neho závislú prácu skutočne vykonávali.
Zo všetkých predložených dohôd je preukázané, že výkon práce začína dňa 23.08.2016, pričom

už počas vykonanej kontroly dňa 23.08.2016 o 10.50 hod. fyzické osoby C. V., Z. V. P. V. L.
vykonávali pre sťažovateľa závislú prácu. Tieto skutočnosti boli v konaní preukázané. S poukazom na
uvedené konajúce orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci na jeho následné právne
posúdenie. Naviac v kasačnej sťažnosti absentovalo zo strany sťažovateľa označenie dôkazov, ktoré
boli z jeho strany navrhnuté a neboli vykonané a v čom pri tomto posúdení správny súd pochybil.

III.C) Posúdenie námietky týkajúcej sa formálnych nedostatkov jednotlivých podaní správnych orgánov

27. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že protokol nepodpísali všetci inšpektori, ale iba inšpektor V.. A.
A., kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu zastáva názor, v zmysle ktorého podpis jedného z

inšpektorov práce, ktorý kontrolu vykonal, je postačujúci a to aj v prípade, ak kontrolu vykonávali viacerí
inšpektori práce. Z ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce vyplývajú obsahové náležitosti
protokolu, konkrétne protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko
inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa, miesto a
čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, dobu trvania nelegálneho zamestnávania,

zistené porušenia predpisov, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa, stanovisko inšpektora práce k tomuto
vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok
pečiatky. Vychádzajúc práve z citovaného ustanovenia je preto namieste uzavrieť, že aj v prípade, ak
inšpekciu vykonávajú viacerí inšpektori práce, ktorých mená musia byť v protokole uvedené [§ 14 ods.
1 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z.] nemusia títo súčasne protokol podpísať, nakoľko zákon takúto

požiadavku explicitne nevyžaduje. V danom prípade je obsahom protokolu preukázané, že inšpekciu
práce dňa 23.08.2016 vykonali V.. A. A., J.. Q. D. P. J.. Y. Ö., pričom protokol podpísal V.. A. A., ktorý
inšpekciu práce u sťažovateľa aj preukázateľne vykonával. S poukazom na uvedené kasačný súd ani
túto námietku nezohľadnil.28. Ďalej sťažovateľ tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko neobsahuje podpis
oprávnenej osoby na vyhotovenie tohto rozhodnutia. Obsahom napadnutého rozhodnutia mal kasačný

súd preukázané, že toto obsahuje meno a priezvisko oprávnenej osoby, konkrétne - J.. K. S., generálny
riaditeľ. Je pravdou, že napadnuté rozhodnutie bolo podpísané v zastúpení neidentifikovanou osobou.
V tejto súvislosti však kasačný súd dodáva, že súčasťou administratívneho spisu je aj poverenie zo dňa
01.06.2017, ktorým generálny riaditeľ poveril počas jeho neprítomnosti zastupovaním konkrétne osoby,
pričom kasačný súd mal preukázané, že napadnuté rozhodnutie skutočne podpísala oprávnená osoba

a to V.. Q. W.. Kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa, že správny poriadok v ustanovení § 47
ods. 5 nevyžaduje uvedenie mena, priezviska a funkcie osoby, ktorá rozhodnutie podpísala, ale, ako už
bolo vyššie uvedené, meno, priezvisko a funkciu oprávnenej osoby, teda osoby oprávnenej konať za
príslušný orgán verejnej správy. Touto osoba bol v danom prípade generálny riaditeľ J.. K. S.. Preto aj
táto kasačná námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná.

29. Podľa názoru kasačného súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňa zákonné náležitosti vrátane
jeho odôvodnenia, ktoré je dostatočne určité a zrozumiteľné.

IV. Záver

30. Najvyšší správny súd pridržiavajúc sa vyššie uvedených záverov konštatuje, že sťažovateľ v
kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnili vecnú správnosť
napadnutého rozsudku správneho súdu. Preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú postupom podľa §
461 Správneho súdneho poriadku zamietol.

31. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení
s § 467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznal a to z dôvodu, že
sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania v zásade
neprislúcha.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.