Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 9Sžsk/31/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3020200117
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:3020200117.1

Rozhodnutie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr.Michala Novotného (sudca
spravodajca) vo veci žalobcu: AGS spol. s r. o. (do 28. apríla 2021 s dodatkom „v reštrukturalizácii"),
IČO: 31 618 375, Priemyselná 14, Prievidza, zastúpeného: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
S.R.O., IČO: 47 257 164, Dolná 6, Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.

augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 6. apríla 2020, č. 0150331002020, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29 Sa 5/2020-63 z 10. februára 2021
takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29
Sa 5/2020-63 z 10. februára 2021 tak, že zrušuje rozhodnutie žalovanej zo 6. apríla 2020, č.
0150331002020, a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na náhradu 100 % trov celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca bol v novembri 2019 zamestnávateľom

zamestnancov, ktorí boli účastní na sociálnom poistení. Za uvedený mesiac podal 10. decembra 2019
pobočke žalovanej v Prievidzi potrebné výkazy, v ktorých si ako dátum splatnosti poistného za uvedený
mesiac určil 30. december 2019. Napriek tomu však do tohto dátumu neodviedol poistné na sociálne
poistenie, ktoré platí zamestnávateľ, ani poistné, ktoré mal odviesť za zamestnancov. Okresný súd
Trenčín uznesením z 26. novembra 2019, ktoré bolo uverejnené vo vydaní Obchodného vestníka z
2. decembra 2019, začal voči žalobcovi reštrukturalizačné konanie. Ďalším uznesením, ktoré bolo

uverejnené vo vydaní zo 7. januára 2020, okresný súd povolil reštrukturalizáciu žalobcu.

2. Po začatí reštrukturalizácie pobočka žalovanej v Prievidzi rozhodnutím z 10. januára 2020 predpísala
žalobcovi poistné za november 2019 v celkovej sume 11.234,92 €. Žalobca sa proti nemu neodvolal,
preto sa stalo právoplatné 29. januára 2020. Pretože poistné nezaplatil ani čiastočne, pobočka 11.
februára 2020 rozhodla o začatí vymáhania celej tejto sumy a žalobcu 17. februára 2020 upovedomila,

že sa vymáhanie začalo. Ten v odvolaní proti upovedomeniu namietol, že vymáhaná pohľadávka nie je
prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení neskorších predpisov a mala byť prihlásená do reštrukturalizácie. Preto § 114 ods. 1 písm. b) cit.
zák. bránil vymáhaniu tejto pohľadávky počas reštrukturalizačného konania. Žalovaná preskúmavaným
rozhodnutím toto odvolanie zamietla. Zdôraznila, že pohľadávka na poistné podľa judikatúry vzniká až
jeho splatnosťou, ktorú si žalobca v prerokúvanej veci určil na 30. decembra 2019. Reštrukturalizačné

konanie žalobcu sa však začalo už 3. decembra 2019, takže pohľadávka voči nemu vznikla predjeho začatím, a tak je prednostnou pohľadávkou, na ktorú sa podľa § 120 ods. 2 cit. zák. účinky
reštrukturalizácie nevzťahujú.

3. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej sa okrem iného domáhal, aby
správny súd podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj upovedomenie o vymáhaní pohľadávok zo 17.
februára 2020 a rozhodnutie pobočky z 10. januára 2020, ktorým bolo predpísané poistné. Správny
súd napadnutým rozsudkom č. k. 29 Sa 5/2020-63 túto správnu žalobu zamietol. Vyšiel z názorov
judikatúry, že pohľadávka žalovanej na poistné vzniká až jeho splatnosťou. Jej vznik sa totiž spravuje

len ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nie
zákonom č. 7/2005 Z. z. Pohľadávka žalovanej tak vznikla až 30. decembra 2019, teda po začatí
reštrukturalizačného konania, a preto pre ňu neplatí neprípustnosť výkonu rozhodnutia podľa § 114 ods.
1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší
rozhodnutie žalovanej, ako aj upovedomenie o vymáhaní pohľadávok a vec sa vráti žalovanej na
ďalšie konanie, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci správnemu súdu. Na úvod zdôraznil, že v
prerokúvanej veci treba vznik pohľadávky na poistné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z.
z., ktoré sú špeciálnymi predpismi pre reštrukturalizáciu. V ďalšej časti žalobca obsiahlo rozobral účel

reštrukturalizácie, ktorý vidí v minimalizácii právnej neistoty dotknutých subjektov a právnom oddelení
situácie dlžníka pred začatím reštrukturalizačného konania a po ňom. Preto je zmysluplným taký výklad,
ktorý vedie k úplnému vyporiadaniu všetkých nárokov voči dlžníkovi vzniknutých do tohto okamihu.
Tomuto účelu by odporovalo, ak by sa počas reštrukturalizácie mohlo vymáhať poistné vzniknuté pred jej
začatím.Postupžalovanej,ktorýodporujezákonuč.7/2005Z.z.,zasahujeajdolegitímnehoočakávania

žalobcu. Žalobca zdôraznil, že ustanovenie § 120 ods. 2 poslednej vety cit. zák. oddeľuje pohľadávky,
ktorésamusiauplatniťprihláškou(starédlhy)auspokojujúsazreštrukturalizačnéhoplánu,aprednostné
pohľadávky. Rozhodujúcim okamihom je okamih vzniku pohľadávky, nie okamih, kedy ju žalobca voči
žalovanej vyčíslil a tá ju mohla vymáhať. Žalobcovi nemôže byť na ťarchu, že zákon č. 7/2005 Z. z.
sa nedotkol ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré upravujú predkladanie výkazov o poistnom.

Ak skutkové okolnosti pohľadávky nastali pred začatím reštrukturalizácie, pohľadávka sa musí do nej
prihlásiť.Pohľadávkažalovanejnapoistnévtuprerokúvanejvecivznikalapostupnezakaždýdeňtrvania
poistenia mesiaca november 2019, a tak si ju žalovaná mala prihlásiť do reštrukturalizácie. Na túto
povinnosť nemalo žiaden vplyv prebiehajúce konanie o predpísaní tejto pohľadávky. Žalovanej podľa
žalobcu nemožno priznať výsadné postavenie, ktoré by bolo nezávislé od akejkoľvek reštrukturalizácie;

takýto výklad by narúšal právnu istotu jej účastníkov. Žalobca znova odkázal na dôvodovú správu k
zákonu č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.; podľa neho
jej odporuje výklad, ktorý zaujala žalovaná a správny súd. Nesúhlasil ani s názorom, že by bol vznik
pohľadávky viazaný na predloženie výkazov, pretože z § 231 ods. 1 písm. e) prvého bodu zákona
č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že výkazy sa predkladajú k poistnému, ktoré je už splatné. Taký názor

je aj absurdný, pretože by to znamenalo, že nepredložením výkazu by pohľadávka na poistné nikdy
nevznikla,hoci§147ods.1a2cit.zák.ajpretentoprípadupravujúpremlčaniepoistného.Žalobcavytkol
správnemu súdu aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorú podľa neho reprezentujú viaceré
rozsudky, ktoré sa týkajú daňových nedoplatkov, medzi nimi rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2020, a ktoré boli prijaté po zmene právnej úpravy vykonanej

zákonom č. 377/2016 Z. z. Naopak, rozhodnutia, na ktoré odkazuje žalovaná, sa týkajú právnej
úpravy účinnej pred novelou vykonanou týmto zákonom. Konečne, žalobca namietol, že preskúmavané
rozhodnutie žalovanej nezohľadňuje skutočnosti, že medzičasom bol schválený reštrukturalizačný plán
žalobcu a pohľadávky žalovanej sa podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. stali nevymáhateľné.

5. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Na úvod zdôraznila, že akceptovanie výkladu žalobcu
by znížilo príjmy žalovanej ako verejnoprávnej inštitúcie hospodáriacej s verejnými financiami. Ďalej
zopakovala svoj názor, že podľa § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je na splnenie povinnosti zaplatiť
a odviesť poistné rozhodný dátum výplaty príjmov zamestnancov. Až následne môže žalovaná predpísať
poistné, a to na základe výkazov predložených žalobcom. Tie boli v prerokúvanej veci predložené až

10. decembra 2019, teda po začatí reštrukturalizačného konania. Až vtedy mala pobočka žalovanej
vedomosť o tejto pohľadávke. Uplynutím novembra 2019 ani žalobca nemohol vedieť o všetkých
skutočnostiach, ktoré ovplyvňujú výšku poistného. Oprávnenia zaplatiť verejnoprávnu pohľadávku podľa
§ 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. vzniká až vtedy, keď je známy dlžník, obsahpohľadávky (na základe predloženého výkazu), existencia sankcie a vynútiteľnosť práva. Nezaplatené
poistné je pohľadávkou až po dni určenom na výplatu príjmov zamestnancov. Tieto závery vyslovil vo
svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Ak by mala verejnoprávna pohľadávka vznikať

pred splatnosťou, bol by to zákonodarca v § 120 ods. 2 cit. zák. ustanovil výslovne tak, ako pre
súkromnoprávne pohľadávky. Rozhodnutie žalovanej tak bolo vydané v súlade so zákonom, a preto niet
dôvodu na jeho zrušenie.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom

6.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyakosúdkasačný(§438ods.2SSP),naktorýod1.augusta
2021 prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v
znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a
predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach
uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

7. V prerokúvanej veci žalovaná začala voči žalobcovi vymáhanie pohľadávky na poistné za mesiac
november 2019, ktoré predpísala exekučným titulom (§ 225b zákona č. 461/2003 Z. z.) - rozhodnutím
z 10. januára 2020. Podľa § 225n ods. 1 cit. zák. môže účastník konania (povinný - porov. cit. § 225b)
príslušnej organizačnej zložke, ktorá vydala upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok, do 15
dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia podať odvolanie, ak (okrem iného) existujú iné okolnosti,

pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne
uplatnené dôvody sa neprihliada. Žalobca takéto odvolanie podal a uplatňoval v ňom, že vymáhaniu
pohľadávkynapoistnomzanovember2019bráni§114ods.1písm.b)zákonač.7/2005Z.z.Podľatohto
ustanovenia má začatie reštrukturalizačného konania okrem iného taký účinok, že pre pohľadávku, ktorá
sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Z ustanovenia § 120 ods. 1 cit. zák. vyplýva, že pohľadávky sa
v reštrukturalizácii zásadne uplatňujú prihláškou, ak zákon neustanovuje inak. Takým ustanovením je
medzi iným § 120 ods. 2 cit. zák., podľa ktorého sa prihláškou neuplatňujú okrem iného pohľadávky,
ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania (spoločne tzv. prednostné pohľadávky).
Reštrukturalizačné konanie sa podľa § 113 ods. 3 cit. zák. začína zverejnením uznesenia o začatí

reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku; účinky zverejnenia podľa § 199 ods. 9 cit. zák.
nastávajú nasledujúci pracovný deň po zverejnení, teda po dátume príslušného vydania Obchodného
vestníka (§ 7 ods. 2 zákona č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov).

8. Zo skutkového stavu zisteného žalovanou vyplýva, že uznesenie o začatí reštrukturalizačného

konania žalobcu bolo zverejnené vo vydaní Obchodného vestníka z 2. decembra 2019. Účinky
zverejnenia tohto uznesenia tak podľa cit. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. nastali 3. decembra
2019 a týmto dňom sa podľa § 113 ods. 3 cit. zák. začalo reštrukturalizačné konanie. Kľúčovou otázkou
prerokúvanej veci tak je otázka, či pohľadávka žalovanej vznikla v tento deň alebo neskôr, teda počas
reštrukturalizačného konania. Ak by vznikla takýmto spôsobom, podľa § 120 ods. 2 cit. zák. by sa do

reštrukturalizácie nemusela prihlasovať a nevzťahovalo by sa na ňu ani obmedzenie ustanovené v §
114 ods. 1 písm. b) cit. zák., teda nemožnosť začať výkon rozhodnutia na jej vymoženie.

9. Správny súd v napadnutom rozsudku vyšiel z doterajšej rozhodovacej praxe, na ktorú opakovane
odkazuje aj žalovaná a ktorá bola v zásade jednotná v tom, že pohľadávka žalovanej voči platiteľovi na

zaplatenie a odvedenie poistného vzniká až dňom splatnosti poistného. Tieto názory vychádzali z toho,
že podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa zamestnávateľ nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr
než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov
o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je
zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného (porov. uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. 5 ECdo 47/2014, judikát R 5/2016, a sp. zn. 2 MCdo 30/2012, v podobnom zmysle aj uznesenie
sp. zn. 3 Obdo 9/2017, judikát R 94/2018). Ústavnú prijateľnosť takéhoto právneho názoru potvrdil
aj ústavný súd (napr. uznesenie sp. zn. II. ÚS 444/2015). Správny súd však v napadnutom rozsudku
vyslovil, že tieto názory platia rovnako aj po novele zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá bola s účinnosťou od
1. marca 2017 vykonaná zákonom č. 377/2016 Z. z. Pritom sa oprel o časť odôvodnenia ústavného

súdu, ktorý vyslovil, že vznik a zánik pohľadávky na poistné na sociálne poistenie možno posudzovať
len podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Z toho správny súd uzavrel, že na zmenu vykonanú v tomto smere
uvedenou novelou nemôže prihliadať. Tento záver však nemôže obstáť.10. Ústavný súd je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Vo svojich
rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že v zásade nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových
a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní

zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010).
Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia
a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010). Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však
patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za
následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,
III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07). Z tohto hľadiska je tak potrebné vnímať aj právne názory ústavného
súdu vyslovené v uvedenom uznesení sp. zn. II. ÚS 444/2015. Ústavný súd totiž len vyslovil, že v čase
jeho rozhodovania nebol s ústavou a uvedenými medzinárodnými zmluvami nezlučiteľný taký právny

názor, že vznik pohľadávky na poistné sa musí posúdiť práve podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Tým však
ústavný súd nevyslovil, že by to bola jediná prijateľná interpretácia, a už vonkoncom nevyslovil, že by
tento výklad mal platiť vždy a za každých okolností, a to aj v prípade, že príslušné zákonné ustanovenia
budú novelizované.

11. Správny súd totiž v napadnutom rozsudku citoval aj inú časť uvedeného uznesenia, v ktorej ústavný
súd vyslovil, že na prihlasovanie pohľadávok v konkurze a reštrukturalizácii sa používali príslušné
ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z., keďže zákon č. 461/2003 Z. z. žiadne osobitné ustanovenia v tomto
smerenemal.Kasačnýsúdpovažujetentoprávnynázorzapodstatnýajpreto,žepriposudzovaníkaždej
skutkovej situácie je potrebné vychádzať z tých právnych noriem, ktoré práve túto situáciu upravujú.

V tu prerokúvanej veci úlohou správneho súdu nebolo riešiť abstraktnú právnu otázku, kedy vzniká
právo žalovanej na poistné na sociálne poistenie, jeho predpísanie a vymáhanie, ale výlučne otázku,
či pohľadávku na poistné bolo treba prihlásiť do reštrukturalizácie podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005
Z. z. alebo nie. Otázka „vzniku pohľadávky“ tak je relevantná len na účely prihlásenia či neprihlásenia
tejto pohľadávky do reštrukturalizácie, pretože účinky § 120 ods. 2 a aj § 114 ods. 1 písm. b) cit. zák.

sú viazané vyslovene len na to, či pohľadávka na poistné do nej mala alebo nemala byť prihlásená.
Názor ústavného súdu citovaný v úvode tohto odseku v tomto prípade vedie k záveru, že na tento účel
(potreba prihlásiť či neprihlásiť pohľadávku do reštrukturalizácie) sa vznik pohľadávky musí posudzovať
takisto prednostne podľa zákona č. 7/2005 Z. z., lebo zákon č. 461/2003 Z. z. nemá v tomto smere
zodpovedajúce osobitné ustanovenie.

12. Z uvedených dôvodov nie je správna úvaha obsiahnutá v ods. 16 napadnutého rozsudku, v zmysle
ktorej sa vznik pohľadávky na účely zákona č. 7/2005 Z. z. musí posudzovať len podľa zákona č.
461/2003 Z. z. Naopak, ako správne zdôraznil žalobca, túto otázku treba posúdiť predovšetkým podľa
zákona č. 7/2005 Z. z. a až podporne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Na účely takého posúdenie je

podľa kasačného súdu podstatná práve novelizácia § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorá bola s
účinnosťou od 1. marca 2017 vykonaná zákonom č. 377/2016 Z. z. Podľa uvedeného ustanovenia sa
vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť
takúto pohľadávku. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (Národná rada Slovenskej republiky, VII.
volebné obdobie, tlač 247) zdôraznila, že sa ním rieši problém prameniaci z toho, že v reštrukturalizácii

nedochádza k zosplatneniu všetkých záväzkov dlžníka, a tak je dôležité rozlišovať ich vznik a splatnosť.
To podľa zákonodarcu viedlo aplikačnú prax k nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so
svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú
pohľadávky splatné. Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky. Preto vznikom
pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa podľa navrhovateľa zákona mal rozumieť okamih vzniku

práva na plnenie (§ 488 Občianskeho zákonníka) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia (t. j.
splatnosť), a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa mal rozumieť okamih, keď dlžník bol
prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

13. Verejnoprávny charakter pohľadávky na poistné na sociálne poistenie nebol sporný ani v doterajšej

judikatúre a nespochybňuje ho ani žalobca, ani žalovaná. Ako vyplýva zo znenia ustanovenia § 120
ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z., ale aj jeho účelu (vyjadreného v dôvodovej správe),
bolo jeho cieľom jasne oddeliť okamih splatnosti verejnoprávnej pohľadávky od okamihu jej vzniku. V
súlade s judikatúrou citovanou v odseku 9 tohto rozsudku možno súhlasiť s tým, že okamihom splatnostipoistného na sociálne poistenie podľa § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vzniká právo žalovanej
poistné predpísať (§ 144 cit. zák.). Možno teda súhlasiť s tým, že týmto okamihom pohľadávka žalovanej
na poistné na sociálne poistenie dospieva. Z § 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. však

vyplýva, že pre vznik tejto pohľadávky už nie je rozhodný tento okamih, teda okamih, kedy žalovaná
môže voči platiteľovi poistné uplatniť predpísaním (§ 144 zákona č. 461/2003 Z. z.), ale rozhodné je,
kedy platiteľ môže prvýkrát dobrovoľne splniť túto svoju povinnosť. Pritom nie je podstatné, či túto
povinnosť aj skutočne splnil, pretože § 120 ods. 2 posledná veta zákona č. 7/2005 Z. z. vyslovene
zdôrazňuje len jeho oprávnenie tak urobiť. Ako správne pripomenul žalobca, citované ustanovenie už

bolo predmetom výkladu veľkého senátu najvyššieho súdu v súvislosti so vznikom daňovej pohľadávky
na úroky z omeškania (rozsudok sp. zn. 1 Vs 3/2020). Najvyšší súd v tomto rozhodnutí s odkazom na
znenie a účel uvedeného ustanovenia zdôraznil, že hoci sa takáto daňová pohľadávka stáva splatnou
právoplatným vyrubením, táto splatnosť nie je podmienkou jej vzniku. Rozhodujúce pre vznik takejto
pohľadávky sú len skutkové okolnosti jej vzniku. Vznik takejto pohľadávky je viazaný na objektívne
okolnosti, ktorými sú existencia splatnej dane a trvanie omeškania (plynutie času).

14. Podstata uvedených právnych názorov je podľa kasačného súdu (napriek opačnému názoru
žalovanej) prenositeľná aj na posúdenie vzniku pohľadávky na poistné na sociálne poistenie. Aj táto
verejnoprávna pohľadávka na účely § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. vzniká okamihom, kedy nastali
objektívne skutkové okolnosti, v ktorých je dlžník prvýkrát oprávnený splniť ju. Podľa § 128 ods. 1 písm.

a) a b), ods. 2 písm. a) a b), ods. 3 písm. a) a b) a ods. 10 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z.
z. poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné na poistenie v
nezamestnanosti platia v zásade tak zamestnanec, ako aj zamestnávateľ; ten je tiež povinný podľa §
128 ods. 8, 9 a ods. 11 písm. a) cit. zák. platiť poistné na úrazové poistenie, na garančné poistenie a
do rezervného fondu solidarity. Podľa § 129 ods. 1 cit. zák. sa suma poistného určuje percentuálnou

sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Vymeriavacím základom
zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a), teda činnosť vyplývajúcu
z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisom, je zásadne tento príjem (porov. § 138 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z.). Tento vymeriavací základ je (s určitými obmedzeniami) aj vymeriavacím

základomzamestnávateľatohtozamestnanca(§138ods.8cit.zák.).Rozhodujúcimobdobímnaurčenie
vymeriavacieho základu zamestnanca je podľa § 139 ods. 1 cit. zák. kalendárny mesiac, za ktorý sa platí
poistné, okrem zamestnancov uvedených v § 4 ods. 2 prvej vete, pri ktorých sa rozhodujúce obdobie
určuje osobitne. Toto rozhodujúce obdobie je rozhodujúcim obdobím aj na určenie vymeriavacieho
základu jeho zamestnávateľa (§ 139 ods. 3 cit. zák.). Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická

osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú zásadne povinné poistné odvádzať. Podľa
§ 141 ods. 2 cit. zák. však za zamestnanca odvádza určité poistné zamestnávateľ, ktorý na tento účel
vykoná zrážku poistného, ktoré je zamestnanec povinný platiť. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. sa potom poistné platí zásadne za kalendárny mesiac pozadu a za toto obdobie zamestnávateľ
podľa § 231 ods. 1 písm. e) prvého bodu cit. zák. aj predkladá pobočke žalovanej výkaz poistného a

príspevkov.
15. Na základe citovaných ustanovení tak nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že pohľadávka
na poistné vzniká postupne každým dňom kalendárneho mesiaca, počas ktorého trvá poistenie. Z
ustanovení upravujúcich rozhodné obdobie, ale najmä z cit. § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
je totiž zrejmé, že zamestnávateľ môže zaplatiť poistné, ktoré je povinný platiť sám, ako aj poistné,

ktoré odvádza za zamestnanca, po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa toto poistné platí.
Uplynutím kalendárneho mesiaca, ktorý je rozhodujúcim obdobím (§ 139 ods. 1 cit. zák.), je totiž
zamestnávateľ v zásade schopný ustáliť, či zamestnanec bol alebo nebol poistencom, vie zistiť výšku
jeho vymeriavacieho základu (spravidla mzda v pracovnom pomere, ktorá je podľa § 129 Zákonníka
práce zásadne splatná pozadu za mesačné obdobie), a dokáže z neho podľa § 129 ods. 1 zákona č.

461/2003 Z. z. vypočítať poistné. Hneď po uplynutí kalendárneho mesiaca tak zamestnávateľ je schopný
vypracovať výkaz podľa § 231 ods. 1 písm. e) prvého bodu cit. zák. Podľa kasačného súdu na tom
nič nemení okolnosť, že v konkrétnych podmienkach konkrétneho zamestnávateľa môžu tieto procesy
zabrať určitý čas, pretože v tomto prípade ide len o spôsob organizácie práce daného zamestnávateľa.
Rovnako na tom nič nemení okolnosť, že žalovaná až do okamihu predloženia takéhoto výkazu nepozná

potrebné veličiny na to, aby poistné prípadne predpísala; na to, aby zamestnávateľ mohol zaplatiť
poistné, je totiž podstatné, aby tieto veličiny poznal on, nie to, aby ich poznala žalovaná. V právnom
zmysle je zamestnávateľ schopný (pri dostatočne presnom evidenčnom systéme alebo dostatočnom
obsadení personálnej agendy) všetky tieto skutkové okolnosti zistiť ihneď po ukončení mesiaca. Na ichzáklade tak dokáže určiť poistné za príslušné mesiace a toto poistné dokáže zaplatiť žalovanej, a preto
je aj oprávnený tak urobiť.

16. Z uvedeného tak podľa kasačného súdu možno uzavrieť, že zamestnávateľ je oprávnený splniť svoju
povinnosť odviesť (zaplatiť) poistné, ktoré platí sám a ktoré platí jeho zamestnanec podľa § 141 ods. 1 a
2zákonač.461/2003Z.z.,vprvýdeňpouplynutíkalendárnehomesiaca,ktorýjerozhodujúcimobdobím
na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnancov (§ 139 ods. 1 a 3 cit. zák.). Podľa už citovaného
§ 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. tak týmto prvým dňom (nasledujúceho) kalendárneho

mesiaca vzniká pohľadávka žalovanej na zaplatenie takého poistného za príslušný (predchádzajúci)
kalendárny mesiac.

17. Na rozdiel od názoru žalovanej kasačný súd nepovažuje okolnosť, že podľa § 143 ods. 1 a 2 zákona
č. 461/2003 Z. z. je poistné splatné až ôsmy deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, resp. až v deň
určený na výplatu príjmov, za podstatnú pre posúdenie okamihu vzniku tejto pohľadávky na účely § 120

ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Tento okamih je totiž rozhodný len pre vznik práva žalovanej predpísať
poistné podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z., nie však pre právo platiteľa zaplatiť poistné. Preto sa
nemožno stotožniť s názorom žalovanej, ktorý predstavila vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti a podľa
ktorého v tento deň vzniká aj právo platiteľa zaplatiť poistné. Taký výklad by totiž znamenal, že platiteľ
poistného nemá právo (teda nesmie) zaplatiť poistné pred jeho splatnosťou, teda pred ôsmym dňom

nasledujúceho kalendárneho mesiaca alebo pred dňom určeným na výplatu príjmov v zmysle § 143
ods. 1 a 2 cit. zák. V takom prípade by však sama žalovaná musela platiteľom vracať všetky platby
poistného, ktoré by prijala pred týmto dňom, pretože by boli zaplatené neoprávnene. Z úradnej činnosti
je však kasačnému súdu známe, že platitelia bežne platia poistné aj pred dátumom jeho splatnosti,
no žalovaná im ho nevracia. To podľa kasačného súdu potvrdzuje, že aj sama žalovaná postupuje v

súlade s názorom, že platitelia môžu poistné zaplatiť aj pred dátumami jeho splatnosti uvedenými v §
143 zákona č. 461/2003 Z. z., teda s názorom, ku ktorému dospel kasačný súd. Okrem toho by názor,
že platiteľ nemôže zaplatiť poistné pred jeho splatnosťou, viedol k záveru, že platiteľ sa bude správať
v súlade s právom len vtedy, ak poistné zaplatí len a výlučne presne v deň jeho splatnosti - ak by ho
totiž zaplatil skôr, konal by (podľa tohto názoru) neoprávnene, ak by ho však zaplatil neskôr, bol by už

v omeškaní. Takýto výklad je podľa kasačného súdu zjavne absurdný, lebo nie je podporený žiadnym
rozumnýmúčelom,ktorémubymalslúžiť.Právetakátobezúčelnáinterpretáciavšakrobízpráva„nástroj
odcudzenia a absurdity“, ako to vzletne formuloval český Ústavný súd vo svojom známom náleze sp.
zn. Pl. ÚS 33/97.

18. Vychádzajúc z uvedeného výkladu tak možno uzavrieť, že ak účinky začatia reštrukturalizačného
konania nastúpili po uplynutí určitého kalendárneho mesiaca, ale pred splatnosťou poistného podľa
§ 143 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., je pohľadávka na poistné za tento kalendárny mesiac
pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania v zmysle § 120 ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z. z. a contrario. Takúto pohľadávku tak žalovaná musí v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou

podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Zároveň ustanovenie § 114 ods. 1 písm. b) cit. zák. vylučuje,
aby sa počas reštrukturalizačného konania pre takúto pohľadávku začalo konanie o výkon rozhodnutia
na majetok patriaci dlžníkovi, a to vrátane konania o vymáhanie pohľadávky podľa § 225a a nasl. zákona
č. 461/2003 Z. z. Existencia takéhoto reštrukturalizačného konania je tak inou okolnosťou v zmysle §
225n ods. 1 cit. zák., pre ktorú je vymáhanie takejto pohľadávky neprípustné.

19. Reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi sa podľa zisteného skutkového stavu začalo s účinkami
od 3. decembra 2019. Rozhodnutím z 10. januára 2020 pobočka žalovanej žalobcovi predpísala poistné
za november 2019. Z obsahu rozhodnutia nevyplývajú žiadne indície, že by bolo predpísané poistné
za iné rozhodujúce obdobie než práve mesiac november 2019. Podľa výkladu podaného v predošlých

odsekoch to znamená, že pohľadávka žalovanej na toto poistné podľa § 120 ods. 2 poslednej vety
zákona č. 7/2005 Z. z. vznikla uplynutím novembra 2019, teda najneskôr 1. decembrom 2019. Táto
pohľadávka tak vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania a žalovaná si ju podľa § 120 ods. 1
cit. zák. mala prihlásiť do reštrukturalizácie žalobcu. Na základe toho tak podľa § 114 ods. 1 písm. b)
cit. zák. žalovaná nemohla pre túto pohľadávku viesť konanie o jej vymáhanie, a to bez ohľadu na to, že

jej rozhodnutie z 10. januára 2020 sa stalo právoplatným. Žalobca tak v odvolaní proti upovedomeniu
dôvodne namietal, že táto okolnosť bráni vymáhaniu pohľadávky v zmysle § 225n ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z.20. Hoci rozhodnutia najvyššieho súdu vydané v inom než správnom kolégiu nie sú pre tunajší súd
formálne záväzné na účely § 22 SSP, treba v záujme úplnosti doplniť, že právnymi otázkami riešenými
v tomto rozsudku sa už okrajovo zaoberal aj najvyšší súd v obchodnoprávnom kolégiu, ktorého

rozhodovacia prax však nateraz nie je celkom ustálená. V uznesení sp. zn. 2 Obdo 33/2020 najvyšší
súd skúmal otázku, či a za akých podmienok pohľadávka na poistné na sociálne poistenie môže byť v
konkurze pohľadávkou proti podstate podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. Najvyšší súd k otázke vzniku
takejto pohľadávky odkázal na skôr citované názory v uzneseniach sp. zn. 5 ECdo 47/2014, judikát R
5/2016, sp. zn. 2 MCdo 30/2012 a sp. zn. 3 Obdo 9/2017, judikát R 94/2018. Zároveň však zdôraznil

rozdiely konkurzu oproti reštrukturalizácii, v ktorej by ustanovenie § 120 ods. 2 poslednej vety zákona č.
7/2005 Z. z. mohlo viesť k odlišným záverom. Naproti tomu v rozsudku sp. zn. 1 Obdo 41/2019 (judikát
R 73/2021), takisto pri riešení otázky, kedy je pohľadávka na poistné na sociálne poistenie prednostnou
pohľadávkou podľa § 87 zákona č. 7/2005 Z. z., obiter dictum vyslovil názor, že zamestnávateľ, ktorý
podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvádza poistné za zamestnanca a vykonáva zo mzdy
zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, by nebol

oprávnený vykonať zrážku a odviesť poistné, teda plniť poisťovni pred dňom uvedeným v § 143 ods. 2
zák. č. 461/2003 Z. z. Z toho vyvodil, že pohľadávka na toto poistné by nevznikla pred dňom uvedeným
v § 143 cit. zák. ani podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa kasačného súdu však tento názor
nedostatočne zohľadňuje okolnosť, že podľa už cit. § 129 Zákonníka práce je mzda splatná zásadne
za mesačné obdobie pozadu, teda kedykoľvek po uplynutí kalendárneho mesiaca. Ustanovenie § 130

Zákonníka práce síce určuje tzv. výplatné termíny, nevyplýva z neho však, že by zamestnávateľ nemohol
zamestnancovi vyplatiť mzdu aj skôr. Takéto právo zamestnávateľa možno vyvodiť jednak z § 130 ods. 4
a8Zák.práce,podľaktoréhomusíbyťmzdazamestnancovidoručenáalebopripísanánaúčetnajneskôr
do výplatného termínu, a teda môže byť poukázaná (vyplatená) aj skôr. Z citovaného ustanovenia takisto
vyplýva,žezamestnancovisapoukazujezásadnečistámzda,tedamzdapovykonanízrážok(§131Zák.

práce),zčohozasalogickyplynie,žezrážkazomzdysamôževykonaťajskôrnežvovýplatnomtermíne.
Citované ustanovenia tak podľa kasačného súdu zásadne spochybňujú záver, že zrážku poistného zo
mzdy zamestnávateľa môže zamestnávateľ vykonať až vo výplatnom termíne, a preto až v tento deň
môže takéto poistné odviesť žalovanej.

21. K všeobecným úvahám žalovanej o tom, že je verejnoprávnou inštitúciou a nakladá s
verejnoprávnymi prostriedkami, možno len stručne poznamenať, že účelom zákona č. 7/2005 Z. z.
je podľa jeho § 1 riešenie úpadku dlžníka. Podľa jednej zo základných zásad vyjadrenej v § 6 cit.
zák. veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie; zvýhodňovanie
niektorých veriteľov je neprípustné. Konania upravené v zákone č. 7/2005 Z. z. sa tak spravidla dotýkajú

práv každého veriteľa, bez ohľadu na to, či jeho pohľadávka je verejnoprávna alebo súkromnoprávna,
pokiaľ samotný zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z.
nerozlišuje medzi požiadavkami na prihlásenie súkromnoprávnych a verejnoprávnych pohľadávok, a tak
ich spoločným znakom je, že sa za určitých okolností môžu stať nevymáhateľnými (§ 155 ods. 2 cit. zák.).
Účinky reštrukturalizácie na hospodárenie žalovanej sa tak nijako nelíšia od jej účinkov na hospodárenie

akéhokoľvek iného súkromnoprávneho, ale aj verejnoprávneho veriteľa, ktorý takisto plní verejné úlohy
a nakladá s verejnými prostriedkami (napr. štátu z titulu daní a poplatku). Ako zdôraznil aj ústavný súd
vo svojej judikatúre, zmyslom a účelom reštrukturalizácie je zabránenie individuálnemu uplatňovaniu či
výkonu práv jednotlivých veriteľov v prospech ich kolektívneho uspokojenia. Maximalizácia uspokojenia
pohľadávok všetkých veriteľov pri spravodlivom usporiadaní vzťahov všetkých veriteľov s dlžníkom je

determinantom určujúcim spoločný záujem veriteľov (nález sp. zn. I. ÚS 200/2011, č. 80/2011 ZbNaU).
Zákonodarca tak schválením zákona č. 7/2005 Z. z. vedome prejavil vôľu, aby (pokiaľ nie je splnená
niektorá z ustanovených výnimiek) reštrukturalizáciou boli dotknuté aj verejné prostriedky, s ktorými
žalovaná hospodári, rovnako ako ňou budú dotknuté iné verejné prostriedky a súkromné prostriedky.
Taký výklad ustanovenia § 120 ods. 2 cit. zák., aby práve prostriedky, s ktorými hospodári žalovaná,

boli dotknuté čo najmenej, by nezodpovedal ani prejavenej vôli zákonodarcu, ani citovanému § 6 tohto
zákona, ani účelu reštrukturalizácie tak, ako ju chápe ústavný súd. K záverečnej úvahe žalovanej, že
žalobca reprezentuje záujem úzkeho okruhu subjektov, možno len stručne poznamenať, že s ohľadom
na počet povolených reštrukturalizácií (napr. za rok 2021 ich bolo 49) sa celá úprava reštrukturalizácie
týka len mimoriadne malého segmentu všetkých podnikateľských subjektov. Napriek tomu ju však

zákonodarca upravil samostatným zákonným rámcom, ktorým tomuto malému segmentu priznal už
vysvetlené postavenie.
IV.
Záver22. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
nie je správne. Žalovaná v dôsledku nesprávneho výkladu ustanovenia § 114 ods. 1 písm. b) v spojení s
§ 120 ods. 2 poslednej vety zákona č. 7/2005 Z. z. a v nadväznosti na § 139 ods. 1, § 141 ods. 1 a 2 a §

142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nesprávne dospela k záveru, že vymáhanie pohľadávky predpísanej
žalobcovi rozhodnutím pobočky z 10. januára 2020 je napriek prebiehajúcemu reštrukturalizačnému
konaniu prípustné. Žalovaná tak vec nesprávne právne posúdila, čo podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP
opodstatňovalo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

23.Aksprávnysúdzatýchtookolnostísprávnužalobuakonedôvodnúzamietol,vychádzajehorozsudok
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.
Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil
tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. V rozpore
so sťažnostným návrhom žalobcu kasačný súd nepovažoval za potrebné zrušiť aj upovedomenie
pobočky zo 17. februára 2020; úlohou žalovanej totiž bude rozhodnúť o osude tohto upovedomenia pri

novom rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Pritom je žalovaná v ďalšom konaní viazaná právnymi názormi
vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 a § 469 SSP).

24. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na
krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa § 167 ods. 1 samostatne, ako aj v spojení s

§ 467 ods. 1 SSP priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konania
na oboch stupňoch.

25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.