Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2022

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sžr/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201014
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:4015201014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky
Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha PhD.,
v právnej veci navrhovateľov: 1/ Mesto Šurany, Nám. Hrdinov 1, 942 01 Šurany, IČO: 00 309 311,
právnezastúpený:JUDr.MartinKanás,advokát,AdvokátskakanceláriaŠkolská3,94901Nitra,2/JUDr.
Juraj Puskailer, správca konkurznej podstaty - Výrobno-obchodné družstvo v Šuranoch, v likvidácii - so

sídlom ul. SNP 149, 942 01 Šurany, právne zastúpený: Mgr. Helena Farkašová, advokátka, Advokátska
kancelária so sídlom v Nových Zámkoch, ul. Žerotínova bašta č. 1, proti odporcovi: Okresný úrad Nové
Zámky, so sídlom Podzámska 25, 940 02 Nové Zámky, za účasti: 1./ H.. U. O., XXX XX B., O. X, zástupca
oprávnených osôb 2./ X. U., bytom B., I. X, 3./ H. O., K., J. XX, 4./ X. O., O., Z. XXXX/L., 5./ H.. H. O.,
S. XX, J., 6./ P. O., B., W. XXX, 7./ H.. H. O., B., P. X, 8./ H. O., B., Z. XX, 9./ X. O., K., Q. X, 10./ Q. O.,
B., Q. XX, 11./ R. O., B., O. XX, 12./ V. O., B., Q. XX, 13./ Q. O., B., Q. X, 14./ E. O., B., V. XX, 15./ X.
O., B., S. X, 16./ Q. O., B., Z. XX, 17./ Q. O., B. S. W., Y. XX, 18./ Q. O., O., Q. K. X, 19./ B. O., O., B.

X, 20./ X.. Q. O., I. I., W. X, 21./ I. D., B., V. X, 22./ U. D., G. Q., I.. B. X, 23./ A.A., B., W. XX, 24./ X.. U.
E., O., P. XX, 25./ R. P., K., W. XX, 26./ A. P., B., Q. X, 27./ X. P., B., Q. XX, 28./ Q. P., B., Q. XX, 29./
Q. P., B., Q. X, 30./ V. P., P. XXX, 31./ V. P., B., Q. X, 32./ U. P., I. I., O. XX, 33./ Q. P., O., P. L., 34./ S.
P., I.Y., Q. XXX, 35./ R. P., B., Q. XX, 36./ B.T., B., S. W., Y. XX, 37./ Q. Q., B., Z. XX, 38./ P. A., B., Q.
XX, 39./ X. A., K. G., X.. S. XX, 40./ F. E., S. W., S. X, 41./ Q. E., S. W., S. X, 42./ Q. E., B., J. XXX/XX,
43./ H.. Q. E., O. P., K. X, 44./ U. F., B., Q. XX, 45./ H.. S. F., K., Z. XX, 46./ H.. Q. Z., K., V. P. XX, 47./

V. Z., B., K. Z. XXX, 48./ U. Z., G., W. XXX/XX, 49./ A. Z., B. - K. Z. XXX, 50./ I. Z., K. G., B. XX, 51./E.
Z., B., W. XX, 52./ Q.. V. Z., O., E. XX, 53./H.. V. Z., O., H., 54./ X. Z., O., R. X, 55./ Q. Z., S., B. XX, 56./
Q. Z., B.- S. W., K. B. XX, 57./ E. Z., B., Q. XXXX/XX, 58./X. Z., Z. XXX 59./ S. Z., B. Q.. S. XX, 60./ J.
Z., Z., Q. XX/XX, 61./H.. Q. Z., K. G., S. X, 62./ W. Z., B., W. XX, 63./ I. Z., B. - S. W., O. X, 64./ P. Z.,
B. - S. W., O. X, 65./ Q. Z., B., Q. X, 66./ Q.. Q. Z., B., W. XX, 67./H.. V. Z., O., Y. XX, 68./ V.. B. Z., O.,
I. X, 69./ H.. P. Z., B., Q. X, 70./ E. Z., B., Q. XX, 71./ B. X., B., K. X, 72./ H.. A. S., K., P. XX, 73./ Q. S.,
B., B. X, 74./ Q. S., B., O. XX, 75./ S. S., S., B. XX, 76./ S. S., G., Q., 77./H.. U. S., I., V. W. XX, 78./Q.

S., B.- S. W., U.. W. XX, 79./ B. S., B. - S. W., K. B. XX, 80./ Q. S., Šurany, Q. XX, 81./ H.. H. S., B., Z.
XX, 82./ S. S., B. - S. W., W.. U. XXXX/XX, 83./ Q. S., O., V. XX, 84./ Q. S., B., O. XX, 85./ R. S., B., Q.
XX, 86./ Q. S., K. G., B. XX, 87./ X. S., B. - S. W., G. B. X, 88./ O. J., B., Q. X, 89./ Q. J., B. - S. W., B.
X, 90./I. J., B., V. XX, 91./ Q. J., J. XX, 92./ H.. S. Q., O., R. XXXX/X, 93./ X. Q., B. - K. Z. č.d. XX, 94./
X. Q., B., W. XXX, 95./ Q. Q., B. - K. Z., Z. XX, 96./ Z. Q., B., Q. X, 97./ X. Q., I., E., E. XXX, 98./ G. Q.,
K. G., X.. S. XX, 99./ A. Q., O., O. X, 100./ W. Q., J. XXX, 101./ B. Q., W. K. B., I.. X. Q. XX/XX, 102./ I.

Q., B., S. W., O. XX, 103./ B. Q., O., K. XX, 104./Q. Q., B. - S. W., W. XX, 105./ E. Q., B., X. XX, 106./
X. Q., B., Q. X, 107./ U. Q., B., X.. S. XX, 108./ X. Q., B., B. XX, 109./ Q. Q., B., Q. XXXX/XX, 110./ Q.
Q., B., W. XX, 111./ G. Q., K. G., Q. K.. X, 112./ Q. K., O., O. XX, 113./ Q. K., B., W. XX, 114./ R. K., B.,
Q. X, 115./ X. R., B., Q. X, 116./ X. R., B., W. XX, 117./ R. R., B., W. XXX, 118./ Q. R., B., B. X, 119./ A.
R., O., Z. XX, 120./ A. R., V. B.., B.. S. XXX/XX, 121./ O. R., B., J. XX, 122./ Q. V., W., Y. XX, 123./ A.
V., B., Z. XX, 124./ H.. A. V., J., V. X, 125./ H.. P. V., O., R. X, 126./ A. V., B., Q. XXX/XX, 127./ X. V., B.,
K. XX, 128./ Q. V., K., K. XXX/XX, 129./ G. V., B. - S. W., V. XX, 130./ Q. Y., K. G., S. XX, 131./ X. Y., B.,

Z.X, 132./ S. Y., B., X.. S. XX, 133./ X. Y., B., W. XX, 134./ X. Y., B., V. X, 135./ Z. W., O., J. XX, 136./
X. W., U. XXX, 137./ P. W., B., B. 3, 138./ G. W., B. - S. W., Y. XX, 139./ Q. W., V., V.X, 140./ Z. W., O.,
O. XX, 141./ B.U., K. G., K. XX, 142./ A.H., B., Q. X, 143./ Q.S., B., Q. XX, 144./ O. B., B. - S. W., T.. S.
XX, 145./ Z.I., B., Q. XX, 146./ Q.. X. B., B., X.. S. XX, 147./ Q.. Y.T., B., Q. XXX/X, 148./ G.T., K., X. XX,
149./ Q.T., O., I. XX, 150./ Q. B., O., A. XX, 151./ Q. B., B., Q.XX, 152./ H.. B.T., B., Z. XX, 153./ V.. S.T.,K., V. XX, 154./ Q. B., B., O. XX 155./ X.B., J. XX, XXX./ Q. B., B. - S. W., G. X, 157./ B. I., B., K. XX,
158./ H.. E. I., B., X.. S. XX, 159./ B. I., B., X.. S. XX, 160./ R. I., Q., Z. X, 161./ O. I., B., W. XXX, 162./
X. I., B., Q. XX, 163./ Q. I., B., X. XX, 164./ B. I., S.. F.., F.. O. XX, 165./ P. I., B.- S. W., S. XX, 166./ X. I.,

S. XXX, 167./ X. I., B. - S. W., S. XX, 168./ Q. I., B. -S. W., O. XX, 169./ Q. I., B. - S. W., K. B. XX, 170./
V. I., B., O. XX, 171./ Y. I., K., O. X, 172./ E. I., B., X.. S. XX, 173./ Q. I., V. H., E., I. X, 174./ G. I., B., Z.
XX, 175./ Q. I., B., Y. XX, 176./ B. T., B., Q. XX, 177./ Y.. X. B., B., Q. XX, 178./ H.. B. B., B., X. X, 179./
X.. V. B., K., B. XX/X, 180./ R. B., K. G., K. XX, 181./ Q. B., B., B. X, 182./ U. B., B., V. B. X, 183./ E. B.,
B., J. XX, 184./ H. B., S., Z. XX, 185./ X. B., B., Z. X, 186./ Q. B., B., W. XX, 187./ Q. B., B., S. T.. XXX/

X., 188./ A. B., B., O. L., 189./ E. B., B. - S. W., O. X, 190./ U. B., B., B. XX, 191./ Q. B., B., Q. XXXX/
XX, 192./ B. B., B. - K. Z., P. XX, 193./ X. G., B. - S. W., G.S. X, 194./ H.. Q. G., B., Y. XX, 195./ U. G.,
B., P. X, 196./ H. G., B., S. XX, 197./ X. G., B., Y. XX, 198./ X. G., B., O. XX, 199./ S. G., B. - S. W., G.
X, 200./ B. G., B. - S. W., S. X, 201./ Q. G., B., W. X, 202./ I. G., K., S., X. XX, 203./ G. G., B., Q. XX,
204./ U. G., B., P. X, 205./ J.H., O., B. XX, 206./ R.H., B., O. X, všetci v zastúpení: Q.. I. B., bytom B.,
W. XXXX/XX, 207./ Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Nové Zámky, Svätoplukova 1, 940

24 Nové Zámky, 208./ Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia, Janka Kráľa 56, 942 01 Šurany,
209./ TS-tube systems s.r.o., Družstevná 5/2821, 942 01 Šurany, 210./ X. E., S. X, XXX XX B., 211./ Z.
E., S. X, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZ-
PLO-2015/000437-304 zo dňa 16.06.2015 konajúc o odvolaní navrhovateľa 1/ proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre č.k. 23Sp/132/2015-266 zo dňa 15. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sp/132/2015-266
zo dňa 15. októbra 2018 potvrdzuje.

II. Účastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. Zúčastneným osobám v 1/ až 211/rade sa náhrada trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na krajskom súde

1. Krajský súd v Nitre (ďalej ako „krajský súd“) rozsudkom č. k. 23Sp/132/2015-266 zo dňa
15. októbra 2018 (ďalej ako „rozsudok“) potvrdil rozhodnutie odporcu - č. rozhodnutia: OU-
NZ-PLO-2015/000437-304 zo dňa 16.06.2015 (ďalej ako „rozhodnutie správneho orgánu“ alebo

„rozhodnutie odporcu“) a zároveň navrhovateľom nepriznal náhradu trov konania.

2. V súdenej veci krajský súd konanie viedol a následne rozhodol podľa tretej hlavy piatej časti zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej ako „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“), a to
napriek tomu, že s účinnosťou od 01.07.2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený. Uvedený postup

bol dôvodný vzhľadom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), podľa ktorého „Konania podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.“.

3. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd konal o podaní navrhovateľov ako o návrhu na preskúmanie
zákonnosti neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu (odporcu) - tzv. rozhodovanie o opravných
prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. V rámci tohto prieskumu krajský súd dospel k
záveru o vecnej a právnej správnosti rozhodnutia odporcu, preto ho krajský súd potvrdil. Rozhodnutie
vydané odporcom (a napadnuté navrhovateľmi na krajskom súde) je rozhodnutím vydaným podľa

zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
(ďalej ako „reštitučný zákon“ alebo „zák. č. 229/1991 Zb.“)4. Rozhodnutím odporcu (bod 1. výroku rozhodnutia) bolo osobám uvedeným vo výrokovej časti
predmetného rozhodnutia (oprávnené osoby, resp. dedičia po oprávnených osobách - ďalej súhrnne aj

ako „oprávnené osoby“) priznané vlastnícke právo k častiam pôvodných pozemkov, ktoré boli vedené
v katastrálnom území B. v pozemkovej knihe - vložka č. X - ako parc. č. XXX/X a XXX/X - v čase
rozhodovania odporcu - evidovaných v katastri nehnuteľností v registri C-KN, a to ako parc. č. XXXX/X
(trvalé trávne porasty), výmera: 2733 m2, list vlastníctva č. X, parc. č. XXXX/XX (trvalé trávne porasty),
výmera: 151 m2, list vlastníctva č. X a parc. č. XXXX/XX (trvalé trávne porasty), výmera: 8364 m2,

list vlastníctva č. XXXX. Odporca dospel k záveru, že v prípade týchto parciel sú u oprávnených osôb
splnené podmienky pre priznanie vlastníckeho práva podľa reštitučného zákona, a to každej oprávnenej
osobe o veľkosti podielov tak, ako tieto vyplývajú z výroku rozhodnutia.

5. Rozhodnutím odporcu (bod 2. výroku rozhodnutia) bolo zároveň rozhodnuté, že oprávneným osobám
sa nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B. nasledovne: PKV č. X,

parcela č. XXX/X (roľa). Výmera: 39329 m2, nevydávaná časť: 559 m2 (a to parc. reg. C č.: XXXX/
X (zastavené plochy a nádvorie) 140 m2, parc. reg. C č.: XXXX/XX (zastavané plochy a nádvorie)
86 m2, parc. reg. C č.: XXXX/X (zastavané plochy a nádvorie) 277 m2, parc. reg. C č.: XXXX/X
(zastavané plochy a nádvorie) 56 m2). Odporca vo výroku rozhodnutia uviedol, že oprávneným osobám
patrí za nevydávanú výmeru (559 m2) náhrada (v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 16 reštitučného

zákona), a to podľa výšky jednotlivých spoluvlastníckych podielov oprávnených osôb uvedených v bode
1. výroku rozhodnutia. Dôvodom pre nevydanie predmetných nehnuteľností (o súhrnnej výmere 559 m2)
je skutočnosť, že predmetné parcely sú zastavané, čo tvorí zákonnú prekážku ich vydania podľa § 11
ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona.

6. Krajský súd rozhodnutie odporcu považoval za vecne správne a zákonne, keď zistil, že oprávnené
osoby v zákonnej lehote riadne požiadali o vydanie nehnuteľností (podľa reštitučného zákona), a to
žiadosťou doručenou príslušnému orgánu dňa 29.12.1992. S uplatnením nároku bola zároveň povinná
osoba - Jednotné roľnícke družstvo 20. výročia oslobodenia ČSSR v Šuranoch (JRD v Šuranoch) -
(neskôr Výrobno-obchodné družstvo v Šuranoch - a v čase rozhodovania odvolacieho súdu: Výrobno-

obchodné družstvo v Šuranoch, v likvidácii - JUDr. Juraj Puskailer, správca konkurznej podstaty - všetky
označenia ďalej súhrnne ako navrhovateľ 2/) vyzvaná na vydanie nehnuteľnosti, avšak k dohode medzi
oprávnenými osobami a povinnou osobou nedošlo, preto bolo vo veci meritórne rozhodnuté odporcom
tak, ako je to uvedené vyššie v tomto rozsudku. Naviac, krajský súd v súlade so zisteniami odporcu
ustálil, že v čase konania odporcu o uplatnenom reštitučnom nároku oprávnených osôb, navrhovateľ 2/

predal časť nehnuteľností, ku ktorým sa viazal nárok oprávnených osôb, tretím osobám (okrem iných
- aj navrhovateľovi 1/), pričom takýto prevod je podľa § 5 reštitučného zákona neplatný. Navrhovateľ
1/ následne takto nadobudnuté nehnuteľnosti, resp. ich časti, previedol na ďalšie osoby. Krajský súd
sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa 2/, že nehnuteľnosti predať mohol. Mal za to, že keďže
bolo preukázané, že oprávnené osoby spolu s uplatnením nároku na správnom orgáne požiadali o

vydanie nehnuteľnosti povinnú osobu (navrhovateľ 2/), tento musel vedieť, že predmetné nehnuteľnosti
sú predmetom reštitučného konania, a preto ich nemal scudziť. Krajský súd sa nestotožnil ani s tým
tvrdením navrhovateľa 2/, že oprávnené osoby sa mali prihlásiť so svojim nárokom do konkurzného
konania navrhovateľa 2/. Krajský súd zároveň poukázal na to, že odporca v rámci správneho konania
viedol dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že niektoré pozemky, ku ktorým sa nárok uplatnil, sú zastavané,

a preto v prípade týchto pozemkov ich vydanie neprichádza do úvahy.

II.
Stručný priebeh administratívneho konania

7. Oprávnené osoby si dňa 29.12.1992 pod číslom podania 1530/92, ktoré bolo upresnené dňa
15.12.1993, uplatnili na Pozemkovom úrade v Nových Zámkoch prostredníctvom H.. U. O. nárok na
vydanie nehnuteľností v katastrálnom území B., ktoré boli pôvodným vlastníkom odňaté podľa zákona
SNR č. 81/1949 Zb. (poznámka odvolacieho súdu: okruh oprávnených osôb sa v priebehu reštitučného
konania menil, pričom nie každá oprávnená osoba bola zastúpená v reštitučnom konaním spoločným

zástupcom - H.. U. O.).

8. Spolu s uplatnením nároku bola zároveň povinná osoba - Jednotné roľnícke družstvo v Šuranoch
(navrhovateľ 2/) - vyzvaná na vydanie nehnuteľností, avšak z dôvodu absencie dohody medzi povinnouosobou a oprávnenými osobami bolo potrebné dotknuté právne vzťahy usporiadať autoritatívnym
spôsobom, a to rozhodnutím vo veci - podľa reštitučného zákona.

9. V rámci konania o podanej žiadosti oprávnených osôb, Pozemkový úrad v Nových Zámkoch,
resp. jeho právni nástupcovia, predmet žiadosti rozdelili do niekoľkých samostatných individuálnych
správnych aktov, a to - rozhodnutie č.: OPPaLH-00229-2001/05454/ZK zo dňa 20.09.2001, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2001 a následne rozhodnutie č.: ObPU-8-10/6363/ZK zo dňa
01.07.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2010.

10. Rozhodnutie odporcu, ktoré je predmetom tohto konania, je teda tretím parciálnym rozhodnutím
vo veci, ktorým by sa nároky oprávnených osôb mali právoplatne vysporiadať a jeho predmetom sú
nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom prvého a druhého rozhodnutia (ktoré sú špecifikované vyššie v
tomto odôvodnení).

11. V priebehu administratívneho konania bolo zistené, že navrhovateľ 2/ ako povinná osoba podľa
reštitučného zákona, previedol vlastnícke právo k niektorým pozemkom, ktorých sa týkala žiadosť
oprávnených osôb, a to napriek zákonnému zákazu, resp. napriek tomu, že takéto prevody sú ex lege
neplatné (§ 5 reštitučného zákona). Z listín založených v administratívnom spise vyplýva, že zástupca
oprávnených osôb požiadal povinnú osobu už v decembri 1992 o vydanie nehnuteľností, a teda povinná

osoba (navrhovateľ 2/) musela a mala mať vedomosť o tom, že tieto nehnuteľnosti sú predmetom
reštitučného konania, a preto sa na prevod vlastníckeho práva vzťahujú zákonné obmedzenia.

12. Odporca v priebehu administratívneho konania zistil, že u oprávnených osôb sú splnené
hmotnoprávne podmienky pre priznanie nároku, avšak zároveň identifikoval, že vzhľadom na

skutočnosť, že niektoré dotknuté parcely sú zastavané, nie je ich možné vydať a je potrebné poskytnúť
oprávneným osobám náhradu (bod 2. výroku rozhodnutia). K tým parcelám, ktoré zastavené nie sú, a
teda sú pri nich splnené podmienky priznania vlastníckeho práva, zahrnul odporca do bodu 1. výroku
rozhodnutia a oprávneným osobám prinavrátil vlastnícke právo k týmto parcelám.

III.
Odvolanie navrhovateľa 1/

13. Proti rozsudku, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu, podal odvolanie navrhovateľ 1/, a to
podaním zo dňa 21.12.2018 doručeným krajskému súdu v elektronickej forme v ten istý deň. V odvolaní

sa navrhovateľ 1/ (ďalej ako „odvolateľ“) domáha zrušenia rozsudku krajského súdu a vrátenia veci súdu
I. inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

14. Odôvodnenie odvolania je koncipované na nasledovnej argumentácii:
a) nesprávne a nezákonné poučenie súdu o spôsobe podania opravného prostriedku proti rozsudku

krajského súdu, pretože poučenie krajského súdu v časti o náležitostiach odvolania odkazuje na § 42
ods. 3, avšak bez uvedenie toho, o zákonné ustanovenie ktorého zákona sa má jednať
b) nesprávne právne posúdenie veci, resp. to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolateľ namieta, že z konania, ako aj z napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že „sa jedná o pozemky, na ktorých sú stavby a tieto stavby sa tam nachádzali ešte pred

účinnosťou zákona č. 229/1991 Zb.“, pričom odvolateľ - v tejto súvislosti - odkazuje na str. 13 rozhodnutia
odporcu
c)mázato,žeprevoddotknutýchpozemkovnatretieosobybolzákonný,keďžeichnebolomožnévydať,
preto boli rozčlenené geometrickým plánom a následne takto predané navrhovateľom 2/ odvolateľovi,
pričom uvádza, že na tomto základe má odvolateľ za to, že „pozemky, ktoré navrhovateľ odkúpil od

správcu konkurznej podstaty nepodliehajú vydaniu a nebolo a ani nie je možné ich zákonne vydať“
d) zástupca oprávnených osôb (H.. U. O.) si ako predseda urbárskeho spolku uplatnil nároky o vrátenie
vlastníckeho práva i žiadosťou zo dňa 29.12.2004 (podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov), s čím sa odporca žiadnym spôsobom
nevysporiadal.15. Odvolanie bolo doručené účastníkom konania, pričom k obsahu odvolania sa nevyjadril ani jeden
z nich. Rovnako bolo doručené zúčastneným osobám, ani od nich nebolo do spisu doložené žiadne
vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa 1/.

IV.
Súvisiaca právna úprava, posúdenie veci odvolacím súdom

16. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci
v zmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb
v správnom súdnictve.

17. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

18. S účinnosťou od 1. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z.z. doplnená Ústava
Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny

súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s §
101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 4S
a v odvolacom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolaní navrhovateľa 1/

podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250l ods. 2 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že
deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk a dospel k záveru
o vecnej správnosti rozsudku krajského súdu, a preto tento rozsudok potvrdil.

20. Podľa preambuly k reštitučnému zákonu, tento bol prijatý v snahe zmierniť následky niektorých
majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období
rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením
pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami

hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia

21.Podľa§4ods.1reštitučnéhozákona,oprávnenouosobouještátnyobčanSlovenskejrepubliky,ktorý
má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej
usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990

spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

22. Podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona, povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku
dňu účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia, s výnimkou a) podnikov so zahraničnou majetkovou
účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby.

Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od právnických osôb po 1. októbri 1990, b) cudzích
štátov.

23. Podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona, povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich
vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto

zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony
sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto
povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.24. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade,
že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;
pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.

25.Podľa§11ods.2reštitučnéhozákona,vprípadeuvedenomvodseku1saoprávnenejosobeprevedú
bezodplatne do vlastníctva stanoveným postupom iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere
a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky, alebo sa jej poskytne náhrada za pozemky v peniazoch.

26.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikykonajúciakosúdodvolacívmedziachodvolanípreskúmal
rozsudok krajského súdu, pričom preskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu.

27. V súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom reštitučnom nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb. treba
na úvod uviesť, že rozhodovanie pred správnym orgánom možno rozdeliť na dve fázy, v prvej sa rieši
otázka, či osoby ktoré si uplatnili reštitučný nárok, resp. ich právni nástupcovia, spĺňajú vo vzťahu k

identifikovaným nehnuteľnostiam podmienky pre uznanie za oprávnené osoby v zmysle § 4 reštitučného
zákona v nadväznosti na preukázanie reštitučného titulu v zmysle § 6 reštitučného zákona. Výsledkom
tejto časti konania je záver o tom, či sú v návrhu uvedené osoby na základe preukázania konkrétneho
reštitučného titulu uznané za oprávnené osoby na odstránenie preukázanej majetkovej ujmy niektorým
zo zákonom predvídaných spôsobov.

28. V prípade kladného záveru sa v ďalšej fáze správneho konania rozhoduje o tom, či je možné
oprávnenej osobe navrátiť (priznať) vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo je primárny účel zákona,
alebo vzhľadom na existenciu prekážok vydania (§ 11 ods. 1 reštitučného zákona) prichádza do
úvahy subsidiárna možnosť bezodplatného prevodu iného pozemku stanovených parametrov alebo

poskytnutie náhrady v peniazoch.

29. V prejednávanej veci možno odvolacie dôvody uplatnené odvolateľom rozdeliť do dvoch kategórií -
jednak dôvody procesno-právne (týkajúce sa údajných vád poučenia rozsudku krajského súdu a toho,
že v reštitučnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, správny orgán neprihliadal na

to, že H.. U. O. si reštitučné nároky uplatnil aj podľa neskoršej právnej úpravy) a dôvody hmotno-právne
viažuce sa k samotnému reštitučnému konaniu, ktoré odvolateľ rozdelil do dvoch bodov: nesprávne
právne posúdenie spočívajúce v tom, že v rámci rozhodovania vo veci sa neprihliadalo na skutočnosť,
že stavby na nárokovaných parcelách stáli už pred rokom 1991, ako aj to, že predaj parciel zo strany
navrhovateľa 2/ vo vzťahu k odvolateľovi musel byť zákonný, keďže sa nejednalo o parcely, ktoré by bolo

možné vydať. Odvolací súd jednotlivé námietky uvedené v odvolaní vyhodnotí samostatne v ďalších
bodoch tohto odôvodnenia.

30. Odvolací súd v prvom rade verifikoval odvolaciu námietku odvolateľa ohľadom poučenia v rozsudku
krajského súdu a zhodne s ním má za to, že je nepochybné, že poučenie rozsudku krajského súdu

obsahuje časť, v ktorej súd odkazuje na „§ 42 ods. 3“, avšak neurčuje, o ustanovenie ktorého zákona
sa má jednať.

31. Na strane druhej, odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností dospel k záveru, že tento parciálny
nedostatokpoučenianemalžiadnyreverznýefektnasubjektívneprávaodvolateľa.Zrozsudkukrajského

súdu je zrejmé, že tento konal a rozhodoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, a preto odvolateľ,
ktorý je naviac zastúpený v konaní kvalifikovaným právnikom - advokátom, mohol pri bežnej odbornej
starostlivosti zistiť, že sa jedná o ustanovenie § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

32. Samotné ustanovenie § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku znie nasledovne: „(3) Pokiaľ

zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.“, pričom odvolanie podané navrhovateľom 1/

(odvolateľ) obsahovalo všetky zákonné náležitosti, a preto tento ani nebol osobitným úkonom zo strany
súdu vyzývaný na odstraňovanie nedostatkov odvolania, resp. jeho doplnenie.33. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že ide o formálnu vadu poučenia, ktorá však nemala žiadny
materiálny vplyv na subjektívne práva odvolateľa. Tento totiž riadne a včas podal odvolanie proti
predmetnému rozsudku, lehotu na podanie odvolania nezmeškal, jeho odvolanie obsahuje náležitosti

predpísané zákonom, a preto odvolací súd nemohol privoliť tejto odvolacej námietke ako okolnosti
odôvodňujúcej petit odvolania, a to zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie
krajskému súdu.

34. Druhá procesná námietka uvedená v odvolaní je postavená na tom, že príslušný správny orgán

sa nevysporiadal s druhou reštitučnou žiadosťou H.. U. O. zo dňa 29.12.2004, ktorá rovnako ako
prvá reštitučná žiadosť (ktorá je predmetom tohto súdneho konania), zahŕňa i nehnuteľnosti, ktoré boli
prevedené na odvolateľa (zo strany navrhovateľa 2/), pričom podľa zákona, na základe ktorého bola
podaná H.. O. druhá žiadosť, konkrétne - zákon č. 503/2003 Z. z., nie je možné tieto nehnuteľnosti vydať
(§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z.).

35.Odvolacísúdvprvomradeuvádza,žepredmetnánámietkaodvolateľajeneurčitá.Niejeznejmožné
vyvodiť, čo presne odvolateľ vytýka správnemu orgánu - či to, že sa v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je
predmetom tohto prieskumu, nevysporiadalo s druhou žiadosťou H.. O. alebo to, že príslušný správny
orgán vôbec nevybavil druhú žiadosť H.. O., pričom- podľa názoru odvolateľa - ak by ju správny orgán
riadne vybavil, H.. O. by bol neúspešný pre nemožnosť vydania týchto nehnuteľností.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu však platí, že bez ohľadu na to, ktorá z uvedených línií je tou, ktorá
má tvoriť odvolací dôvod, ani jedna z nich by nebola relevantná pre zrušenie rozsudku krajského súdu.
Ako totiž uvádza sám odvolateľ, ide o opätovnú, resp. z hľadiska časového, o druhú žiadosť. Nie je teda
sporné, že prvá žiadosť bola podaná dňa 29.12.1992 a druhá žiadosť bola podaná dňa 29.12.2004. Prvá

žiadosť bola podaná podľa reštitučného zákona a - podľa vlastných tvrdení odvolateľa - druhá žiadosť
bola podaná podľa zákona č. 503/2003 Z.z.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto nepochybné, že ide o dve samostatné administratívne
konania, ktorých výsledky budú môcť byť, resp. sú predmetom samostatných prieskumných procesných

postupov. Ani odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý by bolo potrebné sa osobitne venovať v rozhodnutí
odporcu inému správnemu konaniu, a to najmä v prípade, ak ide o časovo neskôr začaté konanie
(fakticky 12 rokov po podaní prvej žiadosti, o ktorej zákonnosti aktuálne koná odvolací súd).

38. Je pravdou, že podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 503/2003 Z.z. platí, že „Vlastníctvo k pozemkom

alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej
osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1 )“, avšak táto úprava by bola vo veci relevantná v prípade, ak
by rozhodnutie odporcu zo dňa 16.06.2015 bolo vydané podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Rozhodnutie,
ktoré je predmetom tohto prieskumu bolo vydané na základe prvej (skoršej) žiadosti oprávnených osôb
(zo dňa 29.12.1992) a odporcom bola riadne vybavená podľa znenia príslušného reštitučného zákona

(podľa ktorého bola podaná). Zo všeobecne záväznej právnej úpravy nevyplýva, že by podanie druhej
žiadosti (podľa neskoršej právnej úpravy) negovalo právne účinky prvej žiadosti (uplatnenej podľa inej
právnej úpravy). Odvolací súd má za to, že námietka odvolateľa by bola kvalifikovaná pre meritórny
prieskum najmä v prípade, ak by táto vychádzala z toho, že o parcelách, o ktorých bolo rozhodnuté
rozhodnutím odporcu (OU-NZ-PLO-2015/000437-304 zo dňa 16.06.2015), už bolo rozhodnuté iným -

skorším rozhodnutím - čo však odvolateľ netvrdí a ani nepreukazuje.

39. Odvolací súd preto aj túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako irelevantnú a nespôsobilú dosiahnuť
zrušenie rozsudku krajského súdu a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie.

40.Odvolacísúdnáslednepristúpilkovereniutejodvolacejnámietky,podľaktorejkrajskýsúdnesprávne
právne posúdil okolnosť, že zastavené pozemky, na ktoré sa preto vzťahuje osobitný režim podľa
reštitučného zákona, boli zastavané už pred účinnosťou reštitučného zákona. V tejto súvislosti odkazuje
na str. 13 rozhodnutia odporcu.

41. V prvom rade je potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že stavby na dotknutých
parcelách stáli už pred účinnosťou reštitučného zákona. Tento záver vyplýva nielen z odôvodnenia
rozhodnutia odporcu, ale napr. aj z odôvodnenia rozsudku krajského súdu (str. 6 rozsudku, druhý odsek).42. Podľa názoru odvolateľa (predposledný odsek), „sám správny orgán deklaroval, že sa jedná o
zastavené plochy a tieto v zmysle uplatnených nárokov nie je možné zákonným spôsobom vydať.“,
pričom odvolací súd nemá dôvod s týmto názorom nesúhlasiť. Paradoxne, tento názor vyplýva aj

z rozhodnutia odporcu (odôvodnenie rozhodnutia - napr. str. 12 rozhodnutia, tretí odsek, str. 12
rozhodnutia - deviaty odsek, str. 13, posledné tri odseky pred poučením) a tento názor nerozporoval ani
krajský súd v rozsudku vo veci samej (bod 12. odôvodnenia rozsudku krajského súdu).

43. Z uvedeného potom vyplýva, že odvolateľ brojí proti právnemu názoru, ktorý sám zastáva a ktorý

zastávajú tak odporca, ako aj krajský súd. Odvolací súd pre istotu pripomína, že výrok rozhodnutia
odporcu má dva body - v bode 1. sú uvedené parcely, ku ktorým je možné priznať oprávneným vlastnícke
právo (jedná sa o nezastavané parcely), t.j. dochádza k vydaniu (reálnemu vráteniu) predmetných
nehnuteľností oprávneným osobám a v bode 2. výroku rozhodnutia odporcu sú uvedené parcely, pri
ktorých tento postup možný nie je z dôvodu, že predmetné parcely sú zastavané (parcely reg. C č.
XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X - kat. úz. B.). Vo výrokovej časti (bod 2. výroku rozhodnutia

odporcu) je uvedené, že k týmto parcelám sa oprávneným osobám „nepriznáva vlastnícke právo“, ale
patrí im náhrada podľa príslušných ustanovení reštitučného zákona.

44. Ak odvolacou námietkou (zastavenie predmetných parciel ešte pred účinnosťou reštitučného
zákona) mienil odvolateľ poukázať na to, že je to okolnosť, pre ktorú by tieto parcely nemali spadať do

reštitučného režimu, odvolací súd s takouto úvahou nesúhlasí a odkazuje v tomto kontexte napr. na
bod 61. rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžr/3/2019 - „Odvolací súd sa
nestotožnil s právnym vyhodnotením vykonaným právnym predchodcom odporcu a následne prevzatým
krajským súdom v zmysle ktorého skutočnosť rozhodujúca pre prijatie záveru o existencii prekážky
vydania pozemku (navrátenia vlastníctva) je to, či zastavanosť pozemku (prekážka vydania) bola

preukázaná ku dňu nadobudnutia účinnosti reštitučného zákona [...]. Naopak, má za to, že pre právne
vyhodnotenie možnosti vydania nehnuteľnosti má podstatný význam existencia prekážky, o ktorej mal
rozhodujúciorgánvedomosťnajneskôrpredvydaním rozhodnutiavovecireštitučnéhonároku.“Ajpodľa
názoru senátu odvolacieho súdu rozhodujúceho v tejto veci je - pre účely určenia, či je možné parcelu
vydať alebo sa za ňu má oprávneným osobám poskytnúť náhrada - kľúčové to, či bola určitá parcela

zastavaná ku dňu, keď o reštitučnom nároku rozhodoval správny orgán, čo v tomto prípade splnené
bolo. Keďže nie je sporné, že predmetné parcely zastavené boli (ešte pred účinnosťou reštitučného
zákona), aj podľa názoru odvolacieho súdu postupoval odporca správne, keď k týmto parcelám nepriznal
oprávneným osobám vlastnícke právo, ale priznal im súvisiacu náhradu.

45. Reštitučný zákon vo vzťahu k skúmaniu existencie prekážky vydania pozemku, neobsahuje časové
obmedzenie „ku dňu účinnosti zákona“, dokonca ani „ku dňu uplatnenia reštitučného nároku“, nijako
nevymedzuje dobu, dokedy mohla prekážka vydania nastať. Naopak, vlastné znenie § 11 ods. 1 písm. d)
reštitučného zákona určuje, že pozemok musel byť zastavaný po prechode alebo prevode nehnuteľnosti
do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby. Hneď z prvého odseku odôvodnenia rozhodnutia

pritom vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli oprávneným osobám, resp. ich právnym predchodcom
odňaté postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. Ak dotknuté pozemky boli zastavané kedykoľvek
po takomto odňatí a hoci aj pred účinnosťou reštitučného zákona, čo v tomto prípade nerozporuje
ani odvolateľ, boli splnené podmienky na to, aby sa dotknuté parcely oprávneným osobám nevydali,
ale aby im za ne bola poskytnutá náhrada. Logickou je preto požiadavka, aby existencia prekážky

vydania nehnuteľností bola skúmaná a zohľadnená v rámci zisťovania podkladov rozhodnutia vo veci
uplatneného reštitučného nároku (§ 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.), t.j. skúmanie tejto prekážky ku
dňu rozhodnutia príslušného správneho orgánu o reštitučnom nároku.

46. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že

by krajským súdom, príp. odporcom, bola v rámci rozhodovania o uplatnenom nároku nesprávne
vyhodnotená otázka zastavania parciel, resp. že by v nadväznosti na toto skutkové zistenie (zastavanosť
parciel) uplatnil odporca nesprávne právne normy. Aj túto odvolaciu námietku odvolateľa preto odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď v zhode s odporcom a krajským súdom, aj odvolací súd má za to,
že zastavané parcely nebolo možné oprávneným osobám vydať (priznať im k nim vlastnícke právo), čo

odporca ani neurobil, ale priznal im za tieto parcely náhradu.

47. Posledná odvolacia námietka odvolateľa smeruje k tomu, že navrhovateľ 2/ mal právo vybrané
parcely tvoriace súčasť uplatneného reštitučného nároku previesť na tretie osoby, a preto tieto nieje možné vydať oprávneným osobám. Uvádza, že navrhovateľ 2/, resp. správca konajúci v mene
právneho nástupcu povinnej osoby (JRD v Šuranoch) mohol sporné parcely predať „nakoľko uvedené
nehnuteľnosti nebolo možné vydať a na pôvodných pozemkoch sa nachádzali stavby a v zmysle

vyššie uvedeného zákona č. 229/1991 Zb. nepodliehali vydaniu, nebolo možné ich vydať“, preto tieto
parcely bolo možné rozdeliť geometrickým plánom a následne riadne odpredať - okrem iných - priamo
odvolateľovi.

48.Vprvomradeodvolacísúdpoukazujenato,ženiejesporné,ženavrhovateľ2/predalčasťparciel,ku

ktorým bol uplatnený reštitučný nárok, tretím osobám, a to už v čase, keď prebiehalo reštitučné konanie
k dotknutým parcelám. Toto v konečnom dôsledku nerozporuje ani samotný odvolateľ, ktorý brojí len
proti tomu, že tak mohol urobiť. V súlade s právnym názorom krajského súdu, aj odvolací súd však má
za to, že navrhovateľ 2/ mal a mohol vedieť, že predmetné parcely sú predmetom reštitučného konania,
keď je preukázané a nesporné, že H.. U. O. konajúci v mene oprávnených osôb, už v decembri 1992
vyzval právneho predchodcu navrhovateľa 2/ (JRD v Šuranoch) na vydanie sporných nehnuteľností. K

dohode o vydaní však medzi stranami nedošlo.

49. Podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona „(3) Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich
vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, 4b) odo dňa účinnosti tohto
zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony

sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto
povinností, zostáva ustanovením § 28 nedotknuté.“

50. Z takéhoto znenia právnej normy je nepochybné, že zákonodarca nedal povinnej osobe diskrečný
priestor na zvažovanie, či predmetné nehnuteľnosti budú alebo nebudú môcť byť neskôr vydané (na

základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu). Ide totiž o absolútny zákaz prevodu nehnuteľností,
a to pod hrozbou neplatnosti takýchto scudzovacích úkonov ex lege.

51. Odporca na str. 11 - 13 rozhodnutia, ako aj krajský súd na str. 10 - 11 rozsudku, detailne skúmajú
právne a skutkové okolnosti týkajúce sa prevodu nehnuteľností tvoriacich súčasť reštitučnej žiadosti

oprávnených osôb. Odvolateľ tieto zistenia v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil, ani nevyvrátil.
Odvolacia námietka odvolateľa (navrhovateľa 1/) je formulovaná výlučne v tom zmysle, že predmetné
nehnuteľnosti na tretie osoby mohli byť prevedené, avšak robí tak bez reálnej vecnej argumentácie.
Reštitučný zákon totiž neobsahuje žiadne výnimky, ktoré by zo všeobecného zákazu prevodu (§ 5 ods.
2 reštitučného zákona) mali platiť - tak, ako to uvádza odvolateľ v texte svojho odvolania.

52. Je pravdou, že zastavané parcely by oprávneným osobám nemohli byť vydané (§ 11 ods. 1 písm.
d/ reštitučného zákona), toto však samo osebe - prihliadajúc na § 5 ods. 3 reštitučného zákona -
neznamená, že tieto parcely môže/mohla povinná osoba - počas prebiehajúceho reštitučného konania
- previesť.

53. Naviac, na str. 10 - 11 rozhodnutia, odporca detailne popisuje zistenia preukazujúce, že osoba
konajúca v mene oprávnených osôb, uplatňovala právne nástroje, ktorými mienila dosiahnuť nápravu,
avšak bezúspešne. Protestom prokurátora, ktoré boli vydané v nadväznosti na podnet zástupcu
urbárskeho spolku, nebolo vyhovené. Nemožnosť vyhovenia protestu prokurátora Úrad geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky odôvodnil nasledovne: „Keďže predmetné nehnuteľnosti boli
dotknuté ďalšími právnymi zmenami, daný stav možno vyriešiť len súdnou cestou. Akonáhle rozhodnutie
o povolení vkladu nadobudne právoplatnosť, dňom jeho vyznačenia je neprípustné, aby správny orgán
rozhodoval o vlastníctve ako takom. [....] Autoritatívne rozhodnúť o vlastníckom práve zásadne prináleží
len nezávislému súdu, ktorý rozhoduje v plnej jurisdikcii.“ (str. 10 rozhodnutia odporcu).

54. V civilnom spore, v ktorom sa otázka vlastníckeho práva mala riešiť (Okresný súd Nové Zámky
- sp. zn.: 6C/145/2006) však táto otázka nakoniec vyriešená nebola, keď krajský súd rozhodujúci o
odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (Krajský súd v Nitre, sp.zn.: 9Co/69/2011) dospel k záveru,
že rozhodovanie o vlastníckom práve v tejto veci patrí správnym orgánom ako orgánom verejnej moci

majúcim právomoc rozhodnúť o vlastníctve oprávnených osôb podľa § 9 ods. 4 reštitučného zákona.

55. Krajský súd v Nitre v rozhodnutí č. k. 9Co/69/2011-520 zo dňa 08.12.2011 uviedol, že ak povinnou
osobou došlo k porušeniu blokačného ustanovenia zakotveného v ustanovení § 5 ods. 3 zákona č.229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov, prevody nehnuteľností, ktoré vykonala povinná
osoba, sú zo zákona neplatné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 526/2009). Predmetná
neplatnosť právnych úkonov v danom prípade nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo

potrebné neplatnosť príslušných právnych úkonov nejakým spôsobom osobitne definovať v inom
súdnom konaní. Zákonodarca totiž pamätal aj na takéto právne úkony a svoju vôľu prejavil v ustanovení
§ 5 ods. 3 vete poslednej Zákona o pôde tak, že takéto právne úkony sú zo zákona neplatné (k tomu
pozri aj str. 11 odôvodnenia rozhodnutia odporcu).

56. Pre úplnosť však odvolací súd poukazuje na to, že je pravdou, že zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní - v ustanovení § 68 ods. 1 upravoval, že „Veci, ktoré majú byť vydané oprávneným
osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd,7) sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli
v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli zamietnuté.“ Legislatívna poznámka pod čiarou
7) odkazovala - okrem iných - aj na reštitučný zákon. Podľa názoru odvolacieho súdu však ani toto

ustanovenie neznamená, že mohol byť porušený absolútny zákaz prevodu majetkov podľa § 5 ods.
3 reštitučného zákona. Paradoxne, uvedené ustanovenie sa javí, že je v neprospech odvolateľa,
keďže ak tento v odvolaní tvrdí, že zastavané parcely mohol previesť, lebo tieto nebolo možné vydať,
potom ustanovenie § 68 ods. 3 citovaného zákona by sa na tieto parcely vôbec nevzťahovalo a bez
ďalších, resp. bez akýchkoľvek výnimiek by platil zákaz podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona. Tento

totiž obmedzenie prevodov vôbec nelimituje na to, či sú nehnuteľnosti zastavané alebo nie, ale pre
obmedzenie prevodu zavádza len jednu podmienku, a to, že k daným nehnuteľnostiam bol uplatnený
reštitučný nárok, čo v tomto prípade sporné nie je. V tomto zmysle odvolací súd poukazuje na to,
že dokonca aj ustanovenie § 68 ods. 3 citovaného zákona túto požiadavku potvrdzuje, keď upravuje,
že tieto veci (ktoré by inak mali byť vydané podľa osobitných predpisov), môžu byť do majetkovej

podstaty zahrnuté v prípade „ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo boli
zamietnuté.“. Nie je však sporné, že oprávnené osoby si svoje nároky k týmto veciam (nehnuteľnostiam)
riadne uplatnili a v čase, keď sa nehnuteľnosti z povinnej osoby previedli na tretie osoby (v rozpore s
§ 5 ods. 3 reštitučného zákona), o žiadosti oprávnených osôb ešte nebolo rozhodnuté (a teda nemohla
byť ani zamietnutá), čím je vylúčená aplikácia § 68 ods. 3 citovaného zákona na súdenú vec aj z tohto

dôvodu.

57. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani táto odvolacia námietka odvolateľa smerujúca k tomu,
že povinná osoba mohla časť nehnuteľností, ktoré boli predmetom reštitučnej žiadosti, previesť na
odvolateľa, nemá oporu v reštitučnom zákone a v rozhodovacej praxi súdov, a preto aj túto námietku

odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd - tak ako ani odporca alebo krajský súd -
neidentifikoval v objektívnom práve žiadnu právnu normu, ktorá povinnej osobe umožňovala odkloniť sa
od zákazu prevodu nehnuteľností, ktoré boli predmetom reštitučného konania (§ 5 ods. 3 reštitučného
zákona).

58. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené vyššie, odvolací súd odvolateľovi opätovne pripomína (a to
najmä v nadväznosti na vetu nasledujúcu po predmetnej odvolacej námietke - „Preto máme za to, že
pozemky, ktoré navrhovateľ odkúpil od správcu konkurznej podstaty nepodliehajú vydaniu a nebolo
a ani nie je možné ich zákonne vydať.“), že odporca vo vzťahu k zastaveným parcelám oprávneným
osobám nepriznal vlastnícke právo (resp. nerozhodol tak, že tieto zastavané parcely sa im majú vydať),

ale rozhodol o tom, že im za tieto parcely bude poskytnutá náhrada (k tomu pozri bod 2. rozhodnutia
odporcu). Ani táto skutočnosť však nemení nič na tom, že samotný prevod sa uskutočnil v rozpore s
absolútnym zákazom prevodu podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

59. Naviac, podľa odvolacieho súdu nemožno zamieňať a treba odlišovať nároky vyplývajúce z

uplatnenia reštitučného nároku na vydanie nehnuteľnosti (ak neexistuje zákonná prekážka v zmysle §
11 ods. 1 zákona) eventuálne priznanie náhradného pozemku alebo peňažnej kompenzácie, s nárokmi
ktoré prípadne vznikli z titulu porušenia povinností povinnej osoby v zmysle § 5 ods. 3 zákona 229/1991
Zb.

60. Vzhľadom na to, že ani jedna odvolacia námietka odvolateľa nespĺňa podmienky pre zrušenie a
vrátenievecikrajskémusúdunanovékonanie,resp.nauplatnenieinéhopostupu,odvolacísúdrozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.61. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pri vyhlásení rozsudku - podľa § 250k ods.
1 a § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 OSP tak, že odvolateľovi
náhradu trov konania nemohol priznať, keď tento v konaní nebol úspešný (§ 250k OSP). Navrhovateľ

1/ (ako odvolateľ) si zároveň žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil. Navrhovateľ 2/ si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil a zároveň mu žiadne trovy odvolacieho konania vo veci nevznikli,
keď v odvolacom konaní zo strany navrhovateľa 2/ nebol realizovaný žiadny úkon. Odporca si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnil a naviac je orgánom verejnej správy, ktorý v konaní ani nebol
zastúpenýadvokátom,apretobymunáhradatrovkonanianemohlabyťpriznaná.Zúčastnenýmosobám

náhradu trov konania nebolo možné priznať vzhľadom na osobitosť právnej úpravy rozhodovania o
trovách konania pri súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov podľa druhej a tretej hlavy piatej
časti OSP, ktorá v ustanovení § 250k ods. 1 upravuje rozhodovanie o trovách konania len z pohľadu
úspešnosti žalobcu.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0

(§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.